Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Cb/222/2017

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v sporovej veci žalobcu: PAROPLYN HOLDINGS LIMITED, so sídlom Agias Fylaxeos & Polygnostou, 212 C&I CENTER BUILDING, 2nd floor, 3082, Limassol, Cyperská republika, registrovaná Ministerstvom obchodu a priemyslu a cestovného ruchu, Oddelením registrátora spoločností a konkurzného správcu, registračné číslo: HE 113741, zastúpeného: Škubla & Partneri s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 36 861 154, proti žalovanému: Bratislavská teplárenská, a.s., so sídlom Bajkalská 21/A, Bratislava, IČO: 35 823 542, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

II. Súd žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeným súdu dňa 27.10.2017, sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd nariadil zabezpečovacie opatrenie a zriadil v prospech žalobcu záložné právo na nehnuteľnostiach špecifikovaných v prílohe č. 1 tohto návrhu vo vlastníctve žalovaného a to na dobu určitú do právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR o návrhu Okresného súdu Bratislava II na začatie konania o súlade ust. § 28a a § 38ab zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení zákona č. 439/2015 Z. z. v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SL, ako aj s čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k tomuto Dohovoru, vedeného pod sp. zn. PL. ÚS 1/2017, na účely zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 9.432.457,56 eur s príslušenstvom, potvrdenej právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 7.11.2011, č. k. 29Cb/68/2003-1208, spolu s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 29Cb/68/2003 zo dňa 9.1.2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.6.2014, sp. zn. 2Cob/105/2013-1732. Pre prípad, že by súd neuznal dôvod na zriadenie záložného práva na všetok majetok žalovaného v celom rozsahu podľa prílohy č. 1, žiadal žalobca, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie aj v menšom rozsahu, a to predovšetkým vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré žalovaný predáva prostredníctvom Dražobná spoločnosť, a.s.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 07.11.2011 Okresný súd Bratislava I vydal rozsudok, č.k.: 29Cb/68/2003-1208 v spojení s opravným uznesením sp.zn:. 29Cb/68/2003 zo dňa 09.01.2012, ktorým vyhovel žalobe žalobcu proti žalovanému o zaplatenie 9.432.457,56 € s príslušenstvom. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 30.06.2014, č.k.: 2Cob/105/2013-1732 potvrdil uvedený rozsudok (ďalej spolu len „rozsudky“), v dôsledku čoho získal žalobca právoplatný a vykonateľný exekučný titul na svoju pohľadávku vo výške 9.432.457,56 € s príslušenstvom. Žalovaný neúspešne využil voči rozsudkom dovolanie ako aj ústavnú sťažnosť, t.j. v súčasnosti už žalovaný podľa práva Slovenskej republiky nedisponuje žiadnym právnym prostriedkom, ktorým by mohol docieliť zrušenie rozsudkov.

3. Žalobca podal dňa 07.08.2014 návrh na výkon exekúcie. Exekučného konanie je vedené u súdneho exekútora X.. Q. Z. pod sp. zn.: Ex 3754/14 a na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn.: 39Er/3637/2014. Dňa 05.09.2014 vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva, upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností a upovedomenie o začatí exekúcie prikázaním pohľadávok z účtu v banke. Počas exekučného konania dňa 04.12.2015 žalobca ako oprávnený a žalovaný ako povinný uzavreli Dohodu o postupe v exekučnom konaní (ďalej len „dohoda o postupe“), na základe ktorej sa dohodli, že žalovaný zloží určitú sumu na súdnym exekútorom blokovaný účet patriaci žalovanému vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. (ďalej len „blokovaný účet“), na ktorý bude žalovaný posielať podľa dohodnutého časového harmonogramu ďalšie splátky za účelom postupného zabezpečenia pohľadávky žalobcu a žalobca po pripísaní prvej sumy dá súdnemu exekútorovi súhlas na odblokovanie zvyšných dvoch účtov žalovaného. Následne dňa 04.01.2016 vydal súdny exekútor rozhodnutie o zrušení upovedomenia o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva, predajom nehnuteľností a o zrušení upovedomenia o začatí exekúcie v časti vykonania exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok. Formálne bol v rozhodnutiach uvedený ako dôvod zrušenia upovedomenia prijatie novely zákona o tepelnej energetike, ktorým sa zaviedla exekučná imunita prevažnej väčšiny majetku žalovaného. Materiálnym dôvodom však bolo uzavretie Dohody o postupe. Vzhľadom na uvedené je v súčasnosti právoplatná a vykonateľná pohľadávka žalobcu zabezpečená výlučne blokáciou blokovaného účtu súdnym exekútorom na základe Dohody o postupe. Majetok žalovaného je však chránený exekučnou imunitou podľa § 28a a § 38ab zákona o tepelnej energetike.

