Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/55/2017

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: K. H.Á., J.. XX.X.XXXX, bývajúci v H., F. X, o zaplatenie 1.864,17 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 10Csp/23/2016-38 zo dňa 9.12.2016 v napadnutej časti výroku o povolení splátok takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti výroku o povolení splátok.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť 1.928,91 € s 5% úrokom z omeškania zo sumy 1.926,96 € do zaplatenia s tým, že súd povolil žalovanému splácať dlžnú sumu vrátane príslušenstva v 40 € mesačných splátkach vždy do 20.teho dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok a žalobcovi proti žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnili tým, že na základe podanej žaloby sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.864,17 €, úroku 62,79 €, úroku z omeškania 0,49 €, úroku z omeškania 5% ročne z istiny 1.864,17 € od 22.7.2016 a z úrokov 62,79 € od 22.7.2016 do zaplatenia. Odôvodnil ju skutočnosťou, že 18.12.2014 uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu č. 179579, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky 2 000 €. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný zaplatiť do 17.12.2024. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol listom z 18.5.2016 - druhou upomienkou upozornený na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia. Listom z 21.7.2016 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru. Žalovaný po zosplatnení úveru do podania žaloby neuhradil žiadne splátky.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka, §§ 52 ods. 1 3 a 4, 53 ods. 9, 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, §§ 1 ods. 2, 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení. Vykonal vo veci dokazovanie a zistil, že predmetná úverová zmluva, ktorá je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Súd mal za to, že bolo nesporne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkovo-právny vzťah na základe Zmluvy o splátkovom úvere z 18.12.2014, ktorý súd právne posúdil podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a súčasne § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Predmetom zmluvy bolo odplatné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom 2 000 eur žalovanému. Jeho povinnosťou bolo úverové prostriedky vrátiť veriteľovi a zaplatiť za ne dohodnutú odplatu vo forme úrokov. Nakoľko žalovaný žiadnym

spôsobom nespochybnil uplatnený nárok, netvrdil ani nepreukázal, že by si splnil svoju povinnosť v plnom rozsahu, resp. v časti, ktorú žalobca nezohľadnil, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu úveru vo výške 1.864,17 €, nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 1,46 €, úroky z omeškania 0,49 € z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru, zmluvné úroky vo výške 62,79 € do dátumu predčasnej splatnosti úveru, spolu 1. 928,91 €. Na základe uvedeného preto žalobe vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke (istina, zmluvný úrok do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, úrok z omeškania do mimoriadnej splatnosti a poplatok za poistenie) vyhovel. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením istiny dňom nasledujúcim po vyhlásení mimoriadnej splatnosti, teda 22.7.2016, a preto z istiny 1 864,17 € a úrokov 62,79 €, spolu 1 926,96 € patria žalobcovi úroky z omeškania 5% ročne zodpovedajúce dohode zmluvných strán v zmluve o splátkovom úvere, pričom táto dohoda o úrokoch z omeškania neodporuje zákonnej výške úrokov z omeškania podľa § 3 nariadenia vlády od 22.7.2016 do zaplatenia.

4. V súlade s § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie povolil žalovanému splácať priznaný nárok pravidelnými mesačnými splátkami po 40 €, nakoľko majetková situácia žalovanému mu neumožňuje zaplatiť celý priznaný nárok v zákonnej trojdňovej lehote. Žalovaný síce požiadal o splácanie dlhu v splátkach maximálne vo výške 20 € mesačne, súd mal však za to, že takto určená splátka by bola vo vzťahu k dlžnej sume a dobe jej splácania neprimerane nízka, dokonca nižšia ako bola splátka stanovená v úverovej zmluve. Splátka vo výške 40 € zohľadňuje zložitú finančnú situáciu žalovaného a zároveň neprimerane nepostihne žalobcu, keďže žalovaný by mal svoj záväzok splatiť v období cca 4 roky, teda kratšom ako bolo dohodnuté v zmluve (rok 2024). Pôvodne bolo plnenie dohodnuté v 120 splátkach, a preto súd uzavrel, že v tomto prípade môže žalobca akceptovať aj takýto spôsob splnenia dlhu v kratšom čase a vyšších splátkach. Zároveň však súd zdôrazňuje, že v prípade, ak žalovaný neuhradí čo i len jednu splátku, stane sa splatným celé plnenie.

5. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi proti žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže žalobca bol v spore plne úspešný.

6. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ čo do časti výroku o povolení splátok odvolanie a žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že súd zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Mal za to, že nie je zrejmé, akým spôsobom súd skúmal, že či žalovaný tvrdenia o svojej sociálnej situácii preukázal, nakoľko súd neuviedol, akými dôkazmi vykonal dokazovanie a ani neuviedol, na aké dôkazy prihliadol pri rozhodovaní o plnení v splátkach. Vzhľadom na uvedené považoval túto časť rozsudku za nepreskúmateľnú. Uviedol, že rozhodnutie musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej Namiesto určitej sankcie za to, že si žalovaný neplnil svoje zmluvné povinnosti, má žalovaný opätovne možnosť splácať dlh takmer v zmysle úverovej zmluvy, ktorú porušil a z ktorej vyplývajúce povinnosti si neplnil. je toho názoru, že posúdenie finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu rozhodnutia, kedy dôjde k dôslednému zisteniu majetku žalovaného a aj k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia.

7. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania, podľa ust. § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania, po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 2.11.2017, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 riadne oznámené.

10. Žalobca namieta odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

11. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

13. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že vecne správne, podrobné a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku v napadnutom výroku s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani ďalšie skutočnosti, uvedené v odvolaní, neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku.

14. Podľa ust. § 234 ods. 3 lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

15. V zmysle uvedeného lehota na plnenie je tri dni, pričom plynie od právoplatnosti rozsudku. Lehota na plnenie (tzv. paričná lehota) môže byť tiež rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu, spravidla v prípadoch, keď je splnenie uloženej povinnosti v lehote troch dní objektívne nemožné. Predĺženie paričnej lehoty musí súd odôvodniť v odôvodnení rozsudku. Súd môže (napr. s poukazom na zlú finančnú situáciu strany sporu) tiež uložiť povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky. Súd musí určiť výšku každej dávky alebo splátky. Poradím splatnosti sa rozumie plynutie paričnej lehoty pre každú jednotlivú dávku či splátku osobitne, ak súd neurčí iné pravidlo. Súd teda môže určiť konkrétny deň každého mesiaca, ktorým je tá konkrétna dávka alebo splátka splatná

- vykonateľná. Môže tiež určiť, že omeškaním s plnením čo i len jednej dávky alebo splátky sa stáva splatným celé plnenie.

16. Odvolací súd na doplnenie správnosti dôvodov uvádza, že súd prvej inštancie riadne odôvodnil, prečo povolil žalovanému splácať dlh v splátkach 40 € pod hrozbou stratenia možnosti splácať dlh v splátkach pri omeškaní čo i len jednej splátky, preto sú odvolacie námietky žalobcu v tomto smere nedôvodné. Čo sa týka námietky, že rozhodnutie musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej a namiesto určitej sankcie za to, že si žalovaný neplnil svoje zmluvné povinnosti, má žalovaný opätovne možnosť splácať dlh takmer v zmysle úverovej zmluvy, s touto sa odvolací súd nestotožňuje. Pri splátkach 40 € mesačne žalovaný by mal svoj záväzok splatiť v období cca 4 roky, teda kratšom ako bolo dohodnuté v zmluve (rok 2024), pričom pôvodne bolo plnenie dohodnuté v 120 splátkach po 29,97 €. Ak teda súd prvej inštancie „zvýšil splátku“ o tretinu na sumu 40 € a povolil dlh splácať v splátkach pod hrozbou stratenia možnosti splácať dlh v splátkach pri omeškaní čo i len jednej splátky, preto nemožno súhlasiť so žalobcom, že žalovaný má opätovne možnosť splácať dlh takmer v zmysle úverovej zmluvy.

17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o povolení splátok a vo výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 s tým, že námietky žalobcu v odvolaní neobstoja.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 v spojení s § 225 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a úspešný žalovaný si trovy odvolacieho konania neuplatnil, preto odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .