Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/128/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu R.. R. Q., nar. XX. X. XXXX, bytom B. XX, N. K. R.Š., zastúpeného splnomocneným zástupcom LEAGLE s. r. o., so sídlom Liptovský Mikuláš, Kuzmányho 3997, IČO: 36 856 509, proti žalovanému Združenie športových klubov Jasná Liptovský Mikuláš, so sídlom Liptovský Mikuláš, Vajanského 30, IČO: 00 592 358, v spore o určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov, takto

rozhodol:

Konanie o pozastavenie vykonateľnosti uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného o odvolaní žalobcu z funkcie člena revíznej komisie žalovaného zo dňa 5. 3. 2015, s a z a s t a v u j e .

Žaloba o určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného o odvolaní žalobcu z funkcie člena revíznej komisie žalovaného zo dňa 5. 3. 2015, s a z a m i e t a .

Žaloba o zrušenie uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného o odvolaní žalobcu z funkcie člena revíznej komisie žalovaného zo dňa 5. 3. 2015, s a z a m i e t a .

Žalovanému sa p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 2. 4. 2015, sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia, že uznesenie zhromaždenia delegátov Združenia športových klubov Jasná Liptovský Mikuláš o jeho odvolaní ako člena revíznej komisie združenia zo dňa 5. 3. 2015 je neplatné, alternatívne zrušenia uvedeného uznesenia. Súčasne navrhol, aby vykonateľnosť uvedeného uznesenia bola pozastavená až do rozhodnutia vo veci samej. V žalobe uviedol, že je zaslúžilým členom občianskeho združenia Združenie športových klubov Jasná Liptovský Mikuláš. Súčasne je riadnym členom revíznej komisie žalovaného podľa článku V. bod 3 stanov, t. j. ako riadne zvolený predseda revíznej komisie jedného zo združených klubov, Klubu alpského lyžovania Jasná Liptovský Mikuláš. Do funkcie predsedu revíznej komisie Klubu alpského lyžovania Jasná Liptovský Mikuláš (ďalej len „Klub“) bol zvolený dňa 12. 1. 2012 členskou schôdzou, na dobu neurčitú. Z titulu funkcie predsedu revíznej komisie Klubu mu automaticky vznikla funkcia riadneho člena revíznej komisie žalovaného. Podľa článku V. ods. 1 písm. e) stanov žalovaného, rozhodnutiu o voľbe a odvolaniu zo strany zhromaždenia delegátov žalovaného podlieha len vznik, resp. zánik funkcie predsedu revíznej komisie žalovaného, nie iného člena revíznej komisie. Ku zániku funkcie člena revíznej komisie žalovaného dochádza automaticky, spolu so zánikom jeho funkcie predsedu revíznej komisie Klubu, ktoré možno dosiahnuť len rozhodnutím členskej schôdze Klubu. Dňa 5. 3. 2015 sa uskutočnilo zasadnutie zhromaždenia delegátov žalovaného, ktorého sa zúčastnil. Počas zasadnutia bol podaný návrh na jeho odvolanie z funkcie člena revíznej komisie, ktorý, aj napriek jeho ústnemu upozorneniu, že uvedený postup je v rozpore so stanovami žalovaného, bol prijatý. Počas zasadnutia zhromaždenia delegátov, aj po ňom, namietal

neplatnosť uvedeného uznesenia. Následne sa dožadoval na členoch výboru žalovaného a riaditeľovi žalovaného predloženia všetkých dokladov súvisiacich so zvolaním, priebehom a hlasovaním v rámci zasadnutia zhromaždenia delegátov, avšak bezvýsledne. Výzvou zo dňa 19. 3. 2015 opätovne žiadal žalovaného na predloženie všetkých príslušných dokumentov. Doposiaľ mu ich žalovaný nepredložil. Je riadnym členom žalovaného ako jeho zaslúžilý člen. Napádané uznesenie je rozhodnutím orgánu žalovaného, a to zhromaždenia delegátov. Platné stanovy žalovaného neumožňujú podanie riadneho opravného prostriedku voči napádanému uzneseniu na iný orgán žalovaného ako odvolací, či kasačný orgán. Takýmto orgánom nie je výbor žalovaného. Napádané uznesenie je v rozpore a odporuje ustanoveniu článku V. bod 1 písm. e) v spojení s článkom V. bod 3 písm. a) stanov. O napádanom uznesení sa dozvedel dňom jeho vydania, t. j. dňa 5. 3. 2015, teda posledným dňom zákonnej lehoty na podanie žaloby je deň 5. 4. 2015. Preto sú splnené všetky zákonné podmienky podľa § 15 zákona č. 83/1990 Zb. v platnom znení. Existencia jeho funkcie ako člena revíznej komisie žalovaného a s tým spojené práva a povinnosti sú po vydaní uznesenia neisté a závisia na rozhodnutí súdu, resp. na novom rozhodnutí zhromaždenia delegátov o zrušení tohto napádaného uznesenia.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení ku podanej žalobe, doručenom súdu dňa 4. 6. 2015, uviedol, že na zhromaždení delegátov dňa 5. 3. 2015 bol podaný návrh na odvolanie člena revíznej komisie žalovaného pre neplnenie si povinností člena revíznej komisie a poškodzovanie mena žalovaného. Za odvolanie bolo 27 delegátov, zdržalo sa 6 delegátov a 6 delegátov bolo proti. Uznesenie zhromaždenia delegátov ukladá výboru zaoberať sa na svojom zasadnutí závermi zo zhromaždenia delegátov. Dňa 16. 3. 2015 na riadnom zasadnutí výboru žalovaného boli prejednané závery zo zhromaždenia delegátov, pričom výklad stanov vykonáva len výbor. Výbor rozhodol, že zhromaždenie delegátov nemá mandát odvolať člena revíznej komisie, ktorý nebol zvolený zhromaždením delegátov, ale do revíznej komisie dosadený z titulu funkcie v klube. Z toho dôvodu výbor rozhodol, že odvolanie žalobcu z členstva v revíznej komisii je neplatné a naďalej zostáva členom revíznej komisie so všetkými právami a povinnosťami člena revíznej komisie vyplývajúcimi zo stanov. Uvedená skutočnosť bola žalobcovi oznámená listom zo dňa 2. 4. 2015. Preto pominuli dôvody podanej žaloby.

