Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-115-2017.pdf
PDF · 82.13 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/115/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Martinou Mochnáčovou, v právnej veci žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČ: 043 55 211, zastúpený advokátkou JUDr. Barborou Korenecovou, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, adresa na doručovanie: Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: Q. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. XXX, XXX XX P.O., o zaplatenie 75,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 75,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne od 04. 08. 2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalobca má voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 72,42%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 29. 06. 2017 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 75,- eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 5.15% ročne zo sumy 75,- eur od 04. 08. 2014 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 12,- eur, ako aj trov konania. Uviedol, že žalovaná sa prostredníctvom webovej stránky C..Q..W. zaregistrovala a požiadala právneho predchodcu žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 75,- eur. Pri registrácii a odoslaní žiadosti o poskytnutie úveru žalovaná potvrdila, že súhlasí so zmluvou o úvere, ako aj so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a zároveň potvrdila, že údaje, ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytla sú pravdivé a úplné. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 449986 zo dňa 28. 06. 2014 uzavretej podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníčke úver vo výške 75,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 21,- eur, a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 21,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle predmetnej zmluvy, stal sa jej dlh splatným dňa 27. 07. 2014. V zmysle článku 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bol veriteľ oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď e-mailom, SMS správou alebo písomne. Veriteľ bol oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojených s upomienkou vo výške 3,- eur za každú upomienku. Žalobca vyzýval žalovanú na úhradu jej záväzkov prostredníctvom štyroch upomienok zaslaných formou SMS správ alebo e-mailov. Žalovaná na tieto upomienky nereagovala, z ktorého dôvodu si žalobca v spore uplatnil aj spomínaný nárok na náhradu za každú upomienku v sume 3,- eur, teda spolu 12,- eur. Žalobca zároveň žiadal zaplatenie zákonných úrokov z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. K žalobe bola pripojená zmluva o úvere, na podklade ktorej žalobca uplatnil svoj nárok v spore, ako aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
2. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.
3. Na prejednanie veci samej sa v zásade nariaďuje pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak sú kumulatívne splnené predpoklady, a to, že ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strany nie sú sporné a zároveň hodnota sporu bez príslušenstva v prípade, ak je stranou sporu spotrebiteľ, neprevyšuje 1.000,- eur. Zavádza sa procesné kritérium valoris causae (hodnoty sporu), ktoré diferencuje procesný režim v nadväznosti na toto kritérium. Súd v takomto prípade rozhoduje na základe nesporných tvrdení strán a ide len právne posúdenie sporu. Dokazovanie je potrebné vykonávať len pri sporných tvrdeniach strán. Predmetom tohto konania je návrh na zaplatenie sumy vo výške 75,- eur s príslušenstvom. Civilný sporový poriadok upustil od inštitútu tzv. drobného sporu, ale kritérium hodnoty sporu zachoval na účely rozhodovania veci bez nariadenia pojednávania, v prípade spotrebiteľského sporu, ak jeho hodnota predstavuje 1.000,- eur. Súd za splnenia uvedených podmienok nenariadil vo veci pojednávanie a rozsudok verejne vyhlásil.
4. Súd vykonal dokazovanie na základe ustanovení Civilného sporového poriadku, a to tak, že sa oboznámil s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdom spise, pričom zistil nasledujúci skutkový stav.
5. Z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, s. r. o. ako právny predchodca žalobcu poskytla žalovanej úver vo výške 75,- eur splatný do 28 dní odo dňa jeho poskytnutia. Žalovaná sa zaviazala vrátiť 96,- eur. Zmluva mala podobu elektronického dokumentu. Jej súčasťou boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Veriteľ sa zaviazal prostriedky k úveru poskytnúť do dvoch pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy. Podľa Všeobecných podmienok poskytnutia úveru právnym následkom omeškania dlžníka bola povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu dojednanú ako paušálnu náhradu nákladov v spojení s upomienkou vo výške 3,- eur za každú upomienku. Upomienka mohla mať formu e-mailu, SMS alebo písomnú formu. Celkový najvyšší počet upomienok vo všeobecných podmienkach ustanovený nebol.
