Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cb-165-2015.pdf
PDF · 148.57 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/165/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v spore žalobcu DIVKO, s.r.o., so sídlom Podmostie 1, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 31 588 930, zast. JUDr. Gabriela Holmová Divková, MBA, advokátka so sídlom Šoltésovej 346/1, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 42 273 773, proti žalovanému Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, o zaplatenie 571,03 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobný návrh zamieta.
Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Dňa 24.03.2015 bol Okresnému súdu Žilina doručený žalobný návrh, ktorým sa žalobca domáhal zaplatenia sumy v celkovej výške 571,03 Eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobcovi ako regulovanému subjektu na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Bratislava zo dňa 17.10.2013 bola na roky 2014 až 2025 schválená pevná cena elektriny vyrobenej zo slnečnej energie zariadení výrobcu, teda žalobcu, pričom výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie je podporovaná doplatkom, ktorý bol stanovený na roky 2014 až 2025 vo výške 425,12 Eur/MWh v zmysle § 8 vyhlášky č. 221/2013 Zb. Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa ustanovuje cena regulácie v elektroenergetike. Tento doplatok si regulovaný subjekt, teda žalobca, podľa spomínaného rozhodnutia musí uplatniť u prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, a to Stredoslovenskej energetiky - Distribúcia, a.s. a u URSO, pričom žalobca si u oboch subjektov túto svoju povinnosť splnil. Na základe toho žalobca vyfakturoval žalovanému sumu vo výške 69,50 eur splatnú dňa 14.02.2015 a sumu 501,53 eur splatnú dňa 14.02.2015 za vyrobenú a dodanú elektrinu meranú fakturačným meradlom SSE-D, a.s. Spolu so žalobou predložil rozhodnutie URSO, faktúry, list žalovaného - vrátenie faktúr.
2. Následne súd po vykonaní procesných úkonov v zmysle CSP nariadil pojednávanie na deň 02.11.2017, na ktorom vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:
3. Súd mal zistené, že žalobcovi ako regulovanému subjektu na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Bratislava zo dňa 17.10.2013, č. 0701/2014/E-OZ, bola na roky 2014 až 2025 schválená pevná cena elektriny vyrobenej zo slnečnej energie zariadení výrobcu, teda žalobcu. Dané skutočnosti medzi stranami konania boli nesporné.
4. Výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie podlieha v zmysle zák.č. 250/2012 Z.z. a je podporovaná doplatkom, ktorý bol pre regulovaný subjekt - pre žalobcu stanovený na roky 2014 až 2025 vo výške 425,12 Eur/MWh v zmysle § 8 vyhlášky URSO č. 221/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cena
regulácie v elektroenergetike. Tento doplatok si regulovaný subjekt, teda v danom prípade žalobca, musí uplatniť u prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, t.j. u žalovaného a u URSO.
5. Žalobca tvrdí, že si splnil všetky povinnosti, napriek tomu mu žalovaný odmieta vyplatiť žalovanú sumu. Má za to, že žalobca si svoju povinnosť riadne a včas splnil, a to voči URSO dňa 27.05.2014 a voči žalovanému dňa 23.01.2014, čo preukazoval predložením znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného Ú. N. F. Ž.F. W. I. Ž., ktorý vo svojom závere konštatuje, že dokument uplatňujúci si podporu u žalovaného bol vytlačený dňa 23.01.2014 o 9.45 hod. a odoslaný prostredníctvom Slovenskej pošty, pobočka Považská Bystrica, na základe predloženého poštového podacieho lístka formou doporučene, podacie č. V. XXXXXXXXXSK, rovnako dňa 23.01.2014 o 10.10 hod. Preto žalobca má za to, že k pochybeniu došlo na strane žalovaného, ktorý opomenul na základe doručených podkladov zaradiť žalobcu k tým subjektom, ktorí si svoju povinnosť v zmysle zákona splnili, čím odopiera podporu garantovanú zákonom.
6. Súd mal preukázané, že žalobca vystavil dňa 31.01.2015 faktúru č. N. na sumu 501,53 Eur so splatnosťou do 14.02.2015, v ktorej uviedol, že fakturuje vyrobenú a dodanú elektrinu meranú fakturačným meradlom SSE-D, a.s. v zmysle zmluvy o doplatku č. XXX/XXXXD. Faktúra je za obdobie 01/2015. (l.č. 8)
7. Súd mal preukázané, že žalobca vystavil dňa 31.01.2015 faktúru č. N. na sumu 69,50 Eur so splatnosťou do 14.02.2015, v ktorej uviedol, že fakturuje vyrobenú a dodanú elektrinu meranú fakturačným meradlom SSE-D, a.s. v zmysle zmluvy o výkupe el. na krytie strát č. XXX/XXXX. Faktúra je za obdobie 01/2015. (l.č. 10)
8. Žalovaný listom z 27.02.2015 vrátil predmetnú faktúru č. N. a č. N. z dôvodu, že neeviduje so žalobcom žiaden zmluvný vzťah, podľa ktorého by mal plniť na základe vystavenej faktúry. (l.č. 7)
9. Následne žalovaný vo svojich písomných podaniach uviedol, že žalobca si nesplnil svoju notifikačnú povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zák.č. 309/2009 Z.z., a preto z tohto dôvodu nemôže byť v roku 2015 zaradený do systému podpory v zmysle zákona o podpore obnoviteľných zdrojov. Na takomto závere zotrval aj na ústnom pojednávaní a poprel akékoľvek doručenie požadovaného dokumentu.
10. Súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaný je prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy a všetky jeho výnosy sú určené a regulované URSO-m. Hlavným predmetom podnikania žalovaného je poskytovanie distribúcie (prepravy) elektriny na území Žilinského a Banskobystrického kraja. Poplatky (tarify) za distribúciu elektriny sú určené URSO-m. Na základe zákona č. 309/2009 Z.z. bola žalovanému určená povinnosť poskytovať podporu výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov formou doplatku a výkupe elektriny na straty. Výrobcovia majú garantovanú výkupnú cenu za vyrobenú elektrinu počas doby 15 rokov, pričom garantovaná výkupná cena je výrazne vyššia ako trhová cena elektriny. Žalovaný je povinný vykúpiť všetku vyrobenú elektrinu od výrobcov elektriny za garantovanú výkupnú cenu. Zákon č. 309/2009 Z.z. určil, že štátom garantovaná podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie bude realizovaná prostredníctvom žalovaného, nie teda formou platby priamo zo štátneho rozpočtu. Na to, aby žalovaný mal finančné zdroje na poskytovanie podpory pre výrobcov elektriny, určil URSO osobitnú tarifu na kalendárny rok ako pevnú cenu, ktorú žalovaný účtuje odberateľom pripojeným k distribučnej sústave popri distribučných poplatkoch, pričom tá tarifa je určená v závislosti od počtu výrobcov elektriny a v akom rozsahu si budú uplatňovať nárok na podporu. Cenové konanie o určenie danej tarify prebieha zo strany URSO ku koncu kalendárneho roka a na správne určenie sú potrebné informácie od výrobcu elektriny, či si uplatnia podporu a v akom objeme elektriny /rozsahu/ na nasledujúci rok. Teda z toho vyplýva nevyhnutná súčinnosť zo strany výrobcov spočívajúca v plnení oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods.2 písm.c) zák.č. 309/2009 Z.z. Teda žalovaný účtovaním danej tarify „vyzbiera“ od odberateľov finančné prostriedky, ktoré následne uhradí výrobcom elektriny z titulu poskytnutia podpory.
11. Žalobca si uplatnil vystavenými faktúrami podporu vo forme doplatku a vo forme výkupu elektriny na straty. Podpora vo forme výkupu elektriny na straty SSE-D za cenu určenú URSO spočíva v tom, že za elektrinu, ktorú výrobca - žalobca reálne dodá žalovanému do distribučnej sústavy, mu prináleží pevná cena, ktorá je určená rozhodnutím URSO. Podpora vo forme doplatku znamená, že za všetku elektrinu, ktorú výrobca s právom na podporu vyrobí, mu prináleží platba vo forme doplatku. Na túto
platbu (doplatok) má výrobca elektriny právo bez ohľadu na to, či túto vyrobenú elektrinu ďalej spotrebuje sám alebo ju dodá SSE-D na straty alebo či ju predá obchodníkovi s elektrinou za trhovú cenu.
12. Podľa § 4 ods.1, 2 zák.č. 309/2009 Z.z. (1) Výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny s právom na podporu"), má právo na a) prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prednostný prenos elektriny, prednostnú distribúciu elektriny a prednostnú dodávku elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny spĺňa technické podmienky prevádzkovateľa sústavy podľa osobitného predpisu a neohrozí bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy; prednostný prenos elektriny sa nevzťahuje na prenos elektriny spojovacím vedením, b) odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny, c) doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje, d) odber elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené, za cenu elektriny na straty v období 1. odo dňa uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky do konca kalendárneho roka, ak toto zariadenie uviedol do prevádzky v danom kalendárnom roku alebo 2. do 31. marca, ak od roku uvedenia zariadenia na kombinovanú výrobu do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie technologickej časti takéhoto zariadenia uplynulo najviac 15 rokov. (2) Výrobca elektriny s právom na podporu je povinný a) predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci kalendárny rok, b) oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, s ktorým má uzavretú zmluvu o dodávke elektriny, predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon zariadenia je väčší ako 1 MW, c) oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, d) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c), ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona.
13. Podľa § 4 ods. 3 zák.č. 309/2009 Z.z. v znení do 31.12.2013 právo podľa odseku 1 písm. b) nemá výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosť podľa odseku 2 písm. a) a b).
14. Podľa § 4 ods. 3 zák.č. 309/2009 Z.z. v znení od 01.01.2014 výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok.
15. Teda od 01.01.2014 bola sankcia rozšírená na nesplnenie ktorejkoľvek povinnosti v ods.2 a sankcia nielen vo forme straty práva na odber, ale aj na doplatok. Účelom novej právnej úpravy bolo prijať ustanovenie, obsahom ktorého by bola strata podpory na jeden rok v prípade nesplnenia povinnosti výrobcu elektriny a to tak, že keď nepredloží potvrdenie o pôvode elektriny, neoznámi charakteristiky svojej dodávky alebo neoznámi uplatnenie si podpory v ustanovenom termíne.
16. Ústavný súd SR nálezom PL. ÚS 50/2015-148 skonštatoval, že dané ustanovenie nie je v rozpore s Ústavou SR a Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
17. Predmet a účel zákona o podpore OZE je koncentrovane vyjadrený v § 1 cit.zák., podľa ktorého zákon predovšetkým stanovuje 1. Spôsob podpory a podmienky výroby a 2. Práva a povinnosti výrobcov. V zmysle § 3 cit.zák. podpora sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny po dobu 15 rokov od času
uvedenia do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny. Stanovené sú práva výrobcov, na ktoré nadväzujú ich povinnosti uvedené v § 4 ods.2 cit.zák. Na ustanovenie § 4 ods.2 cit.zák. je sankčný mechanizmus pre prípadné porušenie tam uvedených povinností (na rozdiel od porušenia povinností stanovených v § 4 ods.4 až 7) Je nutné zdôrazniť, že ide o povinnosti, ktoré zákon o podpore OZE ukladal výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie už podľa pôvodného znenia (tieto ustanovenia sú účinné od 01.01.2010) a povinnosť ustanovenú v § 4 ods.2 písm.d) majú výrobcovia od 01.03.2013. Účelom § 4 ods.3 cit.zák. už podľa jeho pôvodného znenia bolo ustanoviť právne dôsledky nesplnenia niektorých povinností, ktoré tento zákon výrobcom elektriny ukladá. Novelizáciou zákona o podpore OZE vykonanou zákonom č. 382/2013 Z.z. došlo s účinnosťou od 01.01.2014 „len“ k zmene, resp. rozšíreniu týchto právnych dôsledkov a to nielen strata práva na odber elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, ale aj práva na tzv. doplatok. ÚS SR vo svojom náleze vyslovil, že ide o špecifickú sankciu, ktorá má súkromnoprávny charakter. ÚS SR zdôraznil, že nesplnenie zákonom ustanovených povinností nemôže v právnom štáte požívať právnu ochranu. Ústavný súd SR v prvom rade poukázal na právny názor, podľa ktorého je princíp právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov. S princípom právnej istoty je v podmienkach materiálneho právneho štátu nerozlučne spätý aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou zárukou ochrany práv fyzických osôb a právnických osôb a ich právnej istoty a treba ho považovať za jeden z definičných znakov právneho štátu.