3. Žalobca vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 4. 4. 2016, uviedol, že trvá na podanej žalobe z dôvodu, že výbor žalovaného nie je odvolacím orgánom voči rozhodnutiam zhromaždenia delegátov a nemôže tak ani rozhodnúť o zrušení napádaného uznesenia. Rozhodnutie súdu považuje za formu morálnej satisfakcie za spôsob a formu vydania napádaného uznesenia, kedy bol verejne ako dlhodobý a zaslúžilý člen žalovaného pranierovaný a neoprávnene odvolaný z funkcie člena revíznej komisie žalovaného len za svoj názor a oprávnenú kritiku činnosti výboru žalovaného v rámci výkonu jeho kontrolnej funkcie. Vzhľadom na skutočnosť, že po podaní žaloby mu bolo umožnené vykonávať funkciu člena revíznej komisie, pominuli dôvody na pozastavenie vykonateľnosti uznesenia zhromaždenia delegátov, preto vzal návrh na pozastavenie vykonateľnosti uznesenia späť.

4. Pri predbežnom prejednaní sporu právny zástupca žalobcu, po procesnom poučení súdom, navrhol, aby súd určil, že uznesenie zhromaždenia delegátov žalovaného zo dňa 5. 3. 2015 je neplatné. Žalobca na podanej žalobe trval. Žalovaný poukázal na to, že žalobca ešte v roku 2016 bol na zhromaždení delegátov, bol členom revíznej komisie, vykonával funkciu člena revíznej komisie. Preto mohol podať návrh na zrušenie uznesenia z roku 2015. Neplatnosť napádaného uznesenia zhromaždenia delegátov nerozporoval.

5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní na podanej žalobe trval. Navrhol, aby, za účelom zmierneho vyriešenia sporu, prijalo zhromaždenie delegátov žalovaného na najbližšej schôdzi rozhodnutie, ktorým by vyhlásilo napádané uznesenie za neplatné. Spochybnil oprávnenie riaditeľa žalovaného konať v mene žalovaného, keďže výbor je kolektívny orgán, preto by mal mať plnomocenstvo na zastupovanie v konkrétnom spore. Poukázal na to, že nebolo preukázané, že by zo strany žalobcu došlo k neplneniu si povinností člena revíznej komisie. Žalobca podal žalobu nie ako člen revíznej komisie, ale ako zaslúžilý člen žalovaného, nakoľko len člen má zo zákona a zo stanov oprávnenie žalobu podať. Člen revíznej komisie nie je členom občianskeho združenia, ale len členom kontrolného orgánu. Zánik členstva žalobcu ako predsedu revíznej komisie Klubu, a teda aj člena revíznej komisie žalovaného v priebehu sporu, je pre posúdenie veci irelevantné. Na právnom posúdení nič nemení ani to, či bolo žalobcovi po prijatí uznesenia povolené vykonávať mandát člena revíznej komisie žalovaného. Žaloba bola podaná v roku 2015 podľa zákonného ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, avšak už vtedy pre tento typ žaloby neplatila potreba preukázania naliehavého právneho záujmu, nakoľko tento

