Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Cob-115-2017.pdf
PDF · 86.42 KB
Case nature
Subarea
31Cob/115/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Laczu a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: G. I., narodený XX.XX.XXXX, C. XX, J., proti žalovanému: REVOL Consulting, s.r.o., 268 Boleráz, IČO: 36 255 548, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 16.06.2017 č.k. 36Cb/119/2017-23, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.05.2017 o nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa konania, konkrétne nesmie predať, prevádzať ani nijak manipulovať s obchodnými podielmi, nesmie zrušiť predmety podnikania a nesmie vykonávať činnosť, ktorá by poškodzovala spoločníkov. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že bola vedená exekúcia na jeho obchodný podiel v spoločnosti žalovaného, o ktorej nevedel a konateľ žalovaného ho uviedol do omylu, nakoľko ho o tejto skutočnosti neinformoval, zamlčal ju napriek vedomosti o nej. Konateľ žalovaného vyplatil exekúciu a zmocnil sa jeho obchodného podielu a to bez vedomia a súhlasu ďalšieho spoločníka a v rozpore so spoločenskou zmluvou. Podľa názoru žalobcu exekúcia prebehla v rozpore so zákonom. Konateľ žalovaného si sám sebe odpredal majetok firmy, bez súhlasu spoločníkov, čím ich uviedol do omylu a obohatil sa. Naliehavý právny záujem je zabrániť ďalšiemu okrádaniu spoločníkov, zabrániť ďalšej manipulácii s hodnotou firmy, zabrániť zakrývaniu ďalšej trestnej činnosti konateľa.
2. Súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za nedôvodný, a preto ho uznesením zo dňa 16.06.2017 č.k. 36Cb/119/2017-23 zamietol a svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 333, § 334, § 336 ods. 1, 3 C.s.p. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca žiadnym spôsobom neopísal také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej dočasnej úpravy pomerov na riadení neodkladného opatrenia navrhovaným spôsobom ako to vyžaduje ust. § 326 ods. 1 C.s.p.. Žalobcom opísané skutočnosti (námietky voči priebehu exekúcie, námietky voči konaniu konateľa žalovaného a pod.) samé o sebe v žiadnom prípade neodôvodňujú potrebu bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov ako ani obavu z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Bolo právom ďalšieho spoločníka (zároveň konateľa) nadobudnúť obchodný podiel iného spoločníka v exekučnom konaní (resp. navýšiť svoj podiel o podiel iného spoločníka) a prípadné posudzovanie platnosti resp. neplatnosti takéhoto nadobudnutia môže byť predmetom skúmania iba v konaní vo veci samej a nie dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca žiadnym konkrétnym spôsobom neozrejmil a nevysvetlil, ako ním opísaný skutkový stav môže odôvodniť potrebu dočasnej úpravy a vzbudiť obavu z ohrozenia exekúcie. Je zrejmé, že žalobcom opísané skutočnosti vyjadrujú jeho nespokojnosť, nesúhlas s konaním konateľa žalovaného, čo však samo o sebe nie je bez ďalšieho dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca neosvedčil ani žiadnu naliehavosť potreby dočasnej úprava pomerov, keď tvrdí len veľmi všeobecne, že konateľ žalovaného môže pokračovať v okrádaní spoločníkov, páchaní ďalšej (podľa názoru žalobcu) trestnej činnosti a pod. Žalobca nepreukázal nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ak by súd návrhu nevyhovel. Sám žalobca pripúšťa, že vedomosť o exekúcii, predmetom ktorej bol aj jeho obchodný podiel v spoločnosti žalovaného, nemal z toho dôvodu, že na nezdržiaval na adrese trvalého bydliska (a zrejme má na mysli tú skutočnosť, že mu z uvedeného dôvodu neboli doručované úradné zásielky). Teda aj sám žalobca prispel svojim ľahostajným prístupom (nezabezpečením si preberania poštových zásielok na adrese trvalého pobytu) tomu, že o exekúcii na jeho obchodný podiel nevedel a nie je možné potom prenášať zodpovednosť za to výlučne na žalovaného, resp. konateľa žalovaného, ktorý mu mal túto skutočnosť vedome a účelovo zamlčať, aby získal jeho obchodný podiel. Ďalším dôvodom pre ktorý súd prvej inštancie považoval za nutné návrh zamietnuť bola skutočnosť, že žalobca sa domáha uloženia povinnosti žalovanému „zdržať sa predaja, prevodu a inej manipulácie s obchodnými podielmi“, pričom žalovanému takéto právo v zmysle zákona vôbec nepatrí a nie je k takémuto konaniu oprávnený. Súd žalobcovi zdôrazňuje, že obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti (§ 114 Obchodného zákonníka). Spoločník, nie spoločnosť (žalovaný) môže previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka čím dôjde k zmene v osobe spoločníka. Žalobca sa tak evidentne domáha uloženia povinnosti zdržať sa určitého konania subjektu, ktorý ani nie je k takémuto konaniu v zmysle zákona oprávnený a zamieňa si resp. stotožňuje práva spoločníka s právami spoločnosti (žalovaného). Rovnako tak žalobca neuviedol z akého dôvodu by mal súd zasahovať do práv spoločnosti určovať si predmet svojej činnosti, podnikania (či už predmet činnosti meniť, rozširovať, zužovať). Taktiež je absolútne nezdôvodnená potreba neodkladným opatrením zakázať žalovanému vykonávať činnosť, ktorá by poškodzovala spoločníkov. Žalobca vôbec nekonkretizuje, nešpecifikuje čo by takouto činnosťou v jeho očiach poškodzujúcou spoločníkov malo byť.
3. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že pravdepodobne z jeho návrhu súdu nebola zjavná skutočnosť podania žaloby vo veci samej, t.j. proti vykonanej exekúcii, na základe ktorého si Vavro, konateľ žalovaného, prisvojil jeho obchodný podiel vo výške 40% v rozpore so spoločenskou zmluvou. Exekúcia sa dotýka práve tohto podielu pôvodne patriacemu žalobcovi. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia malo dôjsť k zabráneniu ďalšieho odpredaja majetku firmy, k prevádzaniu alebo inej manipulácii s jeho obchodným podielom, ako aj k zrušeniu alebo zmeny predmetu podnikania konateľom Vavrom, čím môže dôjsť k zníženiu hodnoty majetku spoločnosti a teda ohroziť exekúciu. Na Okresnom súde Bratislava III je podaná žaloba o určenie neplatnosti exekúcie. Pokiaľ o tom nerozhodne nezávislý a nestranný súd tak je exekúcia neplatná. Konateľ Vavro sa nezákonne dostal k obchodnému podielu žalobcu a ešte okradol aj ďalšieho spoločníka, keď si prisvojil všetky jeho podiely. Žalobca trval na tom, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle podaného návrhu.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu voči napadnutému uzneseniu nevyjadril.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti napadnutému uzneseniu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustný opravný prostriedok (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
6. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 387 ods. 3 C.s.p., odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05).
7. Súd spravidla zisťuje všetky rozhodujúce skutočnosti z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh, a preto žalobca zodpovedá za argumentačnú dostatočnosť a objektívnu presvedčivosť jeho návrhu. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené predpoklady pre nariadenie daného neodkladného opatrenia, nakoľko žalobca neuviedol žiadne relevantné skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Podľa názoru odvolacieho súdu, rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval pri rozhodovaní o návrhu, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil.
Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého uznesenia. Odvolateľ navyše ani neuviedol v odvolaní žiadne nové argumenty, ktoré by mali rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal, a preto odvolací súd nepovažoval za potrebné zopakovať odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa ako je vyššie uvedené v plnom rozsahu stotožnil, a teda považoval odvolanie za nedôvodné.
8. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný.
9. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobcom podaný návrh na nariadenie daného neodkladného opatrenia nie je dôvodný, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
10. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p., § 255 ods.1 C.s.p. tak, že nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože aj keď žalovaný bol úspešný v odvolacom konaní, žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli a bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti, aby odvolací súd túto náhradu priznal a následne súdny úradník súdu prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením rozhodol o náhrade trov konania vo výške 0 eur.
11. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).