Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8Co-237-2017.pdf
PDF · 99.18 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/237/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcov: 1/ E. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. - P. R., J. XXXX/XX, 2/ E. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. - P. R., J. XXXX/ XX, obaja zastúpení JUDr. Ivanou Starzykovou, advokátkou so sídlom v Šuranoch, M. R. Štefánika 14, proti žalovanému: Rapid Life, životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, o zaplatenie sumy 1.321,82 eur s príslušenstvom žalobkyni v 1. rade a sumy 2.993,42 eura s príslušenstvom žalobcovi v 2. rade, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 23. novembra 2016, č. k. 4C/205/2011-647, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých vyhovujúcich častiach a výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žalobkyni v 1. rade a žalobcovi v 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania každému v rozsahu 72%, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 1.134,25 eura s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 16. 10. 2012 do zaplatenia (výrok I.), žalobcovi v 2. rade sumu 2.584,58 eura s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 16. 10. 2012 do zaplatenia (výrok II.) a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v zostávajúcej časti týkajúcej sa zaplatia sumy 309,86 zamietol (výrok III.) a konanie o vzájomnej žalobe žalovaného zastavil (IV. výrok). Žalobcom v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72 % (výrok V.). Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 788 ods. 1, 2, 3, 4, § 790 písm. b/, § 791 ods. 1, 2, § 797 ods. 1-3, § 816, § 488, § 46 ods. 1 OZ, § ods. 1 písm. e), § 43 ods. 5 písm. a) zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
1.2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade uzatvorili so žalobcom poistné zmluvy. Žalobkyňa v 1. rade poistnú zmluvu č. 5037300017 v zmysle návrhu z 12. 08. 1997, so začiatkom poistenia 13. 08. 1997 a koncom poistenia 13. 08. 2012, na poistnú dobu 15 rokov a dobu platenia poistného 10 rokov. Výška poistnej sumy pred prípad smrti bola dohodnutá sumou 1.445,43 eura, pre prípad dožitia sumou 2.182,17 eura a pre prípad smrti a dožitia 9,96 eura. Zmluva spĺňala náležitosti zmluvy v zmysle zákonných ustanovení. Žalobkyňa v 1. rad. poistné uhrádzala 10 rokov a do zániku poistenia zaplatila na poistnom 1.194,98 eura. Žalobca jej vyplatil odkupnú hodnotu zmluvy 860,35 eura. Súd konštatoval, že žalobkyni po uplynutí doby platenia poistného a poistenia dňom 13. 08. 2012 vznikol nárok na vyplatenie dohodnutej poistnej sumy podľa zmluvy vo výške 2.182,17 eura. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.134,25 eur titulom poistného plnenia; je tvorená tak, že rozdiel cieľovej sumy 2182,17 eur a sumy zaplatenej žalobkyňou 1.194,98 eur je 987,19 eur a tvorí základ dane, ktorá je 187,57 eur. Žalovaný vyplatil žalobkyni v 1. rade sumu 860,35 eur a po jej odpočítaní
od cieľovej sumy tvorí rozdiel suma, ktorá prináleží žalobkyni v 1.rade po odpočítaní dane. Zo sumy 1321,82 eur súd odpočítal daň vo výške 187,57 eur a zaviazal žalovaného na vyplatenie sumy 1134,25 eur žalobkyni v 1.rade s príslušenstvom, úrokmi z omeškania, keďže ide o peňažné plnenie, podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nar. vlády SR č. 87/95 Z.z., v znení noviel, vo výške 8,75 % ročne od 16.10.2012, v zmysle druhej výzvy žalobkyne v 1. rade adresovanej žalovanému zo dňa 05.10.2012 a lehoty na plnenie do 15.10.2012 s tým, že žalovaný je v omeškaní s peňažným plnením od 16.10.2012.