18. K problematike retroaktívneho pôsobenia noriem sa ústavný súd už mnohokrát vyjadroval vo svojej doterajšej judikatúre, pričom usiluje sa o dôsledné rozlišovanie medzi pravou a nepravou retroaktivitou, a to predovšetkým z toho dôvodu, že nepravú retroaktivitu v prípadoch, ak existujú „závažné dôvody všeobecného záujmu, ktoré si môže vyžiadať alebo odôvodniť prelomenie zákazu spätnej pôsobnosti v prospech slobodnej tvorby právnej úpravy zo strany zákonodarcu“ (PL. ÚS 3/00), považuje z ústavného hľadiska za prípustnú, a to aj s poukazom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, napr. Mellacher v. Rakúsko, rozsudok z 19.12.1989, bod 51.
19. Za nepravú retroaktivitu ústavný súd v zmysle svojej ustálenej judikatúry považuje stav, v ktorom nová právna úprava nevytvára žiadne právne účinky smerujúce pred deň nadobudnutia účinnosti, avšak kvalifikuje tie právne úkony, ku ktorým došlo ešte pred nadobudnutím jej účinnosti, v dôsledku čoho môže dôjsť k zmene alebo zrušeniu tých právnych účinkov, ktoré boli predtým späté s ich uzavretím. (PL. ÚS 38/99, PL. ÚS 28/00). O nepravú retroaktivitu ide aj v prípade, ak zákon uzná skutkové podstaty alebo právne skutočnosti, ktoré vznikli počas účinnosti skoršieho zákona, súčasne však prináša určité zmeny právnych následkov, ktoré s nimi súvisia, pokiaľ tieto právne následky v čase nadobudnutia tohto nového zákona ešte nenastali (PL. ÚS 3/00). Ústavný súd sa vyjadril, že je celkom prirodzené a legitímne, ak zákonodarca viaže poskytnutie tejto podpory na dôsledné dodržiavanie povinností ustanovených zákonom o podpore OZE výrobcami elektriny. Ústavný súd zastáva zároveň názor, že zavedenie nepravej retroaktivity prostredníctvom nového znenia § 4 ods.3 cit.zák. je z hľadiska požiadaviek vyvoditeľných z čl. 1 ods.1 ústavy z ústavného hľadiska nielen akceptovateľné, ale aj žiaduce.
20. Hoci v danom prípade je nepochybné, že žalobca sa domáha vyplatenia podpory za faktúry z roku 2015, teda za obdobie, ktorému predchádzalo už nové znenie § 4 ods.3 cit.zák., podľa ktorého bol žalobca povinný splniť povinnosti, aby nestratil právo na podporu a odber na nasledujúci rok, čo znamená, že pri nesplnení povinnosti podľa § 4 ods.2 cit.zák. stratí právo na odber a na doplatok, ale iba na nasledujúci rok, súd považoval za potrebné sa vyjadriť k nálezu ÚS SR a ku konštatovaniu o prípustnosti nepravej retroaktivite. (bod 17-19)
21. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že žalobca bol povinný splniť povinnosti podľa § 4 ods.2 už v roku 2014, aby nestratil právo na odber a doplatok pre nasledujúci rok, t.j. pre rok 2015. Žalovaný tvrdil, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 4 ods.2 písm.c) cit.zák., a preto nemôže si uplatniť právo na doplatok pre rok 2015.
22. Žalobca však zároveň tvrdil, že na splnenej daných povinností nebol povinný, s čím sa súd nestotožňuje, nakoľko tieto povinnosti boli zákonom stanovené už od 01.01.2010 a povinnosť ustanovenú v § 4 ods.2 písm.d) majú výrobcovia od 01.03.2013. Od 01.01.2014 bol zavedený len sankčný mechanizmus, čo však neznamená, že dovtedy zákonom stanovené povinnosti nebolo potrebné plniť, keďže ich nesplnenie nebolo pod hrozbou sankcie. V danom prípade však ide o nárok
žalobcu za obdobie 01/2015, teda za obdobie, keď aj povinnosti boli zákonom uložené, aj sankčný mechanizmus. Pokiaľ žalobca naďalej zotrval na svojej argumentácii s poukazom na § 18e cit.zák., ani s týmto sa súd nestotožňuje s poukazom na nižšie uvedené. (bod 23, 24)
23. Podľa § 18e ods.1 zák.č. 309/2009 Z.z. podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1.januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov.
24. Citované zákonné ustanovenie je prechodným ustanovením k úpravám účinným od 01.01.2014. Je však nutné ho vykladať podľa výkladových pravidiel a preto je nutné konštatovať, že dané ustanovenie sa týka podmienok podpory, ktoré sú zakotvené v § 3 cit.zák. Pokiaľ žalobca vykladá, že v zmysle tohto ustanovenia sa sankčné ustanovenie § 4 ods.3 nevzťahuje na zariadenia uvedené do prevádzky pred 1.januárom 2014 a teda ani na neho, takýto názor je nesprávny, nakoľko § 4 stanovuje práva a povinnosti so sankčným mechanizmom v prípade ich porušenia, avšak samotné podmienky výroby elektriny sú stanovené v § 3 a pre zariadenia uvedené do prevádzky pred 1.januárom 2014 platí úprava podmienok podpory stanovených pred 01.01.2014 v zmysle § 18e. S týmto sa totožne vysporiadal aj Ústavný súd SR vo svojom náleze PL. ÚS 50/2015-148 zo dňa 22.03.2017 tak, že ustanovenie zákona o podpore v § 4 ods. 2 sú relevantné pre všetky subjekty, ktoré majú nárok na podporu bez ohľadu na to, kedy boli uvedené do prevádzky a kedy môžu podporu uplatňovať a zároveň povedal aj to, že tento postih a sankčný mechanizmus na stratu podpory je oprávnený, je dôvodný a je žiaduci. Súd poznamenáva, že hoci u žalobcu ide o uvedenie do prevádzky pred 01.01.2014, súd opätovne uvádza, že prechodné ustanovenie § 18e cit.zák. sa týka ustanovenia § 3, teda pre podmienky podpory výroby elektriny, kedy sú doterajšie predpisy zachované, ale práva a povinnosti stanovené v § 4 sa týkajú každého subjektu bez ohľadu na to, kedy bolo zariadenie uvedené do prevádzky. Iný výklad by bol nelogický, nespravodlivý a diskriminačný, keby sa týkal iba zariadení uvedených do prevádzky po 01.01.2014. (pri opačnom výklade by všetky zariadenia uvedené do prevádzky po 01.01.2014 stratili právo na podporu a odber na nasledujúci rok pri nesplnení povinnosti, ale zariadenia uvedené do prevádzky pred 01.01.2014 by nemuseli v podstate plniť žiadnu zákonom stanovenú povinnosť v § 4 cit.zák., lebo v takom prípade pri takom výklade by im nehrozil žiadny postih. Toto by sa však priečilo zámeru zákonodarcu, keďže splnenie povinností je nutné pre cenové konanie o určenie TPS a pod.) Súd zdôrazňuje, že aj v tomto prípade treba postupovať podľa výkladových pravidiel.
25. Ustanovenie § 3 zák.č. 309/2009 Z.z. upravuje spôsob a podmienky podpory výroby elektriny, teda upravuje, aké podmienky podpory výroby musia byť splnené. Ustanovenie § 3 nemožno zamieňať s ust. § 4 cit.zák., ktorý stanovuje práva a povinnosti výrobcu elektriny. Teda výrobca musí splniť určité podmienky, aby mal zabezpečenú podporu výroby. Zároveň výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky podľa § 3, má určité práva a povinnosti uložené v § 4 cit. zák. a pokiaľ ich nesplní, je zákonom daná sankcia, a to od 01.01.2014 strata práva na podporu na nasledujúci kalendárny rok.
26. Je potrebné zdôrazniť, že hoci žalobca má vydané rozhodnutie o cene na roky 2014 až 2025, má právo na podporu, tak bez splnenia ďalších zákonných povinností stanovených v § 4 ods. 2 cit.zák., ho stráca na nasledujúci rok.
27. Žalovaný trval na tom, že žalobca si nesplnil notifikačnú povinnosť, nakoľko mu nedoručil oznámenie, že si uplatňuje podporu vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny. Podľa uvedenia žalovaného, keďže žalobca si nesplnil danú povinnosť, nebolo možné uzavrieť ani zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát, ani zmluvu o doplatku a pre nesplnenie povinnosti nebolo možné poskytnúť výrobcovi - žalobcovi podporu s poukazom na § 4 ods.3 cit. zák.
28. Žalobca tvrdil, že si svoju povinnosť riadne a včas splnil, a to voči URSO dňa 27.05.2014 a voči žalovanému dňa 23.01.2014, a to 25 minút po jeho vytvorení v PC, čo preukazoval predloženým znaleckým posudkom a ohľadom doručovania - podacím lístkom. Súd poznamenáva, že čo sa týka znaleckého posudku, tento iba preukazuje, že dokument bol skutočne vyhotovený, čo však ale nepreukazuje, že bol skutočne doručený žalovanému. Podľa znaleckého posudku mal byť dokument vyhotovený dňa 23.01.2014 o 9.45 hod. a dokument mal byť odoslaný žalovanému Slovenskou poštou dňa 23.01.2014 o 10.10 hod., teda len niekoľko minút po jeho vytvorení v PC, pričom za tú chvíľu mal byť vyhotovený, pripravený na odoslanie poštou - teda vloženie do obálky s vypísaním adresáta, resp.
aj odosielateľa, presun na príslušnú poštu, ktorá nie je v sídle žalobcu, vypísať poštový podací lístok, samotné pristúpenie k odoslaniu. Toto všetko malo byť v rozpätí 25 minút. Žalobca predložil mapu s označením miesta sídla žalobcu a pošty a zároveň časové rozmedzie pre absolvovanie danej trasy medzi tými dvoma miestami peši, ako aj vozidlom, čo preukazuje, že je možné danú vzdialenosť s ďalšími úkonmi vykonať za cca 25 minút.
29. Z predloženého podacieho lístka vyplýva, že zásielka od žalobcu bola zasielaná žalovanému dňa 23.01.2014 o hmotnosti 0,093 kg a podľa vyjadrenia žalobcu obsahom malo byť 19 listín, čo cca zodpovedá danej hmotnosti zásielky pri konštatovaní, že jedna listina má hmotnosť cca 5g. Súd ma z predloženého výpisu z evidenčnej knihy žalovaného preukázané, že žalovaný skutočne prevzal dňa 24.01.2014 danú doporučenú zásielku s podacím číslom V., pričom v danom výpise je vec doručenia označená: „zmluva“. Žalovaný nepoprel, dokonca potvrdil, že mu bola doručená zmluva o výkupe elektriny na krytie strát a zmluva o doplatku, ktoré boli následne uzavreté dňa 27.2.2014 pre rok 2014 každá pod č. XXX/XXXX. Z uvedeného teda vyplýva, že nepochybne boli doručené 2 zmluvy a teda žalovaný má nesprávne označenú zásielku, keďže označil ju ako „zmluva“ a nie „zmluvy“, čo vyvoláva predpoklad, že takto bola zásielka označená podľa prvej listiny bez ohľadu na celkový obsah zásielky. Žalovaný vo svojej evidencii nevedie zoznam všetkých doručených listín v 1 zásielke, ale to nemôže byť na úkor žalobcu.