4. Exekučný súd (Okresný súd Bratislava II) na návrh žalobcu uznesením č.k.: 39Er/3637/2014-685 zo dňa 12.04.2016 v spojení s opravným uznesením č.k.: 39Er/3637/2014-686 zo dňa 22.4.2016 (ďalej len „Uznesenie o prerušení“) prerušil exekučné konanie do rozhodnutia Ústavného súdu SR o návrhu Okresného súdu Bratislava II na začatie konania o súlade ustanovení § 28a a § 38ab zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike, ktoré zaviedli exekučnú imunitu majetku držiteľov povolenia na výrobu a rozvod tepla s Ústavou SR a Dohovorom. Žalovaný podal odvolanie proti Uzneseniu o prerušení, na základe ktorého Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.: 21 CoE/284/2016-795 zo dňa 25.10.2016 (ďalej len „Uznesenie o odvolaní“) Uznesenie o prerušení potvrdil, čím nadobudlo právoplatnosť, na základe čoho Okresný súd Bratislava II návrhom na začatie konanie o súlade právnych predpisov zo dňa 07.12.2016 inicioval konanie pred Ústavným súdom SR. Návrh Okresného súdu Bratislava II bol Ústavným súdom SR prijatý na ďalšie konanie uznesením ÚS SR, č.k.: PL. ÚS 1/2017-8 zo dňa 25.1.2017. O merite veci (o súlade predmetnej novely zákona o tepelnej energetike s Ústavou SR a Dohovorom) však Ústavný súd SR do dnešného dňa nerozhodol. V súčasnosti je teda exekučné konanie právoplatne prerušené. Napriek prerušenému exekučnému konaniu a prebiehajúcemu konaniu pred Ústavným súdom SR sa žalovaný neustále snaží odblokovať blokovaný účet (a tak získať možnosť použiť blokované peňažné prostriedky na iný účel, ako sú určené). Žalovaný za týmto účelom podal dňa 25.01.2017 dovolanie proti Uzneseniu o odvolaní, ktorým odvolací súd potvrdil Uznesenie o prerušení, z dôvodu, že ak aj súd prerušil exekučné konanie, mal v zmysle právnej úpravy de lege lata (zákona o tepelnej energetike) rozhodnúť o odblokovaní blokovaného účtu. Konanie o dovolaní prebieha na Najvyššom súde SR pod sp. zn.:5 Oboer 6/2017. Najvyšší súd SR o podanom dovolaní žalovaného dodnes nerozhodol. Žalovaný taktiež v rovnakej snahe podal aj ústavnú sťažnosť proti Uzneseniu o odvolaní, konanie o ktorej je momentálne vedené pod sp. zn.: Rvp 129/2017. Okrem toho, žalovaný podal voči súdnemu exekútorovi podnet ministerke spravodlivosti SR na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania, na základe ktorého podala ministerka spravodlivosti návrh na začatie disciplinárneho konania voči súdnemu exekútorovi. Konanie o tejto správnej žalobe je v súčasnosti vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.: 68 342/16. Ak by snahy žalovaného o odblokovanie blokovaného účtu boli úspešné, súdny exekútor bude povinný odblokovať posledné blokované prostriedky, ktorými je zabezpečené vymoženie pohľadávky, čím bude jednoznačne ohrozená exekúcia pohľadávky žalobcu ako oprávneného. Neustála snaha žalovaného o odblokovanie blokovaného účtu a právne riziko jeho prípadného úspechu je dôkazom, že blokovaný účet nepredstavuje riadne zabezpečenie pohľadávky žalobcu. Ak bude žalobca vo svojich snahách o odblokovanie blokovaného účtu úspešný, s najväčšou pravdepodobnosťou použije tieto prostriedky na vyplatenie svojich iných záväzkov, resp. na iné účely. Žalobca má za to, že žalovaný nemá v úmysle tieto prostriedky použiť na uspokojenie jeho judikovanej pohľadávky. Žalobca je preto presvedčený, že uspokojenie jeho pohľadávky je nevyhnutné zabezpečiť aj inými prostriedkami v zmysle tohto návrhu.

