Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/181/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Ferrit trade s.r.o., so sídlom Mojmírova 8, 040 01 Košice, IČO: 47 731 401, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Vladimírom Zeleňákom, advokátom, so sídlom H. XX, XXX XX Z., proti žalovanému: Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o., so sídlom ulica 1. mája 724, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 31 563 732, zastúpenému zástupcom GRMAN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 861 553, v spore o zaplatenie 410.070,80 Eur s príslušenstvom, o návrhu žalovaného na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/177/2016-822 zo dňa 13. júla 2017, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/177/2016-822 zo dňa 13. júla 2017 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Výrokom II. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V odôvodnení okresný súd poukázal na samotný návrh žalovaného na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a za aplikácie ust. § 343 ods. 1, 2, 3, § 344, § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, 3, § 331 ods. 1 v spojení s ust. § 151a, § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť. Okresný súd poukázal na to, že zabezpečovacie opatrenie spočíva v možnosti reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu ako veriteľa a zároveň potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní. Tento inštitút slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa záložným právom, a to za podmienky existencie obavy z ohrozenia exekúcie. Základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je preto obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom zabezpečovacieho opatrenia má byť predovšetkým zvýšenie finálnej vymožiteľnosti práv, resp. peňažnej pohľadávky veriteľa a reštriktívne obmedzenie priestoru na špekulatívne zbavenie sa exekučne a inak postihnuteľného majetku dlžníka. Vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení sa v zmysle zákona zriaďuje záložné právo, avšak vzniká až zápisom do príslušného registra. K jeho výkonu môže žalobca (veriteľ) pristúpiť až po právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým mu zabezpečovaná pohľadávka bola priznaná.

2. Okresný súd konštatoval, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutná potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahe súdu. Okrem toho je základným zákonným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia aj hodnoverným spôsobom osvedčiť dôvodnosť a trvanie uplatneného nároku, ktorému sa má súdom poskytnúť neodkladná ochrana. Neodkladné opatrenie si teda vyžaduje naliehavosť takéhoto opatrenia, osvedčenie daností práva a nevyhnutnosť potreby takejto úpravy. Povinnosť tvrdenia, dôkazná

povinnosť a dôkazné bremeno v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajú najmä v povinnosti aspoň osvedčiť tvrdené skutočnosti, ktorá zaťažuje výlučne navrhovateľa. Pred nariadením neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný.

3. Okresný súd uviedol, že v predmetnom konaní viacerými uzneseniami spojil veci vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 9Cb/178/2016, 9Cb/179/2016, 9Cb/180/2016, 9Cb/181/2016, 9Cb/182/2016, 9Cb/183/2016, 20Cb/23/2016, 20Cb/24/2016, 9Cb/23/2017, 9Cb/1/2017, 9Cb/2/2017, 9Cb/46/2017 a 20Cb/1/2017 na spoločné konanie s vecou vedenou pod sp. zn. 9Cb/177/2016, pod ktorou sa spoločné konanie vedie. Po spojení veci je predmetnom sporu pohľadávka vo výške 410.070,80 Eur, ktorú si uplatňuje žalobca voči žalovanému. Žalovaný si vzájomnou žalobou voči žalobcovi uplatňuje pohľadávku z titulu neuhradenej kúpnej ceny za prevod cenných papierov vo výške 435.472,10 Eur.

4. Okresný súd poukázal na návrh žalovaného na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa voči žalobcovi domáhal zabezpečenia splatnej peňažnej pohľadávky do výšky 435.472,10 Eur, ktorá vznikla nezaplatením kúpnej ceny za prevod cenných papierov zo Zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 26.03.2015, a to zriadením záložného práva k cenným papierom - akciám žalobcu v spoločnosti TUBAU, a.s., so sídlom Pribylinská 12, 831 04 Bratislava, IČO: 35 801 999. Podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, t.j. obavu, že exekúcia bude ohrozená, zdôvodnil žalovaný týmito skutočnosťami: 1. pohľadávka žalovaného voči žalobcovi je vo výške 435.472,10 Eur, 2. žalobca nevlastní okrem cenných papierov - akcií v spoločnosti TUBAU, a.s. žiadny nehnuteľný a iný hmotný hnuteľný majetok (výrobné a pracovné stroje, vozidlá a pod.), 3. hodnota hmotného majetku vo vlastníctve žalobcu v zmysle poslednej schválenej a zverejnenej účtovnej závierky za r. 2016 je iba vo výške 16.804,00 Eur, 4. výsledky hospodárenia žalobcu v zmysle poslednej schválenej a zverejnenej účtovnej závierky za r. 2016 vykazujú pokles tržieb o 76 % a dosiahnutú stratu žalobcu vo výške -81.783,00 Eur, 5. existencia vysokých úverov žalobcu od UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. v celkovej výške 1.289.000,00 Eur, ktoré žalobca nemá zabezpečené žiadnym nehnuteľným a hnuteľným majetkom, ale iba pohľadávkami, 6. existencia iných žalobcom neuhradených splatných pohľadávok tretích osôb (žalobca dlhuje spoločnosti DANICON HOLDING, a.s. sumu 973.000,00 Eur). Žalovaný zastával názor, že účel ním sledovaný nie je možné dosiahnuť iba zabezpečovacím opatrením, pretože žalobca nevlastní žiadne iné veci, ku ktorým by bolo možné zriadiť záložné právo (okrem cenných papierov). Z toho dôvodu sa okrem nariadenia zabezpečovacieho opatrenia domáhal aj nariadenia neodkladného opatrenia, a to uloženia povinnosti žalobcovi nenakladať s peňažnými prostriedkami na bankovom účte žalobcu, vedenom v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., IBAN: V. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a na bankovom účte vedenom v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., IBAN: G XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, až do výšky splatnej peňažnej pohľadávky 435.472,10 Eur. Z návrhu žalovaného na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia vyplývalo, že z verejne prístupných zdrojov žalovaný lustroval súčasnú majetkovú situáciu žalobcu, pričom zistil, že hodnota majetku žalobcu je vo výške 16.804,00 Eur. Žalobca nevlastní nehnuteľné a hnuteľné veci (okrem cenných papierov) a má zriadené dva bankové účty (bez bližšej špecifikácie disponibilného zostatku).

