Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-12-2012.pdf
PDF · 103.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-12C/12/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v spore žalobcu: BL Management, s.r.o., IČO: 44905122, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava (pôvodný žalobca Citibank Europe plc, pobočka zahraničnej banky, IČO: 36861260, so sídlom Mlynské nivy 43, Bratislava), zast. Advokátskou kanceláriou Soukeník - Štrpka, s.r.o., IČO: 36862711, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava proti žalovanému: B. T., nar. XX.X.XXXX, bytom G. X, I., o zaplatenie 4.376,15 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.376,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 4.103,23 eur od 7.7.2009 do zaplatenia.
II. Súd vo zvyšnej časti príslušenstva konanie z a s t a v u j e .
III. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.9.2010 domáhal voči žalovanému zaplatenia dlžnej sumy pozostávajúcej z nesplatenej časti úveru, ktorý poskytla banka Citibank (Slovakia) a.s. (ďalej len „banka“) žalovanému na základe zmluvy o úvere zo dňa 20.12.2007, ako aj úrokov z omeškania vo výške 11,99 % ročne z istiny 4.103,23 eur od 7.7.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe žiadosti žalovaného o poskytnutie úveru zo dňa 18.12.2007 banka žalovanému písomne oznámila dňa 20.12.2007 schválenie požadovaného úveru, čím došlo k uzavretiu zmluvy o úvere pod č. XXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytovania úverov pre fyzické osoby (ďalej len VšP). Predmetom tejto zmluvy bola na jednej strane povinnosť banky ako veriteľa poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi požadovaný úver a na strane druhej povinnosť žalovaného ako dlžníka poskytnutý úver splatiť vo forme pravidelných mesačných splátok pozostávajúcich z istiny a úroku spolu s poplatkom za poskytnutie úveru a poplatkom za poistenie. Dňa 20.12.2007 v súlade so zmluvou banka previedla žalovanej na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX sumu 55.086,63 Sk (1.828,54 eur) a ďalšiu sumu 83.913,37 Sk (2.785,41 eur) na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Celková dlžná financovaná čiastka prestavovala sumu 151.312,74 Sk (5.022,66 eur). Žalovaný bol povinný v zmysle zmluvy poskytnutý úver splatiť navrhovateľovi v 60-tich mesačných splátkach vo výške 3.434,- Sk (113,99 eur), vždy do 9. dňa v mesiaci, pričom prvú splátku vo výške 2.880,- Sk (95,60 eur) bol povinný zaplatiť 9.1.2008. Keďže žalovaný bol so splácaním pravidelných mesačných splátok úveru a jeho príslušenstva v omeškaní, banka zaslala žalovanému viaceré výzvy, resp. upomienky (dňa 24.3.2009, 9.4.2009) a napokon žalovaného vyzvala dňa 6.7.2009 na okamžité splatenie úveru, t. j. zosplatnila dlh a žalovaný stratil možnosť splácať dlh v splátkach. Žalovaný do podania žaloby dlh neuhradil. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2012 postúpila banka pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Súd teda uznesením č. k.
12C/12/2012-45 zo dňa 20.10.2015 v zmysle ust. § 92 Občianskeho súdneho poriadku pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu.
2. Žalobca na pojednávaní zotrval na žalobnom nároku s tým, že žalovanému bol preukázateľne poskytnutý úver v uvedenej výške, ktorý riadne a včas nesplácal. Do dňa podania žaloby uhradil len 15 splátok spolu vo výške 1.589,72 eur. Úver bol pôvodným veriteľom zosplatnený dňa 6.7.2009 a k tomuto dňu dlh žalovaného predstavuje sumu 4.376,15 eur, ktorý pozostáva z nesplatenej istiny úveru v sume 4.103,23 eur a úroku vo výške 272,92 eur. Žalobca si zároveň uplatňuje úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho, t. j. od 7.7.2009 až do úplného zaplatenia istiny, avšak nie vo výške zmluvného úroku z omeškania (11,99 %), ale iba zákonného vo výške 9,25 % ročne.
