Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6Co-248-2016.pdf
PDF · 78.19 KB
Case nature
Subarea
6Co/248/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu Promont, spol. s r.o. Prešov, so sídlom ul. pod Táborom 2793/13, 080 01 Prešov, IČO: 31 722 989, právne zastúpený advokátskou kanceláriou PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, proti žalovanému O.. S. P., nar. X.X.XXXX, bytom ul. W. XX, XXX XX H., právne zastúpený JUDr. Máriou Jenčovou, advokátkou, so sídlom Hlavná 111, 080 01 Prešov, o zaplatenie 9.816,13 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20C/192/2015-251 zo dňa 15.07.2016 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku o náhrade trov konania.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne: „I. Žalobu zamieta. II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. V odôvodnení okrem iného uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 9.816,13 eura s prísl. titulom zmluvy o dielo. Podľa tvrdenia žalobcu si žalovaný u neho ako fyzická osoba objednal stavebné práce na akcii „rekonštrukcia ústredného vykurovania, zdravotechniky v rodinnom dome na Q. ulici v P.“ Vykonaným dokazovaním však súd nemal za preukázané, že žalovaný si u neho objednal predmetné stavebné práce. Súd nemal v tomto konaní za preukázané, že by medzi účastníkmi vznikol záväzkovo-právny vzťah založený zmluvou o dielo, z ktorej by žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu za vykonanie diela. Žalovaný objednávky poprel, a preto bolo na žalobcovi, aby preukázal vznik záväzkovo právneho vzťahu. Žalobca v konaní predložil faktúru na žalovaného na žalovanú sumu. Vystavenie faktúry žalobcom však nepreukazuje existenciu záväzkovo-právneho vzťahu. Rovnako táto skutočnosť nevyplýva ani zo súpisu vykonaných prác, ďalších faktúr, dodacích listov, pokladničných dokladov, denných záznamov a montážnych denníkov. Pokiaľ ide o emailovú dokumentáciu tak z nej vyplýva, že žalovanému bol zaslaný súpis prác, ktoré je potrebné urobiť na Ulici Q. a súpis vykonaných prác, avšak ani z tejto nevyplýva objednávka žalovanému. Žalovaný podľa jeho vyjadrenia a aj z podľa priložených listinných dokladov vypracoval projekt na rekonštrukciu rodinného domu ako spoločnosť S - projekt, s.r.o., a preto ak by aj na základe takéhoto projektu došlo k objednávke, išlo by o právny vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou S - projekt, s.r.o. a nie medzi žalobcom a žalovaným. Súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté žalobcom, pričom vykonaným dokazovaním nebol preukázaný vznik záväzkovo - právneho vzťahu medzi stranami sporu, a preto súd žalobu zamietol.
3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní úspešný, a preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.
4. Proti rozsudku, a to proti výroku o nároku na náhradu trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Namietal, že rozhodnutie je nepreskúmateľné. Je nepochybné, že súd žalobu zamietol, no nestalo sa tak zjavne preto, že by bola nedôvodná, ale podľa obsahu súdneho spisu preto, že žalobca nedokázal riadne a dostatočne preukázať vznik právneho vzťahu ústne založeného so žalovaným. S poukazom na spôsob uzavretia zmluvy sa žalobca dostal do stavu dôkaznej núdze po tom, čo žalovaný poprel vznik právneho vzťahu. Zamietnutie žaloby však aj podľa zákonodarcu neznamená bez ďalšieho to, že by v danom konkrétnom prípade mal žalovaný istý zákonný nárok na náhradu trov konania. Žalobca urobil chybu, ak sa po dlhoročnej známosti a spolupráci so žalovaným, bez písomného potvrdenia o vzájomnej dohode rozhodol na základe plnej dôvery zrealizovať žalovaného vlastnú objednávku urobenú pre nehnuteľnosť vo vlastníctve tretej osoby, ktorú žalobca nepoznal. Žalovaný potvrdil, že vypracoval ako obchodná spoločnosť S-projekt. s.r.o. projekt rekonštrukcie daného rodinného domu. Žalovaný nikdy nepreukázal listinným dôkazom, že k zaplateniu S-projektom s.r.o. či iným subjektom došlo. Obranu pred súdom žalovaný postavil na tvrdení, že ak by došlo k objednávke, išlo by o právny vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou S-projekt s.r.o. a nie medzi žalobcom a žalovaným. Investorom a vlastníkom nehnuteľnosti a aj osobou, ktorá projekt od spoločnosti S-projekt. s.r.o. objednala bol však subjekt odlišný od žalovaného. Súdom prvej inštancie skonštatovaný súvis medzi vypracovaným projektom spoločnosťou S-projekt s.r.o. pre vlastníka nehnuteľnosti a objednávkou žalovaného voči žalobcovi nie je bez ďalšieho daný. Nezákonnosť rozhodnutia vyplýva aj z písomnej dohody o urovnaní zo dňa 18.08.2016. Vlastník nehnuteľnosti sa po oboznámení s rozhodnutím súdu a vzájomnom vysvetlení veci rozhodol plniť za žalovaného, spor však zavinil žalovaný. Žalovaný navyše svojou neúčasťou na pojednávaniach spôsobil, že sa muselo uskutočniť viacero pojednávaní. Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu.