5. Potreba dodatočného zabezpečenia pohľadávky žalobcu vyplýva aj z ďalšieho konania žalovaného, ktoré potvrdzuje jeho úmysel uspokojiť pohľadávky iných veriteľov znevýhodňujúc žalobcu. Podľa medializovaných správ sa žalovaný snaží zároveň predávať väčšinu svojho nehmotného majetku, a to napriek prebiehajúcemu exekučnému konaniu, v hodnote až 10 miliónov eur. Keďže tento majetok podľa právnej úpravy de lege lata (ktorej ústavnosť je predmetom posudzovania Ústavným súdom SR) nepodlieha exekúcii z dôvodu exekučnej imunity, podľa názoru žalobcu sa žalovaný snaží v čo najväčšom možnom rozsahu zneužiť súčasný stav, kedy je exekučná imunita formálne ešte stále účinná. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca priložil článok z médií, z ktorého vyplýva, že žalovaný prostredníctvom spoločnosti Dražobná spoločnosť, a.s. ide predať svoj nehnuteľný majetok (vyplýva to aj z priloženej fotografie). Ak žalovaný tento nehnuteľný majetok predá, získa kúpnu cenu, s ktorou bude môcť nakladať bez obmedzení, a z ktorej bude celkom zjavne uspokojená pohľadávka jeho záložného veriteľa - Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (ďalej len „SPP, a.s.“), ktorý má zriadené záložné právo na všetkých nehnuteľnostiach žalovaného, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností. Je nepochybné, že bez súhlasu SPP, a.s. (či už výslovného alebo konkludentného) by totiž žalovaný nemohol uskutočniť predaj nehnuteľností, ktoré má SPP, a.s. založené v svoj prospech. V štandardných trhových podmienkach je ťažko predstaviteľné, že by nadobúdateľ zaťažených nehnuteľností súhlasil s tým, že ostanú naďalej zaťažené, t.j. že by sa uspokojil so stavom, že de facto o kupovanú nehnuteľnosť môže ihneď prísť, pretože pohľadávky SPP voči žalovanému sú v čase prevodu nehnuteľností splatné. Inak povedané, je zrejmé, že podmienkou predaja bude zánik záložného práva, a teda že vyplatená kúpna cena sa použije na splatenie pohľadávky SPP, inak by trhovo sa správajúci záložný veriteľ nesúhlasil s predajom založenej nehnuteľnosti.

6. Žalobca, poukazuje na to, že hoci jeho pohľadávka v rámci exekučného konania je v súčasnosti zabezpečená blokáciou blokovaného účtu, dostatočnosť takéhoto zabezpečenia je neistá. Vzhľadom na dlhodobo pretrvávajúci stav nemožnosti vymoženia a uspokojenia pohľadávky žalobcu z prostriedkov na blokovanom účte sa ich reálna hodnota v intenciách plynutia času stáva pochybnou. Je preto nevyhnutné zabezpečiť vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu aj iným spôsobom ako len blokáciou blokovaného účtu

- primárne zákazom disponovať s nehnuteľnosťami žalovaného (nakoľko, ako bude uvedené nižšie, zabezpečovacie opatrenie formou zriadenia záložného práva v tomto prípade absolútne nemôže naplniť účel, ktorý je nevyhnutný pre poskytnutie ochrany vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu). Nehnuteľný majetok predstavuje pomerne stabilnú likvidnú hodnotu.