30. Žalobca trval na tom, že zásielka okrem iného obsahovala aj listiny pre splnenie povinnosti v zmysle § 4 ods.2 cit.zák., pričom predložil súdu listiny, ktoré mali byť obsahom zásielky spolu so sprievodným listom adresovaným žalovanému, na ktorom sú vymenované prílohy. Z predloženého sprievodného listu žalobcu z 23.01.2014 vyplýva, že okrem uvedených zmlúv boli predložené aj ďalšie listiny - rozhodnutie zo 17.10.2013, kópia Potvrdenia o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a Plán dodávky na doplatok straty, predpokladaná ročná charakteristika dodávky vyrobenej elektriny v roku 2014 a oznámenie o uplatnení podpory v roku 2015-2025. (l.č. 130)
31. Žalovaný hoci potvrdil doručenie zmlúv, popieral doručenie listiny - Plán dodávky na doplatok straty, predpokladaná ročná charakteristika dodávky vyrobenej elektriny v roku 2014 a oznámenie o uplatnení podpory v roku 2015-2025, ktorý predstavuje splnenie notifikačnej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm.c) cit.zák. a ktorá mala byť súčasťou zásielky, čo vyplýva aj zo sprievodného listu. Žalovaný nenamietal, nerozporoval doručenie danej zásielky, ktorej obsahom boli nepochybne aj Zmluva o výkupe elektriny a Zmluva o doplatku na rok 2014, a pokiaľ tvrdí, že listina s označením „Plán...“, resp. iná listina okrem označených zmlúv, nebola obsahom zásielky, hoci bola označená v sprievodnom liste, toto žiadnym spôsobom nenamietal u žalobcu, ani ho nedotazoval ohľadom toho. Súd považuje za prirodzené, že adresát nejako zareaguje, pokiaľ je doručená zásielka s označením obsahu a údajne tá zásielka taký obsah v skutočnosti nemá. Žalovaný však nijako nereagoval na to a tvrdí, že daná listina nebola obsahom zásielky. Súd posúdil, že žalovaný tým, že nereagoval na teraz tvrdený rozpor medzi skutočným obsahom zásielky a označením listín obsiahnutých v zásielke v sprievodnom liste, týmto nepriamo potvrdil zhodu obsahu zásielky s oznámením obsahu v sprievodnom liste. Súd si neosvojil tvrdenie žalovaného, že zásielka mu s takým obsahom nebola doručená, pričom táto pochybnosť zo strany súdu bola skonštatovaná v dôsledku toho, že žalovaný jednak nijako nereagoval na údajný rozpor medzi obsahom zásielky a označením obsahu v sprievodnom liste a zároveň sám nesprávne označil v evidenčnej knihe obsah zásielky, keď uviedol iba „zmluva“, hoci je nepochybné, že obsahom boli minimálne 2 zmluvy a žalovaný nemal vedomosť a ani neuviedol, že by bola doručovaná od žalobcu ďalšia zásielka s ďalšou zmluvou, pričom obe boli podpísané v ten istý deň zo strany žalovaného. Zároveň súd poukazuje aj na hmotnosť zásielky, ktorá síce nie je smerodajná a nepreukazuje obsah zásielky, ale je evidentné, že obsah zásielky pozostával z viacerých listov vzhľadom na hmotnosť zásielky, a to aj bez ďalšieho dokazovania ohľadom hmotnosti jedného papiera,...
32. Žalovaný uviedol, že listina označená ako „Plán dodávky na doplatok straty, predpokladaná ročná charakteristika dodávky vyrobenej elektriny v roku 2014 a oznámenie o uplatnení podpory v roku 2015-2025“ by bola považovaná za splnenie povinnosti v zmysle § 4 ods.2 písm.c) cit.zák., pokiaľ je žalovanému doručená v zákonom stanovenej lehote, a to aj napriek chybám uvedeným v listine. Súd však dané chyby považuje za chyby v písaní, ktoré nebránia posúdeniu, že ide o splnenie notifikačnej povinnosti v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, čo vyplýva z obsahu.
33. Súd teda vyhodnotil, že žalobca splnil svoju povinnosť v zmysle § 4 ods.2 písm. c) cit.zák., preto právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok si mohol uplatniť, nestratil toto právo v zmysle § 4 ods.3 cit.zák. pre nasledujúci rok, t.j. pre rok 2015.
34. Hoci žalobca nestratil toto právo, je nevyhnutné zdôrazniť, že žalovaný nevyplatil podporu a žalobca si toto právo uplatnil vystavením faktúry č. N., v ktorej odkazuje na zmluvu o doplatku č. XXX/XXXXD a vystavením faktúry č. N., v ktorej odkazuje na zmluvu o výkupe el. na krytie strát č. XXX/XXXX. Medzi stranami však bolo nesporné, že také zmluvy neboli uzavreté. Hoci bolo zo strany žalobcu požadované, aby žalovaný také zmluvy uzavrel, žalovaný odmietol také zmluvy uzavrieť s odvolaním sa na to, že nebola splnená notifikačná povinnosť. Teda žalovaný pochybil, keď posúdil, že notifikačná povinnosť nebola splnená, a preto zmluvy na rok 2015 neuzavrel. Dokonca predtým žalovaný písomne oznámil žalobcovi, že zmluvný vzťah, na ktorý vo faktúre odkazuje, neexistuje a teda neeviduje žiadny zmluvný vzťah, podľa ktorého by mal plniť na základe vystavenej faktúry. Napriek tomu žalobca sa nijako nebránil, a to ani súdnou cestou sa nedomáhal uzavretia zmluvy, ktorú bol žalovaný povinný uzavrieť so žalobcom, pokiaľ o ňu požiadal, samozrejme po splnení notifikačnej povinnosti. Žalobca nezmenil skutkové vymedzenie žaloby a trval naďalej na žalobe s odkazom na faktúru vystavenú na základe zmluvy o doplatku č. XXX/XXXXD a zmluvy o výkupe el. na krytie strát č. XXX/XXXX, ktoré však neboli uzavreté a zároveň žalobca bol v nesprávnom presvedčení, že podporu má automaticky žalovaný vyplatiť. Toto jeho presvedčenie však je rozporné, keďže na jednej strane má za to, že na podporu má nárok automaticky, avšak na druhej strane na jej uplatnenie predkladá účtovný doklad - faktúru, v ktorej dokonca poukazuje na zmluvu, z čoho vyplýva, že si je vedomý o nutnosti splnenia ďalších povinností pre poskytnutie podpory, a to predloženie účtovného dokladu a existencia zmluvy.
35. Výrobcovia elektriny s právom na podporu sa mylne domnievajú, že keďže majú právo na podporu, stačí iba splniť povinnosť podľa § 4 ods.2 cit.zák. a bude im automaticky vyplatená. Avšak opomínajú, že § 4 ods.3 cit.zák. rieši iba sankciu pre prípadné nesplnenie povinnosti. Okrem splnenia povinností podľa § 4 ods.2 cit.zák., je potrebné uplatniť podporu predložením účtovného dokladu a existencia zmluvného vzťahu, bez ktorého výrobca môže vyrobenú elektrinu poskytnúť len na trhu. Súd zdôrazňuje, že na vyplatenie podpory nestačí iba splnenie povinnosti v zmysle § 4 ods.2 cit.zák., ale musí medzi stranami existovať aj zmluvný vzťah, na čo žalobca pri uplatnení nároku v tomto konaní opomenul. Pokiaľ nie je zmluvný vzťah, žalovaný nie je povinný vyplatiť podporu. - Hoci podpora je garantovaná, neznamená, že automaticky vždy bude vyplatená. Musia byť splnené viaceré podmienky, a to: 1. splnenie povinností podľa § 4 ods.2 cit.zák., 2. musí existovať zmluvný základ a 3. výrobca musí predložiť účtovný doklad. Uvedené má oporu jednak v zákone č. 309/2009 Z.z. a jednak v Prevádzkovom poriadku vydaným na základe rozhodnutia URSO.
36. Podľa § 5 ods.6 zák.č. 309/2009 Z.z. prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy a) je povinný uzatvoriť s výrobcom elektriny s právom na podporu písomnú zmluvu o dodávke elektriny na krytie strát vo svojej distribučnej sústave, ak o jej uzatvorenie takýto výrobca elektriny požiadal; súčasťou tejto zmluvy je aj prevzatie zodpovednosti za odchýlku výrobcu elektriny s právom podpory podľa § 3 ods. 5, b) je povinný odoberať všetku elektrinu, ktorú výrobca elektriny s právom podpory dodal podľa § 4 ods. 1 písm. b) a d), c) zodpovedá za odchýlku spojenú s pokrytím strát v distribučnej sústave a vlastnou spotrebou elektriny; odchýlku môže preniesť na iný subjekt.
37. Podľa § 5 ods.10 zák.č. 309/2009 Z.z. prevádzkové poriadky prevádzkovateľov distribučných sústav obsahujú pre podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a) podmienky rozšírenia distribučnej sústavy podľa odseku 4, b) náležitosti zmluvy o dodávke elektriny podľa odseku 6 písm. a), c) spôsob a termíny odovzdávania skutočne nameraných údajov podľa § 4 ods. 1 písm. c), d) spôsob uplatnenia podpory podľa § 3 ods. 1 písm. c).
38. Prevádzkový poriadok je vydávaný URSO-m - na základe jeho rozhodnutia a je zverejnený na webovej stránke URSO.GOV.SK, teda je verejne prístupný. 39. Článok 5 Prevádzkového poriadku vydaného rozhodnutím URSO č. 0056/2014/E-PP dňa 05.12.2014, upravuje Zmluvu o dodávke elektriny na krytie strát v distribučnej sústave.
40. Podľa bodu 5.1.2 Prevádzkového poriadku ak si chce výrobca elektriny uplatniť v príslušnom kalendárnom roku svoje právo na vykúp elektriny, musí splniť nasledovne´ podmienky: a) Uzatvorí s PDS Zmluvu o dodávke elektriny na krytie strát v distribučnej sústave (ďalej len „zmluva o výkupe elektriny na krytie strát“) na kalendárny rok alebo jeho časť, v ktorom si chce uplatniť právo na výkup elektriny (ďalej len „príslušné obdobie“) na základe žiadosti, ktorú je výrobca elektriny povinný predložiť PDS alebo ním poverenej osobe najneskôr 30 dni´ pred začiatkom pri´slusˇne´ho obdobia, na ktoré si uplatňuje podporu vo forme odberu elektriny na straty. b) Súčasne so zˇiadostˇou podľa pi´sm. a) predloží výrobca elektriny PDS potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vydane´ podľa zákona cˇ. 309/2009 Z.z. 41. Podľa bodu 5.2.1.4 Prevádzkového poriadku v pri´pade, zˇe zˇiadatelˇ predlozˇil vsˇetky podklady v zmysle vysˇsˇie uvedene´ho, PDS zasˇle vy´robcovi do 30 dni´ odo dnˇa dorucˇenia zˇiadosti sˇtandardny ´ na´vrh zmluvy o vy´kupe elektriny na krytie stra´t v distribucˇnej su´stave alebo ho vyzve na doplnenie vsˇetky´ch technicky´ch a iny´ch parametrov potrebny´ch na uzatvorenie zmluvy o doda´vke elektriny na krytie stra´t v distribucˇnej su´stave, ak je to potrebne´. Po doplneni´ u´dajov zo strany vy´robcu elektriny, zasˇle PDS, pri´padne ni´m poverena´ osoba vy´robcovi elektriny na´vrh zmluvy o doda´vke elektriny na krytie stra´t v distribucˇnej su´stave. 42. Podľa 5.2.1.5 Prevádzkového poriadku Zmluva o vykúpe elektriny na krytie strát v distribučnej sústave ma´ písomnú formu. 43. Podľa bodu 6.1.9 Prevádzkového poriadku Zmluva o doplatku ma´ písomnú formu a je možné ju meniť len písomným dodatkom. 44. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vykonáva svoje poslanie na základe zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach a to prostredníctvom určovania cien a podmienok ich uplatňovania v sieťových odvetviach a podmienok vykonávania regulovaných činností. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví je od štátnej moci a regulovaných subjektov nezávislý štátny orgán. Vo svojej činnosti nepodlieha vplyvu žiadnych politických alebo podnikateľských skupín.
45. Podľa § 9 ods. 1 písm. b) bod 2. zákona č. 250/2012 Z. z., o regulácii v sieťových odvetviach (Zákon o regulácii) vykonáva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (Úrad, ÚRSO) vecnú reguláciu podľa § 13, 15 a 23. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o regulácii konaním o vecnej regulácii je konanie vo veciach podľa § 13. V zmysle § 13 ods. 2 písm. a) Zákona o regulácii sa pod vecnou reguláciou rozumie aj rozhodovanie o schválení Prevádzkového poriadku prevádzkovateľa sústavy.