vyplýval priamo z právneho predpisu. Žaloba by mala byť z procesného hľadiska právne kvalifikovaná ako žaloba o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku. Osobitným predpisom je zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, konkrétne ustanovenie § 15 ods. 1 zákona. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení preto žalobca nemal povinnosť preukazovať. Napadnuté uznesenie bolo v rozpore so stanovami žalovaného, aj so zákonom. Uznesenie bolo prijaté v rozpore s ustanovením článku V. bod 1 písm. r), v spojení s článkom V. bod 3 písm. a) stanov žalovaného. Rovnako bolo v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže výkon práv nesmie zasahovať do právnych záujmov ostatných osôb a § 39 Občianskeho zákonníka, keď konanie orgánov žalovaného bolo reakciou na výkon kontrolnej činnosti žalobcu ako člena kontrolného orgánu. Konanie žalovaného a napádané uznesenie porušuje aj ustanovenie § 3 ods. 2, ods. 3 zák. č. 83/1990 Zb., kedy sa žalobcovi stalo ujmou to, že vykonával činnosť v rámci združenia. Uznesením výboru žalovaného zo dňa 16. 3. 2015 nemohol byť zrušený ani odstránený protiprávny stav. Prijatie uznesenia výboru je opakovaným porušením stanov žalovaného. Zo strany žalobcu boli vyčerpané všetky interné zmierovacie prostriedky. Žalobca už na zhromaždení delegátov dôvodil, že podaný návrh je v rozpore so stanovami. Aj pred podaním žaloby bola zo strany žalobcu snaha vyriešiť situáciu, čo mu nebolo umožnené. Stanovy žalovaného neupravujú odvolací, ani kasačný orgán, nie je ním ani výbor a niet právne relevantného spôsobu zjednať nápravu existujúceho protiprávneho stavu, založeného napadnutým uznesením. List, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že vyhodnotil rozhodnutie zhromaždenia delegátov ako neplatné, bol doručený žalobcovi až po podaní žaloby, keď členovia výboru už vedeli, že sa žaloba pripravuje. Žalobca sám nepodal návrh na zrušenie napádaného uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného, nakoľko nemal preukázané, že by našiel podporu, že by bol vôbec tento návrh zaradený do programu a našiel podporu dostatočného počtu delegátov. Zo strany výboru žalovaného nie je snaha vec riešiť mimosúdne, napriek tomu, že návrh na mimosúdne riešenie podávali aj na pojednávaní. Žalobca je 47 rokov členom žalovaného, je spoluzakladateľom združenia, tvorcom stanov, bol 9 rokov predsedom žalovaného, mal vysokú morálnu autoritu a aj vážnosť jeho slov bola do napádaného uznesenia zhromaždenia delegátov akceptovaná. Po prijatí napádaného uznesenia sa mu niektorí otočili chrbtom, z obavy pred dôsledkami, aké by malo to, keby sa s ním kontaktovali. Toto vyústilo aj do voľby člena revíznej komisie dňa 26. 1. 2016, keď žalobca síce kandidoval, ale vedenie Klubu ho nemalo záujem zvoliť za člena revíznej komisie, nakoľko nechcelo mať problémy. Po prijatí napádaného uznesenia bola naštrbená dôvera a vzťahy s klubmi a ich predstaviteľmi. Žalobca chce znova získať predchádzajúcu vážnosť, autoritu zástupcov klubov, byť delegovaný do zhromaždenia delegátov, aktívne sa podieľať na činnosti žalovaného, resp. klubov. Spoločenský záujem na prejednaní veci je daný už samotným ustanovením § 15 ods. 1 zákona o združovaní občanov. Podanie žaloby nie je svojvoľným, či šikanóznym podaním, nakoľko takýchto žalôb mohol žalobca podať proti uzneseniam žalovaného už viac. Žaloba má reálne odstrániť opakované porušenie stanov a zákonnosti, najmä zo strany členov orgánov žalovaného, pričom vznikla za situácie, kde aj za cenu protiprávnosti úkonov orgánov žalovaného sa svojimi rozhodnutiami snažili zbaviť legitímnej a účinnej kontroly svojej činnosti zo strany žalobcu ako člena revíznej komisie. V prípade, že by sa neposkytla ochrana rozhodnutím súdu, už by si nikto nedovolil takúto žalobu podať, napriek tomu, že by sa mohlo jednať o rozpor so stanovami. Veľa členov združenia vie o podanej žalobe a čaká na rozhodnutie. Zo žaloby, aj z písomných a ústnych prejavov žalobcu v konaní je zrejmé, čoho sa domáha, návrh je dostatočne určitý a jeho cieľom je odstránenie protiprávneho stavu založeného napádaným uznesením, ktoré stále právne trvá. Pre žalobcu je v zásade jedno, či súd rozhodne o jeho nároku deklaratórnym určením neplatnosti napádaného uznesenia alebo konštitutívnym rozhodnutím o jeho zrušení. Napriek tomu, že definoval jeden návrh výroku súdneho rozhodnutia ako prioritný, je možný aj výrok o zrušenie rozhodnutia. Preto ponechal rozhodnutie na rozhodnutí súdu. Navrhol, aby súd rozhodol o neplatnosti napádaného uznesenia alebo ho zrušil ako rozporné so stanovami.

6. Žalovaný navrhol podanú žalobu zamietnuť. Nesúhlasil s prerušením konania za účelom podania návrhu zhromaždeniu delegátov na zrušenie napádaného uznesenia, poukazujúc na to, že tak mohol učiniť už žalobca v roku 2016, resp. v roku 2017. Uznesenie o vymenovaní do funkcie riaditeľa už k dispozícii nemá, nakoľko podliehalo škartácii. Má k dispozícii len pracovnú zmluvu, pričom do funkcie bol menovaný len podľa stanov z roku 1997, podľa nových stanov do funkcie menovaný nebol. Poukázal na to, že na strane žalobcu nemohlo dôjsť k morálnej ujme. Stanovy síce porušili, avšak prijatím uznesenia výboru sa to snažili napraviť, keďže nemajú orgán, ktorý by takéto veci riešil. Náprava sa urobila. Uviedol, že žalobca robil do roku 1996 predsedu združenia, potom bol členom výboru, potom ho vlastná organizácia nedelegovala do výboru, lebo rozvracal jej činnosť. Potom ho Klub zvolil za predsedu revíznej komisie, čím sa dostal aj do revíznej komisie združenia. To, že žalobcu už ďalej do funkcie

nevolili, svedčí o tom, že narúšal činnosť Klubu, z čoho pramenila aj nevraživosť voči jeho osobe. Návrh na jeho odvolanie nebol spontánny, ale za dlhé obdobie trvania.