5. Preskúmaním spisového materiálu a dôkazov predložených žalobcom mal okresný súd zistené, že žalobca vystavil žalovanému viaceré faktúry spolu znejúce na sumu 410.070,80 Eur. Podľa tvrdení žalobcu táto suma nebola zo strany žalovaného uhradená ani čiastočne, a preto sa voči žalovanému domáha zaplatenia tejto sumy. Ďalej mal okresný súd zistené, že žalovaný sa vzájomnou žalobou voči žalobcovi domáha zaplatenia sumy 435.472,10 Eur z titulu neuhradenej kúpnej ceny za prevod cenných papierov zo Zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 26.03.2015. Podľa tvrdení žalovaného pohľadávky žalobcu uplatňované v predmetnom konaní zanikli v dôsledku započítania vzájomných pohľadávok na základe jednostranného právneho úkonu žalovaného. Z fotokópie predloženého Dodatku č. 1 zo dňa 01.02.2016 k Rámcovej kúpnej zmluve č. 381032/15 zo dňa 02.01.2015 mal okresný súd preukázané, že v čl. III. bod 3.10. sa žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci dohodli, že kupujúci nie

je oprávnený jednostranne započítať akékoľvek svoje pohľadávky voči pohľadávkam predávajúceho vzniknutým na základe Rámcovej kúpnej zmluvy, takéto započítanie je stranami vylúčené.

6. Na základe vykonaného dokazovania v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre rozhodnutie o zabezpečovacom opatrení okresný súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady pre jeho nariadenie. Podľa okresného súdu žalovaný neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie, t.j. že žalobca sa úmyselne zbavuje svojho majetku za účelom poškodenia žalovaného a robí právne úkony, ktorými svoj majetok zmenšuje, s cieľom previesť ho na tretie osoby. Práve naopak, žalovaný poukázal na to, že žalobca v čase rozhodovania súdu nevlastní žiadny nehnuteľný a hnuteľný majetok, na ktorý by bolo možné zriadiť záložné právo, s výnimkou cenných papierov (akcií). Navyše, ako uviedol žalovaný, k cenným papierom - akciám žalobcu v spoločnosti TUBAU, a.s. je už zriadené skoršie záložné právo v prospech Poštovej banky, a.s. ako záložného veriteľa až vo výške 2.650.000,00 Eur. Okresný súd dodal, že skutočnosť, že z poslednej schválenej a zverejnenej účtovnej závierky žalobcu za r. 2016 vyplýva záporná hodnota výsledku hospodárenia sama o sebe neosvedčuje dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená, keď je potrebné vziať do úvahy aj očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku žalobcu. Okresný súd konštatoval, že bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí vo svojom návrhu osvedčiť, že obava z ohrozenia exekúcie je reálna, teda, že strana, na majetok ktorej navrhuje zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalovaného musí byť konkrétne a žalovaný ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná možnosť ohrozenia jeho práv. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalovaného nemožno ničím nahradiť, pretože je základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Na základe uvedených skutočností okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, s preto návrh na jeho nariadenie podľa § 328 ods. 1 zamietol.

7. S ohľadom na zásadu primeranosti zásahu do práv žalobcu okresný súd zamietol aj návrh žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný uviedol, že žalobca je majiteľom dvoch bankových účtov vedených v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s.. Uloženie zákazu nakladania s peňažnými prostriedkami na uvedených bankových účtoch žalobcu by mohlo vážne ohroziť jeho podnikateľskú činnosť. Okresný súd uviedol, že účinky neodkladného opatrenia nesmú neprimerane zasahovať do právnych vzťahov strán sporu, t.j. nesmú nad mieru primeranú veci zaťažovať stranu sporu, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje. V danom prípade by bola jednoznačne zásada primeranosti porušená. Ústavne sa vychádza z toho, že nenakladanie s vecami a právami (zákaz disponovania nimi) je nesporne zásahom do vlastníckeho práva, ako aj iných ústavou zaručených práv. Podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy SR má každý právo podnikať, ktoré ústavou zaručené právo treba rešpektovať i pri nariaďovaní neodkladného opatrenia. Navrhované neodkladné opatrenie teda nie je primerané zabezpečovanému nároku a mohlo by ním dôjsť k zásahu do práv žalobcu nad nevyhnutnú mieru.

