Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_14C-46-2017.pdf
PDF · 81.73 KB
Case nature
Subarea
14C/46/2017
Uznesenie
Okresný súd Žilina v spore žalobcu A. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX, XXX XX E. F., proti žalovanému 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava a žalovanému 2/ Dupos dražobná spol. s.r.o., IČO: 36 233 935, so sídlom Tomaškovičova č. 17, 917 01 Trnava, o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
Žalovaným v rade 1/ a 2/ náhradu trov konania o nariadene neodkladného opatrenia nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného súdu dňa 17.10.2017 domáhal, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa výkonu záložného práva na základe zmluvy o záložnom práve zo dňa 30.07.2008, a to formou uskutočnenia dobrovoľnej dražby, ktorej konanie bolo oznámené na deň 24.11.2017, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu nachádzajúce sa v E. F., katastrálne územie E. F. zapísané ako rodinný dom stavba zapísaná na LV č. XXX, na parcele č. 156/3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 500 m2 v podiele 1/1, a to až do rozhodnutia vo veci samej.
2. Návrh odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným v rade 1/ zmluvu o zriadení záložného práva, ktorou bola zabezpečená zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/. Predmetom záložného práva bol rodinný dom nachádzajúci sa na ulici E. F. číslo 414, postavený na parcele č. 156/3 pozemok registrovaný v registri C, zapísaný na LV č. XXX. Nakoľko sa údajne porušili zmluvné podmienky vyplývajúce zo zmluvy o úvere vyhlásil žalovaný 1/ predbežnú splatnosť úveru a celá pohľadávka sa stala splatná. Následne pristúpil žalovaný v rade 2/ k výkonu záložného práva formou predaja zálohu na dobrovoľnej dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách s čím žalobca nesúhlasí. Úver si žalobca bral, aby pomohol svojej sestre preklenúť zložitú finančnú situáciu a zachránil tak jej nehnuteľnosť, aj napriek tomu, že úver bral na svoju osobu, splácala ho sestra, nakoľko tak boli dohodnutí. Nastala však situácia, ktorej nedokázali zabrániť a ich obydlie chránené ústavou je ohrozené, aj napriek snahe dohodnúť sa mimosúdne od žalovaného v rade 1/ prišla len odpoveď, že je to v štádiu riešenia. Výkonom záložného práva príde žalobcova sestra a jej rodina o jediné obydlie, ktoré je chránené ústavou a tiež poukazuje na, že intenzita zásahu do vlastníckeho práva, realizovaná v podobe predaja predmetu vlastníctva by nemala byť vo výraznom nepomere k skutočnej alebo aspoň k skutočnosti sa najviac približujúcej cene tohto predmetu vlastníctva a záujem záložného veriteľa na speňažení majetku dlžníka v procese, ktorý sa neuskutočňuje v súčinnosti s dlžníkom a nad ktorým nie je vykonávaná priebežná súdna kontrola, a to obzvlášť vtedy, ak je predmetom dobrovoľnej dražby vec, plniaca významné sociálne potreby dlžníka, nemôže byť nadriadený záujmu dlžníka vo väčšej miere, ako je to v prípade exekúcie. Zároveň žalobca vzniesol aj námietku premlčania výkonu záložného práva uskutočnenom formou dobrovoľnej dražby.
3. Podľa § 324 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), (1) Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (2) Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. (3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
6. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú naliehavú úpravu a taktiež sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami. Z uvedeného vyplýva, že medzi stranami musí existovať právny vzťah a okrem tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje tvrdiť a osvedčiť nárok alebo právo, ktoré je ohrozované alebo porušované.
7. V rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd oboznámil so samostatným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými žalobcom, pričom mal osvedčené nasledovné skutočnosti:
8. Zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 21.11.2011 mal súd osvedčené, že táto bola uzatvorená medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a dlžníkom U. A., na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 50 200 eur, splatný v 360 mesačných splátkach po 217,11 eur, s tým, že splatnosť prvej splátky bola 20.12.2011 a splatnosť poslednej splátky bola 20.11.2041. Úver bol v zmysle zmluvy poskytnutý za účelom nadobudnutia, úpravy a údržby nehnuteľnosti, pričom podmienkou na poskytnutie úveru bolo uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti vedenej na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. E. F..
9. Z oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 27.07.2017 mal súd osvedčené, že záložný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. začal výkon záložného práva, a to predajom na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Pohľadávka banky sa stala splatnou dňa 26.06.2017.
10. Zo znaleckého posudku č. 179/2017 mal súd zistené, že hodnota špecifikovaných nehnuteľností bola stanovená na výšku 54 400 eur.
11. Z listu vlastníctva č. XXX, k.ú. E. F., ktorý je súčasťou znaleckého posudku mal súd preukázané, že na predmetné nehnuteľnosti má žalovaný v rade 1/ zriadené záložné právo a taktiež skutočnosť, že bol začatý výkon záložného práva (poznámka v časti B listu vlastníctva č. XXX).
12. Z listiny označenej ako nesúhlas s dobrovoľnou dražbou vyplýva, že žalobca adresoval dražobnej spoločnosti Dupos dražobná spol. s.r.o. nesúhlas, avšak súd nemal preukázané, že tento nesúhlas bol skutočne aj doručený dražobnej spoločnosti a na predloženej listine absentuje aj podpis žalobcu.
13. Pri nariadení neodkladného opatrenia sa nedokazuje, preto je potrebné, aby žalobca v návrhu uviedol všetky skutočnosti a údaje dostatočne osvedčujúce potrebu a nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí navrhovateľ predložiť všetky dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho nárok. Žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne nepreukázal skutočnosti, ktorými by osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy právnych vzťahov medzi ním a žalovanými v rade 1/ a 2/ formou nariadenia neodkladného opatrenia. Samotná skutočnosť, že žalovaný 1/ oznámil žalobcovi začatie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Žiaden zákon žalovanému v rade 1/ nestanovuje povinnosť zdržať sa zákonom predvídaného výkonu záložného práva za predpokladu, že ho bude vykonávať v súlade so zákonom, pričom na nápravu prípadných pochybení v rámci súdnej kontroly bez hrozby vytvorenia nenávratného stavu slúži potenciálna žaloba o neplatnosť dražby, eventuálne ďalšie inštitúty uplatniteľné, prípadne v rámci zodpovednostných vzťahov pri potenciálnom porušení konkrétnych
právnych povinností. Zo skutočností žalobcom uvedených nevyplýva, že by dobrovoľná dražba ako taká bola voči nemu v rozpore so zákonom a neoprávnená. Záložné právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníkom, ktorý dlžníkovi vyplýva zo záväzkovo-právneho vzťahu. Záložné právo má k záväzkovému právnemu vzťahu akcesorickú povahu. To znamená, že vznik a trvanie záložného práva nevýlučne súvisí so zabezpečovanou pohľadávkou. Záložné právo plní zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu. Založenie predmetu záložného práva donucuje dlžníka, aby sa s plnením svojho záväzku zbavil záložného práva, ktoré ho obmedzujú pri nakladaní so zálohom. Uhradzovacia funkcia sa prejavuje v možnosti veriteľa dosiahnuť uspokojenie zabezpečenej pohľadávku zo zálohu, ak jeho pohľadávka nebude riadne splnená. Záložné právo je legitímny právny inštitút na realizáciu ktorého slúži zákon o dobrovoľných dražbách. Súd prvej inštancie nezistil, žeby tieto právne normy boli v rozpore s Ústavou SR a tento rozpor ani nie je oprávnený konštatovať, nakoľko záver o proti ústavnosti konkrétnej právnej normy môže vyhlásiť jedine Ústavný súd SR. Súd prvej inštancie nezdieľal názor žalobcu v tom, že dražbou by bolo porušené ústavné právo na ochranu obydlia, nakoľko žalobca tvrdí, že bude porušené právo jeho sestry a jej rodiny, ktorá v danom prípade nevystupuje ani ako vlastník predmetných nehnuteľnosti ani ako dlžník z úverového vzťahu. Uvedené právo nie je možné vykladať tak, že garantuje občanovi zotrvanie v určitom obydlí vždy a za každých okolností. Nie je preto možné vyhovieť žalobe len preto, že predmetom zálohu je obydlie. Žalobca nepopiera existenciu záložného práva a zabezpečovanej pohľadávky a netvrdí ani ich zánik. Preto súd nemôže uložiť žalovanému veriteľovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva. Podľa názoru súdu prvej inštancie je návrh postavený na domnienkach o rozpore s výkonom záložného práva týkajúceho sa obydlia s Ústavou SR a európskou judikatúrou a úplne potláča uspokojenie práva veriteľa, na čo najrýchlejšie vymoženie svojej legitímnej pohľadávky. Ak by pri dobrovoľnej dražbe boli porušené práva žalobcu, a to jeho konkrétne právo, má možnosť v lehote 3 mesiacov od udelenia príklepu podať žalobu o neplatnosť dražby. Je potrebné zdôrazniť, že pri vzniku záložného práva účastníci dobrovoľne na základe zmluvnej voľnosti uzavreli záložnú zmluvu, pre ktorú sa rozhodol samotný žalobca ako záložca. Žalobca nepreukázal ani skutočnosť, že by nebol zachovaný aj ústavný princíp primeranosti dražby, keďže neuviedol aký je dlh pri celkovej výške úveru 50 200 eur teda, a teda že by pohľadávka bola nižšie ako 2 000 eur, teda nižšia ako suma, ktorú zákonodarca stanovil ako hranicu pohľadávky na vykonanie dražby nehnuteľnosti, ktorá ju zabezpečuje. Súd bol toho názoru, že nie je možné zakázať žalovanému v rade 1/ výkon jeho záložného práva dobrovoľnou dražbou, keďže toto právo má žalovaný zriadené v zmysle zákona, na základe záložnej zmluvy, a to bez zreteľa na to, že sa jedná o obydlie. Ochranu obydlia nie je možné ponímať absolútne tak, že každá dražba je porušením ústavného práva na ochranu obydlia. Tieto závery nevyplývajú ani z nálezov Ústavného súdu SR, ani z rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva. Súd skonštatoval, že dobrovoľná dražba má oporu v zákonnej úprave, sleduje legitímny cieľ, ktorým je splnenie uhradzovacej funkcie záložného práva a keďže žalobca nie je schopný splniť svoj dlh vyrovnaním, nemôžeme ju považovať za nie nevyhnutné a neprimerané opatrenie zvlášť, ak aj pri súdom nariadenej prípadnej exekúcií predajom nehnuteľnosti by predajom nehnuteľnosti nastal ten istý dôsledok, teda strata obydlia. Nie je teda žiaden dôvod zakazovať žalovanému výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
14. Súd ďalej poznamenáva, že čo sa týka premlčania záložného práva, neuviedol žalobca relevantné skutočnosti, najmä vzhľadom na to, že podľa predložených listín, pohľadávka žalovaného v rade 1/ (splatnosť celého úveru) sa stala splatnou dňa 26.6.2017, a túto skutočnosť žalobca žiadnym spôsobom nerozporoval a k premlčaniu teda nemohlo dôjsť.
15. Vo vzťahu k trovám konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovaným v rade 1/ a 2/ súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci. Žalovaní v rade 1/ a 2/ boli úspešní, keďže súd návrh voči nim zamietol, mali by preto voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. Žalovaní v rade 1/ a 2/ však nemajú doposiaľ vedomosť o tomto konaní a ani sa im nebude v zmysle § 331 CSP toto uznesenie doručovať, preto im súd žiadne trovy nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.