7. Žalobca pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že zápisnica z výboru zo 16. 3. 2015, bola, podľa jeho názoru, posielaná pred tým, ako zasadol výbor, považuje ju za nedôveryhodnú. Združenie, ako organizácia vlastniaca aj značný majetok, musí pri svojom rozhodovaní dodržiavať stanovy, ktoré však pri rozhodovaní zhromaždenia delegátov rešpektované neboli. Podľa jeho názoru, došlo aj k prepisovaniu zápisnice, keďže v čase hlasovania tam už 6 delegátov prítomných nebolo, pričom v zápisnici je uvedené, že za hlasovalo 27 delegátov, proti 6 delegátov a 6 sa zdržalo hlasovania. Za prijatie uznesenia však bola väčšina prítomných. Už pri prijímaní uznesenia bola dusná atmosféra, ktorá sa preniesla aj do hlasovania o predsedovi revíznej komisie Klubu dňa 25. 1. 2016. Na uvedenom zasadnutí bol zvolený nový predseda revíznej komisie Klubu. Má dôvodnú obavu, že po takomto precedentnom prípade bude združenie pokračovať v porušovaní stanov, preto je aj toto dôvod, pre ktorý sa domáha svojho nároku. Na zhromaždenie delegátov v roku 2017 už predvolaný nebol, nakoľko nechcel. Mandát predsedu revíznej komisie Klubu mu zanikol dňa 25. 1. 2016. Na zhromaždení delegátov v roku 2016 bol delegovaný ako člen. Po prijatí napádaného uznesenia mu nebola daná možnosť vyjadriť sa k nemu. Hlasoval proti uvedenému uzneseniu, teda nemohlo byť prijaté jednomyseľne. Od 5. 3. 2015 funkciu člena revíznej komisie vykonával. Po zasadnutí výboru, ktorý prijal stanovisko, že uznesenie o jeho odvolaní z funkcie je neplatné, mu predseda revíznej komisie združenia poslal harmonogram zasadnutí revíznej komisie. Od 5. 3. 2015 sa zúčastnil dvoch zasadnutí revíznej komisie, tretie zasadnutie už bolo odložené, štvrté zasadnutie bolo 28. 1. 2016, kedy už nebol predsedom revíznej komisie Klubu. Formálne mu funkciu člena revíznej komisie umožnili vykonávať, ale v tom, čo má revízna komisia vykonávať podľa stanov, mu bolo bránené. Na zasadnutí revíznej komisie nikto nespochybňoval, že tam prišiel, na druhom zasadnutí prerokovávali zmluvy, ktoré združenie uzatvára, aj spolu s riaditeľom združenia. Návrh na zrušenie napádaného uznesenia na zhromaždení delegátov v roku 2016 nepodal, nakoľko tam bola dusná atmosféra proti Klubu, preto neočakával pozitívnu odozvu.

8. Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že celý priebeh zhromaždenia delegátov je opísaný v zápisnici. Návrh na odvolanie žalobcu z výkonu funkcie člena revíznej komisie podal on. Podal vlastne návrh na jeho vylúčenie z členstva v združení, potom sa to nejako zle pochopilo a už nechcel zbytočne motať zhromaždenie, takže sa hlasovalo o vylúčení žalobcu z funkcie člena revíznej komisie. Žalobcovi po prijatí uznesenia nebola daná možnosť vyjadriť sa k uzneseniu. Dňa 16. 3. 2015 zasadal výbor, ktorý zistil, že zhromaždenie delegátov nemalo právo odvolať žalobcu, preto hneď dal pokyn zjednať nápravu. Nápravu zjednali v dobrej viere, boli v tom, že sa urobila chyba. Žalobcovi sa nikdy nebránilo zúčastňovať na zasadnutí revíznej komisie. Výbor žalovaného nepodal v roku 2016 návrh na zrušenie napádaného uznesenia na zhromaždení delegátov, nakoľko mali za to, že sa to napravilo a nevznikla žiadna ujma.

9. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

10. Podľa výpisu z registra občianskych združení, vedeného Ministerstvom vnútra SR, sú žalovaný a Klub alpského lyžovania Jasná Liptovský Mikuláš občianskymi združeniami podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Žalovaný ako zamestnávateľ, zastúpený predsedom R.. R. Q. a R. K. ako zamestnanec uzatvorili dňa 30. 12. 1996 pracovnú zmluvu, s dojednaným dňom nástupu do práce 1. 1. 1997 a druhom práce riaditeľ Združenia športových klubov Jasná Liptovský Mikuláš. Žalobca je zaslúžilým členom žalovaného - Združenia športových klubov Jasná Liptovský Mikuláš. Podľa správy mandátovej a volebnej komisie z členskej schôdze Klubu dňa 12. 1. 2012, bol žalobca zvolený za predsedu revíznej komisie Klubu. Podľa článku V. ods. 1 písm. e), stanov žalovaného, zaregistrovaných Ministerstvom vnútra SR dňa 10. 6. 1999, zhromaždenie delegátov volí jednotlivých členov do výboru združenia, predsedu revíznej komisie združenia, má právo odvolať každého ním zvoleného člena do výboru združenia a predsedu revíznej komisie združenia. Podľa článku V. ods. 2 písm. g) stanov, výbor združenia zriaďuje sekretariát, menuje a odvoláva riaditeľa, uzatvára s ním pracovnú zmluvu s vymedzením práv, povinností a zodpovednosti. Podľa článku V. ods. 2 písm. j) stanov, výbor združenia volí zo svojich radov predsedu a podpredsedu združenia. Podľa článku V. ods. 2 písm. k) stanov, predseda združenia riaditeľ sú štatutárnymi zástupcami, zastupujú združenie navonok. Podľa článku V. ods. 3 písm. a) stanov, revíznu komisiu združenia tvoria predsedovia revíznych komisií členov združenia a volený predseda revíznej komisie združenia. Podľa článku VI., časť Výbor ZŠK písm. g) stanov žalovaného, registrovaných Ministerstvom vnútra SR dňa 14. 1. 1997, výbor ZŠK zriaďuje sekretariát, menuje riaditeľa a uzatvára s ním pracovnú zmluvu s vymedzením práv a povinností. Podľa