7. To, že SPP, a.s. je významným veriteľom žalovaného, ktorého pohľadávka je zabezpečená, vyplýva jednak zo Zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi žalovaným a SPP, a.s. ako aj z poznámok k riadnej účtovnej závierke žalovaného za rok 2016 (str. 6), podľa ktorých je žalovaný obmedzený v nakladaní s nehnuteľným majetkom zapísaným na príslušných listoch vlastníctva v k.ú.: K., K. Q., I., W. Q., S. B., Y., P. U. W., a to v dôsledku uzatvorenia Záložnej zmluvy zo dňa 04.03.2016 s SPP, a.s. na zabezpečenie záväzkov zo zmluvy o dodávke plynu zo dňa 17.12.2012. Pričom záväzky zo zmluvy o dodávke plynu s SPP, a.s. zo dňa 17.12.2012 vo výške 31.412.495,- € sú zabezpečené záložným právom na základe záložnej zmluvy zo dňa 04.03.2016. Naproti tomu, vo vzťahu k pohľadávke žalobcu sa v poznámkach uvádza (str. 12), že záväzky zo súdneho sporu vo výške 30.128.746,- € v prospech žalobcu sú zabezpečené exekútorom na bankovom účte spoločnosti. K 31.12.2016 blokovaná čiastka na bankovom účte spoločnosti predstavuje 26.281.366 €. Z poznámok v časti transakcií so spriaznenými osobami (str. 17 a 18) vyplýva, že žalovaný, vzhľadom na výšku neuspokojenej pohľadávky SPP, a.s. dlhodobo nie je schopný uhrádzať cenu odobratého zemného plynu od SPP, a.s., ktorý napriek tomu v dodávkach plynu pre žalovaného pokračuje, a teda že SPP, a.s. s plným vedomím dodáva žalovanému plyn „na dlh“. Ak teda žalovaný predá svoj nehnuteľný majetok v prospech svojho záložného veriteľa pred rozhodnutím Ústavného súdu SR o súlade exekučnej imunity s Ústavou SR a Dohovorom, a pred týmto rozhodnutím bude súdny exekútor X.. Z. povinný odblokovať blokovaný účet, t.j. zruší posledné a v súčasnosti jediné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky žalobcu, žalovanému už nebude nič brániť v tom, aby s týmito prostriedkami, ktoré sú určené na uspokojenie pohľadávky žalobcu, naložil tak, že ich použije na zaplatenie svojich iných dlhov, a žalobca tak po vyše trinástich rokoch dlhého súdneho konania stratí poslednú reálnu možnosť domôcť sa zaplatenia svojej právoplatne a vykonateľne judikovanej pohľadávky.

8. Žalovaný navyše nemá záväzky len voči SPP, ale aj voči ďalším veriteľom, s úhradou ktorých je v omeškaní. V podaní súdnemu exekútorovi v exekučnom konaní sp. zn. 39Er 3637/2014 označenom ako „Opakovaná výzva na odblokovanie účtov v banke“ zo dňa 13.09.2016 žalovaný uviedol, že z dôvodu

protiprávneho blokovania peňažných prostriedkov na bankovom účte sa povinný dostal do dlhodobého omeškania s plnením svojich splatných záväzkov voči svojim dodávateľom, v dôsledku čoho mu voči týmto dodávateľom vzniká povinnosť platiť úrok z omeškania. Výška škody spočívajúca v úrokoch z omeškania, ktoré povinnému vznikajú v dôsledku protiprávneho blokovania bankového účtu ku dňu k 31.06.2016 predstavuje sumu 1.172.359,90 € (obdobie od 01.01.2016 - 31.08.2016). Z uvedeného vyplýva, že žalovaný má viacero veriteľov a záväzkov, s ktorými je zjavne viac ako 30 dní v omeškaní, čo zakladá dôvodný predpoklad úpadku žalovaného a zároveň postavenia žalovaného ako spoločnosti v kríze v zmysle § 67a a nasl. Obchodného zákonníka.

9. Ďalej žalobca uviedol, že podľa § 67a a nasl. Obchodného zákonníka je žalovaný v kríze v prípade, ak je inter alia v úpadku. Z účtovných závierok žalovaného za rok 2015 a 2016 vyplýva, že žalovaný mal veľký objem záväzkov po lehote splatnosti. Je nepochybné, že žalovaný má viac veriteľov, s minimálne dvomi pohľadávkami po lehote splatnosti. Žalovaný je teda v úpadku, čo má za následok postavenie spoločnosti v kríze v zmysle Obchodného zákonníka. Ako spoločnosť v kríze, tak žalovaný nemôže vrátiť plnenie nahradzujúce vlastné zdroje spriazneným osobám. Žalobca má za to, že pohľadávka SPP, a.s. predstavuje plnenie nahradzujúce vlastné zdroje v zmysle § 67c ods. 2 Obchodného zákonníka, keďže žalovaný a SPP, a.s. sú spoločnosťami 100 % ovládanými Slovenskou republikou, spadajú pod obmedzenia vzťahujúce sa na spoločnosť v kríze. SPP, a.s. tým, že žalovanému dlhodobo „na dlh“ poskytuje dodávky plynu, de facto žalovanému poskytuje úver s odloženou splatnosťou. Žalovaný zvýhodnil SPP, a.s. tým, že v jeho prospech zriadil záložné právo na všetky jeho nehnuteľnosti evidované v katastri nehnuteľností na zabezpečenie pohľadávok SPP, a.s. až do výšky takmer 42 miliónov €.