46. V zmysle § 13 ods. 4 zák.č. 250/2012 Z.z. Úradom vydané rozhodnutia podľa odseku 2 písm. a) až c), e) a m) (teda aj Prevádzkový poriadok prevádzkovateľa sústavy), sú záväzné pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou a účastníkov trhu s plynom.
47. Účastníkom trhu s elektrinou je v zmysle § 15 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z., o energetike: a) výrobca elektriny (Žalobca), b) prevádzkovateľ prenosovej sústavy, c) prevádzkovateľ distribučnej sústavy (SSE-D), d) dodávateľ elektriny, e) odberateľ elektriny, f) organizátor krátkodobého trhu s elektrinou.
48. Z uvedeného je zrejmé, že nakoľko aj žalobca a aj žalovaný, sú účastníkmi trhu s elektrinou, rozhodnutie URSO, ktorým je schválený Prevádzkový poriadok, je pre nich záväzné.
49. V zmysle § 36 ods. 1 písm. p) Zákona o regulácii, ak regulovaný subjekt (SSE-D) nevykonáva regulovanú činnosť v súlade s právoplatným rozhodnutím Úradu, dopustí sa správneho deliktu.
50. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca a aj žalovaný sú viazaní prevádzkovým poriadkom, ktorý vydal URSO a v zmysle ktorého sú stanovené podmienky pre uzavretie Zmluvy o dodávke elektriny na krytie strát a Zmluvy o doplatku za elektrinu vyrobenú. Prevádzkový poriadok, na ktorý odkazuje samotný zákon č. 309/2009 Z.z., stanovuje, že dané zmluvy musia byť písomné. Teda ak žalobca požaduje podporu na základe vystavenej faktúry, musí to byť na základe zmluvného vzťahu. Je nepochybné, že taká zmluva medzi stranami nebola nikdy uzavretá, a to v dôsledku pochybenia žalovaného, ktorý vyhodnotil, že žalobca nesplnil notifikačnú povinnosť. Žalobca však napriek tomu požaduje v tomto konaní plnenie s odkazom na zmluvu č. XXX/XXXX a XXX/XXXXD, ktorá však žiadna z nich nebola uzavretá a medzi stranami neexistuje zmluvný vzťah pre rok 2015, hoci sa zákonom vyžaduje, a to s poukazom na § 5 cit.zák. (zmluva o dodávke, t.j. zmluva o odbere, doplatku, výkupe,...), pričom žalobca bol na to upozornený zo strany žalovaného aj v liste, ktorým vrátil vystavenú faktúru.. Žalobca
sa nedomáhal uzavretia zmluvy prostredníctvom súdu, nedomáhal sa svojho nároku na doplatok ani prostredníctvom iného inštitútu (náhrada škody, bezdôvodné obohatenie,...), hoci mal vedomosť o zákonnej požiadavke na existenciu zmluvného vzťahu, čo nepriamo vyplýva aj z toho, že vo faktúre odkazuje na zmluvu, aj keď neexistujúcu, čo je však neprípustné. Súd sa musel zaoberať existenciu zmluvného vzťahu ex offo. Zároveň je viazaný rozsahom žalobného návrhu, ktorý nemôže prekročiť a žalobca zotrval na svojom skutkovom vymedzení bez zmeny, teda zotrval na fakturácii na základe neexistujúcej zmluvy. Súd poznamenáva, že Prevádzkový poriadok je verejne prístupný, je zverejnený na webovej stránke a je vydaný štátnym orgánom, preto nebolo potrebné ho osobitne oboznamovať, pričom strany konania ako účastníci trhu musia mať o ňom vedomosť a súdu je zároveň všeobecne známy, ako aj zo súdnej činnosti. Preto súd poukazuje na postup podľa § 186 ods.1 CSP, podľa ktorého skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú. Súd zdôrazňuje, že Prevádzkový poriadok nie je interný predpis, je vydaný štátnym orgánom a viazaní sú ním všetci účastníci trhu s elektrinou.
51. Keďže žalobca sa domáhal plnenia bez zmluvného vzťahu, nebolo možné žalobe vyhovieť, pričom žalobca si uplatňuje podporu vo forme výkupu elektriny na straty a vo forme doplatku, čo vyplýva aj z predložených faktúr. Táto podpora vo forme doplatku znamená, že za všetku elektrinu, ktorú výrobca s právom na podporu vyrobí, mu prináleží platba vo forme doplatku. Na túto platbu (doplatok) má výrobca elektriny právo bez ohľadu na to, či túto vyrobenú elektrinu ďalej spotrebuje sám alebo ju dodá SSE- D na straty alebo či ju predá obchodníkovi s elektrinou za trhovú cenu. Podpora vo forme výkupu elektriny na straty pre výrobcu elektriny spočíva v tom, že za elektrinu, ktorú výrobca reálne dodá SSE- D do distribučnej sústavy, mu prináleží pevná cena, ktorú určí svojim rozhodnutím URSO. Je však nepochybné, že na poskytnutie tejto podpory sa vyžaduje splnenie povinnosti v zmysle § 4 ods.2 cit.zák. a zároveň uzavretie zmluvy s poukazom na § 5 ods.6 cit.zák. v spojení s Prevádzkovým poriadkom.
52. Súd zdôrazňuje, že je mylné a nesprávne sa domnievať, že žalovaný je povinný vyplatiť podporu vo forme doplatku a vo forme výkupu elektriny na straty automaticky s poukazom na § 4 zák.č. 309/2009 Z.z. Strany sú povinné v zmysle zák.č. 309/2009 Z.z. spolu s odkazom na Prevádzkový poriadok nielen splniť povinnosť podľa § 4 ods.1 cit.zák., ale aj uzatvoriť zmluvu, a až na základe takej zmluvy si môže výrobca s právom na podporu uplatniť voči žalovanému doplatok. Žalovaný je povinný uzavrieť zmluvu so žalobcom, pokiaľ žalobca o to požiada. Je nepochybné, že žalobca o to požiadal, ale žalovaný odmietol zmluvu uzavrieť, nakoľko jej uzavretiu podlieha splnenie notifikačnej povinnosti, čo žalovaný posúdil, že nebola splnená. Súd však skonštatoval, že splnená bola a preto žalovaný pochybil, keď zmluvu neuzavrel, avšak bez uzavretia zmluvy nie je možné vyplatiť daný doplatok. Bolo vecou žalobcu, aby sa prostredníctvom právnych inštitútov domáhal ochrany svojich práv tak, ako bolo vyššie naznačené. Žalobca však žiadny taký inštitút nevyužil a zotrval na žalobnom návrhu a na jeho skutkovom vymedzení, ktoré súd nemôže svojvoľne meniť, preto súd musel žalobu zamietnuť.