8. Proti tomuto uznesenie v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a tým nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby Krajský súd v Žiline ako odvolací súd v súlade s ust. § 388 zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a návrhu žalovaného na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia zo dňa 19.06.2017 vyhovel a nariadil zabezpečovacie opatrenie a neodkladné opatrenie za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného vo výške 435.472,10 Eur. Podľa žalovaného napadnuté uznesenie trpí skutkovými vadami spočívajúcimi v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov predložených žalovaným v rámci jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia zo dňa 19.06.2017 k nesprávnym skutkovým zisteniam, t.j. zisteniu, že neexistuje obava, že exekúcia pohľadávky žalovaného bude ohrozená. Žalovaný uviedol, že existenciu reálnej a bezprostrednej obavy žalovaného, že exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená, preukazujú konkrétne skutočnosti: a) výška pohľadávky žalovaného voči žalobcovi je vo výške 435.472,10 Eur, b) žalobca nevlastní okrem dlhodobého hmotného majetku v

hodnote cca. 16.804 Eur, akcií - cenných papierov v spoločnosti TUBAU, a.s. a finančných prostriedkov na svojich bankových účtoch žiadny nehnuteľný majetok ani žiadny iný hnuteľný majetok, čo vyplýva z verejne dostupných registrov a verejne dostupných informácií, c) hodnota dlhodobého hmotného nehnuteľného a hnuteľného majetku žalobcu za rok 2015 bola v zmysle schválenej a zverejnenej účtovnej závierky za rok 2015 vo výške 24.379,00 Eur, pričom z preskúmania riadkov č. 06 a č. 15 výkazu ziskov a strát za rok 2016, ktorý je súčasťou schválenej a zverejnenej účtovnej závierky žalobcu za rok 2016, je zrejmé, že žalobca v priebehu roku 2016 predal dlhodobý majetok za sumu 245.000,00 Eur, pričom zostatková cena tohto predaného dlhodobého majetku bola 246.414,00 Eur. Z ďalších údajov uvedených v účtovnej závierke žalobcu vyplýva, že žalobca nadobudol tento dlhodobý hmotný majetok v roku 2016 v obstarávacej cene cca. 253.332,00 Eur. Podľa spôsobu účtovania, žalobca účtoval tento majetok ako dlhodobý hmotný majetok. To znamená, že v priebehu roku 2016 sa stav dlhodobého majetku žalobcu zvýšil na sumu cca. 277.711,00 Eur. Žalobca zrazu tento svoj majetok - stroj s dlhou dobou životnosti, ktorý nadobudol v roku 2016, ihneď v tom istom roku 2016 odpredal a tak sa ku koncu roku 2016 stav dlhodobého hmotného majetku žalobcu znížil na sumu 16.804,00 Eur, d) je teda zrejmé, že žalobca sa za posledný rok 2016 účelovo a zámerne zbavil, resp. znížil stav a hodnotu svojho dlhodobého hmotného majetku na zlomok pôvodnej hodnoty s cieľom ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalovaného, a teda reálne hrozí, že sa žalobca v budúcnosti zbaví aj posledného svojho majetku, e) jediný majetok žalobcu, z ktorého sa bude môcť uspokojovať žalovaný v rámci budúcej exekúcie, sú akcie - cenné papiere žalobcu v spoločnosti TUBAU, a.s. a finančné prostriedky na jeho bankových účtoch, f) výsledky hospodárenia žalobcu v zmysle poslednej schválenej a zverejnenej účtovnej závierky za rok 2016 boli: pokles tržieb o 76 % a dosiahnutá strata žalobcu je vo výške -81.783,00 Eur. Z porovnania dosiahnutých hospodárskych výsledkov žalobcu za rok 2015 a za rok 2016 je zrejmé, že medziročne mu klesol zisk o 182,60 %, g) existencia vysokých úverov žalobcu od Unicredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. v celkovej výške 1.289.000 Eur, ktoré žalobca doposiaľ nezabezpečil žiadnym nehnuteľným a hnuteľným majetkom, ale iba pohľadávkami, h) existencia iných žalobcom neuhradených splatných záväzkov tretích osôb (žalobca dlhuje spoločnosti DANICON HOLDING, a.s. sumu 973.000,00 Eur, ktorej zaplatenia sa spoločnosť DANICON HOLDING, a.s. domáha od žalobcu na Okresnom súde Košice I., sp. zn. 30Cb/164/2016). Podľa žalovaného uvedené skutočnosti preukazujú, že jediným majetkom žalobcu, z ktorého si bude môcť žalovaný uspokojiť svoju pohľadávku v rámci budúcej exekúcie, sú akcie - cenné papiere žalobcu a finančné prostriedky na jeho bankových účtoch. Bez nariadenia neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia reálne hrozí, že žalobca sa zbaví aj posledného svojho majetku, t.j. akcií - cenných papierov a finančných prostriedkov na účtoch. Z tohto dôvodu je splnený základný zákonný predpoklad podľa ust. § 325 ods. 1 a § 343 ods. 1 pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, t.j. existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená.

9. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný mal za to, že dostatočne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorý má voči žalobcovi a ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana. V tejto súvislosti poukázal na to, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11.08.2016 si uplatňuje voči žalobcovi v rámci konania sp. zn. 9Cb/177/2016 vzájomnou žalobou podľa ust. § 147 ods. 1 svoju pohľadávku vo výške 435.472,10 Eur, vyplývajúcu zo Zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 26.03.2015. Túto pohľadávku žalovaný voči žalobcovi uplatnil vzájomnou žalobou pre prípad, že okresný súd dospeje k právnemu názoru, že pohľadávky žalobcu voči žalovanému vyplývajúce z faktúr žalobcu za dodávku tovaru nezanikli na základe jednostranného započítania pohľadávok vykonaného žalovaným dňa 12.09.2016, dňa 21.09.2016 a dňa 23.09.2016 z dôvodu nemožnosti žalovaného vykonať zápočet vzájomných pohľadávok jednostranným úkonom v zmysle Dodatku č. 1 zo dňa 1.02.2016 k Rámcovej kúpnej zmluve. Podľa žalovaného okresný súd si odporuje, ak na jednej strane tvrdí, že má za preukázané, že započítanie vzájomných pohľadávok je vylúčené a na druhej strane, že peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Ak mal okresný súd preukázané, že započítanie vzájomných pohľadávok jednostranným úkonom žalovaného je v zmysle článku III. bod 3.10 Dodatku č. 1 zo dňa 1.02.2016 k Rámcovej kúpnej zmluve č. 381032/15 zo dňa 2.01.2015 vylúčené, tak je zrejmé, že vzájomné pohľadávky žalobcu a žalovaného nezanikli a peňažný nárok žalovaného voči žalobcovi existuje a trvá. Žalovaný má v takom prípade preukázateľne vzájomnú splatnú pohľadávku voči žalobcovi, ktorá započítaním pohľadávok nezanikla, t.j. je osvedčená dôvodnosť a trvanie jeho peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalovaný zároveň namietal, že odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie v tejto časti nezodpovedá požiadavke ust. § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods.

2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, v ktorej súvislosti poukázal i na závery vyjadrené v uznesení NS SR sp. zn. 5Cdo 106/2010 zo dňa 15.7.2010. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení vôbec neodôvodnil a neuviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalovaný neosvedčil dôvodnosť a trvanie peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

10. Žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, pokiaľ dospel k záveru, že žalovaný údajne neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie, t.j. že žalobca sa úmyselne zbavuje svojho majetku za účelom poškodenia žalovaného a robí právne úkony, ktorými svoj majetok zmenšuje, s cieľom previesť ho na tretie osoby. Podľa okresného súdu je daná existencia hrozby, že exekúcia bude ohrozená len vtedy, pokiaľ žalovaný ako veriteľ osvedčí, t.j. uvedie a špecifikuje, že dlžník koná a robí konkrétne faktické a právne úkony, ktorými sa už zbavil, resp. zbavuje svojho majetku. Takýto právny výklad ust. § 325 ods. 1 a § 343 ods. 1 by znamenal odopretie, resp. znemožnenie právnej ochrany veriteľa, pretože v zmysle takéhoto právneho výkladu veriteľ do vykonania faktického, resp. právneho úkonu dlžníkom nemá objektívnu možnosť akýmkoľvek spôsobom osvedčiť existenciu hrozby, že exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená. Podľa žalovaného, vzhľadom na špecifické okolnosti je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých okolností, ktorými je nariadenie neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia podmienené. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená aj vtedy, pokiaľ existuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Žalovaný splnil zákonný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia podľa ust. § 325 ods. 1 a § 343 ods. 1 CSP, pretože predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že žalobca nemá majetok postačujúci na uspokojenie pohľadávky žalovaného a že žalobca sa za posledný rok 2016 účelovo a zámerne zbavil a znížil stav a hodnotu svojho dlhodobého hmotného majetku, že jediným majetkom žalobcu, z ktorého sa bude môcť žalovaný uspokojiť v rámci budúcej exekúcie, sú akcie - cenné papiere žalobcu a finančné prostriedky na bankových účtoch, a preto je opodstatnené posilnenie postavenia žalovaného, a to zriadením záložného práva na akcie - cenné papiere žalobcu a uložením zákazu žalobcovi nakladať s peňažnými prostriedkami na jeho bankových účtoch za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo neuspokojenia pohľadávky žalobcu.

