Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-9Cb/14/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka v spore medzi žalobcom: ČSOB Leasing, a.s., Panónska cesta 11, Bratislava, IČO: 35 704 713, v zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36862711 a žalovaným v 1. rade: MSI Group, s.r.o., Radlinského č. 1735/29, Dolný Kubín, IČO: 36 404 314, žalovaným v 2. rade: O. D., nar. XX.XX.XXXX, C. nad M. XXX, obaja v zast. Mgr. Zlata Kapustová, advokátka, Nemocničná 2068, Dolný Kubín, o zaplatenie 130.870,11 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd zamieta žalobu žalobcu. II. Žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou dňa 09.02.2016 na Okresnom súde Bratislava V žalobca žiadal zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie istiny 130.870,11 €, vrátane úrokov z omeškania z istiny vo výške 9,05% ročne od 21.10.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Žalobca odôvodňoval žalobu tým, že žalobca (leasingový prenajímateľ) uzavrel so žalovaným v 1. rade (leasingový nájomca) dňa 10.08.2009 Zmluvu o leasingu nehnuteľnosti č. B./XX/XXXXX a Zmluvu o leasingu nehnuteľnosti č. B./XX/XXXXX, na základe ktorých žalobca refinancoval v prospech žalovaného v 1. rade obstaranie nehnuteľností s tým, že žalobca ich zatiaľ získal od žalovaného v 1. rade do svojho vlastníctva na základe kúpnej zmluvy. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal platiť žalobcovi nájomné (leasingové splátky) s tým, že po uplynutí určenej doby a zaplatení jednotlivých splátok mu žalobca prevedie refinancované nehnuteľnosti späť do jeho vlastníctva.

3. Súčasťou každej z leasingových zmlúv boli aj Vyplňovacie zmenkové prehlásenia, v rámci ktorých sa žalobca a žalovaný v 1. rade dohodli, že na zabezpečenie splnenia svojich leasingových záväzkov vystaví žalovaný v 1. rade dve blankozmenky (ku každej leasingovej zmluve jedna) s tým, že zmenková suma a dátum splatnosti na nich zatiaľ nebude vyplnená, ale ju vyplní žalobca (majiteľ zmenky) v prípade omeškania žalovaného v 1. rade podľa aktuálnej výšky splatného záväzku. Predmetné zmenky podpísal ako ručiteľ (aval) aj žalovaný v 2. rade. 4. Dňa 16.08.2013 žalobca vypovedal obe leasingové zmluvy kvôli omeškaniu úhrad dohodnutých splátok. Zároveň vyčíslil výšku pohľadávky z takto predčasne ukončených leasingových zmlúv sumou 85.757,47 € (záväzok zo zmluvy č. B./XX/XXXXX) a sumou 45.112,64 € (záväzok zo zmluvy č. B./XX/ XXXXX) so splatnosťou do 20.10.2015. Žalobca tiež vyplnil blankozmenky podľa vyúčtovania. 5. Následne žalobca vyzval obidvoch žalovaných na zaplatenie takto vystavených a vyplnených zmeniek, ale títo žiadnu zo zmeniek zatiaľ nezaplatili. Vzhľadom na to si žalobca uplatnil podľa nar. vl. č. 21/2013 Z.z. úroky z omeškania vo výške 9,05 % ročne z omeškaných súm.

6. Žalobca svoj nárok preukazoval leasingovými zmluvami (č.l. 5 - 27, 43 - 65), vyplňovacími zmenkovými prehláseniami (č.l. 28,66), výpoveďami leasingových zmlúv (č.l. 31,69), zmenkami (č.l. 30, 68, 307), vyúčtovaním (č.l. 33, 71), oznámením o vyplnení zmenky (č.l. 73-77), kúpnou zmluvou (č.l. 35 - 42). 7. Voči argumentom žalovaných žalobca v písomnom vyjadrení (č.l. 148), vrátane jeho vyjadrenia na pojednávaní (č.l. 308), namietal, že je stále pripravený predložiť originál zmeniek, ktorých farebné kópie súdu predložil už pri podaní žaloby (č.l. 30, 68). Napokon tak učinil na prvom pojednávaní (č.l. 308), keďže súd ho dovtedy na predloženie zmeniek nevyzval. Namietal, že názor vyslovený v rozhodnutí NS SR sp. zn. 1 M Obdo V 9/2007 nijako nebráni uplatneniu nároku zo zmenky. Je postačujúce preukázať existenciu záväzkového vzťahu na to, aby bolo možné konštatovať dôvodnosť vystavenia zmenky. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozh. NS SR sp. zn. 4 Obo 21/2012, v zmysle ktorého nároky zo zmenky sú právne nezávislé od základného právneho pomeru. Majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá spĺňa formálne náležitosti. 8. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný v 2. rade ako avalista nie je oprávnený znášať (používať) námietky zmenkového dlžníka. Ide len o abstraktné ručenie bez vzťahu k zabezpečovanému záväzku (rozh. NS SR sp. zn. 1 Obdo V 47/2007). 9. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že výpovede leasingových zmlúv síce nedoručoval žalovanému v 1. rade na adresu zapísanú v obchodnom registri (iné listiny na nej neprevzal), ale na pôvodnú adresu sídla, pričom obidve výpovede riadne prevzal, čím sa nepochybne dostali do jeho dispozičnej sféry. 10. V súvislosti s námietkou žalovaných ohľadom dôvodnosti jednotlivých položiek vyúčtovania predčasne ukončených leasingových zmlúv žalobca poukázal na ustanovenie čl. XI bod 11.4.3 leasingových zmlúv, v zmysle ktorého bol oprávnený zahrnúť do vyúčtovania aj iné náklady. 11. Žalobca ohľadom vyúčtovania leasingovej zmluvy č. B. uviedol, že položka označená ako náhrada škody vo výške 7.472,92 € predstavuje náklady podľa čl. 11. bod 4.3 písm. b), c) leasingovej zmluvy a síce daň z nehnuteľností, ktorú žalobca za žalovaného zaplatil (1.221,16 €) a náklady spočívajúce v údržbe a servise prenajatých budov, vrátane ich vypratania

(5.759,23 €) a napokon poistné za budovy vo výške 491,90 €. Položka označená ako škoda z finančných nákladov vo výške 18.338,98 € je uplatnená podľa čl. 11 bod 4.3 písm. f) leasingovej zmluvy ako úrok vo výške 3,288 % ročne zo zostatku istiny leasingu (283.144,03 €) od dátumu predčasného ukončenia zmluvy (16.08.2013) do dňa predaja nehnuteľností (05.08.2015). Rovnako vo vyúčtovaní leasingovej zmluvy č. B./XX/XXXXX je položka označená ako škoda z finančných nákladov vo výške 9.486,858 € uplatnená podľa čl. 11 bod 4.3 písm. f) leasingovej zmluvy ako úrok vo výške 3,288 % ročne zo zostatku istiny leasingu (146.675,88 €) od dátumu predčasného ukončenia zmluvy (16.08.2013) do dňa predaja nehnuteľností (05.08.2015). 12. Žalobca doplnil, že vo vyúčtovaní došlo k chybe pri uvedení súm výťažku z predaja, keďže boli uvádzané sumy s poznámkou, že ide o sumy bez DPH, zatiaľ čo správne malo byť "s DPH". Suma výťažku z predaja pri leasingovej zmluve č. B./XX/XXXXX teda mala byť 240.000,- s DPH a pri leasingovej zmluve č. B./XX/XXXXX suma 144.000,- € s DPH. K chybe došlo v dôsledku nesprávneho nastavenia systému na predaj hnuteľných vecí, nie nehnuteľností. 13. Žalobca uviedol, že predmety leasingu sa pokúšal predať na opakovaných dražbách, pričom termín ich konania bol riadne a včas oznámený v Obchodnom vestníku. Žalobca poukazoval na princípy leasingového prefinancovania nákupu nehnuteľností a zmysle takého konania zo strany leasingových spoločností vo všeobecnosti. Poukazoval najmä na skutočnosť, že prenajímateľ má záujem predovšetkým na riadnom a stabilnom pokračovaní leasingu a nie je motivovaný snahou o jeho predčasné ukončenie. 14. Žalobca uviedol, že žalovaný v 1. rade užíval predmetné nehnuteľnosti aj po vypovedaní leasingových zmlúv, a to na základe osobitnej (novej) nájomnej zmluvy, no neplatil nájomné ani z tejto zmluvy. Následne žalobca uplatnil voči žalovanému v 1. rade nárok na zaplatenie zameškaného nájomného a Okresný súd Dolný Kubín v konaní sp. zn. 9Cb/11/2016 priznal žalobcovi nárok na zaplatenie omeškaného nájomného. 15. Napokon žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade uznal svoje záväzky z oboch leasingových zmlúv formou notárskej zápisnice. 16. Svoje doplňujúce vyjadrenie žalobca preukázal doručenkami od oboch žalovaných (č.l. 156), rozhodnutím o vyrubení dane (č.l. 163), faktúrou za užívanie komunikácie (č.l. 165), faktúrou za vypratanie budovy (č.l. 167), poistnou zmluvou (č.l. 168), komunikáciou so žalovanými (č.l. 182-184), preberacím protokolom (č.l. 186-188), rozpočtom nákladov na obnovu budovy (č.l. 189), kúpnou zmluvou