53. Zároveň súd zdôrazňuje, že žalobca aj žalovaný sú právnické osoby, podnikajúce subjekty, sú účastníkmi trhu s elektrinou a preto všetky tie skutočnosti im musia byť známe. Nemožno prihliadať na niektorú zo strán ako na slabšiu stranu s potrebou poskytnutia väčšej ochrany. Ako účastníci trhu s elektrinou musia si byť vedomí následkov pri nedodržaní zákona, či Prevádzkového poriadku a vzhľadom na zistené skutočnosti je neprípustné priznať právo žalobcovi pri takom skutkovom vymedzení žaloby, v rámci ktorej žalobca zavádza súd, keď vo faktúrach odkazuje na neexistujúce zmluvy. Na prvý pohľad sa javí, že poskytnutie podpory je automatické, teda že nie je potrebná zmluva. Avšak nemožno to posudzovať len podľa § 4 cit.zák. Je nutné aplikovať celý právny predpis, podľa ktoréto s poukazom na § 5 cit.zák. a Prevádzkového poriadku vydaného URSO-m (ktorý nemožno posudzovať rovnako ako nejaké obchodné podmienky úverovej zmluvy a pod., keďže je vydaný štátnym orgánom a odkazuje naň aj priamo zákon č. 309/2009 Z.z.), je nepochybná požiadavka existencie zmluvného vzťahu, čoho si bol pravdepodobne vedomý aj žalobca, keďže na faktúre uvádzal zmluvu, aj keď neexistujúcu. (- predsa keby bol presvedčený, že podporu je povinný žalovaný vyplatiť automaticky bez zmluvného vzťahu, nevystavoval by faktúru, ani by v nej neodkazoval na konkrétnu zmluvu). Súd zdôrazňuje, že ust. § 5 cit.zák. stanovuje, že Prevádzkový poriadok obsahuje a teda upravuje spôsob uplatnenia podpory. Teda ak výrobca s právom na podporu si chce uplatniť túto podporu u žalovaného, musí postupovať aj
podľa Prevádzkového poriadku, ktorý taktiež ukladá existenciu zmluvného vzťahu a poukazuje na to, čo vyplýva aj priamo z citovaného zákona č. 309/2009 Z.z.
54. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia. Pokiaľ žalobca navrhoval dokazovanie výsluch svedkov, a to zamestnancov žalobcu na potvrdenie, čo bolo vložené do obálky adresovanej žalovanému a zamestnankyňu pošty za účelom potvrdenia doručenia zásielky, súd nevykonal také dokazovanie. Považuje za absurdné vypočutie navrhovaných svedkov a nehospodárne a neefektívne, nakoľko predsa bola doložená listina - potvrdenie o doručení zásielky, taktiež žalovaný potvrdil doručenie zásielky z 23.01.2014, teda nebol dôvod vykonať tento dôkaz, ktorý mal preukázať skutočnosť o doručení zásielky, nespornú medzi stranami konania. Sporný bol obsah. Čo sa preto týka návrhu na výsluch zamestnancov žalobcu na potvrdenie obsahu zásielky, súd považuje za nepravdepodobné z dôvodu časového odstupu také potvrdenie, keďže žalobca nezasiela predsa len jednu zásielku ročne a je nepravdepodobné, že si zamestnanci navzájom ukazujú, čo vkladajú do obálok na odoslanie adresátom a budú sa k tomu vedieť vyjadriť po cca 3 rokoch. Súd má za to, že žalobca preukázal doručenie listín, iným spôsobom to nie je možné ani preukázať, pokiaľ bolo doručovanie poštou a pokiaľ žalovaný tvrdil, že danú listinu ohľadom splnenia notifikačnej povinnosti nemal doručenú, že nebola obsahom zásielky, toto neobstojí, keďže v sprievodnom liste bola daná listina označená a žalovaný pri prevzatí zásielky nenamietal žiadny rozpor obsahu zásielky a sprievodného listu. Teda žalobca podľa posúdenia súdu splnil notifikačnú povinnosť podľa § 4 ods.2 cit.zák., v dôsledku čoho nestratil právo na podporu pre rok 2015, avšak na poskytnutie podpory sa vyžaduje aj uzavretie zmluvy v zmysle § 5 cit.zák. v spojení s Prevádzkovým poriadkom vydaný na základe rozhodnutia štátneho orgánu URSO, na ktorý odkazuje aj priamo zákon č. 309/2009 Z.z. a nedodržaním prevádzkového poriadku by došlo k správnemu deliktu. Taká zmluva však nebola uzavretá pochybením žalovaného, avšak žalobca sa nedomáhal relevantným spôsobom uzavretia zmluvy, ktorú žalovaný odmietol uzavrieť aj napriek takej jeho povinnosti a nesprávne vyhodnotil splnenie notifikačnej povinnosti. Žalobca mal viaceré možnosti domôcť sa ochrany svojich práv (napr. nahradenie prejavu vôle súdom, ktorý by prejudiciálne posúdil splnenie notifikačnej povinnosti,...), avšak žalobca ich nevyužil a zotrval na skutkovom základe žaloby s odkazom na faktúru, v ktorej odkazuje na neexistujúcu zmluvu, čím v podstate potvrdzuje vedomosť o nutnosti zmluvy pre uplatnenie podpory/doplatku. Avšak takýto postup je nesprávny a neprípustný vzhľadom na vyššie uvedené.
55. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
56. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
57. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal náhradu trov žalovanému v rozsahu 100%, nakoľko bol v konaní plne úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
58. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP) Podľa § 365 CSP 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).