11. Žalovaný súčasne poukázal na rozdielny prístup a procesný postup súdu prvej inštancie v prípade rozhodovania o návrhoch žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 07.02.2017 a zo dňa 24.03.2017 a rozhodovania o návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 19.06.2017, pričom zvýraznil, že na základe návrhov žalobcu okresný súd nariadil zabezpečovacie opatrenia, a to uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/l77/2016-203 zo dňa 28.02.2017 a uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/l77/2016-616 zo dňa 18.04.2017. V tomto prípade súd prvej inštancie zriadil záložné právo k takmer všetkému nehnuteľnému majetku, hnuteľnému majetku a obchodnému podielu žalovaného, pričom nevzal do úvahy zásadu primeranosti, na ktorú poukazuje v napadnutom uznesení, pričom návrh žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol aj s ohľadom na zásadu primeranosti, čo len preukazuje rozdielny postup súdu pri poskytovaní súdnej ochrany žalobcovi a žalovanému. Podľa žalovaného z ním preukázaných skutkových okolností je zrejmé, že nariadenie neodkladného opatrenia, spočívajúceho v uložení povinnosti žalobcu nenakladať s peňažnými prostriedkami na jeho bankových účtoch je primerané, čo preukazuje skutočnosť, že sa podaným návrhom domáha uloženia povinnosti žalobcovi nenakladať s peňažnými prostriedkami na jeho bankových účtoch iba do výšky splatnej peňažnej pohľadávky žalovaného vo výške 435.472,10 Eur. Navrhol napadnuté uznesenie okresného súdu zmeniť a nariadiť zabezpečovacie a neodkladné opatrenie v znení petitu odvolacieho návrhu v podaní zo dňa 28. júla 2017.

12. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací postupom podľa ust. § 329 ods. 1 veta druhá umožnil žalobcovi vyjadriť sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia výzvou zo dňa 12.10.2017. Žalobca v podaní zo dňa 27. októbra 2017 (č.l. 881 - 884 spisu) uskutočnil písomné vyjadrenie. Napadnuté uznesenie okresného súdu považoval za vecne správne, vydané v súlade s právom, a preto neexistuje dôvod na postup odvolacieho súdu podľa ust. § 388 CSP. Žalobca poprel existenciu dôvodov odvolania žalovaného. Uviedol, že okresný súd právo žalovaného na spravodlivý proces neporušil, dospel pri posúdení veci k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Žalovaný svoj návrh i odvolanie opodstatnil vymyslenými tvrdeniami a predpokladmi, ktoré nepodložil žiadnym relevantným dôkazom. Pokiaľ žalovaný opodstatnil návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, i návrh na vydanie neodkladného opatrenia zmluvou

o kúpe cenných papierov s tretím subjektom, spoločnosťou DANICON HOLDING, a.s., na kúpu akcií spoločnosti TUBAU, a.s., tak žalobca považuje získanie tohto dôkazu za rozporné s platným právom, na ktorý dôkaz nie je možné prihliadať. Rozhodnou skutočnosťou vo veci samej i pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení a neodkladnom opatrení je to, že žalovaný nedisponuje protipohľadávkou, ktorú uplatňuje voči žalobcovi vo výške 435 472,10 Eur formou protižaloby v tomto konaní. Táto pohľadávka žalovaného voči žalobcovi je fiktívna, neexistujúca. Spoločnosť DANICON HOLDING, a.s. previedla na žalovaného neexistujúcu pohľadávku, lebo táto zanikla aktom odstúpenia od zmluvy, o čom bol žalovaný informovaný. Okresný súd správne predbežne zistil zmluvnú dohodu z Rámcovej kúpnej zmluvy č. 381032/15 zo dňa 02. januára 2015, že medzi stranami v spore bola dojednaná zmluvná dohoda, že započítanie pohľadávok je vylúčené. Preto, keďže nemal jednoznačne zistený nárok žalovaného, ani len predpoklad o existencii jeho protipohľadávky, rozhodol napadnutým uznesením správne v oboch svojich výrokoch. Súd prvej inštancie správne zistil skutočnosti a vyhodnotil predložené doklady, keď zistil, že nebola preukázaná dôvodná obava žalovaného z neúspešnej exekúcie. Žalobca mal za to, že žalovaný opakovane podsúva tvrdenia, ktoré sa nezakladajú na pravde. Žalobca poukázal na to, objednal a prevzal cestný stroj VOEGELE do svojej prevádzky i účtovníctva dňa 21. júna 2016, avšak z dôvodu na strane samotného žalovaného, ktorý mu pohľadávky z obchodného styku neuhradil, nebol schopný za tento stroj zaplatiť a tak ho po dohode s predávajúcim vrátil späť. Dôvod ekonomického stavu u žalobcu spočíva v tom, že žalovaný neuhradil žalobcovi sumu svojho dlhu, ktorý je žalobca nútený vymáhať súdnou cestou. Žalovaný zvýraznil, že od kúpy cenných papierov spoločnosti TUBAU, a.s. odstúpil a nie je akcionárom tejto spoločnosti, a to napriek ich vedeniu v Centrálnom depozitári CP SR. Žalobca konštrukciu procesného útoku žalovaného považuje za účelové konanie, s cieľom oddialiť splnenie svojich záväzkov z obchodného styku. Prvoinštančný súd podľa žalobcu správne rozhodol tak o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako i o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko správne posúdil, že nariadenie zákazu nakladania s vecami a právami žalobcu by bolo neprimeraným zásahom do jeho vlastníckych práv garantovaných ústavou. Okrem skutočnosti, že pohľadávka žalovaného, ktorá má byť zabezpečená navrhnutými opatreniami súdu, nebola žalovaným preukázaná, nebolo preukázané ani to, že žalobca svojimi úkonmi sa účelovo zbavuje majetku, či ináč s ním účelovo disponuje. Takto neboli dané predpoklady pre vydanie súdneho rozhodnutia stanovené ust. § 325 ods. 1, ani podľa ust. § 343 ods. 1 CSP. Prejav nespokojnosti žalovaného s konaním súdu prvej inštancie pri údajnej neprimeranosti pri posudzovaní nárokov strán v spore, podľa žalobcu, nie je na mieste. Navrhol odvolaním napadnuté uznesenie potvrdiť v celom rozsahu s priznaním náhrady trov konania.