10. Nakoľko je podľa žalobcu žalovaný v úpadku/v kríze má za to, že hoci priamo nezaplatil svoj dlh SPP, a.s. vo forme peňažného plnenia, protizákonne dal SPP, a.s. k dispozícii svoje nehnuteľnosti s vôľou, aby tieto podľa uváženia boli kedykoľvek speňažené za účelom splatenia dlhu žalovaného voči SPP, a.s., nakoľko pohľadávky SPP, a.s. boli splatné už v čase zriadenia záložného práva. Žalovaný tým „zaplatil“ svoj dlh svojimi nehnuteľnosťami. Uvedenému neprotirečí ani to, ak dnes formálne tieto nehnuteľnosti speňažuje žalovaný a nie SPP, a.s. nakoľko je nepochybné, že bez súhlasu SPP, a.s. by takýto predaj nebol možný. Podľa názoru žalobcu, v okolnostiach daného prípadu bolo záložné právo v prospech SPP, a.s. zriadené nezákonne, žalobca preto neplatnosť zriadenia napadne na súde. Uvedená nezákonnosť záložného práva na nehnuteľnostiach (prvého v poradí) zároveň opodstatňuje dôvodnosť tohto návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v podobe zriadenia záložného práva. Existencia záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach v prospech SPP, a.s. a verejne deklarovaný úmysel žalovaného tieto nehnuteľnosti predať, však viac ako zjavne osvedčujú úmysel žalovaného uspokojiť pohľadávku práve SPP, a.s. predajom predmetných nehnuteľností. Takéto konanie má teda aj zjavné znaky nedovoleného zvýhodňovania iného veriteľa na úkor žalobcu. Zároveň, ak je žalovaný spoločnosťou v kríze, zo zákona platí pre ňu zákaz vrátiť plnenie nahradzujúce vlastné zdroje svojim spriazneným spoločnostiam, t.j. splatiť svoje záväzky voči SPP, a.s. a to či už priamym zaplatením, započítaním, speňažením zálohu alebo iným spôsobom (ust. § 67f ods. 1 Obchodného zákonníka). Takéto plnenie by tak bolo poskytnuté v rozpore so zákonom, s nenapraviteľným dôsledkom pre žalobcu v podobe zmarenia v súčasnosti vedenej exekúcie voči žalovanému. Uvedené je ďalším dôvodom pre nariadenie požadovaného zabezpečovacieho opatrenia.

11. Vzhľadom na dĺžku súdneho konania absolútna 10-ročná premlčacia doba v zmysle § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka už uplynula. Žalobca však stihol dodatočnú premlčaciu dobu v zmysle § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka, t.j. návrh na vykonanie exekúcie voči žalovanému podal v zákonnej dodatočnej lehote 3 mesiacov od vykonateľnosti Rozsudkov. Ak z akéhokoľvek dôvodu bude táto exekúcia ohrozená, žalobca sa už z dôvodu premlčania svojej pohľadávky nebude môcť domáhať jej vymoženia v ďalšej exekúcií. Je preto nevyhnutné zabezpečiť majetok žalovaného ako povinného tak, aby nedošlo k zmareniu prebiehajúcej exekúcie, nakoľko možnosť uspokojenia žalobcu ako oprávneného v inej exekúcii nemusí byť úspešná.

12. Žalobca má dôvodne za to, že žalovaný podľa všetkého utlmuje svoju výrobu tepla, resp. že výrobu tepla zmluvne presunie na externé subjekty a teplo bude už len distribuovať, čo predstavuje značné zníženie rozsahu jeho podnikateľskej činnosti, z ktorej má príjmy, ktoré sa tak výrazne znížia. Uvedené je možné odvodiť z informácií uverejnených v Denníku N. V uvedenom článku sa uvádza, že v lokalite BA - východ žalovaný odoberá väčšinu tepla od PPC, v lokalite BA - západ od Cogent West, z informácií uvedených v Centrálnom registri zmlúv sa uvádza, že žalovaný uzavrel dlhodobú