článku VI., časť Výbor ZŠK písm. l) stanov, predseda združenia a riaditeľ sú štatutárnymi zástupcami, zastupujú združenie navonok. Podľa článku 5. ods. 1 písm. b) stanov Klubu alpského lyžovania Jasná Liptovský Mikuláš, schválených členskou schôdzou dňa 30. 12. 2003, členská schôdza volí a odvoláva jednotlivých členov výboru klubu a revíznej komisie, ukončuje mandát výboru, revíznej komisie. Podľa článku 5. ods. 3 stanov Klubu, revíznu komisiu tvoria najmenej dvaja členovia, zvolení priamo členskou schôdzou klubu, ktorej sa i zodpovedajú. Predseda revíznej komisie, ustanovený členskou schôdzou, je prizývaný na rokovanie výboru klubu. Podľa článku 7. ods. 2 stanov Klubu, Klub uznáva stanovy Združenia športových klubov Jasná a stáva sa členom Združenia športových klubov Jasná na základe uzatvorenej združovacej zmluvy medzi Klubom a Združením športových klubov Jasná.

11. Podľa správy mandátovej komisie zhromaždenia delegátov žalovaného zo dňa 5. 3. 2015, bolo na zhromaždenie pozvaných spolu 41 delegátov, prezentovaných bolo 39 delegátov a prítomných s hlasom rozhodujúcim 39 delegátov, preto bolo zhromaždenie uznášaniaschopné. Podľa písm. C/ bod 1 uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného zo dňa 5. 3. 2015, zhromaždenie uložilo výboru žalovaného zaoberať sa diskusnými príspevkami zo zhromaždenia delegátov. Podľa uznesenia bol podaný návrh na odvolanie predsedu revíznej komisie R.. R. Q. riaditeľom R. K., pričom za odvolanie hlasovalo 27 delegátov, proti 6 delegátov a 6 sa zdržali. Uznesenie bolo jednomyseľne prijaté. Podľa bodu 6. Diskusia zápisnice zo zhromaždenia delegátov žalovaného zo dňa 5. 3.2015, R.. Q. R.. podal sťažnosť na S.. Q. za údajné nepozývanie na zasadnutia revíznej komisie, kluby sú podľa neho zastrašované, neplnia sa združovacie zmluvy zo strany združenia, odporúča neschváliť správu revíznej komisie a rozdeliť majetok združenia do užívania klubov. Na diskusný príspevok žalobcu reagovali S.. Q., I.. R., S.. Š.S., J., riaditeľ R. K.. Podľa bodu 8. zápisnice bola správa návrhovej komisie - uznesenie zo zhromaždenia delegátov - schválené jednohlasne.

12. Podľa bodu AD. 2 bod 2.2 písm. e) zápisnice z výboru žalovaného zo dňa 16. 3. 2015, výbor sa zaoberal uznesením zhromaždenia delegátov o odvolaní člena revíznej komisie R.. Q. a konštatuje, že výbor ZŠK koná podľa stanov ZŠK, článok VII/4 výklad stanov vykonáva len výbor ZŠK, ktorý v tomto prípade rozhodol, že zhromaždenie delegátov podľa stanov nemá mandát odvolať člena revíznej komisie ZŠK, ktorý nebol zvolený zhromaždením delegátov, ale dosadený do revíznej komisie z titulu funkcie v klube, z toho dôvodu výbor ZŠK rozhodol, že odvolanie R.. Q. z členstva revíznej komisie ZŠK je neplatné a menovaný naďalej zostáva členom revíznej komisie. Za uvedené hlasovali 10 členovia výboru, proti bol R. K.. Podľa výpisu zo zápisnice bolo prijaté uznesenie číslo 14/2015: Výbor ZŠK na základe stanov ZŠK ruší uznesenie zhromaždenia delegátov o odvolaní R.. Q. z funkcie člena revíznej komisie ZŠK, menovaný naďalej zostáva členom revíznej komisie ZŠK JASNÁ. Listom zo dňa 1. 4. 2015 žalovaný oznámil žalobcovi, že výbor ZŠK rozhodol, že jeho odvolanie z členstva v revíznej komisii je neplatné a naďalej zostáva členom revíznej komisie, čo bolo schválené uznesením výboru žalovaného číslo 14/2015. Uvedený list bol odovzdaný na poštovú prepravu dňa 2. 4. 2015 a doručený žalobcovi dňa 8. 4. 2015. Dňa 23. 4. 2015 bol žalobcovi zaslaný harmonogram rokovaní revíznej komisie žalovaného na rok 2015, a to na dni 20. 4. 2015, 30. 7. 2015, 29. 10. 2015 a 28. 1. 2016.

13. Dňa 19. 3. 2015 vyzval žalobca žalovaného na predloženie listinných dôkazov súvisiacich so zvolaním, priebehom a hlasovaním zhromaždenia delegátov žalovaného, ktoré s uskutočnilo dňa 5. 3. 2015. Uvedená výzva bola odovzdaná na poštovú prepravu dňa 20. 3. 2015.

14. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

15. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

16. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

17. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie o pozastavenie vykonateľnosti uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného o odvolaní žalobcu z funkcie člena revíznej komisie žalovaného zo dňa 5. 3. 2015, zastavil, nakoľko žalobca vzal podaný návrh späť, pričom uvedený dispozitívny úkon mu prislúchal.

18. Podľa § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

19. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení účinnom do 30. 6. 2016, ak člen združenia považuje rozhodnutie niektorého z jeho orgánov, proti ktorému už nemožno podľa stanov podať opravný prostriedok, za nezákonné alebo odporujúce stanovám, môže do 30 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedel, najneskôr však do 6 mesiacov od rozhodnutia požiadať okresný súd o jeho preskúmanie.

20. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu žalobcu o určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného o odvolaní žalobcu z funkcie člena revíznej komisie, ako aj žalobu o zrušenie uvedeného uznesenia, zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného, ktorým bol odvolaný z funkcie člena revíznej komisie žalovaného, alternatívne zrušenia uvedeného uznesenia. Pri predbežnom prejednaní sporu právny zástupca žalobcu žiadal určiť neplatnosť napádaného uznesenia. V záverečnom prednese však opätovne navrhol, aby súd rozhodol o neplatnosti napádaného uznesenia, príp. o jeho zrušení, a to tak, aby bola zabezpečená ochrana práv žalobcu v súlade s podanou žalobou. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že pokiaľ žalobca označil navrhovaný výrok súdneho rozhodnutia ako alternatívny petit, tento charakter alternatívneho návrhu výroku súdneho rozhodnutia nespĺňal. Podľa právnej teórie, alternatívnym návrhom (petitom) je návrh, ktorý umožňuje dlžníkovi, v prípadoch, keď tak určuje právny predpis alebo právny úkon (zmluva), vybrať si, podľa svojej voľby, z viacerých možných plnení, ktoré musí žalobca v návrhu výroku súdneho rozhodnutia uviesť. Nemožno teda považovať za alternatívny návrh výroku súdneho rozhodnutia (alternatívny petit) návrh, ktorý žalobca formuluje ako návrh na určenie neplatnosti uznesenia alebo návrh na jeho zrušenie, s tým, že možnosť výberu ponecháva na rozhodnutí súdu, a to (zrejme) podľa toho, vo vzťahu ku ktorému návrhu bude v spore úspešný. Z uvedených dôvodov preto súd o každom zo žalobcom navrhovaných návrhov, t. j. tak o návrhu na určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného, ako aj o návrhu na zrušenie uvedeného uznesenia, rozhodol samostatným výrokom.

21. Žalobca sa žalovaného nároku na určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného domáhal žalobou podanou za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30. 6. 2016. Podaná žaloba o určenie neplatnosti uznesenia predstavuje žalobu o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) aktuálneho procesného predpisu (Civilného sporového poriadku účinného od 1. 7. 2016). Uvedený typ žaloby o určenie nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu (na rozdiel od žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku), avšak podmienkou jej úspešnosti je zákonná úprava možnosti domáhať sa určenia právnej skutočnosti, vyplývajúca z osobitného predpisu. Už len okrajom v tejto súvislosti súd uvádza, že právna prax aj v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku akceptovala možnosť domáhať sa určenia právnej skutočnosti, ak tak ustanovoval osobitný predpis, bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu, pričom uvedený typ žalôb nepovažovala za určovacie žaloby v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Možnosť domáhať sa určenia neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov (určenia právnej skutočnosti) odvodzoval žalobca od zákonného ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Uvedené zákonné ustanovenie umožňovalo domáhať sa preskúmania rozhodnutia orgánu združenia súdom len do 30. 6. 2016, nakoľko, s účinnosťou od 1. 7. 2016, bolo zrušené. Žalobca však podal žalobu do 30. 6. 2016, preto jej účinky zostali zachované. Opačný právny záver by odporoval ústavným zásadám ochrany nadobudnutých práv a ochrany legitímneho očakávania, vyplývajúcim z princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu. V ústavnom poriadku Slovenskej republiky platí zásada, podľa ktorej ten, kto konal, resp. postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis (jeho noriem), nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995).

22. Medzi stranami sporu nebola sporná aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaného v spore. Žalobcovi ako členovi občianskeho združenia (žalovaného) prislúchalo právo domáhať sa preskúmania napádaného uznesenia v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení účinnom do 30. 6. 2016. Žalovaný je občianskym združením, ktorého orgán (zhromaždenie delegátov) mal prijať nezákonné a stanovám odporujúce rozhodnutie, proti