1.3. Vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade súd konštatoval, že uzatvoril poistnú zmluvu č. 5037300018 s počiatkom poistenia od 13.08.1997 a koncom poistenia 13.08.2012. Poistenie sa dojednalo na poistnú dobu 15 rokov a doba platenia poistného 10 rokov. Výška poistnej sumy pre prípad smrti 3.263,13 eur (9.8305 SK), pre prípad dožitia 4940,08 eur (148,825 SK), výška poistného pre prípad smrti a dožitia 23,23 eur (700 SK). Zmluva bola uzavretá písomne a spĺňala všetky náležitosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.584,58 eur, ktorá žalobcovi v 2. rade prináleží uplynutím dohodnutej doby poistenia titulom poistného plnenie. Uvedenú sumu súd vypočítal tak, že od cieľovej sumy 4940,08 eur pre prípad dožitia odpočítal sumu zaplatenú žalobcom v 2. rade vo výške 2.788,28 eur a výsledok vo výške 2.993,42 eur tvorí základ dane; daň je 408,84 eur. Žalovaný vyplatil žalobcovi v 2. rade sumu 1.946,66 eur, ktorú súd odpočítal od cieľovej sumy a rozdiel je suma, ktorá prináleží žalobcovi v 2.rade po odpočítaní dane. Zo sumy 2.993,42 eur súd odpočítal daň vo výške 408,84 eur a na základe toho zaviazal žalovaného na vyplatenie sumy 2.584,58 eur žalobcovi v 2. rade, ktoré mu priznal s úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nar. vlády SR č. 87/95 Z.z., v znení noviel, vo výške 8,75 % ročne od 16.10.2012 v zmysle druhej výzvy žalobcu v 2. rade adresovanej žalovanému zo dňa 05.10.2012 a lehoty na plnenie do 15.10.2012 s tým, že žalovaný je v omeškaní s peňažným plnením od 16.10.2012.
1.4. V časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 309,86 eur súd žalobu zamietol. Suma pozostáva z časti dane, ktorú bol povinný odviesť žalovaný zo sumy 99,9 eur (celková daň 187,57 eur - 87,67 eur, ako daň už z vyplatenej sumy, ktorá bola zamietnutá a nenapadnutá odvolaním) vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade a zo sumy 209,96 eur vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade (celková daň 408,84 eur - 198,88 eur, ako daň už z vyplatenej sumy, ktorá bola zamietnutá a nenapadnutá odvolaním).
1.5. Súd konanie o vzájomnej žalobe žalovaného zastavil podľa § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP z dôvodu späťvzatia s poukazom na dispozičné právo strany sporu a so súhlasom žalobcov.
1.6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobkyňa v 1. rade sa domáhala zaplatenia sumy 1.321,82 eur, bola úspešná v sume 1.134,25 eur, čo predstavuje 86 % úspechu a v časti 187,57 eur súd žalobu zamietol, čo predstavuje 14 % neúspechu. Žalobca v 2. rade sa domáhal zaplatenia sumy 2.993,42 eur, súd mu priznal sumu 2.584,58 eur, čo predstavuje 86 % úspechu a v časti 408,84 eur súd žalobu zamietol, čo predstavuje 14 % neúspechu. Rozdiel medzi pomerom úspechu a neúspechu predstavuje trovy, ktoré prináležia žalobcom vo výške 72 %.
2. Proti vyhovujúcej časti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok v tejto časti zmeniť a priznať mu náhradu trov konania. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť rozsudku. Poukazoval na neplatnosť poistnej zmluvy z dôvodu absencie jednej z podstatných náležitostí zmluvy, a to určenia poistného. Dôvodil, že poistné malo byť v poistnej zmluve v zmysle § 9 ods. 3 a § 11 ods. 3 zák. č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, t.j aby kalkulácia a sadzby poistného (t.j. výška, resp. cena poistenia) zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne, preto poistné v zmluvách žalobcov bolo určené v rozpore so zákonom o poisťovníctve. Poistné zmluvy spadajú pod kategóriu tzv. regulovaných zmlúv. NBS pri kontrole zistila, že výška poistného a spôsob, akým sa s ním nakladá, sú nastavené zle a nízko, teda protizákonne. Uvedený nedostatok je aj podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy. Nesprávnosť poistného konštatovali aj zamestnanci NBS. Na absolútne neplatný úkon súd prihliada z úradnej povinnosti. Ďalej (ale iba všeobecne, bez uvedenia konkrétnych nedostatkov) namietal nedostatok odôvodnenia rozsudku poukazujúc na ust. § 220 ods. 2 CSP.