o predaji predmetu leasingu, vrátane faktúr (č.l. 191-200), dokladmi o vykonaní dražby (č.l. 201-239), notárskou zápisnicou o uznaní dlhu (č.l. 240), znaleckým posudkom (č.l. 243-271). 17. Žalovaní v 1. a 2. rade namietali voči uplatnenému nároku žalobcu v odpore (č.l. 119), ako aj v ďalšom písomnom vyjadrení (č.l. 297), že žalobca nepredložil originál zmeniek, z ktorých uplatňuje nárok na zaplatenie. Kým žalobca nepredloží zmenky, zmenkový dlžník nie je povinný platiť. 18. Okrem toho žalovaní v 1. a 2. rade namietali, že v danom prípade nejde o tzv. abstraktný cenný papier, kedy by veriteľ nemusel preukazovať existenciu a dôvodnosť kauzálneho vzťahu. Je totiž nepochybné, že každá zo zmeniek bola spojená s konkrétnym kauzálnym vzťahom. Žalobca je teda povinný preukázať dôvodnosť jednotlivých položiek vyúčtovania (R- 43/2010).

19. Žalovaný v 1. rade tiež namietal, že výpovede leasingových zmlúv mu neboli riadne doručené, keďže v čase ich doručovania už mal sídlo na inej adrese, pričom toto bolo riadne zapísané v Obchodnom registri. Ak teda nedošlo k riadnemu doručeniu výpovedí leasingových zmlúv, žalovanému v 1. rade podľa čl. 11.4.1 leasingových zmlúv, nemohli nastať účinky výpovedí, ani vzniknúť záväzok žiadnemu zo žalovaných. Túto námietku však neskôr vzal späť (č.l. 297). 20. Napokon žalovaní namietali jednotlivé položky vyúčtovania označené ako "náhrada škody" vo výške 7.472,29 € a "škoda z finančných nákladov" vo výške 18.338,98 €. Namietali, že z vyúčtovania nie je možné určiť, čoho sa týka náhrada škody, či žalobca takéto náklady skutočne vynaložil a či pritom postupoval s odbornou starostlivosťou. Žalovaní uviedli, že výšku spôsobenej škody považujú za neprimeranú. Ďalej žalovaní namietali aj výšku škody z finančných nákladov ako neprimeranú. Uviedli, že žalobca mal zabezpečiť predaj predmetu leasingu aj skôr. Okrem toho ak leasingové zmluvy neboli riadne ukončené, nemohol ani vzniknúť nárok na úroky z omeškania. 21. Ďalej žalovaní namietali nízku sumu za akú žalobca predal predmet leasingu, pričom nekonal s odbornou starostlivosťou. V tejto súvislosti žalovaní poukazovali aj na nejasné vyčíslenie výťažku z predaja v predložených vyúčtovaniach. 22. Napokon žalovaní namietali (č.l. 297), že žalobca si nesplnil povinnosť podľa čl. XI, bod 11.4.6 leasingových zmlúv, keď pred ich výpoveďou písomne neupozornil žalovaného v 1. rade, že došlo ku skutočnosti, ktorá môže byť dôvodom na predčasné ukončenie zmluvy a nedal mu možnosť na nápravu. Oznámenie o existencii dôvodu na výpoveď zmluvy, ktoré dodatočne predložil žalobca (č.l. 178), sa týkalo len jednej zo zmlúv, ale najmä sa vzťahovalo na omeškanie pohľadávok splatných ešte v roku 2011. Výpoveď však bola daná na základe neuhradených pohľadávok splatných v r. 2013, t.j. z iného dôvodu, než na aký poukazoval žalobca v svojom písomnom upozornení. 23. Podanú žalobu Okresný súd Bratislava V postúpil Okresnému súdu Dolný Kubín z dôvodov miestnej nepríslušnosti (č.l. 92). V priebehu sporového konania Okresný súd Dolný Kubín predložil vec Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie o vecnej príslušnosti súdu (č.l. 138), pričom Najvyšší súd SR rozhodol o príslušnosti Okresného súdu Dolný Kubín (č.l. 140). Vecnú a kauzálnu nepríslušnosť Okresného súdu Dolný Kubín dodatočne namietal aj žalobca (č.l. 146). 24. Na pojednávaní konanom dňa 03.10.2017 (č.l. 308) neboli na pojednávaní osobitným spôsobom prečítané žiadne listinné dôkazy, keďže tieto boli v priebehu konania priebežne doručované na vedomie druhej sporovej strane a žiadna z listín (jej obsah) nebola stranou spochybňovaná (§ 204 . Žalovaní na pojednávaní predložili súdu nekvalitnú kópiu kúpnej zmluvy medzi inými subjektmi, ktorou preukazoval neprimeranosť sumy dosiahnutého výťažku z predaja predmetu leasingu na dražbe vykonávanej v prospech žalobcu (č.l. 302). Súd však na tento listinný dôkaz neprihliadal, vzhľadom na uplatnenie sudcovskej koncentrácie dokazovania. 25. Okresný súd po vykonanom dokazovaní ustálil skutkový a právny stav sporu nasledovne: 26. Medzi stranami neboli sporné skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom právneho vzťahu medzi nimi, t.j. tvrdenia o existencii dvoch leasingových zmlúv (č.l. 5, 43). Rovnako nebolo sporné, že nároky žalobcu z týchto dvoch leasingových vzťahov boli o.i. zabezpečené dvomi zmenkami, ktoré vystavil žalovaný v 1. rade v prospech žalobcu a žalovaný v 2. rade ich avaloval (č.l. 30, 68, 307). Podmienky dodatočného vyplnenia týchto zmeniek boli vopred písomne dohodnuté (č.l. 28, 66).

