Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (16)Rozsudok_3T-48-2021.pdf
PDF · 75.5 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/48/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci proti obžalovanému E. W. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. mája 2022 takto
rozhodol:
Obžalovaný E. W., nar. X.X.XXXX Q. W., E. F., S. W. P. F.,
je vinný, že
dňa 2.5.2021 v čase okolo 14:59 hod. v Prievidzi, na Ulici Mišúta č. 10, vstúpil do budovy a tam následne pristúpil k uzamknutým dverám, vedúcim do predajne F., pričom za pomoci prineseného skrutkovača zapáčil v oblasti zámku predmetných dverí, čím takto otvoril, vošiel do predajne, pristúpil k pokladni, kde si otvoril neuzamknutý šuplík a z neho zobral čierny kovový mincovník v hodnote 10 eur, v ktorom sa nachádzala finančná hotovosť 50 eur v minciach, následne si tieto veci schoval pod bundu a odišiel s nimi z predajne preč, čím svojím konaním spôsobil poškodenému (živnostníkovi) U. X.E., A.. X.XX.XXXX, G.: XXX XXX XX, škodu odcudzením vo výške 60 eur, a poškodením dverí vo výške 96 eur,
a skutku sa dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/104/2017-202 zo dňa 3.6.2019, právoplatným v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/167/2019-270 zo dňa 10.3.2020, uznaný vinným zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona (účinného do 31.7.2019), pričom bolo podľa § 44 Trestného zákona upustené od uloženia súhrnného trestu,
teda
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, a čin spáchal vlámaním, a hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
čím spáchal
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“).
Za to sa
odsudzuje:
Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), n) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému - firme - U. X., X. X. X., F. XXX/XX, G.: XXX XX XXX, škodu vo výške 156 eur.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného E. W. (ďalej len obžalovaný) o uznaní viny za skutok uvedený v obžalobe prokurátora sp. zn. 1Pv 130/21/3307 a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznaného skutku nevykoná a vykoná dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, ktorý sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti, jej spáchanie oľutoval, výšku spôsobenej škody nespochybňoval. Ako uviedol, išlo u neho o určité skratové konanie. Z výkonu trestu odňatia slobody bol prepustený 8.11.2019. Zamestnal sa v roku 2021 vo firme svojho brata, nevedel však uviesť názov tejto firmy, pracuje tam ako montér, má plat okolo 2.500 eur, a preto by aj chcel škodu, ktorú svojím konaním spôsobil, uhradiť. Nevedel presne ani adresu poškodeného, kam by mal škodu uhradiť. Býva spolu so svojou priateľkou, tá má dieťa, prispieva jej na chod domácnosti. Za tým účelom i požiadal súd o odročenie hlavného pojednávania, škodu vo výške 96 eur uhradí.
S poukazom na uznanie viny obžalovaného mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, a čin spáchal vlámaním, a hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, čím tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
Štát chráni súkromné vlastníctvo fyzických a právnických osôb. Zaručuje jeho nedotknuteľnosť. Chráni ich pred neoprávnenými zásahmi zo strany tretích osôb. Obžalovaný svojím konaním porušil tento záujem spoločnosti.
Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, správami č.l. 49 a odpisom registra trestov č.l. 47-48, rozsudkom č.l. 50, 55-58, z ktorých vyplýva, že v mieste trvalého bydliska obžalovaného sú o ňom známe len evidenčné údaje, nebol postihnutý v priestupkovom konaní, na obžalovaného sa hľadí, akoby bol v posledných 10 rokoch 8-krát súdne trestaný pre rôznu trestnú činnosť, no predovšetkým majetkového charakteru, naposledy rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/104/2017 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/167/2019 zo dňa 10.3.2020, kde pre zločin krádeže podľa § 20, § 212 ods. 1, 4 písm. b) Trestného zákona a iné bolo u obžalovaného upustené od uloženia súhrnného trestu, vzhľadom na trest uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/63/18 v trvaní 13 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, predmetný uložený trest vykonal dňa 8.11.2019. Súd u poškodeného listinný dôkaz č.l. 83-84 preveroval, či obžalovaný v zmysle prejavenej vôle po hlavnom pojednávaní dňa 2.3.2022, tak ako o to súd požiadal, uhradil spôsobenú škodu a poškodeným bolo súdu oznámené, že žiadna časť spôsobenej škody nebola obžalovaným uhradená.
Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania
činu, následok, zohľadniac osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, zohľadniac a priznajúc mu poľahčujúcu okolnosti v zmysle § 36 písm. l), n) Trestného zákona, že sa spáchaniu trestnej činnosti priznal a jej spáchanie úprimne oľutoval, ako i napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej činnosti tým, že na hlavnom pojednávaní obžalovaný urobil vyhlásenie o uznaní viny a súd jeho vyhlásenie prijal, tým na hlavnom pojednávaní prokurátor ani súd nedokazoval výrok o vine, nepriznal obžalovanému žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona, a teda prevyšujúci pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, a teda použitie pri ukladaní trestu ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona, zohľadniac spôsob spáchania činu, okolnosti, za akých došlo k spáchaniu trestného činu, berúc do úvahy i ostatné okolnosti, vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona, no musiac vidieť i predovšetkým osobu obžalovaného, teda že v minulosti už bolo na jeho osobu pôsobené výkonom trestu odňatia slobody aj pre obdobnú trestnú činnosť a tento výkon trestu nemal na obžalovaného dostatočne prevýchovný účel, pretože ho neodradil od spáchania ďalšieho trestného činu, vidiac i dobu, ktorá uplynula (ako krátka doba) od posledného výkonu trestu odňatia slobody, len výhovorky obžalovaného bez jeho reálnej snahy napr. uhradiť spôsobenú škodu, ktorá bola reálne súdom mu daná, potom súd dospel k záveru, že ako zákonný, primeraný a dôvodný je obžalovanému ukladať len trest spojený hneď s odňatím slobody, trest v prvej polovici trestnej sadzby, a to vo výmere 7 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bude v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pretože už bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Takýto trest, podľa názoru súdu, v dostatočnej miere splní účel trestu z pohľadu tak individuálnej ako i generálnej prevencie, považoval ho súd za zákonný, dôvodný a spravodlivý.
Poškodený riadne a včas uplatnil nárok na náhradu spôsobenej škody, obžalovaný jej výšku vo výpovedi nerozporoval, a preto súd v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku rozhodol, že obžalovaný je povinný firme - U. X., X. X. X., F. XXX/XX, G.: XXX XX XXX, nahradiť spôsobenú škodu vo výške 156 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.