3. Žalobcovia v 1. a 2.rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. V súvislosti s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci poukázali na právny názor odvolacieho súdu vyslovený v uznesení č. k. 8Co/307/2016-616, ktorý je záväzný v tom, že im vznikol nárok na vyplatenie poistnej sumy. K námietke o nepreskúmateľnosti uviedli, že žalovaný neuvádza, v čom konkrétne nie je naplnené ust. § 220 ods. 2 CSP a odvolanie považujú len za snahu naťahovať súdne konanie.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzil sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). Reagujúc na odvolacie dôvody žalovaného odvolací súd dodáva, že podanou žalobou sa žalobcovia v l. rade a 2. rade domáhali pôvodne určenia, že poistná zmluva UDP - K č. 5037300017, uzatvorená dňa 20. 08. 1997 medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným a poistná zmluva UDP - K č. 5037300018, uzatvorená dňa 20. 08. 1997 medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným je platná. Žalobu odôvodňovali tým, že s právnym predchodcom žalovaného, Prvou Československou poisťovňou, a.s., uzatvorili obe poistné zmluvy, so začiatkom poistenia 13. 08. 1997, poistnou dobou 15 rokov a dobou platenia poistného 10 rokov. So žalobkyňou v l. rade bola výška poistnej sumy pre prípad smrti dohodnutá sumou 1.445,43 eura, pre prípad dožitia sumou 2.182,17 eura, u žalobcu v 2. rade pre prípad smrti sumou 3.263,13 eura a pre prípad dožitia sumou 4.940,08 eura. Počnúc rokom 2007 im poisťovňa začala posielať výzvy a formuláre s cieľom zmeniť poistné podmienky, čo odmietli. Dňa 23. 06. 2008 im poisťovňa oznámila zánik poistenia a zrušenie zmlúv, s čím nesúhlasili. Žalobkyni v l. rade bola vyplatená odkupnú hodnotu poistného produktu v sume 860,35 eura a žalobcovi v 2. rade v sume 1.946,65 eura. Po uplynutí poistnej doby dojednanej v zmluve v zmysle článku 13 bod 3 RTT oznámili žalovanému zánik poistenia a listami z 11. 09. 2012 a 05. 10. 2012 ho vyzývali na vyplatenie poistného plnenia, na čo odporca reagoval výplatou vyššie uvedených súm titulom odkupnej hodnoty poistného produktu. Tvrdil, že došlo k zániku poistného vzťahu z dôvodu následnej nemožnosti plnenia, pretože počas trvania zmluvných vzťahov došlo k zmene právnej úpravy zák. č. 95/2002 Z. z. a zák. č. 186/2004 Z. z., ktoré mu určovali povinnosť stanoviť výšku poistného na základe matematicko-poistných metód a bolo jeho povinnosťou zosúladiť právne pomery s ustanoveniami zákona. Svoje stanovisko oprel o protokol ODO 12990/2007 NBS z 27. 09. 2007, podľa ktorého v prípade produktu UDP-K nebol vykonaný výpočet poistného v súlade s poistno- matematickými metódami. Pri poslednej kontrole NBS bolo prijaté opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov a bol povinný nedostatky odstrániť a zosúladiť ich s ustanoveniami zákona. V prípade žalobcov v poistných zmluvách poistenie nebolo stanovené na základe poistno-matematických metód, a preto tvrdil, že nemohol plniť v zmysle dohodnutých poistných podmienok a došlo k zániku poistného vzťahu. V priebehu konania dňa 13. 07. 2012 zaniklo poistenia žalobcov, preto zmenili žalobu, ktorú súd prvej inštancie pripustil v znení, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 1.321,82 eura so 6 % nárastom rezervy a 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 16. 10. 2012 do zaplatenia a žalobcovi v 2. rade zaplatiť sumu 2.993,42 eura so 6 % ročným nárastom rezervy a s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo 16. 10. 2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V priebehu konania žalobcovia zobrali späť žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia 6 % ročného nárastu rezervy, preto súd konanie v tejto časti zastavil a žalovaný podal vzájomný návrh z 27. 07. 2012, doplnený podaním z 02. 10. 2012, ktorým žiadal určiť, že poistný vzťah medzi ním a žalobkyňou v l. rade podľa poistnej zmluvy z 20. 08. 1997 trvá a má voči nej právo na poistné vo výške 15,04 eura mesačne od uzavretia poistenia do 13. 08. 2007 a určenie, že trvá aj poistný vzťah voči žalobcovi v 2. rade a má právo na poistné vo výške 35,18 eura mesačne od uzavretia poistenia do 13. 08. 2007. Pre prípad zamietnutia žaloby uplatňoval ďalšie nároky.