13. Ďalšie úkony s týmto vyjadrením žalobcu nenasledovali vzhľadom k zmyslu a účelu inštitútu neodkladného opatrenia a zákonnej úpravy, ktorá nevyžaduje doručenie vyjadrenia žalovanému.

14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

15. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uvádza, že odvolaním žalovaného zo dňa 28. júla 2017 napadnuté uznesenie okresného súdu posudzoval za aplikácie ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP, t.j. v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalovaného obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 28. júla 2017 (č.l. 831 - 841 spisu).

16. K odvolaciemu dôvodu žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému ako strane uskutočniť jej patriace procesné práva v takej miere, že malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces uvádza, že tento odvolací dôvod nebol relevantný. Žalovaný tvrdil, že k odňatiu jeho procesných práv došlo tým, že okresný súd sa vôbec nevenoval argumentom žalovaného uvádzaným v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia a ani k priloženým dôkazom, keď nedostatočne vyhodnotil osvedčenosť nároku žalovaného a svoje odôvodnenie oprel len o závery, ktoré dostatočným spôsobom nevysvetľujú podľa názoru žalovaného dôvody, pre ktoré okresný súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia zamietol.

17. Je nepochybné v zmysle ust. § 326 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 344 CSP, že v rámci podaného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia pri opísaní skutočností,

ktoré majú osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana a musí byť z týchto skutočností zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalovaný domáha, že tieto sa osvedčujú listinami, ktoré žalovaný musí k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia pripojiť, pokiaľ sa na ne odvoláva. Pre zákonom vyžadované podmienky, ktoré majú byť splnené v prípade podaného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, sa osvedčuje existencia týchto zákonných podmienok pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia spôsobom, že v intenzite tomu zodpovedajúcej sa vykonáva dokazovanie súdom v rovine posúdenia osvedčenosti, resp. neosvedčenosti zákonných podmienok potrebných k rozhodovaniu o podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia. Práve v tejto požadovanej intenzite a miere postupoval okresný súd pri spôsobe vykonávaného dokazovania, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia pod odsekom 22. uviedol, že sa zaoberal priloženými listinnými dôkazmi. Po vykonanom oboznámení následne dospel k záveru, že žalovaný neosvedčil zákonom vyžadované podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, keď doloženými tvrdeniami a listinami hodnoverným spôsobom neosvedčil dôvodnosť a trvanie uplatneného nároku, ktorému má byť poskytnutá neodkladná ochrana a neosvedčil ani nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným.

18. Krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veľkom senáte občianskoprávneho kolégia sp. zn. 1 VCdo 2/2017 zo dňa 19. apríla 2017, podľa ktorého pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (R 129/1999, 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ nemôže byť ani časť rozhodnutia (jeho odôvodnenie), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (1 ECdo 10/2014, 3 Cdo 146/2013). Podľa právneho názoru veľkého senátu treba pojem „procesný postup“ súdu vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016. Rovnako je už ustálené, na čo poukazuje krajský súd v rámci rozhodovacej činnosti, že za procesnú vadu konania nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. Rovnako tak to platí aj v tom, že realizácia procesných oprávnení sa sporovej strane neznemožňuje právnym posúdením (R 54/2012, 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Na základe uvedeného, preto konaním okresného súdu nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces, ak okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami pripojenými k návrhu spôsobom potrebným pre posúdenie návrhu, s prihliadnutím aj na skutočnosti zistené z iných konaní, čo bolo potrebné pre právnu istotu.

19. Podľa ust. § 343 ods. 1 zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa ust. § 324 ods. 1 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

21. Podľa ust. § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

22. Podľa ust. § 344 ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

23. Podľa ust. § 326 ods. 1 v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

24. Podľa ust. § 324 ods. 3 neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

25. Vzhľadom k vyššie citovaným zákonným ustanoveniam okresný súd správne postupoval, pokiaľ skúmal zákonné podmienky v súvislosti s podaným návrhom žalovaného na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia. Zo zákonného ust. § 326 ods. 1 v spojení s ust. § 344 vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a na nariadenie neodkladného opatrenia kumulatívne musia byť splnené obidve zákonné podmienky, keď musia byť osvedčené skutočnosti týkajúce sa dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a druhou podmienkou je osvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená. Pokiaľ niektorá z týchto dvoch v zákone kumulatívne stanovených podmienok nie je splnená, nemožno návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Žalovaný v súvislosti so svojim návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia dôvodnosť svojho nároku i bezprostrednú obavu, že exekúcia bude ohrozená, osvedčoval listinnými dôkazmi, z ktorých bolo potrebné vychádzať.

