Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/69/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu Československej obchodnej banky a.s. so sídlom Michalská 18, Bratislava, zastúpeného HMG & PARTNERS s.r.o. so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, proti žalovanému B. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom K. 5, A. G. Z., o zaplatenie 836,47 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku č.k. 8C/554/2015-85 z 1.12.2016 Okresného súdu Spišská Nová Ves

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie tak, že žalobca má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 15,6 %.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 8C/554/2015-85 z 1.12.2016 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 483,47 eur, spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 483,47 eur od 20.3.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 15,6%. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 836,47 € so 16,9 % riadnym úrokom ročne zo sumy 483,47 € od 18.12.2015 do zaplatenia a s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 770,46 € od 18.12.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že 30.8.2013 uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej súčasťou sú obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery a poskytol podľa tejto zmluvy finančné prostriedky vo výške úverového limitu 600 € žalovanému s pevnou úrokovou sadzbou vo výške 16,90 % ročne. Žalovaný úver nesplácal, preto listom žalobca vyhlásil celú svoju pohľadávku za splatnú k dátumu 19.3.2014. Uplatnená suma pozostáva z istiny vo výške 483,47 €, riadneho úroku vo výške 169,77 €, úrokov z omeškania vo výške 66,01 € a poplatkov v sume 117,22 €. Po právnej stránke súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spolu s § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a § 52 ods. 1,2,3, § 53 ods. 1,5, § 54 ods. 1,2, § 517 ods. 1,2 Obč. zákonníka. V odôvodnení uzavrel, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere a jedná sa o spotrebiteľský právny vzťah. Žalobca - banka je dodávateľ a žalovaný je spotrebiteľ. Poukázal na to, že právne normy spotrebiteľského práva sú vo vzťahu k Obchodnému aj Občianskemu zákonníku špeciálnymi právnymi normami, ktoré majú prednosť. Keďže sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah je zabezpečená ochrana slabšej strany, t.j. spotrebiteľa, žalovaného aj v súdnom konaní. Súd ex offo podrobuje súdnej kontrole zmluvy uzavreté v rámci spotrebiteľských právnych vzťahov, teda aj túto zmluvu. V tomto prípade sa teda použijú ustanovenia

