Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Csp/310/2017

Uznesenie

Okresný súd Galanta, v právnej veci žalobcu : B. G., G.. XX.X.XXXX, K. F.. X. M. XX, XXX XX Z. Ú.Q. proti žalovaným : 1./ Prima Banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, 2./ Dražobná spoločnosť, a.s., so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 35 849 703, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 23.10.2017, doručeným súdu dňa 26.10.2017 sa žalobca domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu záložného práva do rozhodnutia a skončenia vo veci samej a žalovanému v 2. rade uloží povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu v 1. rade zapísaných na LV č. XXX, katastrálneho územia Z. Ú., obec Z. Ú., okres W. - parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX M.2, parcelné číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX M., a stavby súpisné Č. XX, na parcele číslo XXX/X, rodinný dom, vlastník B. G., do rozhodnutia a skončenia vo veci samej.

2. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného nariadenia odôvodnil tým, že dňa 8.12.2014 uzatvoril so žalovaným v 1. rade Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX na dobu 40 rokov odo dňa podpisu, na základe ktorej sa žalovaný v 1. rade zaviazal poskytnúť úver vo výške 57.820 euro. Úver mal byť zabezpečený záložným právom zriadeným v prospech žalovaného v 1. rade na zabezpečenie zaplatenia istiny, úrokov, poplatkov, zmluvných pokút a ďalších pohľadávok záložného veriteľa z úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX3 podľa Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. XXXXXXXXXXXXXXXX J.o dňa 8.12.2014 pre nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese W., U. Z.Ľ. Ú., katastrálne územie Z. Ú., zapísané na LV č. XXX, a to: pozemok parc. č. XXX/ X register „C“, výmera 306 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXX/X, register „C“ výmera 167 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, vlastnícky podiel 1/2 záložcu J. P. a 1/2 záložcu M. P., stavba súpisné číslo XX, na pozemku parc. č. XXX/X, popis stavy rodinný dom, vlastnícky podiel 1/2 záložcu J. P. a 1/2 záložcu M. P.. Uviedol, že Zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok nepodpísal a tvrdí, že nie je účastníkom tejto zmluvy. Taktiež, že táto zmluva mu nebola predložená. Žalovaný v 1 rade pristúpil k výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pretože tvrdí, že neprišlo k úhrade dlhu. Dobrovoľná dražba sa konala 30.10.2017. Žalovaný v 1. rade neoznámil žalobcovi výkon záložného práva a neoznámil to záložcom v súlade s § 151l a 151m Občianskeho zákonníka. Žalovaný v 1. rade - banka, mala zaslať žalobcovi Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, avšak toto právo si neuplatnila a žalobcovi neumožnila splatiť pohľadávku vzniknutú z dôvodu neuhradených splátok, a preto ide zo strany žalovaného v 1. rade o neplatný právny úkon, z ktorého nemôžu plynúť platné právne účinky a to výkon záložného práva. Žalobca uviedol, že do dnešného dňa mu nie je známa výška pohľadávky, pre ktorú žalovaný v 1. rade

realizuje výkon záložného práva. Žalobca žiadosťami zo dňa 22.8.2017 a 4.9.2017 žiadal žalovaného v 1. rade o úpravu práv a povinností medzi stranami zmluvy z dôvodu, že sa mu zhoršil zdravotný stav, a že má dočasnú neschopnosť splácať splátky úveru. Žalovaný v 1. rade žiadosti nevyhovel a žalobcovi odpísal, že banka neuzatvára ďalšie dohody s klientmi, ktorí porušili v minulosti svoje zmluvné povinnosti a ich záväzky sa stali predčasne splatnými, pričom žalovaný v 1. rade neoznámil žalobcovi, že sa jeho záväzok stal predčasne splatný, čo žalobca považuje za nekalú praktiku od žalovaného v 1. rade. Ďalej uviedol, že namiesto ústretovosti a snahy banky preklenúť náročnú situáciu, banka sa rozhodla, že uskutoční výkon záložného práva, ktorý ani neoznámila a dozvedel sa to od žalovaného v 2. rade, a to z Dražobnej spoločnosti, a.s., ktorá mu neumožnila, aby si mohol predmetnú nehnuteľnosť predať a vyrovnať záväzok banke - žalovanému v 1. rade, pričom realitná spoločnosť našla kupca, ktorý mal záujem nehnuteľnosť kúpiť za vyššiu cenu ako je znalecký posudok, a to za cenu 100.000 euro, ktorá by bola postačujúca na úhradu úveru, ktorý mu poskytol žalovaný v 1. rade. Banky majú povinnosť postupovať v súlade zo zákonom, bankovou obozretnosťou, ale voči obyčajným spotrebiteľom predovšetkým primerane a v súlade s odbornou starostlivosťou a dobrými mravmi, aby spotrebiteľov nevystavila neprimeranému výkonu záložného práva a záložné právo má byť výhrade iba „ultima ratio“ spôsobom uspokojenia pohľadávky. Banka nerešpektovala nič, za každú cenu chce vykonať záložné právo, neponúkla žiadnu reštrukturalizáciu, odklad splátok a vedela o ťažkej situácii. Úverová zmluva bola uzavretá na základe nekalých praktík a do zmluvy boli včlenené neprijateľné podmienky. Zmluva bola uzatvorená v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pretože táto smernica platí tiež pre obchody, podnikanie alebo profesie verejného charakteru a ukladá vypracovanie zmlúv jednoduchou zrozumiteľnou rečou pre spotrebiteľa, aby mal príležitosť preskúmať všetky podmienky, aby nemal o nich pochybnosti a rovnako zaväzuje dodávateľa poskytnúť odbornú pomoc, ktorá nebola pri uzatváraní zmluvy poskytnutá. Žalobca tiež uvádza, že zmluva je formulárová, typová a predtlačená a žalobca nemohol jej obsah ovplyvniť, musel podpísať v celku jedným podpisom. V zmluve bola dohodnutá splátka jednou sumou vo výške 175,95 euro, pričom splátka nebola rozdelená na istinu a úrok teda tak ide o úver bez úrokov a bez poplatkov. Splácanie úveru je dohodnuté na 40 rokov bez uvedenia presného dátumu splatnosti. Dodávateľ - banka nepredložila ako žalovaný v 1. rade žalobcovi úverové podmienky a sadzobník. Žalovaný v 1. rade neskúmal bonitu žalobcu, ani sa ho nespýtal na situáciu v rodine, čím zanedbal svoju povinnosť odbornej starostlivosti § 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa. Zanedbanie povinnosti odbornej starostlivosti je v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa považované za nekalú obchodnú praktiku. Žalovaný poskytol úver bez ohľadu na to, či si overil, či bude žalobca schopný ho splácať alebo nie. Množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a systém sankcií sú nastavené tak, že v prípade omeškania so splácaním je žalobca v nevýhodnom postavení ako slabšia zmluvná strana, čo zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a v jeho neprospech, čo zákonodarca označil za neprijateľné (§53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobca je presvedčený, že žalovaný v 1. rade voči nemu použil neprijateľné zmluvné podmienky a nečestný postup a porušil § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa. Žiada súd, aby tieto podmienky vyhlásil za neprijateľné. Žalobca počas splácania úveru zistil, že prebieha organizovaný ekonomický podvod, na ktorom sa podieľa žalovaný v 1. a v 2. rade, čo je schopný matematicky dokázať na súdnom pojednávaní. Žalovaný v 2. rade nevyhotovil správny znalecký posudok na nehnuteľnosť, keď ju hlboko podcenil na sumu 76.800 euro a preto nie je možné, aby sa konala dražba nehnuteľnosti, ktorá by nepoškodila žalobcu. Pre uvedené dôvody žalobca podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je dôvodný z dôvodu, že sa bolo možné domnievať, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je protiústavný. Ďalej žalobca namieta znalecký posudok č. 100/2017 vyhotovený znalcom Ing. Dušanom Petríkom, z dôvodu preukázania reálnej ceny odhadu v porovnaní s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa bezprostredne v okolí draženej nehnuteľnosti a rozdielu všeobecnej ceny odhadu a rapídneho zníženia oproti cene 96.000 euro uvedenej v znaleckom posudku ku dňu poskytnutia úveru v roku 2014. Namieta odhad hodnoty nehnuteľnosti, v ktorom znalec stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu vo výške 76.800 euro, pričom táto hodnota je nižšia ako bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti ku dňu poskytnutia úveru a to vo výške 96.000 euro. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v 2. rade môže zo dňa na deň vyvolať proces dražby pri hrubo nemorálnom a neprimeranom výkone záložného práva, a teda reálna hrozba, že žalobca príde o strechu nad hlavou, žiada súd, aby rýchlo zasiahol a neodkladným opatrením dočasne usporiadal pomery tak, že poskytne ochranu ohrozeným ústavným právam žalobcu a zakáže neprimeraný výkon práva žalovanému v 2. rade. Zároveň v návrhu cituje judikatúru týkajúcu sa spotrebiteľských úverov. Navrhuje, aby tunajší súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu záložného práva do rozhodnutia a skončenia vo veci samej a žalovanému v 2. rade uloží povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k

uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu v 1. rade zapísaných na LV č. XXX, katastrálneho územia Z. Ú., obec Z. Ú., okres W. - parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 306 m2, parcelné číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 167 m2 a stavby súpisné číslo XX na parcele číslo XXX/X rodinný dom do rozhodnutia a skončenia vo veci samej.

3. Spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca predložil tieto listinné dôkazy: Hypotéka, úverová zmluva č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 8.12.2014, Návrh na vklad záložného práva zo dňa 8.12.2014, žiadosť žalobcu žalovanému v 1. rade o možnosť splatiť všetky zameškané splátky a o zrušenie dražby zo dňa 22.8.2017, odpoveď žalovaného v 1. rade na žiadosť žalobcu zo dňa 7.9.2017, oznámenie žalovaného v 2. rade o opakované oznámenie o výkone záložného práva predajom nehnuteľnosti na dražbe a o urýchlené vyrovnanie splatnej pohľadávky, oznámenie o dražbe zo dňa 7.9.2017, výpis z listu vlastníctva č. XXX.

4. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/ CSP, (1) neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

(2) Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, (1) v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

7. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

8. Podľa § 328 ods. 1, 2 a 3 CSP, (1) ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (2) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (3) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

9. Podľa § 329 ods. 1, 2 a 3 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (2) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (3) Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

10. Žalobca musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Ten, kto sa domáha vydania neodkladného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu

sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.

11. V návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad.

12. Súd z podaného návrhu a pripojených listinných dôkazov, má za to, že žalobca v danom prípade neosvedčil podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, teda skutočnosti odôvodňujúce záver o povinnosti žalovaného v 1. rade zdržať sa výkonu záložného práva a povinnosti žalovaného v 2. rade zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby a súčasne to, že žalobcovi hrozí bezprostredná ujma na jeho právach v súvislosti s výkonom dobrovoľnej dražby.

13. Podľa § 1 ods. 3 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom nie je hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu,

14. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

15. Podľa § 151 l ods. 1 OZ, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.

16. Podľa § 151m OZ, predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

18. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že zmluvu o zriadení záložného práva nepodpísal, teda nebol účastníkom tejto zmluvy. Žalobca tiež spochybňuje záložnú zmluvu. Záložnou zmluvou si záložný veriteľ zabezpečuje svoju pohľadávku voči dlžníkovi. V zmluve je potrebné určiť zabezpečenú pohľadávku, jej výšku a predmet zálohu. V realitnej praxi si ňou najčastejšie hypotekárne banky zabezpečujú úvery, ktoré poskytujú klientom najmä za účelom financovania kupovanej nehnuteľnosti. Hypotekárne banky v týchto prípadoch majú postavenie záložného veriteľa. Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávok hypotekárnej banky týkajúci sa hypotekárneho úveru, ktorý je poskytnutý na úhradu kúpnej ceny. Uzavretie záložnej zmluvy zabezpečujúcej pohľadávku banky voči dlžníkovi je nevyhnutne potrebné pre poskytnutie úveru. Záložnú zmluvu v týchto prípadoch

podpisuje vlastník, v tom čase ešte predávajúci. Z uvedených dôvodov záložná zmluva nie je podpísaná žalobcom, ale toho času vlastníčkami nehnuteľnosti. Súd túto zmluvu bude detailne skúmať len vtedy, ak po dražbe žalobca podá na súd v trojmesačnej prekluzívnej lehote žalobu o určenie neplatnosti dražby. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR z 16. 12. 2010, sp. zn. 3 Cdo 186/2010, otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní podľa ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, a to ani ako otázku prejudiciálnu (predbežnú). Z ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, Najvyšší súd SR v rozsudku z 22.5.2008 sp. zn. 3Cdo 272/2002 (viď tiež Zo súdnej praxe č. 47/2008) vyvodil, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti. K zhodnému právnemu záveru dospel neskôr Najvyšší súd SR v rozsudkoch z 30.6.2009 sp. zn. 2Cdo 66/2008 (viď R 23/2010) a z 23.6.2010 sp. zn. 5Cdo 51/2009. Nadväzujúc na právny záver zaujatý v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR je možné konštatovať, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže vysloviť súd iba v občianskom súdnom konaní, ktoré začalo podaním návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/202 Z.z. . Otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní podľa uvedeného ustanovenia, a to ani ako otázku prejudiciálnu (3Cdo 186/2010). Súd dáva tiež do pozornosti, že upustiť od dražby je možné len v zákonom stanovených dôvodoch v zmysle § 19 Zákona o dobrovoľných dražbách.

19. Keďže v zmysle § 70 ods. 1 katastrálneho zákona údaje katastra sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak, zriadenie záložného práva v prospech Prima banky Slovensko, a.s. je preukázané zápisom na liste vlastníctva č. XXX. Podľa názoru súdu zatiaľ úkony smerujúce k výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania, boli realizované zo strany žalovaného v súlade so zákonom. Žalovaný v 2. rade oboznámil žalobcu o výkone záložného práva podľa § 151 l písomným podaním, ktorý žalobca pripojil ako dôkaz k návrhu.

20. Žalobca taktiež v návrhu hovorí o nekalých praktikách banky, no neuviedol konkrétne, v čom spočívajú. Taktiež spomína judikatúru, ktorá sa týka spotrebiteľských úverov a nie hypotekárneho úveru, ktorý nie je spotrebiteľským úverom.

21. Súd rozhodoval o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia 3. deň po podaní návrhu, pričom súd má v zmysle zákona 30 - dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia v takom znení ako ho navrhol žalobca stratilo opodstatnenie, v čase rozhodovania súdu už bolo po dražbe, ktorá sa konala dňa 30.10.2017, teda bezprostredne hroziaca ujma tu nie je. Podľa názoru žalobcu cena nehnuteľností (stanovená znaleckým posudkom na sumu 76.800 euro), ktorá bola ohodnotená v čase poskytnutia úveru na sumu 96.000 euro značne podhodnotená. Súd však k predmetnému uvádza, že nemá možnosť pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia si ozrejmiť cenu nehnuteľností uvedenú v znaleckom posudku. Súd nevie určiť, ktorá cena uvedená v znaleckých posudkoch sa blíži realite.

22. V danom prípade súd musí jednoznačne konštatovať, že žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia a nepodarilo sa mu ani jednoznačne preukázať hrozbu, na ktorú sa v návrhu odvoláva. Súd preto v zmysle § 329 návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať odvolanie (§ 359 strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 357 písm. d/ a § 362 ods. 1 .

Podľa § 358 CSP, Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 ods. 1 CSP, Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP, Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 364 CSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.