3. Súd žalobe vyhovel a dňa 2.6.2011 vydal platobný rozkaz č. k. 27Ro/1427/2010-20, ktorý pre nemožnosť doručenia žalovanému do vlastných rúk zrušil uznesením zo dňa 29.11.2011. Žalovanému súd žalobu doručil prostredníctvom súdom ustanovenej opatrovníčky podľa § 29 ods. 2 a 6 Občianskeho súdneho poriadku, pričom účinky takéhoto doručenia zostávajú v zmysle ust. § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zachované. Nakoľko adresa pobytu žalovaného je vo verejnom registri evidovaná na adrese uvedenej v záhlaví tohto rozsudku, súd pri doručovaní ďalších písomností postupoval v súlade s ust. § 106 ods. 1 písm. a) CSP. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, v konaní zostal nečinný.
4. Súd v konaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to Žiadosťou o úver zo dňa 18.12.2007, oznámením o schválení žiadosti zo dňa 20.12.2007, Zmluvou o úvere č. XXXXX zo dňa 19.12.2007, Všeobecnými podmienkami poskytovania úverov pre fyzické osoby (ďalej len „VšP“), upomienkami zo dňa 24.3.2009 a 9.4.2009, poslednou výzvou na uhradenie dlhu zo dňa 1.12.2009, žiadosťou o okamžité splatenie úveru zo dňa 6.7.2009, oznámením banky o postúpení pohľadávky zo dňa 11.1.2013 a platobnou históriou žalovaného. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:
5. Ku dňu 1.1.2009 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spol. Citibank (Slovakia), a.s. do spoločnosti Citibank Europe plc, ktorá vykonáva na území SR podnikateľskú činnosť prostredníctvom organizačnej zložky Citibank Europe plc, pobočka zahraničnej banky. Na základe tejto právnej skutočnosti k uvedenému dňu spol. Citibank (Slovakia), a.s. zanikla, bola vymazaná z obchodného registra dňa 17.3.2009, čo bolo len deklaratórnym účinkom a univerzálnym právnym nástupcom sa stala spol. Citibank Europe plc, vo veci týkajúcej sa jej organizačnej zložky Citibank Europe plc, pobočka zahraničnej banky, ktorá vstúpila do všetkých právnych vzťahov Citibank (Slovakia), a.s. a prebrala jej práva a povinnosti. Banka po zosplatnení úveru dňa 11.12.2012 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok previedla práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu banky so žalovaným na postupníka - žalobcu a túto skutočnosť oznámila žalovanému písomne dňa 11.1.2013. Na základe uvedeného má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto súdnom konaní.
6. Žiadosťou zo dňa 18.12.2007 požiadal žalovaný ako dlžník pôvodného žalobcu - banku ako veriteľa o poskytnutie úveru vo výške 139.000,- Sk (4.613,95 eur), s výškou mesačnej splátky 3.434,- Sk (113,99 eur) a s dobou splácania 60 mesiacov. Žalovaný uviedol, že pracuje ako robotník v spol. Volkswagen s čistým mesačným príjmom 25.871,- Sk (858,76 eur) a účelom použitia úveru má byť rekonštrukcia. Banka písomne oznámila dňa 20.12.2007 žalovanému schválenie požadovaného úveru, čím došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytovania úverov pre fyzické osoby (ďalej len VšP) a cenník poplatkov. Financovaná čiastka (vypočítaná podľa čl. 3.1 VšP) predstavuje sumu 151.312,74 Sk (5.022,66 eur) a skladá sa z týchto položiek: výška poskytnutého úveru 4.613,95 eur (139.000,- Sk), poplatok za poskytnutie úveru 2.000,- Sk (66,9 eur) a poplatok za poistenie 10.312,74 Sk (342,32 eur). Žalovanému boli peňažné prostriedky poskytnuté prevodom na dva účty v dvoch splátkach. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky a dohodnuté poplatky tak, že úroky z financovanej čiastky sú vo výške 11,99 % ročne, RPMN 14,46 %. Žalovaný mal podľa zmluvy úver splácať formou pravidelných 60-tich mesačných splátok vo výška 3.434,- Sk (113,99 eur) so splatnosťou vždy k 9. dňu v mesiaci počnúc 9.1.2008, pričom výška prvej splátky činila 2.880,- Sk (95,60 eur). Dátum poslednej splátky bol určený dňa 9.12.2012. Zo zmluvy zároveň vyplýva, že úver bol čerpaný v deň uzavretia zmluvy (20.12.2007) bezhotovostným prevodom na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v sume 55.086,63 Sk (1.828,54 eur) a na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v sume 83.913,37 Sk (2.785,41 eur).
7. Podľa bodu 2.2. VšP veta prvá a štvrtá banka a klient sa dohodli, že zmluva o úvere sa uzatvára vo forme (i) jednej listiny podpísanej oboma zmluvnými stranami alebo (ii) vo forme písomnej žiadosti klienta o poskytnutie úveru, ktorá je záväzným neodvolateľným návrhom na uzatvorenie zmluvy o úvere s 30- dňovou lehotou na jeho prijatie, a jej schválením bankou postupom uvedeným nižšie. Písomná zmluva o úvere bude v prípade podľa bodu (ii) vyššie pozostávať zo žiadosti o poskytnutie úveru podpísanej klientom a z oznámenia o poskytnutí úveru podpísanom bankou a zaslanom klientovi.
8. Podľa bodu 2.3. VšP zmluva o úvere je uzatvorená momentom sprístupnenia úveru klientovi vo výške schválenej bankou vyhotovenia písomného prejavu banky klientovi o tom, že poskytnutie úveru bolo bankou schválené, pričom tento dokument uvádza konečnú výšku úveru schválenú bankou.
9. V zmysle bodu 4.4. VšP strany sa dohodli, že pokiaľ doba, po ktorú klient neuhradí akúkoľvek čiastku splatnú podľa zmluvy o úvere presiahne 30 dní odo dňa príslušnej splatnosti čiastky ohľadom ktorej je klient v omeškaní, banka môže účtovať klientovi za každý deň omeškania počnúc dňom, kedy mala byť príslušná suma uhradená, úroky z omeškania vo výške, ktorú banka uverejní a ktoré nepresiahnu trojnásobok výšky základnej úrokovej sadzby NBS platnej ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, inak úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške.
10. Podľa bodu 4.5. veta prvá VšP pokiaľ doba, počas ktorej klient neuhradí akúkoľvek čiastku splatnú podľa zmluvy o úvere presiahne 15 kalendárnych dní, klient sa zaväzuje uhradiť sankčný poplatok za omeškanie vo výške 300 SKK, prípadne v sume uvedenej v cenníku za každých 15 dní omeškania až do splatenia celej dlžnej sumy.
11. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný splácal poskytnutý úver do 23.2.2009 v splátkach v dohodnutej výške. Po uvedenom dni už nezaplatil ani jednu splátku. Z upomienok zo dňa 24.3.2009 a 9.4.2009 vyplýva, že pôvodný veriteľ opakovane žalovaného vyzýval na úhradu zameškaných splátok úveru a uviedol, že aktuálna výška splátky, s ktorou je v omeškaní vrátane príslušenstva je 111,70 eur, resp. že dlžná čiastka úveru vrátane príslušenstva je 4.370,86 eur. Žiadosťou o okamžité splatenie úveru zo dňa 6.7.2009 banka vyzvala žalovaného na okamžitú úhradu dlžnej čiastky 4.376,15 eur. Uvedený deň predstavuje zosplatnenie celého úveru žalovaného, ktorým došlo k zániku zmluvného vzťahu. Žalovaný celkovo z poskytnutého úveru uhradil sumu 1.589,72 eur. Žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia celkovej dlžnej sumy vo výške 4.376,15 eur, ktorá pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 4.103,23 eur a z úroku do dňa zosplatnenia úveru vo výške 272,92 eur. Žalobca si zároveň uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy dlžnej istiny úveru od 7.7.2009 (t. j. odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru) až do zaplatenia (po dispozitívnom úkone žalobcu ohľadom výšky príslušenstva uplatneného na pojednávaní dňa 2.11.2017).
12. Vzhľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán je súd povinný ex offo posudzovať povahu zmluvných podmienok vychádzajúc z ochrany zavedenej smernicou 93/13/EHS, ktorá bola do nášho právneho poriadku transponovaná zákonom č. 568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2008. Systém tejto ochrany vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. stanovené, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, pričom účelom tejto úpravy je nahradiť formálnu rovnováhu, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktoré medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný len pozitívnym vonkajším zásahom k samotným účastníkom zmluvy.
13. V nadväznosti na uvedené teda žalovaného možno s určitosťou považovať za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 OZ, keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane žalobcu (resp. pôvodného veriteľa) možno považovať za dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ, nakoľko pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 497 ObchZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta ObchZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
16. Podľa § 503 ods. 1 ObchZ záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
17. Podľa § 503 ods. 2 ObchZ, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
18. Podľa § 504 ObchZ dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenia veriteľ požiadal.
19. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2007 (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
20. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
21. Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
22. Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
23. Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7.
24. Podľa § 4 ods. 4 ZoSÚ pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
25. Podľa § 4 ods. 5 ZoSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
26. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
27. S ohľadom na vykonané dokazovanie mal súd preukázané, že medzi stranami sporu, resp. právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zmluvou o úvere vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého banka ako pôvodný veriteľ schválila žiadosť žalovaného o poskytnutie úveru, a dňa 20.12.2007 poskytla bezhotovostným prevodom v dvoch splátkach na dva v zmluve uvedené účty žalovanému sumu úveru vo výške 139.000,- Sk (4.613,95 eur). Žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a všeobecných podmienok neplnil riadne a včas, pôvodný veriteľ v zmysle čl. 9.2.2. VšP ukončil vzájomný vzťah so žalovaným oznámením zo dňa 6.7.2009. Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd žalobe ako dôvodne podanej vyhovel v plnom rozsahu. Súd na základe vykonaného dokazovania nezistil žiadne porušenie zákonných ustanovení slúžiacich na ochranu spotrebiteľa. Je potrebné poznamenať, že aj keď podľa výpočtu výšky RPMN pre daný prípad uskutočnený v čase vyhlásenia rozsudku by táto hodnota mala predstavovať 18,07 % (bez poplatkov) a nie v zmluve uvedených 14,5 %, k porušeniu zákonných ustanovení zo strany pôvodného veriteľa nedošlo (viď znenie ust. § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ). Zmluva obsahuje všetky požadované zákonné náležitosti, pričom podľa výpočtu dohodnutých zmluvných podmienok celková suma, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom predstavoval bez sankčných poplatkov sumu 6.934,87 eur (60 x 113,99 eur + 95,60 eur - ako výška prvej splátky). Ak žalovaný uhradil z celkovej výšky poskytnutého úveru vrátane dohodnutých poplatkov (poplatok za poskytnutie úveru a za poistenie) sumu 1.589,72 eur, dlžná čiastka (opäť bez započítaných a uplatnených sankčných poplatkov) tak predstavuje sumu 5.345,15 eur, avšak žalobca si uplatňuje len sumu 4.376,15 eur.
28. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
29. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
30. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
32. Súd spolu s istinou zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania podľa uvedených ustanovení, teda vo výške 9,25 % ročne zo sumy istiny s počiatkom od 7.7.2009, t. j. odo dňa vypracovania žaloby v súlade s uplatneným nárokom (§ 216 ods. 1 CSP) v nadväznosti na dispozitívny úkon žalobcu.
33. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcovi ako celkovo úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).