zmluvu s ďalším významným dodávateľom tepla - Slovnaftom (s platnosťou až do konca roku 2026). V uvedenom článku sa zároveň aj uvádza, že žalovaný si nechal spracovať analýzu spoločnosťou Ernst & Young, ktorej predmetom bolo posúdenie alternatív výhodnosti vlastnej výroby tepla v porovnaní s odberom tepla od externých dodávateľov. Vzhľadom na uzatvorenie početných odberateľských zmlúv je zrejmé, že výsledkom predmetnej analýzy je, že pre žalovaného je výhodnejšie odoberať teplo externe. Tieto skutočnosti v spojení avizovaným predajom nehnuteľností žalovaného podľa názoru žalobcu budú nasledované predajom ďalších nehnuteľností, až napokon vyústia k úplnému ukončeniu činnosti žalovaného.

13. Záverom žalobca uviedol, že ak žalovanému nebude zabránené v predaji svojich nehnuteľností, najmä nehnuteľností zabezpečených záložným právom v prospech SPP, a.s., je zrejmé, že z ich výťažku bude uspokojená práve pohľadávka SPP, a.s., resp. pohľadávky iných veriteľov žalovaného a jediným zabezpečením pohľadávky žalobcu zostanú peňažné prostriedky na blokovanom účte. Ak bude súdny exekútor v prípade nepriaznivého rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe ministerky spravodlivosti SR povinný odblokovať blokovaný účet, s ktorým bude môcť žalovaný znovu voľne nakladať, exekúcia bude do rozhodnutia Ústavného súdu SR bezprostredne ohrozená, nakoľko žalovaný s najväčšou pravdepodobnosťou nebude mať dostatok majetku, z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobcu a trovy exekúcie po rozhodnutí Ústavného súdu SR uspokojiť. Tento stav teda už nezvráti ani prípadný nález ÚS SR, ktorým by bola príslušná právna úprava v zákone o tepelnej energetike, ktorá zaviedla exekučnú imunitu väčšiny majetku žalovaného, vyhlásená za nesúladnú s Ústavou SR, nakoľko v danom čase už žalovaný nemusí vlastniť žiadny majetok, z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená.

14. Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že v súčasnosti prebiehajúca exekúcia môže byť vyššie uvedeným konaním žalovaného, ktorým sa snaží predať svoj nehnuteľný majetok, bezprostredne ohrozená, a preto je nevyhnutné, aby súd zabezpečovacím opatrením zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, a to až do právoplatnosti rozhodnutia ÚS SR o podanom návrhu OS BA II na konanie o súlade predmetných ustanovení zákona o tepelnej energetike, ktorými sa zaviedla exekučná imunita väčšiny majetku žalovaného, s Ústavou SR a Dohovorom.

15. Z medializovaných informácií vyplýva, že žalovaný takto speňažuje nehnuteľnosti v hodnote 10 miliónov EUR. Tento výťažok bude teda nanajvýš postačovať na splatenie časti pohľadávky SPP, a nie iných veriteľov. Zriadenie záložného práva v prospech žalobcu preto zabezpečí, že buď (i) potenciálny kupujúci nehnuteľnosti nekúpi, nakoľko by tak musel urobiť spolu so zriadeným záložným právom v prospech žalobcu; exekúcia po rozhodnutí Ústavného súdu o súlade exekučnej imunity s Ústavou SR tak nebude ohrozená a bude môcť pokračovať alebo (ii) ak sa predmetné nehnuteľnosti žalovaného podarí napriek zriadeniu záložného práva žalobcu speňažiť, žalobca bude môcť uspokojiť svoju pohľadávku zo zálohu voči novému nadobúdateľovi. Bez zriadenia záložného práva je dôvodné očakávať, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti (zrejme) so súhlasom SPP predá a uspokojí tak pohľadávku SPP. Exekúcia vedená žalobcom tak bude významne ohrozená (najmä vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu, pre ktorú sa exekúcia vedie). Záložné právo je nevyhnutné zriadiť na všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, aby sa zabránilo ohrozeniu exekúcie, bez ohľadu na to, že žalovaný v súčasnosti predáva len ich časť (v hodnote približne 10 mil. EUR), nakoľko je zrejmé, že predaj týchto nehnuteľností ani zďaleka nebude stačiť na uspokojenie pohľadávky SPP (pre ktorý účel žalovaný tieto nehnuteľnosti zaťažené záložným právom s najväčšou pravdepodobnosťou predáva). Na prvý pohľad by sa mohlo javiť, že žalovaný aj po tomto predaji bude mať iný - zvyšný - nehnuteľný majetok, z predaja ktorého by sa žalobca mohol uspokojiť v prípade deklarovania neústavnosti exekučnej imunity Ústavným súdom SR. Tento predpoklad by sa mohol zakladať na pravde jedine za predpokladu, že zvyšný majetok žalovaného je trhovo speňažiteľný, a že jeho speňaženiu by nebránili iné zákonné obmedzenia. Preto sa žalobca domnieva, že v súčasnosti predávaný majetok žalovaného môže predstavovať práve tú časť jeho majetku, ktorá je z pohľadu trhu speňažiteľná, t.j. o ktorú je na trhu dopyt. Dopyt po zvyšnom majetku môže byť neistý, a teda aj jeho speňažiteľnosť. Uvedené je preto ďalším dôvodom pre zriadenie záložného práva na nehnuteľnom majetku žalovaného, minimálne teda na tom, ktorý v súčasnosti predáva. Nakoľko tento nestačí na uspokojenie pohľadávky žalobcu, je preto nevyhnutné, zriadiť záložné právo na celý nehnuteľný majetok žalovaného. Právnu ochranu žalobcu nie je možné dosiahnuť ani v rámci prebiehajúceho exekučného konania, ako to vyplýva z vyjadrenia súdneho exekútora, priloženého k tomuto návrhu, z ktorého vyplýva, že súdny exekútor vzhľadom na súčasnú právnu úpravu nemôže zakázať žalovanému nakladať s jej nehnuteľným majetkom. Je preto zrejmé, že súdny exekútor počas

prerušenej exekúcie nie je oprávnený ani zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného. Žalobca má za to, že súčasná právna úprava v žiadnom prípade nebráni tomuto súdu konajúcemu o tomto návrhu nariadiť zabezpečovacie opatrenie. V opačnom prípade by došlo k odopretiu spravodlivosti.

16. Právnu ochranu žalobcu nie je možné dosiahnuť ani v rámci prebiehajúceho exekučného konania, ako to vyplýva z vyjadrenia súdneho exekútora, priloženého k návrhu, z obsahu ktorého vyplýva, že súdny exekútor vzhľadom na súčasnú právnu úpravu nemôže zakázať žalovanému nakladať s jeho nehnuteľným majetkom. Žalobca má za to, že súčasná právna úprava však nebráni súdu konajúcemu o tomto návrhu takýto zákaz vydať. V opačnom prípade by došlo k odopretiu spravodlivosti.

17. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 343 ods. 2 záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

Podľa § 343 ods. 3 výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Podľa § 344 ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

18. Z preventívnej povahy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým možno zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle Civilného sporového poriadku predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. K návrhu musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

19. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Navrhovateľom navrhované predbežné opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998) 20. V danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že žalovaný speňažuje nehnuteľnosti v hodnote 10 miliónov eur, nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia, nakoľko žalobca súdu neosvedčil, že ich speňažuje

za neprimerane nízku cenu. Súčasne v zmysle uvedeného je irelevantné aj tvrdenie žalobcu, že žalovaný odpredáva svoj majetok cez Dražobnú spoločnosť, a.s., utlmuje svoju výrobnú činnosť, čím si znižuje prímy, pričom z predaja nehnuteľností má byť uspokojená výlučne pohľadávka SPP, a.s., resp. pohľadávky iných veriteľov žalovaného. Domnienka žalobcu, že v súčasnosti predávaný majetok žalovaného môže predstavovať práve tú časť jeho majetku, ktorá je z pohľadu trhu speňažiteľná, pričom dopyt po zvyšnom majetku môže byť neistý (a tým pádom aj uspokojenie pohľadávky žalobcu), taktiež nemôže byť smerodajným predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia. Predpoklady a domnienky žalobcu totiž sami osebe neosvedčujú, že exekúcia bude ohrozená, preto tieto ani nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Okrem toho je súd názoru, že za súčasného stavu exekučného konania, kedy v dôsledku prerušenia konania súd ani súdny exekútor nemôžu vykonávať žiadne procesné úkony, t.j. ani odblokovať účet žalovaného, je pohľadávka žalobcu v rámci exekučného konania riadne zabezpečená a výkon exekúcie nie je ohrozený.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 251 a § 255 ods. 2 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto by bol žalobca povinný žalovanému zaplatiť náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. 1, ods. 2 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).