27. Spor sa teda týkal správnosti vyplnenia dvoch blankozmeniek, vzhľadom na žalovanými namietanú výšku zmenkovej sumy, ako aj platnosti výpovedí obidvoch leasingových zmlúv. 28. Z obsahu podanej žaloby, vrátane písomného vyjadrenia žalobcu (č.l. 148), nepochybne vyplýva, že žalobca v iniciovanom súdnom spore uplatňoval výlučne len nárok z dvoch zmeniek. Tým nie je vylúčené, že popri tomto (zmenkovom) nároku existuje aj iný nárok na zaplatenie dlhovanej sumy, z iného právneho titulu v dôsledku vypovedania dvoch leasingových zmlúv. Takýto nárok však žalobca v tomto

sporovom konaní neuplatnil. Ak by k uplatneniu takého nároku dodatočne došlo, súd by rozhodoval o zmene žaloby v zmysle § 139 a nasl. CSP. 29. Súd preto na rozhodovanie takto iniciovaného sporu aplikoval výlučne ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb., keďže išlo o rozhodovanie tzv. zmenkového sporu. 30. V danom prípade mali obidve zmenky rovnakú právnu povahu, išlo teda o vlastné zmenky vystavené žalovaným v 1. rade v prospech žalobcu ako majiteľa zmenky, bez možnosti uplatnenia tzv. protestu. Zmenky boli od začiatku úmyselne vyplnené neúplne, pričom podmienky vyplnenia chýbajúcich údajov (zmenková suma, dátum splatnosti) boli dohodnuté medzi vystaviteľom zmenky a jej majiteľom v osobitných dokumentoch (č.l. 28, 66). 31. Žalobca namietal, že na daný prípad je potrebné aplikovať ustanovenia čl. I, § 10 a § 17 zákona č. 191/1950 Zb., a preto žalovaný nemôže namietať nesprávne vyplnenie týchto zmeniek ani vznášať námietky týkajúce sa iného (kauzálneho) vzťahu medzi ním a žalovaným v 1. rade. Tento argument žalobcu však neobstojí. 32. Predmetné ustanovenia sa týkajú tzv. cudzích zmeniek a vo vzťahu k tzv. vlastným zmenkám sa majú použiť primerane, len ak to neodporuje povahe vlastnej zmenky (čl. I, § 77 zákona č. 191/1950 Zb.). 33. V prípade cudzej zmenky je osoba zmenečníka (zmenkový dlžník) vždy odlišná od osoby vystaviteľa zmenky, a preto je logické, aby zmenečník nemohol voči majiteľovi zmenky použiť námietky, ktoré by mohli vznášať osoby v inom právnom postavení. Oproti tomu vlastná zmenka je vždy vystavená na ťarchu vystaviteľa, ktorý je jej zmenečníkom. Niet teda dôvodu, aby zmenkový dlžník (vystaviteľ) nemohol namietať nesprávnosť vyplnenia zmenky alebo vznášať námietky týkajúce sa priamo vzťahu medzi ním a majiteľom zmenky. 34. Ak vlastná blankozmenka slúži na krytie konkrétneho kauzálneho vzťahu, ktorý existuje priamo medzi majiteľom zmenky a zmenkovým dlžníkom, ktorý zmenku aj vystavil, niet dôvodu, aby súd neskúmal námietky voči existencii kauzálneho vzťahu a nárokov z neho vyplývajúcich (obdobne R-43/2010). 35. Súd preto v tomto súdnom konaní skúmal správnosť postupu žalobcu pri vyplňovaní oboch zmeniek, pričom v rámci toho skúmal aj dôvodnosť vyplnenej zmenkovej sumy, t.j. skúmal dôvodnosť námietok žalovaného v 1. rade ohľadom platnosti výpovedí leasingových zmlúv, a tým aj výšky pohľadávky uplatňovanej žalobcom. 36. Súd akceptoval námietku žalovaného v 1. rade týkajúcu sa nesplnenia vzájomne dohodnutých zmluvných podmienok, ktoré si strany dohodli pre možnosť vypovedania leasingovej zmluvy. Žalovaný túto námietku vzniesol až v svojom druhom písomnom vyjadrení (č.l. 297). Súd však na toto jeho vyjadrenie ešte neaplikoval ustanovenia o sudcovskej koncentrácii dokazovania, keďže v čase jeho prvého písomného vyjadrenia k žalobe (odpor - č.l. 119) neboli ustanovenia Civilného sporového poriadku ešte účinné a o možných následkoch oneskoreného uplatnenia prostriedkov procesnej obrany bol žalovaný v 1. rade upozornený až následne (č.l. 286).

37. Žalobca na túto námietku žalovaného v 1. rade (odsek 22 odôvodnenia) žiadnym spôsobom nezareagoval ani v tomto smere nepredložil namietaný (chýbajúci) dôkaz, hoci toto písomné vyjadrenie mu bolo riadne a včas doručené na vedomie (č.l. 298). Ak teda žalobca nezareagoval na jasne a zrozumiteľne formulovanú námietku žalovaného v 1. rade, neuniesol dôkazné bremeno v tomto smere. 38. V zmysle čl. XI bod 11.4.6 leasingových zmlúv bol žalobca povinný pred ukončením zmluvy výpoveďou vždy písomne upozorniť žalovaného v 1. rade na to, že došlo k skutočnosti, ktorá môže mať za následok ukončenie zmluvy výpoveďou. Zároveň bolo povinnosťou žalobcu poskytnúť žalovanému v 1. rade lehotu na nápravu minimálne 10 pracovných dní (č.l. 19, 55). Z obsahu príloh k týmto zmluvám vyplýva, že toto zmluvné ustanovenie si žalobca a žalovaný v 1. rade dohodli špeciálne, nad rámec štandardných leasingových zmlúv (č.l. 25, 63). 39. V texte predmetných výpovedí oboch leasingových zmlúv žalobca o.i. poukázal na údajné písomné upozornenia zo dňa 28.06.2013 (č.l. 31, 70), ktorými si mal splniť povinnosť podľa čl. XI bod 11.4.6 leasingových zmlúv. Ak ale žalovaný v 1. rade splnenie tejto povinnosti namietol, bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu toto svoje tvrdenie preukázať. 40. V ďalšom písomnom vyjadrení žalobca síce predložil písomné upozornenie na možnosť výpovede jednej z leasingových zmlúv (č.l. 178), to sa však vzťahovalo na iné, skoršie dôvody (iné omeškanie), než boli napokon dôvodmi výpovede tejto leasingovej zmluvy. Ohľadom druhej leasingovej zmluvy nepredložil žalobca žiadne predchádzajúce upozornenie. 41. Možno teda konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom platnosti výpovedí, keďže nepreukázal splnenie zmluvne dohodnutej podmienky, ktorej povaha bola "conditio sine qua non", keďže jej splnenie malo nevyhnutne predchádzať výpovedi leasingovej zmluvy.

42. Ak výpovede leasingových zmlúv neboli vykonané platne (v súlade so zmluvne dohodnutými podmienkami), nebol žalobca oprávnený pristúpiť k vyplneniu dvoch blankozmeniek, keďže uplatnené nároky sa nestali splatnými. 43. Súd preto zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom riadneho vyplnenia predložených zmeniek, na základe ktorých nárok v tomto spore uplatňoval. 44. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Súd totiž nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné rozhodnúť o nepriznaní náhrady trov konania (§ 257 . 45. Keďže žalovaní boli v konaní úspešní, zatiaľ čo žalobca nedosiahol žiadny materiálne merateľný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu (100%). 46. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín odvolanie, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

- neboli splnené procesné podmienky

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

- sa týkajú procesných podmienok

- sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu

- má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

- ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.