spotrebiteľského práva podľa smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ustanovenia vyššie citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V tomto konaní bolo sporné medzi stranami konania, či uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky náležitosti, ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver na dve dohodnuté účty vo výške 600 eur dňa 30.8.2013 podľa uvedenej zmluvy, pričom žalovaný doteraz zaplatil žalobcovi na uvedený úver sumu 116, 53 eur a nesplatené na istine ostala suma 483,47 eur. Úver 600 eur sa zaviazal žalovaný zaplatiť žalobcovi v 12-mesačných anuitných splátkach, splatných vždy na 19. deň v mesiaci, pričom prvá anuitná splátka bola splatná 19.9.2013 a posledná 19.8.2014. Výška prvej a predposlednej anuitnej splátky bola dohodnutá vo výške 54,44 eur. Žalobca spoplatnil celý dlh ku dňu 19.3.2014. Súd prvej inštancie vychádzal z úvahy, že zo zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová výška, počet a termíny splátok sa viažu ku každej v zákone uvedenej zložke spotrebiteľského úveru, ktoré má žalovaný žalobcovi ako veriteľovi vracať, teda sa to týka istiny, úrokov aj iných poplatkov. Podľa zákona musí byť v každej zmluve jednoznačne, určito a zrozumiteľne a to priamo v zmluve uvedená nielen výška istiny, ale aj výška riadnych úrokov a iných poplatkov a taktiež aj počet a termíny splátok istiny, riadnych úrokov a iných poplatkov. Cieľom je zabezpečiť, aby spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy mal jasne, určito a zrozumiteľné vyjadrené čo, kedy a kde má platiť a z čoho pozostáva úver, ako aj odmena a všetky sumy a splátky, ktoré má veriteľovi za tento úver ako spotrebiteľ zaplatiť. V tomto prípade z vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd za preukázané, že zmluva o úvere neobsahuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch tak, ako to je vyššie uvedené podľa § 9 ods. 2 písm. k/ a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba celkový počet splátok a výška prvej a predposlednej mesačnej splátky, bez rozlíšenia z čoho takáto splátka pozostáva, bez rozlíšenia istiny, riadnych úrokov, poplatkov a iných súm a ich termínov. Výška ostatných splátok ani v zmluve nie je uvedená. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením a s cieľom tejto právnej úpravy. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch ako to už bolo uvedené je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol riadne, určito a zrozumiteľnej informovaný v akých termínoch, kedy, v akej výške a ako dlho je povinný veriteľovi plniť svoje záväzky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a z čoho pozostávajú tieto jeho záväzky. Cieľom je poskytnutie ochrany spotrebiteľa. Spotrebiteľ má právo a to priamo zo zákona byť informovaný pri uzatváraní zmluvy o splácanej istine, o splácanej mesačnej sume istiny, výške úrokov z úveru a poplatkov súvisiacich s úverom. Žalobca mal ako dodávateľ priamo zo zákona povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úver určito, jasne a zrozumiteľne uviesť výšku úrokov, výšku poplatkov a to priamo v zmluve a priamo aj pri mesačných splátkach pod sankciou straty práva na úroky a poplatky. Žalobca si tejto povinnosti bol vedomý a v zmluve sám uvádza, že bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, tento zákon nedodržal. Z týchto dôvodov podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch súd prvej inštancie považoval tento úver za bezúročný a bez poplatkov( poukázal aj na právny názor Krajského súdu v Prešove sp.zn.: 19Co/66/2015 z 01.12.2015 a Krajského súdu v Žiline sp.zn.: 11Co/127/2015 z 20.04.2015). Na základe uvedeného mal za to, že je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi istinu úveru, ktorá mu bola poskytnutá vo výške 600 eur po zohľadnení sumy 116,53 eur, ktorú doteraz vrátil žalobcovi. Zostáva mu tak vrátiť žalobcovi ešte sumu 483,47 eur, aby na jeho strane nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu a preto na túto sumu súd zaviazal žalovaného zaplatiť ju žalobcovi. V tejto časti považoval nárok žalobcu za. V prevyšujúcej časti však súd žalobu zamietol. Ďalej prvoinštančný súd dôvodil, že žalovaný neuhradil dlžnú sumu istiny riadne a včas, čím sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Žalobcovi súd nemohol priznať nárok na kapitalizovaný úrok z omeškania, ako si ho vyčíslil zo všetkých žalovaných súm, pretože bol vyčíslený z vyššej sumy než na akú žalobcovi reálne vznikol nárok podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca na výzvu súdu doložil súdu špecifikáciu uplatnenej pohľadávky, avšak v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno, pretože výpis je nepriehľadný a nepreskúmateľný, a nie je úlohou súdu ak je žalobca nečinný, aby súd sám pracne prepočítaval jednotlivé položky obsiahnuté ním doloženým vo výpise. Súd teda vychádzal pri určení dátumu omeškania z preukázateľnej právnej skutočnosti ktorou bolo spoplatnenie celého úveru právnym úkonom zo strany žalobcu a to je listom - oznámením o zosplatnení úveru ku dňu 19.3.2014 a nasledujúci deň a 20.3.2014 sa žalovaný dostal do omeškania s plnením tohto peňažného dlhu a od tohto dátumu súd priznal žalobcovi žalované úroky z omeškania,

pretože k uvedenému dňu bolo preukázané o akú dlžnú sumu ide. Vo zvyšku bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny vo výške 836,47 eur. Súd jeho žalobe vyhovel len čo do sumy 483,47 eur, takže bol úspešný v rozsahu 57,80 %. Čo do sumy 116,53 eur ktorá predstavuje 42,20 % zo žalovanej istiny bol žalovaný neúspešný. Je teda zrejme, že žalobca bol v konaní úspešnejší (57,80 % mínus 42,20 %) v rozsahu 15,6% súd mu preto v tomto rozsahu nárok na náhradu trov konania priznal.

2. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti druhému a tretiemu výroku (výroku, ktorým bola v prevyšujúcej časti žaloba zamietnutá a výroku o trovách konania) z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, keď skonštatoval, že úverová zmluva neobsahuje náležitosť vyžadovanú § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov. V súvislosti s názorom súdu o absencii údajov o výške, počte a termíne splátok istiny úrokov a iných poplatkov žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/194/2015, uznesenie Krajského súdu v Prešove 13Co/144/2014, ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia a.s. proti Klára Bíróová a jeho závery. Žalobca poukázal na závery tohto rozhodnutia a vyjadril názor, že úverová zmluva na základe ktorej vznikol záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným obsahovala všetky náležitosti vyžadované zákonom a súd dospel k nesprávnemu záveru, keď úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov. Na základe uvedeného zotrval na požiadavke, aby súd vyhovel žalobnému návrhu v celom rozsahu a zároveň žiadal priznať žalobou uplatnený nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Upriamil pozornosť aj na tú skutočnosť, že v treťom výroku v rozpore s odôvodnením napádaného rozsudku súd prvej inštancie uvádza, že nárok na náhradu trov konania má žalovaný, pričom podľa pomeru úspechu vo veci by mal mať nárok na náhradu trov konania žalobca. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho druhom a treťom výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. h/ a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť vo veci samej , no voči výroku o trovách konania bolo odvolanie dôvodné.

5. Rozsudok vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 483,47 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 ,25% ročne zo sumy 483,47€ od 20.3.2014 do zaplatenia, nebol napadnutý odvolaním žalobcu ani žalovaného, nadobudol právoplatnosť, a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

6. Predmetom odvolacieho prieskumu bol rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku o trovách konania.

7. Rozsudok je v napadnutom zamietavom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 potvrdil. Výrok o trovách konania odvolací súd zmenil.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 2.11.2017 v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 a § 385 ods. 1 a contrario.

9. Žalobca namietal odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h/, CSP, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

12. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

13. Súd prvej inštancie zmluvný vzťah sporových strán správne posúdil ako vzťah spotrebiteľský a úverovú zmluvu uzavretú stranami sporu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. a správne zameral dokazovanie na zistenie, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti predpísané zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

14. Súd prvej inštancie vecne správne rozhodol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti predpísané zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a v časti žalobu zamietol, pretože posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov. S týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje.

15. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že súdom zistený skutkový stav z vykonaných dôkazov bol dostatočným podkladom pre rozhodnutie v spore (§ 215 ods.1 .

16. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a žalobca to ani nepopiera, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá napĺňa znaky zmluvy spotrebiteľskej.

17. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, zároveň dospel k správnemu právnemu záveru, že zmluva uzavretá stranami sporu neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Uzatvorená zmluva totiž neurčuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a v dôsledku toho je potrebné v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b/ cit. zák. poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

18. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že úverová zmluva obsahuje iba uvedenie celkovej výšky anuitnej splátky, z ktorej však nie je možné zistiť, aká je výška splátok istiny, v akom rozsahu je v splátke zahrnutý úrok a v akom rozsahu sú v tejto splátke zahrnuté poplatky. Členenie splátky v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona nie je obsiahnuté v samotnom texte zmluvy, ani vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré podľa tvrdenia žalobcu mali tvoriť jej neoddeliteľnú súčasť.

19. Na tomto mieste odvolací súd uvádza, že pokiaľ niektoré náležitosti zmluvy o úvere, predpokladané zákonom č. 129/2010 Z.z., boli upravené v zmluvných podmienkach, nepodpísaných zmluvnými stranami, takáto dohoda o podstatných náležitostiach úverovej zmluvy nespĺňa podmienku písomnej formy.

20. V prejednávanom spore však členenie splátky na splátku istiny, úrokov a ostatných poplatkov nie je obsiahnuté v texte samotnej zmluvy, podpísanej sporovými stranami, ani vo všeobecných obchodných podmienkach.

21. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014, t. j. v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len zák. č. 129/2010 Z.z.), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

22. V zmysle ust. § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

23. Vyššie citované zákonné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ je úplnou transpozíciou článku 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (ďalej len Smernica), čo vyplýva z tabuľky zhody k Smernici.

24. Podľa článku 10 ods. 2 písm. h) Smernice, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.

25. Doterajšia súdna prax v SR vykladala ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. (vnútroštátne právo SR) tak, že zmluva musí obsahovať uvedenie splátky úveru s členením na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, inak sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov.

26. Na výklade ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. tak, ako je uvedený vyššie, zotrváva odvolací súd aj v tejto prejednávanej veci a nemá dôvod sa od tohto výkladu odkloniť, keďže v prejednávanej veci zmluva síce bola písomne uzavretá, ale neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ cit. zák..

27. Vzhľadom na zistenie, že úverová zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky, súd prvej inštancie preto dospel k nesprávnemu záveru, ak uzavrel, že zmluva je v súlade s cit. zákonom. Takýto úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

28. Uvedený nedostatok nie je možné odstrániť ani odkazom na možnosť spotrebiteľa kedykoľvek počas trvania zmluvy vyžiadať si amortizačnú tabuľku, z ktorej členenie ním uhradenej splátky na istinu, úroky a ostatné poplatky je zrejmé.

29. Za danej situácie spotrebiteľ v čase uzatvárania úverovej zmluvy a ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom, z akých položiek a v akej výške pozostáva navýšenie úveru a hoci mal určenú povinnosť plniť splátku v dohodnutej výške, nemal možnosť oboznámiť sa pred uzavretím zmluvy, ako bude táto splátka rozčlenená, pokiaľ ide o splácanie istiny úveru, ako aj úrokov z úveru a ďalších poplatkov. Spotrebiteľ má teda splácať istinu úveru a zároveň platiť odmenu veriteľovi vo forme úrokov, avšak pred uzavretím zmluvy a ani v zmluve samotnej nemá možnosť oboznámiť sa, v akej výške bude mesačne splácať svoj dlh a v akej výške bude platiť odmenu veriteľa. Veriteľ až počas samotného splácania priraďuje plnenie na splátku istiny a na splátku odmeny bez toho, aby do toho mohol spotrebiteľ akokoľvek zasahovať.

30. Vzhľadom na vnútroštátnu právnu úpravu ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. a výklad tohto ustanovenia ustálený súdnom praxou nie je možné ani po rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C 42/15-Home Credit Slovakia, a.s., Klára Biroová, uskutočniť iný výklad vnútroštátneho práva, t.j. § 9 ods. 2 písm. k/, resp. l/ zák. č. 129/2010 Z.z..

31. Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere namiesto sankcie neplatnosti zmluvy sankcionoval veriteľa tým, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1). Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k/). Zákonom stanovené presné členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností

dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň, aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj nároky, na ktoré nemá právo. Žalobca ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov, čo zároveň umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku, a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené. Žalovaná však túto možnosť nemala, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve o úvere.

32. Na uvedenom závere nemení nič ani ojedinelé rozhodnutie okresného či krajského súdu citované odvolateľom, z ktorého vyplýva odlišný právny názor.

33. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako vecne správny, podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

34. Odvolací súd podrobil prieskumu aj výrok o trovách konania a dospel k záveru, že v tejto časti je odvolanie dôvodné, pričom boli splnené podmienky na jeho zmenu. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu pokiaľ poukázal na to, že v treťom výroku rozsudku súd prvej inštancie nesprávne uvádza, že nárok na náhradu trov konania má žalovaný, pričom podľa pomeru úspechu vo veci by mal mať nárok na náhradu trov konania žalobca. Uvedené má oporu aj v odôvodnení rozsudku. Je zrejmé, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny vo výške 836,47 eur, súd jeho žalobe vyhovel čo do sumy 483,47 eur, takže bol úspešný v rozsahu 57,80 %. Čo do sumy 353 eur ktorá predstavuje 42,20 % zo žalovanej istiny bol žalovaný neúspešný. Je teda zrejme, že žalobca bol v konaní úspešnejší, preto má nárok na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 15,6% (57,80 % mínus 42,20 %). Odvolací súd mu preto v tomto rozsahu nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie priznal. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ( § 262 ods. 2 .

35.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi, trovy odvolacieho konania mu však preukázateľne nevznikli a žalobca pre neúspech v konaní nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, preto odvolací súd stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .