Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4P-141-2017.pdf
PDF · 102.03 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/141/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého B.X. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, za účasti rodičov maloletého K. V., nar. XX.X.XXXX, bytom O. X, zastúpenej JUDr. Ivanom Savčákom, advokátom so sídlom Partizánska 45, Bardejov a B.. B. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. O. XX, H., zastúpeného JUDr. Janou Švantnerovou, advokátkou so sídlom Hviezdoslavova 3, Bardejov, o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Návrh matky na zmenu priezviska z a m i e t a .
Z v e r u j e maloletého B. R., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke, ktorá je oprávnená a povinná vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletého, pričom právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletému B. mesačnou sumou vo výške 80,- Eur, za obdobie od 26.5.2017 do 31.10.2017 a vo výške 100,- Eur od 1.11.2017 do budúcna, vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, s tým, že sumu vo výške 80,- Eur je otec povinný poukazovať k rukám matky maloletého a sumu vo výške 20,- Eur je otec povinný poukazovať na osobitný účet maloletého, zriadený v peňažnom ústave, ktorý je matka povinná maloletému zriadiť v lehote do 15 dní, ako tvorbu úspor maloletému.
Dlžné výživné za obdobie od 26.5.2017 do 31.10.2017 súd n e u r č u j e.
Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým B.:
- po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia každý párny týždeň v utorok, štvrtok a v sobotu od 13.00 hod. do 15.00 hod. a každý nepárny týždeň v pondelok, stredu a v piatok od 13.00 hod. do 15.00 hod., vždy za prítomnosti matky maloletého,
- od začatia 7 mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia do ukončenia 12 mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia každý párny týždeň v utorok a v sobotu od 13.00 hod. do 15.00 hod. za prítomnosti matky maloletého a každý párny štvrtok od 13.00 hod. do 15.00 hod. bez prítomnosti matky maloletého, každý nepárny týždeň v pondelok a v piatok od 13.00 hod. do 15.00 hod. za prítomnosti matky maloletého, každú nepárnu stredu a nedeľu od 13.00 hod. do 15.00 hod. bez prítomnosti matky maloletého,
- od začatia 13 mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia do budúcna každý párny týždeň v utorok a v piatok od 14.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v pondelok, stredu a v nedeľu od 14.00 hod. do 17.00 hod., bez prítomnosti matky.
Otec si maloletého vyzdvihne v čase určenom pre začiatok styku s ním v mieste bydliska maloletého, kde ho po uplynutí doby určenej pre styk s ním vráti. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť.
Z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Bardejov č.k. 4P 141/2017-37 zo dňa 6.7.2017.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého sa návrhom, doručeným súdu dňa 26.5.2017 domáhala úpravy práv a povinností k maloletému neodkladným opatrením tak, že ho súd zverí do jej osobnej starostlivosti, určí otcovi výživné 80 Eur mesačne a upraví styk otca s maloletým dva krát v týždni po dohode rodičov. Zároveň dňa 31.5.2017 podala matka na súde návrh na úpravu práv a povinností k maloletému tak, že ho súd zverí do jej osobnej starostlivosti, určí otcovi výživné 120 Eur mesačne od podania návrhu a upraví styk otca s maloletým dva krát v týždni po dohode rodičov. Veci bola pridelená spisová značka 4P 143/2017. Uznesením č.k. 4P 141/2017 - 14 zo dňa 8.6.2017 súd spojil na spoločné konanie veci vedené na OS Bardejov pod spisovými značkami 4P 141/2017 a 4P 143/2017. Oba návrhy matka odôvodnila tým, že s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a je potrebné upraviť výkon ich práv a povinností k maloletému. Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.6.2017 matka žiadala, aby súd povolil matke podať na matričnom úrade návrh na zmenu priezviska z R. na R. - V.. Návrh odôvodnila tým, že otec maloletého ju oklamal, keď jej sľúbil, že sa vezmú a preto bolo určené priezvisko maloletého podľa jeho otca. Považuje za spravodlivé, aby sa maloletý volal po oboch rodičoch. Uznesením č.k. 4P 141/2017 - 62 zo dňa 30.8.2017 súd spojil na spoločné konanie veci, vedené na OS Bardejov pod spisovými značkami 4P 141/2017 a 4P 164/2017. Kolízny opatrovník vo svojej správe zo dňa 3.7.2017 navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matke, otca zaviazať prispievať na výživu maloletému sumou 100 Eur mesačne a styk otca s maloletým upraviť na každý párny týždeň v utorok a v sobotu v popoludňajších hodinách a každý nepárny týždeň vo štvrtok a v nedeľu v popoludňajších hodinách do konca kalendárneho roka za prítomnosti matky a od roku 2018 bez prítomnosti matky. Následne kolízny opatrovník poukázal na ďalšiu správu zo dňa 31.10.2017, v súlade s ktorou žiadal rozhodnúť. Otec maloletého súhlasil so zverením maloletého matke a navrhol určiť výživné pre maloletého na 80 Eur mesačne, neskôr súhlasil aj so sumou 100 Eur mesačne ale podmieňoval to dohodou s matkou maloletého v otázke jeho styku s maloletým, v ktorom mu matka podľa jeho vyjadrenia bráni. Na pojednávaní 6.7.2017 navrhol úpravu styku s maloletým na pondelok, stredu, piatok a nedeľu v párnych týždňoch od 11.00 hod. do 14.00 hod a v utorok, štvrtok a nedeľu v nepárnom týždni od 11.00 hod. do 14.00 hod. Podaním, doručeným súdu dňa 18.7.2017 otec žiadal, aby mu súd určil výživné na maloletého na sumu 80 Eur mesačne a upravil styk s maloletým na každý párny utorok, štvrtok a sobotu od 11.00 hod. do 14.00 hod a každý nepárny pondelok, stredu a piatok od 13.00 hod. do 16.00 hod za prítomnosti matky a v nepárnu nedeľu od 13.00 hod. do 16.00 hod. bez prítomnosti matky maloletého s odôvodnením, že sa chce so svojim synom stretávať čo najčastejšie. Návrh matky na zmenu priezviska žiadal ako nedôvodný zamietnuť.
2. Uznesením č.k. 4P 141/2017 - 37 zo dňa 6.7.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.7.2017 súd neodkladným opatrením zveril maloletého do osobnej starostlivosti matke, určil otcovi výživné vo výške 80 Eur mesačne a upravil styk otca s maloletým na každý párny týždeň v utorok a vo štvrtok od 11.00 hod. do 14.00 hod a v každý nepárny týždeň v pondelok, stredu a piatok od 11.00 hod. do 14.00 hod.
2. Súd vykonal dokazovanie návrhom, vyjadreniami účastníkov, spojenými spismi 4P 143/2017 a 4P 164/2017, správou kolízneho opatrovníka, ostatným spisovým materiálom.
3. Maloletý B. pochádza z družného pomeru jeho rodičov, ktorí spolu nežijú v spoločnej domácnosti od apríla 2017, pričom spolu 4 roky žili v spoločnej domácnosti. V spoločnej domácnosti žije matka spolu s rodičmi, sestrou, starou mamou a maloletým. Nevlastní nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyššej hodnoty. Jej príjem tvorí súčet detských prídavkov a rodičovského príspevku. Mesačné náklady na maloletého predstavujú: 50,- eur strava, 60,- eur oblečenie a obuv, hygiena 80,- eur. Zdravotný stav maloletého je dobrý, v súčasnosti má trochu kožné problémy z horúčavy. Otec maloletého žije v spoločnej domácnosti s rodičmi a sestrou. Vlastní byt v Bardejove a osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia, rok
výroby 2011, ktoré kúpil v roku 2017. Spláca každý mesiac hypotéku vo výške 120,- eur mesačne. Jeho mesačný príjem je okolo 750,- eur v čistom. Mesačné náklady prestavujú: 150,- eur strava, 50,- eur oblečenie a obuv, 20,- eur hygiena, 25,- eur mobil, 25,- eur poistka, 50,- eur záľuby. Platí inkaso za byt v osobnom vlastníctve vo výške 120,- eur mesačne + 20,- eur mesačne za internet a televíziu. Za osobné mot. vozidlo platí zákonnú poistku vo výške 108,- eur ročne. Malému platí 80,- eur výživné a 40,- eur mu sporí. Iné výdavky nemá. Nemá žiadne pohľadávky ani iný príjem.
4. Dňa 31.10.2017 bola ÚPSVaR Bardejov, pracoviskom Svidník, oddelením Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela vypracovaná odborná správa, z ktorej vyplýva, že rodičia sa nevedia na úprave styku otca s maloletým dohodnúť a preto rozhodol neodkladným opatrením súd. Matka navrhuje 2 hodiny denne a redukciu na dve stretnutia týždenne, pretože musí vynaložiť veľa úsilia pri príprave maloletého na styk s otcom. Otec žiadal navýšiť úpravu styku maloletého s ním na rozdiel od vydaného neodkladného opatrenia o jeden deň navyše počas víkendu bez prítomnosti matky. Kolízny opatrovník dospel po vykonaných pohovoroch k názoru, že forma styku otca s maloletým je upravená v súlade so záujmami maloletého v danom vývinovom období, v ktorom sa nachádza. Po prvom roku života sa primárna vzťahová väzba, ktorú má maloletý vytvorenú k matke, rozširuje o sekundárnu vzťahovú väzbu s otcom, ktorá je dôležitá pre zdravý psychosociálny vývoj maloletého. Náhly prechod zo starostlivosti jedného rodiča do starostlivosti druhého by mohol u maloletého vyvolať neistotu a iné komplikácie, otec je dostatočne vnímavý a spôsobilý zaopatriť maloletého aj bez prítomnosti matky a bol poučený o špecifikách vývinového obdobia, ktorým maloletý B. prechádza, ktoré je sprevádzané separačnou úzkosťou, ktorá vzniká pri odlúčení od matky. Preto možno predvídať, že dieťa si ju môže nepriamo vyžadovať nepokojom a plačom, na čo potrebuje byť otec vnímavý a reagovať pohotovo na túto potrebu maloletého. Súčasne vie byť otec bez prítomnosti matky s maloletým 30 - 45 minút. Za vhodné považoval upraviť styk otca s maloletým od 12.00 hod. do 15.00 hod.
5. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
6. Podľa § 24 ods. 1, ods. 4, ods. 5 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. ) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
7. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
8. Podľa § 62 ods. 1 - ods. 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20170701> Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
10. Po vykonanom dokazovaní súd konštatuje, že rodičia maloletého spolu nežijú, čo vytvára právny základ pre rozhodnutie súdu o úprave práv a povinnosti rodičov k nemu. Súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o neho od narodenia a zároveň v súčasnosti celodenne stará. Súčasne však súd upravil styk otca s maloletým a vytvoril mu tak priestor na to, aby sa, v prípade ak o to prejaví záujem, mohol s maloletým stretávať, pretože rodičia sa napriek ústnej deklarácii v skutočnosti nevedia na tom dohodnúť, pritom na rozdiel, od matky maloletého, ktorá vo svojej záverečnej reči uviedla, že dieťa potrebuje hlavne matku je súd toho názoru, že obaja rodičia sú pre zdravý vývoj maloletého B. rovnako dôležitý a postupne s pribúdajúcim vekom maloletého je vhodné, aby čoraz viac rodičovských úloh na sebe preberal aj otec, ktorý sa o maloletého zaujíma a chce byť súčasťou života svojho syna. Na začiatku je však vhodné s ohľadom na prešetrené pomery na strane maloletého a vzhľadom na vek a jeho súčasný vzťah k matke, otcovi upraviť zo začiatku styk otca s maloletým za prítomnosti matky a to po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na každý párny utorok, štvrtok a sobotu od 13.00 hod. do 15.00 hod a každý nepárny týždeň v pondelok, stredu a piatok od 13.00 hod. do 15.00 hod. za prítomnosti matky maloletého tak, aby sa zabránilo separačnej úzkosti maloletého a maloletý si postupne zvykal aj na svojho otca, pričom súd stanovil styk otca s maloletým v súlade s odporúčaním kolízneho opatrovníka ( od 13.00 hod. do 15.00 hod.), v súlade s požiadavkou matky na 2 hodiny, pričom však súd určil styk otca s maloletým na 3 dni v týždni, aby otec mal kontakt s maloletým, ktorý si na neho bude postupne zvykať. Následne po uplynutí doby 6 mesiacov súd určil iný režim styk otca s maloletým po dobu ďalších 6 mesiacov a to od začatia 7 mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia do ukončenia 12 mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia, každý párny týždeň v utorok a v sobotu od 13.00 hod. do 15.00 hod. za prítomnosti matky maloletého a každý párny štvrtok od 13.00 hod. do 15.00 hod. bez prítomnosti matky maloletého, každý nepárny týždeň v pondelok a v piatok od 13.00 hod. do 15.00 hod. za prítomnosti matky maloletého, každú nepárnu stredu a nedeľu od 13.00 hod. do 15.00 hod. bez prítomnosti matky maloletého, pretože maloletý už bude starší, je vhodné aby sa rola otca v jeho živote postupne zvýrazňovala, k čomu prispeje aj samostatný styk s ním v určité dni, pričom ten sa bude zároveň v ostatné určené dni realizovať za jej prítomnosti tak, aby k postupnému osamostatňovaniu sa nedošlo naraz, ale postupne. Následne od začatia 13 mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia do budúcna súd upravil stretávanie sa otca so synom každý párny týždeň v utorok a v piatok od 14.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v pondelok, stredu a v nedeľu od 14.00 hod. do 17.00 hod., bez prítomnosti matky, keďže má zato, že maloletý vo veku najmenej 2 roky bude schopný stretávať sa s otcom aj bez prítomnosti matky, čo bezpochyby prospeje vzájomnému vzťahu medzi nimi a odstráni aj prípadný rušivý element, ktorým je vzájomný nie príliš pozitívny vzťah medzi jeho rodičmi čo môže narúšať kontakt otca so synom. V prípade, ak by došlo k akýmkoľvek komplikáciám pri súdne určenom styku, je samozrejme kedykoľvek možné domáhať sa jeho zmeny. Súd na záver uvádza, že je veľmi komplikované určiť vhodnú dobu pre styk s tak malým dieťaťom, ktoré ešte nemá ustálený režim a obaja rodičia si nie príliš dobre uvedomujú, že vzájomným sporom o tom v skutočnosti škodia najmä dieťaťu. V tomto aspekte zlyháva najmä matka maloletého, ktoré je so svojim synom takmer neustále a otcovi nie je ochotná dobrovoľne umožniť ani 1/20 času, ktorú s maloletým strávi ona.