5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že pokiaľ žalobca poukazuje na skutočnosť, že bola uzatvorená dohoda s vlastníčkou nehnuteľnosti, takáto dohoda bez súhlasu žalovaného nie je možná. Tretia osoba nemôže prevziať záväzok žalovaného bez toho, aby bol daný jeho súhlas. Žalovaný považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne.
6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
7. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
8. Zákonné ustanovenie § 255 ods. 1 CSP vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania čo znamená, že strana, ktorá mala v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.
9. Použitie ustanovenia § 257 CSP znamená odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho, kto by mal inak právo na náhradu trov konania. Aplikácia ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné predpoklady na priznanie práva na náhradu trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov neprizná.
10. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 20C/192/2015-251 zo dňa 15.07.2016 žalobu v plnom rozsahu zamietol s poukazom na neunesenie dôkazného bremena žalobcom. S ohľadom na uvedené je nepochybné, že v konaní bol žalobca v plnom rozsahu neúspešný, a preto mu v zmysle § CSP 255 ods. 1 CSP vznikla povinnosť nahradiť trovy konania úspešnému žalovanému. Okolnosti sporu tak, ako na nich poukazuje žalobca (stav dôkaznej núdze spôsobený ústnou povahou zmluvy so žalovaným, predmetom ktorej mala byť objednávka vykonania prác pri
rekonštrukcii garáže vo vlastníctve tretej osoby) sami o sebe nie sú dôvodom hodným osobitného zreteľa, v dôsledku existencie ktorého by bola opodstatnená aplikácia ust. § 257 ods. 1 CSP. To, že žalobca nepodmienil tvrdenú objednávku žalovaného písomnou formou s poukazom na dôverný vzťah so žalovaným, nemôže byť hodnotené ako dôvod hodný osobitného zreteľa. Podstatný je v tomto smere procesný výsledok sporu a tento svedčí v prospech žalovaného. Žalobca, ktorý na súde uplatňuje nárok na peňažné plnenie bol povinný na preukázanie svojich tvrdení predložiť, resp. označiť dôkazy. Za stavu, že žalobca nedisponoval dôkazom o vzniku záväzkového vzťahu so žalovaným, musel si byť (ako strana, ktorá je v konaní právne zastúpená) vedomý existencie rizika neunesenia dôkazného bremena, a teda možného neúspechu v konaní, s čím je následne spätá povinnosť nahradiť trovy konania protistrane. Odvolaciemu súdu v rámci rozhodovania o nároku na náhradu trov neprináleží hodnotiť hmotnoprávne aspekty sporu. V tomto smere je však potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaný v konaní spochybňoval nielen existenciu samotného nároku ale aj svoju pasívnu legitimáciu v spore. Aj samotný žalobca v odvolaní poukázal na skutočnosť, že žalovaný vypracoval projekt rekonštrukcie v mene obchodnej spoločnosti S-projekt s.r.o.. Pokiaľ žalobca poukazuje na dohodu o urovnaní s vlastníčkou nehnuteľnosti p. M. zo dňa 18.08.2016, k tomuto odvolací súd uvádza, že z predmetnej dohody nijako nevyplýva, že p. M. plní dlh za žalovaného. V celom texte dohody nie je ani zmienka o žalovanom. Javí sa, že p. M. vystupuje v zmysle dohody o urovnaní priamo ako dlžníčka žalobcu. Žalobca odvolanie voči rozhodnutiu vo veci samej nepodal, čo odôvodnil tým, že došlo k plneniu vlastníčkou nehnuteľnosti za žalovaného. Vlastníčka nehnuteľnosti žalobcovi uhradila sumu 7000 Eur. Žalobca však odvolanie nepodal ani čo do zamietnutia časti nároku zodpovedajúceho rozdielu žalovanej sumy (9816,13 Eur) a uhradenej sumy (7000 Eur). Odvolací súd konštatuje, že vyššie uvedené okolnosti minimálne vyvolávajú pochybnosti o osobe dlžníka žalobcu, resp. o tom, koho žalobca za dlžníka reálne považuje, keď prijíma plnenie od tretej osoby. Odvolací súd dospel k záveru, že z obsahu spisu nevyplýva existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, v dôsledku ktorých by žalobca ako neúspešná strana nemal byť zaviazaný na náhradu trov konania protistrane.
11. Záverom odvolací súd dodáva, že bude úlohou súdu prvej inštancie pri vyčísľovaní konkrétnej výšky náhrady trov konania žalovaného vyhodnotiť účelnosť úkonov jeho právneho zástupcu a posúdiť, či za účelne vykonané úkony patrí náhrada zodpovedajúca základnej alebo zníženej sadzbe tarifnej odmeny. Uvedené je osobitne potrebné vyhodnotiť pri úkonoch - vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného zo dňa 30.07.2015, 20.10.2015, 01.06.2016, účasti na pojednávaní dňa 23.05.2016.
12. Za tohto stavu odvolací súd rozsudok vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).