26. Krajský súd vo vzťahu k prvej z kumulatívnych podmienok pre úspešnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia uvádza, že nebolo možné vychádzať zo skutočnosti, že žalovaný bezpochyby neosvedčil svoj nárok, rovnako však ani zo skutočnosti, že žalovaný svoj nárok uplatnený voči žalobcovi vzájomnou žalobou 435.472,10 Eur titulom zmluvy o kúpe cenných papierov preukázal, čo je a bude vecou samotného sporového konania. V danom momente však len z poskytnutých tvrdení a označených dôkazov tak zo strany žalovaného a ako i zo strany žalobcu v rámci konania pred súdom prvej inštancie, nebolo možné v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia prejudikovať nedôvodnosť nároku žalovaného uplatneného v rámci konania o veci samej vzájomnou žalobou, keďže vo veci bude vykonávané dokazovanie v potrebnom rozsahu.

27. Podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení druhou z kumulatívnych podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a pre nariadenie neodkladného opatrenia bolo, aby žalovaný odôvodnil, osvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená, t.j. naliehavosť pre takúto úpravu pomerov, ktorá má viesť k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia. Pre zákonom vyžadovanú bezodkladnosť úpravy pomerov inštitútom zabezpečovacieho opatrenia a i neodkladného opatrenia sa posudzuje, či je osvedčená nevyhnutnosť, obava z ohrozenia exekúcie, naliehavosť pre úpravu pomerov práve nariadením zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia. Bol vecne správny postup okresného súdu v spojení aj s krajským súdom ako súdom odvolacím, ak bolo vyhodnocované, či bola osvedčená obava, splnená nevyhnutnosť, resp. naliehavosť pre úpravu pomerov, akej sa domáhal žalovaný prostredníctvom navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia. Krajský súd konštatuje, že žalovaný neosvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená, neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu navrhovaným nariadením zabezpečovacieho opatrenia, a tým ani potrebu pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto pri nesplnení jednej z týchto kumulatívnych podmienok potom bolo vecne správne rozhodnutie okresného súdu, ak bol návrh žalobcu na nariadenie tak zabezpečovacieho opatrenia ako i nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. V tejto súvislosti opätovne zvýrazňuje krajský súd ust. § 324 ods. 3 CSP, z ktorého vyplýva, že neodkladné opatrenie je možné nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, pričom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musia byť kumulatívne splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 326 ods. 1 v spojení s ust. § 344 CSP.

28. K námietke žalovaného, že napadnuté uznesenie okresného súdu nezodpovedá požiadavke ust. § 220 ods. 2 CSP, krajský súd uvádza, že okresný súd a v rámci vyvolaného odvolacieho konania krajský súd ako súd odvolací sú zákonnou úpravou povolané k tomu, aby v odôvodnení súdneho rozhodnutia sa vyjadrovali k splneniu, resp. nesplneniu zákonom vyžadovaných podmienok pri podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia. Jednoznačné vyjadrenie pri hodnotení zákonných podmienok podaného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a nariadenie neodkladného opatrenia obsiahnuté v súdnom rozhodnutí, zabezpečuje riadnu odôvodnenosť takéhoto rozhodnutia. Krajský súd uvádza, že naliehavosť pre nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, resp. bezodkladnosť v potrebe úpravy pomerov, akej úpravy sa domáhal žalovaný návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, je osvedčená len v prípade danosti okolností, ktoré bezprostredne a priamo spôsobujú negatívny zásah do práva, resp. právneho postavenia, ktorému žalovaný žiada priznať ochranu. Je pritom povinnosťou žalovaného, aby takúto zákonom vyžadovanú podmienku v primeranej miere a intenzite naplnil, aby bolo možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia vyhovieť, čo v danom prípade zo strany žalovaného splnené nebolo, čo konštatoval i okresný súd.