ktorému už podľa stanov nebolo možné podať opravný prostriedok. V tejto súvislosti súd uvádza, že pokiaľ žalobca na pojednávaní namietal oprávnenie R. K. ako riaditeľa žalovaného konať v mene žalovaného, súd dôvodnosť jeho argumentácie preukázanú nemal. Riaditeľ žalovaného tak podľa stanov žalovaného z roku 1997, ako aj podľa stanov žalovaného z roku 1999, je, spolu s predsedom združenia, štatutárnym orgánom združenia, ktorý zastupuje združenie navonok. Výbor združenia je výkonným orgánom združenia, teda nie štatutárnym orgánom združenia, ktorému by prislúchalo oprávnenie konať v mene združenia. R. K. ako riaditeľ združenia, a teda jeho štatutárny orgán, bol oprávnený konať v mene žalovaného v spore bez toho, aby mu muselo byť udelené osobitné plnomocenstvo. Pokiaľ aj nepredložil R. K. listinný dôkaz, preukazujúci jeho vymenovanie do funkcie riaditeľa, a tým aj štatutárneho orgánu žalovaného, súd mal jeho oprávnenie konať v mene žalovaného preukázané z pracovnej zmluvy, ktorú uzatvoril so žalovaným dňa 30. 12. 1996. Podľa stanov žalovaného z roku 1997, aj z roku 1999, výbor združenia uzatvára s riaditeľom pracovnú zmluvu, teda riaditeľ vykonáva svoju funkciu v pracovnom pomere. R. K. preukázal, že s ním bola uzatvorená pracovná zmluva, kde druhom práce bol riaditeľ združenia, keď, navyše, uvedenú pracovnú zmluvu s ním uzatvoril ako vtedajší predseda združenia sám žalobca. R. K. uviedol, že do funkcie riaditeľa bol menovaný výborom len jeden krát, v roku 1997, kedy došlo aj k podpísaniu pracovnej zmluvy. Vzhľadom na uplynutú dobu (20 rokov), mal súd za to, že nebolo možné spravodlivo požadovať, vzhľadom aj na predpisy o archivácii dokumentov, predloženie listiny preukazujúcej menovanie do funkcie riaditeľa, keď, súčasne R. K. preukázal vznik pracovného pomeru vo funkcii riaditeľa. Medzi stranami sporu nebola sporná včasnosť podania žaloby. Žaloba bola podaná v zákonnej 30-dňovej lehote, plynúcej odo dňa, kedy sa žalobca o prijatí uznesenia, ktoré žalobou napádal, dozvedel, keďže žalobca bol prítomný pri prijatí uznesenia na zhromaždení delegátov dňa 5. 3. 2015 a žalobu podal na súde dňa 2. 4. 2015. Medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že napádané uznesenie je v rozpore so stanovami žalovaného, a to článkom V. ods. 1 písm. e), ani skutočnosť, že proti nemu nemožno podľa stanov podať opravný prostriedok. Žalovaný však namietal, že žalobcovi žiadna ujma v súvislosti s prijatím napádaného uznesenia nevznikla, keďže bezprostredne po jeho prijatí ho výbor združenia vyhodnotil ako neplatné a umožnil mu vykonávať funkciu člena revíznej komisie združenia až do zániku funkcie z dôvodu zániku funkcie predsedu revíznej komisie Klubu. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobcovi skutočne bolo umožnené aj po prijatí napadnutého uznesenia zúčastňovať sa zasadnutí revíznej komisie žalovaného, že žalobca sa reálne aj dvoch zasadnutí revíznej komisie zúčastnil, na jednom zasadnutí revíznej komisie prejednával relevantné otázky patriace do činnosti komisie s riaditeľom žalovaného. Tretie naplánované zasadnutie revíznej komisie uskutočnené nebolo a štvrtého naplánovaného zasadnutia revíznej komisie sa žalobca nezúčastnil, nakoľko v tom čase už jeho mandát člena revíznej komisie zanikol v dôsledku zániku funkcie predsedu revíznej komisie Klubu. Pokiaľ aj žalobca v tejto súvislosti poukazoval na to, že funkciu člena revíznej komisie združenia po prijatí napádaného uznesenia vykonával formálne, neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by tomuto nasvedčovali. Naopak, tak z jeho výpovede, ako aj z výpovede žalovaného vyplynulo, že žalobcovi nikto nebránil zúčastniť sa zasadnutí revíznej komisie, harmonogram zasadnutí revíznej komisie mu bol vopred doručený, žalobca sa uvedených zasadnutí riadne zúčastnil, pričom ku jeho účasti na zasadnutiach žiadne výhrady vznesené neboli.

23. V zmysle zákonného ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení účinnom do 30. 6. 2016 je všeobecne daná právomoc okresného súdu na preskúmanie rozhodnutí orgánov občianskeho združenia, ak člen združenia považuje rozhodnutie orgánu, proti ktorému už nemožno podľa stanov podať opravný prostriedok, za nezákonné alebo odporujúce stanovám. Uvedené ustanovenie je však, podľa konštantnej judikatúry, potrebné vykladať reštriktívne z hľadiska okruhu osôb, ktoré sa môžu dovolávať súdnej ochrany. Podľa rozsudku Nejvyššího soudu České republiky, sp. zn. 28 Cdo 2306/2008 je tomu tak preto, že je potrebné v čo najširšej miere zachovať spolkovú autonómiu garantovanú v čl. 20 Listiny základných práv a slobôd bez nevyváženej ingerencie štátnej moci. Podľa rozsudku Nejvyššího soudu České republiky, sp. zn. 28 Cdo 2304/2011: „Ak by mal súd preskúmavať v rámci realizácie práva člena občianskeho združenia na súdnu ochranu všetky interné rozhodnutia jednotlivých orgánov občianskych združení, presiahla by súdna ingerencia do spolkovej oblasti únosné medze. Občianske združenia, resp. spolky nie sú „nútenými zväzkami“, združovanie v nich je založené na princípe dobrovoľnosti a je žiadúce, aby podstatná časť bežných „prevádzkových“ rozhodnutí, vykonaných spolkovými orgánmi pri uskutočňovaní zásady zmluvnej autonómie členskej základne združenia, zostala z dôvodu právnej istoty vo vnútri združenia zachovaná.... Ak dôjde k významnému zásahu do práv člena občianskeho združenia, nesmie byť jeho súdna ochrana redukovaná. Pri (eventuálne) minimálnom, málo intenzívnom konflikte rozhodnutia orgánu občianskeho združenia s čiastkovým členským právom musí člen vziať do úvahy, že do združenia vstúpil dobrovoľne a že

súčasťou vnútrospolkovej demokracie je tiež podrobenie sa rozhodnutiu spolkového orgánu. Je možné zhrnúť, že za rozhodnutie orgánu občianskeho združenia podľa §15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. nie je možné bez ďalšieho považovať akékoľvek rozhodnutie, vykonané pri činnosti združenia. Ak sa má člen združenia oprávnene domáhať súdnej ochrany proti nemu, je predovšetkým potrebné, aby také rozhodnutie zasiahlo do jeho práv; intenzitu takého zásahu je nutné posudzovať - vzhľadom k zásade spolkovej autonómie - zdržanlivo, so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.“ Podľa rozsudku Nejvyššího soudu České republiky, sp. zn. 28 Cdo 2916/2006, za kritériá prejednania veci v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. treba považovať najmä, „...a to pri dostatočne vysokom stupni intenzity ich naplnenia, protiprávnosť tvrdeného konania druhej strany (v podobe rozporu so zákonom či internými normami spolku), spoločenský záujem na prejednaní veci, vyčerpanie zmierovacích inštrumentov a v neposlednom rade výraznú ujmu (materiálnu, osobnostnú), potenciálne utrpenú žalobcom.” Prihliadajúc k uvedeným právnym názorom, zohľadniac metódu zdržanlivej interpretácie, mal súd preukázané, že žalobcovi neprislúchalo oprávnenie domáhať sa súdnej ochrany v zmysle podanej žaloby. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného, ktorým došlo k jeho odvolaniu z výkonu funkcie člena revíznej komisie žalovaného. Pokiaľ aj žalobca tvrdil, že je bez právneho významu skutočnosť, že mu bolo umožnené vo výkone funkcie aj po prijatí napádaného uznesenia pokračovať, súd dôvodnosť uvedenej argumentácie preukázanú nemal. Žalobca uvedenú právnu argumentáciu odvodzoval z toho, že žalobu podal ako člen združenia, nie ako člen revíznej komisie združenia. Súd však mal za to, že pri posudzovaní uplatneného nároku je potrebné skúmať, či napadnutým uznesením došlo k zásahu do práv žalobcu. Žalobca ním tvrdenú ujmu odvodzoval práve z toho, že napadnutým uznesením malo dôjsť k zásahu do jeho práva vykonávať funkciu člena revíznej komisie žalovaného. Súd nemal v konaní preukázané, že žalobca v dôsledku prijatia napádaného uznesenia utrpel výraznú, či už materiálnu alebo osobnostnú ujmu. Žalobca síce tvrdil, že, v dôsledku prijatia napádaného uznesenia, došlo k zníženiu jeho vážnosti u ostatných členov združenia, čo sa malo následne prejaviť v jeho nezvolení za predsedu revíznej komisie Klubu, uvedené tvrdenia však nepreukázal, a to najmä pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi prijatím napadnutého uznesenia a nezvolením do funkcie predsedu revíznej komisie Klubu v roku 2016. Rovnako tak žalobca nepreukázal, že, v dôsledku prijatia napádaného uznesenia, utrpela jeho povesť a vážnosť vo vzťahu k ostatným členom či už žalovaného alebo Klubu. Žalobcovi, ktorý podal žalobu ako člen združenia, avšak z dôvodu zásahu do jeho práv člena revíznej komisie združenia, bolo aj po prijatí napadnutého uznesenia, a to až do zániku mandátu, umožnené vykonávať funkciu člena revíznej komisie združenia, vo výkone uvedenej funkcie mu nebolo bránené, zasadnutí revíznej komisie žalovaného sa zúčastňoval a vykonával na nich činnosť člena revíznej komisie. Právne postavenie žalobcu ako člena revíznej komisie združenia sa v dôsledku prijatia napadnutého uznesenia nestalo neistým, funkciu bez akéhokoľvek spochybnenia zo strany združenia, resp. jeho členov, vykonával až do zániku mandátu k 25. 1. 2016. Žiadnu inú osobnostnú, ani materiálnu ujmu, ktorá by mu mala byť v dôsledku prijatia napadnutého uznesenia, žalobca netvrdil, ani nepreukázal. Súd mal v spore preukázané, že ku náprave protiprávneho stavu došlo práve internými prostriedkami žalovaného, keď výbor združenia na zasadnutí bezprostredne nasledujúcom po zasadnutí zhromaždenia delegátov, ktoré prijalo napádané uznesenie, konštatoval, že prijatie uvedeného uznesenia nepatrilo do kompetencie zhromaždenia delegátov, a preto žalobcovi bolo umožnené riadne vykonávať funkciu člena revíznej komisie združenia. Žalovaný teda vo vzťahu ku žalobcovi postupoval tak, ako by napadnuté uznesenie prijaté nebolo, pričom o uvedenej skutočnosti bol žalobca informovaný žalovaným, a to listom odovzdaným na poštovú prepravu v deň podania žaloby na súde. Súd nemal preukázaný ani žalobcom tvrdený spoločenský záujem na prejednaní veci, ktorý žalobca odvodzoval najmä z toho, že, v prípade nevyhovenia žalobe, budú mať v budúcnosti prípadní ďalší členovia združenia obavu napadnúť rozhodnutie orgánov združenia na súde. Súd však dôvodnosť uvedenej právnej argumentácie preukázanú nemal. Súd mal za to, že žaloba resp. rozhodnutie v súdenej veci nepredstavuje a nemôže predstavovať určitý „prostriedok prevencie“ pre budúcu činnosť žalovaného ako občianskeho združenia, keď, navyše, žalovaný ešte pred podaním žaloby na súd v rámci ním vyhodnotených možností zjednal nápravu tak, aby v dôsledku prijatia napadnutého uznesenia nebolo zasiahnuté do práv žalobcu týkajúcich sa výkonu funkcie člena revíznej komisie. V zmysle § 228 ods. 1 Civilného sporového poriadku, výrok právoplatného rozsudku je zásadne záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku.

24. Prihliadajúc ku vyššie uvedeným skutkovým a právnym záverom, najmä k vyhodnoteným kritériám pre posúdenie oprávnenia žalobcu domáhať sa súdnej ochrany, súd nemal preukázanú ani dôvodnosť žaloby o zrušenie napádaného uznesenia.

25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na náhradu trov konania v konaní v plnom rozsahu úspešnému žalovanému. Súd preto priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.