11. Súd určil výživné na maloletého vo výške 80,- Eur mesačne, za obdobie od 26.5.2017 do 31.10.2017, čím pokryl obdobie od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku (keďže výživné za mesiac november 2017 ešte pri vyhlásení rozsudku nebolo splatné), v dôsledku čoho neexistuje za dané obdobie dlžné výživné, keďže na takúto sumu súd otca zaviazal neodkladným opatrením a z výpovede oboch rodičov zhodne vyplynulo, že otec takouto sumou prispieval maloletému počas celého konania. Na dieťa vo veku
od narodenia do prvého roku života súd považuje na rozdiel od výpovede matky reálne a primerané náklady približne v sume 120 - 130 Eur mesačne, pričom obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k maloletému a otec ju musí znášať vo vyššej miere, keďže sa o maloletého reálne nestará a preto súd určil pomer hmotnej zainteresovanosti na životných potrebách maloletého na približne 2/3 otcovi a 1/3 matke. Nepochybne primerané náklady na oblečenie a hygienu nemôžu predstavovať sumu 140 Eur mesačne, je pravdou, že dieťa rastie, ale nie násobne každý mesiac tak, aby mu bolo potrebné meniť oblečenie za sumu, ktorú matka deklarovala ako každomesačné náklady na oblečenie maloletého (60 Eur). Súd si zároveň sám dokáže určiť primerané náklady na hygienu na menej než ročné dieťa a suma 80 Eur nie je primeraná. Súd od vyhlásenia rozsudku do budúcna síce určil mesačné výživné pre maloletého na sumu 100 Eur mesačne do budúcna tak, ako žiadala určiť matka, k podstatnej zmene nákladov na maloletého však nedošlo nato, aby súd menil svoje rozhodnutie o bežnom výživnom 80 Eur mesačne, určil však otcovi navyše 20 Eur ako povinnosť sporenia pre maloletého, čo otec doteraz robil dobrovoľne a ak bude maloletému sporiť ešte vyššou sumou, než súd určil ( otec doteraz sporil po 40 Eur mesačne), bude to maloletému len na prospech. V konaní nebolo sporné, že otec sumu 100 Eur dokáže maloletému poukazovať na jeho potreby.
12. Podľa § 35 Zákona o rodine Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
13. Podľa § 11 ods. 3 písm. c/ Zákona č. 300/1993 Zb. Zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí, ak by bola v rozpore so záujmom maloletého, alebo s § 4 ods. 2, alebo ak by bola v rozpore s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan Slovenskej republiky je tiež štátnym občanom iného štátu.
14. Podľa § 11 ods. 3 písm. c/ Zákona č. 300/1993 Zb. Žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj právoplatné rozhodnutie súdu o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony druhého rodiča, ak bolo takéto rozhodnutie vydané.
15. Súd zároveň zamietol návrh matky na zmenu priezviska maloletého z R. na R. - V., pretože na to neboli žiadne právne dôvody, ani dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce postup súdu podľa § 11 zákona o mene a priezvisku. Priezvisko maloletého bolo určené dohodu jeho rodičov na R.. V konaní bolo preukázané, že otec sa o maloletého stará, zaujíma sa o neho, prispieva na jeho potreby a nedáva súdu žiaden dôvod pochybovať o tom, že má najlepší záujem na vývine svojho syna. V záujme maloletého teda zatiaľ zmena priezviska nie je a na jeho názor si budú musieť obaja rodičia niekoľko rokov počkať. Na rozdiel od matky, ktorá vo svojom návrhu poukazuje na to, že o priezvisku maloletého sa musia rodičia dohodnúť, keďže nejde o bežnú vec týkajúcu sa maloletého dieťaťa, musí súd konštatovať, že o tom sa predsa rodičia maloletého Mária dohodli už pred jeho narodením, resp. v čase jeho narodenia a preto je v rodnom liste určené priezvisko maloletého R.. Inak by sa volal V.. Pohnútka, ktorú matka maloletého uvádza ako svoj dôvod súhlasu, aby jej syn niesol priezvisko po otcovi ( sobáš), nie je právne nijako právne podstatná, pretože rodičia sa na priezvisku maloletého syna dohodli. Navyše ak by sa maloletý volal po oboch rodičoch R.- V., tak by nemal zhodné priezvisko ani s matkou ani s otcom a to by bolo už úplne v rozpore s jeho záujmom a súdu sa nejaví v tejto fáze života maloletého, s ohľadom na vyššie uvedené dôvody návrh matky na zmenu priezviska ako rozumný a dôvodný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie nie je oprávnený podať ten, v koho prospech bolo rozhodnutie vyhlásené. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.