29. Žalovaný v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, bezodkladnosť a naliehavosť v úprave pomerov z dôvodu, že obava, že exekúcia bude ohrozená, videl v tom, že z verejne dostupných informácií mal zistené, že žalobca nemá žiadny bonitný nehnuteľný a hnuteľný majetok, dlhodobý majetok je len vo výške 16.804 Eur, má vysoké úvery, neuhradené dlhy voči tretím osobám, strata žalobcu za rok 2016 predstavuje -81.783 Eur a tržby mu klesli o 76%. Žalovaný však neuviedol také konkrétne konanie a správanie sa žalobcu, ktorého sa návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia týka a vo vzťahu ku ktorému žiadal žalovaný zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo a navrhovaným neodkladným opatrením uložiť povinnosť nenakladať s peňažnými prostriedkami na bankovom účte do výške uplatnenej pohľadávky, výsledkom ktorého je alebo môže byť poškodenie záujmov práve žalovaného. Zvýrazňuje krajský súd, že naliehavosť pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako i naliehavosť pre úpravu pomerov, ktorej sa dožadoval nariadením neodkladného opatrenia, je daná, prípadne osvedčená takým reálnym správaním a konaním žalobcu, ktoré je zamerané na realizáciu úkonov bezprostredne a priamo spôsobujúcich negatívny zásah do práva, ktorému žalovaný žiada priznať ochranu. Takéto správanie sa žalobcu žalovaný v návrhu dostatočným spôsobom neosvedčil. I v prípade, že žalobca ako právnická osoba sa podľa údajov vyplývajúcich z Účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2016 nachádza v strate -81.783 Eur, tak sa vyžaduje v súvislosti s podaním návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v konaní o takto podaných návrhoch, aby bolo osvedčené, že žalobca robí reálne úkony, ktoré vedú bezprostredne a priamo k nebezpečenstvu bezprostredne hroziacej ujmy u žalobcu v rovine ohrozenia jeho práva uplatneného vzájomnou žalobou, t.j. obavu, že exekúcia bude ohrozená. So samotným žalovaným predloženej Účtovnej závierky žalobcu zostavenej k 31.12.2016, a to údajov ,,Strana aktív“ bolo zistené, že žalobca má: ,,Pohľadávky z obchodného styku: 568.125, Finančný majetok: 129.195, Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí: 16.804, Spolu majetok 1.882.615 Eur“, teda majetok rôznej štruktúry. Žalovaný však netvrdil a relevantne neosvedčil také reálne správanie sa a konanie žalobcu, ktoré by bolo zamerané na realizáciu úkonov spôsobujúcich negatívny zásah do práva žalovaného. Zo zákonom formulovanej podmienky vyplýva, že hrozba, resp. obava musí byť reálna a priama, nemôže byť len predpokladaná a sprostredkovaná, práve vo vzťahu k obave z ohrozenia budúcej exekúcie. V časti uloženia zákazu žalobcovi nakladať s peňažnými prostriedkami na bankových účtoch v danej veci bolo rozhodnuté a podstatné to, že v prípade podnikateľskej činnosti žalobcu by opačným postupom, a to vyhovením návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo zasiahnuté do práv žalobcu nad primeranú mieru, v ktorej súvislosti odvolací súd primerane poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. III. ÚS 394/2001, podľa ktorého ...,, Základným zmyslom predbežného opatrenia je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované ústavné pravidla ochrany i toho, voči komu predbežné opatrenie smeruje, avšak ochrana toho, voči komu predbežné opatrenie ma smerovať, nemôže dosiahnuť takej miery, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany“.

30. Krajský súd dodáva, že nebolo osvedčené, že by žalobca vykonával protiprávne úkony smerujúce k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu budúcej exekúcie. Ohrozenie budúcej exekúcie musí mať reálnu podobu, pretože zabezpečovacie opatrenie ako procesno-právny zabezpečovací inštitút zásadným spôsobom ovplyvňuje výkon práv žalobcu a pri rozhodovaní o podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa preto musí pristupovať nanajvýš uvážlivo. Pokiaľ žalovaný návrhom žiadal nariadiť zabezpečovacie opatrenie a neodkladné opatrenie z titulu ohrozenia budúcej exekúcie, avšak nebola osvedčená naliehavosť pre ich nariadenie, tak ak okresný súd výrokom I. návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a výrokom II. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, postupoval vecne správne.

31. V súvislosti so svojim konaní a rozhodovaním krajský súd poukazuje primerane i na rozsudok NS SR sp. zn. 2M Cdo 5/2005, v zmysle ktorého ...„predbežným opatrením možno nariadiť pre obavu, že

by výkon súdneho rozhodnutia (exekúcia) bol ohrozený, aj keď rozhodnutie zatiaľ nebolo vydané, ale prebieha konanie, v ktorom by mohlo byť vydané. V takomto prípade však ide o celkom výnimočné opatrenie, ktoré musí byť odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu, takže o to viac musia byť dané alebo aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že výkon rozhodnutia (exekúcia) bol ohrozený a kumulatívne, že žalobca má pohľadávku alebo iný nárok a že mu tento nárok bude priznaný súdnym rozhodnutím“. Súčasne aj z uznesenia NS SR zo dňa 22. júla 1997, sp. zn. Obo 144/97 vyplýva, že ...„samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery“. K otázke nepreukázania obavy, že exekúcia bude ohrozená, krajský súd poukazuje i na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo 36/2008, sp. zn. 4Obdo 75/2014,

32. Krajský súd k úplnosti poukazuje, že v danom konaní v zmysle odvolacích dôvodov žalovaného tu nejde o ochranu žalobcu ako dlžníka, ale o povinnosť súdu vyhodnotiť, či sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti poukazuje i na znenie čl. 46 ods. 4 Ústavy SR, z ktorého vyplýva, že podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Pokiaľ v zmysle vyššie uvedeného bolo konštatované, že neboli splnené kumulatívne podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a ani pre nariadenie neodkladného opatrenia, tak potom k ich nariadeniu nemohlo dôjsť.

33. K odvolacej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci okresným súdom krajský súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma strane sporu možnosť uplatnenia jeho procesných práv (viď uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 112/2001 a uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/50/2002). Krajský súd konštatuje, že okresný súd aplikoval správny právny predpis, a to Civilný sporový poriadok a v intenciách príslušných zákonných ustanovení posudzoval kumulatívne splnenie podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia.

34. Na základe vyššie uvedených zhodnotení krajský súd nezistil relevantnosť odvolacích dôvodov žalovaného, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bolo uznesenie okresného súdu potvrdené ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods.1 CSP.

35. Pokiaľ okresný súd v súvislosti s konaním o návrhu žalovaného na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodol o trovách prvoinštančného konania, následne ani krajský súd nerozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, keď aj o takto vzniknutých trovách bude rozhodované okresným súdom v rámci rozhodnutia o veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.