6. Súd prvej inštancie prvýkrát rozhodol tak, že rozsudkom č. k. 4C/205/2011-577 zo dňa 11.06.2015 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 1.234,15 eura s 8,75 % úrokom z omeškania
ročne od 16. 10. 2012 do zaplatenia, žalobcovi v 2. rade zaplatiť sumu 2.794,54 eura s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 16. 10. 2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti žalobu zamietol. Konanie v časti o zaplatenie sumy 1.321,81 eura so 6 % ročným nárastom rezervy a zaplatenie sumy 2.993,42 eura so 6 % ročným nárastom rezervy zastavil. O trovách konania rozhodol výrokom, že o nich rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Proti vyhovujúcej časti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok v tejto časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Namietal nesprávnosť výpočtu plnenia, keď do základu dane bolo potrebné zahrnúť aj platby ním poukázané v roku 2012 a vytýkal súdu nesprávne posúdenie vzájomného návrhu ako jeho obrany, keďže podal žalobu s eventuálnymi petitmi.
7. Odvolací súd uznesením č.k. 8Co/307/2016-616 zo dňa 16. 06. 2016 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich výrokoch zrušil a vec v týchto častiach vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti výšky základu dane a nesprávnych záverov o posúdení vzájomného návrhu žalovaného ako jeho obrany. Súhlasil s námietkou žalovaného o dani z príjmu. Vyslovil, že poistné plnenia vyplatené žalobcom sú príjmami z kapitálového majetku a podliehajú zrážke dane. Jej základom je plnenie znížené o zaplatené vklady alebo poistné a v prípade preddavkovo uskutočňovaných výplat poistenia pre prípad dožitia určitého veku podlieha dani vyberanej zrážkou rozdiel medzi zaplateným poistným a vyšším plnením z poistenia pre prípad dožitia určitého veku. Následne súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, preskúmavaným rozsudkom žalobe čiastočne vyhovel, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 1.134,25 eura s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 16. 10. 2012 do zaplatenia (výrok I.), žalobcovi v 2. rade sumu 2.584,58 eura s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 16. 10. 2012 do zaplatenia (výrok II.) a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v zostávajúcej časti týkajúcej sa zaplatia sumy 309,86 zamietol (výrok III.) a konanie o vzájomnej žalobe žalovaného zastavil (IV. výrok). Žalovaný v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie v otázke platnosti poistnej zmluvy a nepreskúmateľnosť rozsudku.
8. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009).
9. Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (porovnaj napr. III. ÚS 156/06, III. ÚS 331/04, II. ÚS 174/04). Z judikatúry Ústavného súdu SR tiež vyplýva, že ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94). Prvoradou povinnosťou súdu je zabezpečiť svojou činnosťou výkon spravodlivosti tak, aby nedošlo k jej odopretiu. Súdny proces musí byť jednou zo záruk zákonnosti v rámci ktorej musí byť zabezpečená právna istota pri aplikácii práva súdom a to v rozsahu zabezpečujúcim naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych práv účastníkov konania v zmysle článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, resp. čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozhodnutie neobsahuje náležitosti uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 OSP, v súčasnosti § 220 ods. 2 CSP, vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným a vtedy ho odvolací súd musí zrušiť, pretože by inak zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
10. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie v súlade s predchádzajúcim právnym názorom odvolacieho súdu, na ktorom odvolací súd zotrváva, vychádzal z názoru, že strany sporu uzatvorili plané poistné zmluvy, v ktorých boli jasne dohodnuté podmienky zmluvy, začiatok a koniec poistenia, výška poistnej sumy pre prípad smrti a dožitia, spôsob platenia poistného a doba platenia. Uplynutím poistného obdobia 15 rokov poistenie zaniklo - k 13. 07. 2012 a žalobcom vzniklo právo a žalovanému povinnosť vyplatiť poistné v súlade s poistnou zmluvou a Všeobecnými poistnými podmienkami, čl. 14 bod 2, podľa ktorého ak
sa poistený dožije poistnej doby, je mu poisťovňa povinná vyplatiť plnenie. Zmluvný vzťah vznikol na základe normy súkromného práva, jeho účastníkmi boli subjekty súkromného práva, ktoré dobrovoľne, za vopred dohodnutých podmienok, vstúpili do zmluvného vzťahu. Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí vyslovil, že z tohto vzťahu vznikajú rovnako obidvom subjektom vzájomné práva a povinnosti. Ak by štát, resp. subjekt vykonávajúci dohľad nad poisťovňami porušil svoje povinnosti voči kontrolovanému subjektu a tomu by týmto nesprávnym úradným postupom vznikla škoda, bol by poškodený subjekt oprávnený právom predpokladaným spôsobom si vzniknutú škodu od štátu vymáhať. Nie je však právne dovolené, aby poisťovňa negatívne dôsledky, ktoré jej zo vzťahu so štátom vznikli, preniesla do vzťahu iného, a to súkromnoprávneho, čoho dôsledkom by bolo znášanie takéhoto negatívneho následku práve poistencom. Tieto závery sa týkajú aj žalovaným tvrdenej neplatnosti poistnej zmluvy. Jeho námietky sú právne neudržateľné, pretože zo zmlúv jednoznačne vyplýva, že v nich bola dohoda o výške poistného a nesprávne určenie jej výšky (t.j. že v prípade produktu UDP-K nebol vykonaný výpočet poistného v súlade s poistno-matematickými metódami) tak ako tvrdí žalovaný, mohla mať vplyv na jeho hospodársky výsledok, ale nespôsobila neplatnosť poistnej zmluvy. Odvolanie žalovaného poukazujúce na nepreskúmateľnosť rozsudku je iba všeobecné, uvádza právnu teóriu a zákonné ustanovenia, ale neuvádza, ktoré konkrétne skutkové alebo právne závery súdu prvej inštancie sú podľa neho nepreskúmateľné. Pre absenciu konkrétnych odvolacích dôvodov preto ani odvolací súd nemohol rozsudok v tomto smere preskúmavať. Môže len dodať, že závery súdu prvej inštancie sú jasné, logické a správne a dávajú odpovede a vysvetlenie, ako súd dospel k právnym záverom, ktoré premietol do enunciátu svojho rozhodnutia.
11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých častiach ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 2CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobkyňa v 1. rade sa domáhala zaplatenia sumy 1.321,82 eur, bola úspešná v sume 1.134,25 eur, čo predstavuje 86 % úspechu a v časti 187,57 eur súd žalobu zamietol, čo predstavuje 14 % neúspechu. Žalobca v 2. rade sa domáhal zaplatenia sumy 2.993,42 eur, súd mu priznal sumu 2.584,58 eur, čo predstavuje 86 % úspechu a v časti 408,84 eur súd žalobu zamietol, čo predstavuje 14 % neúspechu. Rozdiel medzi pomerom úspechu a neúspechu predstavuje trovy, ktoré prináležia žalobcom vo výške 72 %.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa má popri všetkých náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a aj iné podanie dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).