6. Právny vzťah strán sporu vykazuje všetky znaky spotrebiteľského právneho pomeru, Právny predchodca žalobcu vstúpil do kontraktačného procesu ako dodávateľ a žalovaná mala zjavne postavenie spotrebiteľa (§ 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka). Práva a povinnosti sporových strán sa spravovali aj ustanovením § 24 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (žalobca mal postavenie tzv. iného veriteľa), keďže z dôvodu lehoty splatnosti úveru nepresahujúcej tri mesiace nešlo o spotrebiteľský úver (§ 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch).
7. Pri skúmaní formy právneho úkonu, od ktorého žalobca odvodzoval svoje práva, okresný súd vychádzal aj z úpravy zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ktorý predpokladá možnosť využitia finančnej služby prostriedkom diaľkovej komunikácie (najmä elektronickou poštou, telefónom, faxom, na základe adresného listu, ponukového katalógu a pod., viď § 2 písm. e/ zákona č. 266/2005 Z. z.). Zákon definuje zmluvu na diaľku ako zmluvu medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (§ 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z. z.). Za finančnú službu právna úprava pokladá okrem iného aj službu poskytovanú veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania (§ 2 písm. b/ bod. 7 zákona č. 266/2005 Z. z.); poznámka k uvedenému ustanoveniu odkazuje na § 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol neskôr nahradený zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
8. Z obsahu predloženej zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je zrejmé, že žalovanej bol poskytnutý úver v sume 75,- eur. Žalovaná poskytnuté finančné prostriedky riadne a včas nevrátila, preto bolo dôvodné vo veci rozhodnúť tak, že je povinná zaplatiť žalobcovi 75,- eur.
9. Vzhľadom na uplatnený zákonný úrok z omeškania, rozhodol súd o jeho priznaní v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Finančné prostriedky boli poskytnuté dňa 28. 06. 2014 a mali byť vrátené do 28 dní, teda do 28. 07. 2014 (pondelok). Od nasledujúceho dňa (29. 07. 2014) sa žalovaná dostala do omeškania, avšak žalobca požadoval úroky z omeškania až od 04. 08. 2014, preto súd vychádzal z jeho návrhu. Žalobcovi vznikol nárok na úroky z
omeškania v sadzbe o päť percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba A. D. O. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Dňa 04. 08. 2014 dosiahla základná sadzba A. 0,15%, výška úrokov z omeškania tak predstavuje 5,15%.
10. Súd zamietol žalobu v tej časti, v ktorej sa žalobca domáhal priznania zmluvnej pokuty vo výške 12,- eur. Dospel totiž k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute v článku 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, pretože je môže spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd pri právnom posúdení tohto dojednania (odhliadnuc od toho, že bolo formulované len vo všeobecných obchodných podmienkach) vychádzal z toho, že ide o dohodu, ktorá je obsahom spotrebiteľskej zmluvy a ktorá je vopred pripravená veriteľom a inkorporovaná do všetkých spotrebiteľských zmlúv uzatváraných v čase platnosti všeobecných obchodných podmienok so všetkými dlžníkmi. Toto ustanovenie je formulované tak, že žalobcovi patrí za každú upomienku zmluvná pokuta (paušálna náhrada nákladov) vo výške 3,- eur. Takýto spôsob dojednania umožňuje veriteľovi v podstate ľubovoľne navyšovať výšku svojej pohľadávky proti spotrebiteľovi tým, že mu bude posielať neobmedzené množstvo upomienok (v prípade, ak ich zašle e-mailom, nebude mať s nimi žiadne náklady) a za každú si môže uplatniť zmluvnú pokutu 3,- eur. Navyše zasielanie upomienok slúži výlučne záujmom veriteľa, nie záujmom dlžníka. Ak je zmluvná pokuta dojednaná tak, že jej výška závisí v podstate výlučne na vôli veriteľa (na tom, koľko sa rozhodne poslať upomienok, pričom ich najvyšší možný počet obmedzený nie je), ide o dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktoré je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné.
11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z úspechu žalobcu, ktorý v percentuálnom vyjadrení dosiahol 86,21%, neúspech žalovanej teda predstavoval 13,79% a teda čistý úspech žalobcu dosiahol 72,42%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré vydá vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.