Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12P-19-2016.pdf
PDF · 103.54 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/19/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloletého K. D. J., L.. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, odbor sociálnych vecí, dieťa rodičov: matka - J.. C. J., L.. XX.XX.XXXX, P. J. K. D., D. Y. XXX/XX, zastúpená JUDr. Jurajom Czirfuszom, advokátom, Dunajská Streda, Hlavná 48 a otec - W. J., L.. XX.XX.XXXX, P. J. K. D., E. Q. XXXX/XX, t. č. D. Q. X F., Q. XLD, Q., S., D. T., zastúpený JUDr. Tiborom Szakálom, advokátom, Dunajská Streda, Hlavná 26/5, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Súd maloletého K. D. J., L.. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti otcovi, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Matka je povinná platiť na výživu mal. K. sumu 30 eur mesačne za obdobie od 16.04.2016 do 31.12.2016, sumu 80 eur mesačne za obdobie od 01.01.2017 do 30.04.2017 a v sume 60 eur mesačne od 01.05.2017, vždy do 20. dňa mesiaca vopred k rukám otca, počnúc dňom 13.04.2016.
Dlh na zročnom výživnom vznikol matke za obdobie od 16.04.2016 do 31.10.2017 v sume 935 eur. Súd povoľuje matke dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 40 eur mesačne, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Súd upravuje styk matky s mal. K. nasledovne:
Matka je oprávnená stýkať sa s maloletým dieťaťom v čase letných prázdnin od 10.08. do 31.08. každého roka, v čase Vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. do 30.12. a počas novoročných sviatkov každý nepárny rok od 30.12. do 06.01. a počas Veľkonočných sviatkov od prvého dňa školských prázdnin do 7. dňa školských prázdnin.
Otec je povinný dieťa na styk pripraviť a v dohodnutom čase matke dieťa odovzdať na letisku v S., najneskôr 1,5 hodiny pred plánovaným odletom lietadla a matka je povinná dieťa v určený deň odovzdať otcovi na letisku v S. po prílete. V prípade, že sa z vážnych dôvodov nemôže styk matky s dieťaťom uskutočniť, sú povinní rodičia sa o tomto dôvode vzájomne informovať najneskôr 48 hodín pred začiatkom styku.
Týmto sa mení v časti úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu rozsudok tunajšieho súdu č. k. 6P/26/2015-18 zo dňa 02.07.2015.
odôvodnenie:
(1) Návrhom zo dňa 13.04.2016 sa otec maloletého dieťaťa (navrhovateľ) domáhal zmeny úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému. Návrh odôvodnil tým, že otec je podnikateľ a v rámci svojich pracovných aktivít sa zdržiava v rozhodujúcej miere v S.. Rodičia maloletého ešte počas trvania manželstva od augusta roku 2014 žili v S., maloletý do januára 2015 tam navštevoval základnú školu, ktorú si veľmi obľúbil. Maloletý po rozchode a rozvode manželstva rodičov stále túžil po prostredí školy vo E. J. a preto po dohode rodičov a povolení základnej školy v Dunajskej Strede si začal plniť povinnú školskú dochádzku mimo územia SR, vo E. J.. Maloletý v súčasnosti býva u otca, s ktorým má dobrý vzťah, otec má vytvorené sociálne prostredie na všestrannú výchovu dieťaťa. Matka toto prostredie v dostatočnej miere pozná a považuje ho tiež za prostredie prospešné pre výchovu maloletého, z ktorého dôvodu nemá námietky a súhlasí, aby bol maloletý zverený do starostlivosti otcovi. Navrhol zveriť maloletého do svojej starostlivosti, matku zaviazať na platenie výživného vo výške 80 eur mesačne. bez úpravy styku matky s dieťaťom. (2) Matka maloletého s návrhom otca nesúhlasila s tým, že nechce byť vyňatá zo svojich práv ohľadne zastupovania dieťaťa a spravovania jeho majetku, pričom rešpektuje skutočnosť, že dieťa v súčasnosti chodí do školy v zahraničí. Počas prázdnin však vzhľadom aj na citové väzby a príbuzenské vzťahy môže byť s matkou. Navrhla úpravu styku počas letných a zimných školských prázdnin a počas veľkonočných sviatkov , ktoré sú v S. v rovnakom rozsahu ako na Slovensku.
(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a predchádzajúcou v súdnom úpravou a zistil nasledovný skutočný stav veci:
(4) Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 6P/26/2015-18 zo dňa 02.07.2015 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené. Na čas po rozvode bol maloletý dohodou rodičov zverený do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho mala zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec sa zaviazal k plateniu výživného 80 eur mesačne. Styk otca s maloletým ostal neupravený. K pomerom rodičov bolo zistené, že matka má od júna 2015 nové zamestnanie, v zmysle pracovnej zmluvy mala mať príjem 1.300 eur brutto, otec uviedol príjem v S. 1.600 S. B. (cca 2.000 eur) mesačne netto.
(5) Matka vypovedala, že nesúhlasí s tým, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otcovi, doklad o tom potrebuje otec na to, aby poukazoval, že sa vzdala vlastného syna. Pôvodne bol maloletý u otca v decembri 2015 len na zimných prázdninách, ale otec nedodržal termín vrátenia dieťaťa. Situáciu nechcela riešiť cez návratové konanie, nakoľko nechcela dieťaťu spôsobovať traumy, pretože syn má otca rád. Otec prišiel s dieťaťom na Slovensko až v januári 2016. Bez jej súhlasu otec dieťa zapísal do školy v S., dieťa ju žiadalo, aby mu to dovolila. Súhlasila pod podmienkou, že bude mesačne informovaná o jeho prospechu a že s ním môže denne telefonovať. Nič z toho však nebolo splnené, otec ju pred synom uráža, syn sa s ňou nemôže kontaktovať, v tomto smere sa otca bojí. Nemala informácie ani o tom, že koncom augusta príde maloletý na Slovensko kvôli diferenčným (rozdielovým) skúškam. V súčasnosti je od mája zamestnaná s príjmom 696 eur mesačne, do júna 2017 mala príjem 596 eur, predtým bola tri mesiace nezamestnaná, poberala podporu v nezamestnanosti. Vlastní byt aj s pozemkom, spláca úver a vlastní vozidlo VW Golf.
(6) Podľa predložených dokladov matka bola zamestnaná od októbra 2015 do januára 2017 s vymeriavacím základom za obdobie od apríla 2016 do januára 2017 vo výške 50,02 eur mesačne, u ďalšieho zamestnávateľa vykázala k tomu vymeriavací základ v priemere 1.050,47 eur. Od mája 2017 pracuje na MV SR, za prvé dva mesiace s príjmom 596 eur mesačne, následne 696 eur mesačne.
(7) Otec vo svojej výpovedi uviedol, že maloletý je v jeho starostlivosti od decembra 2015 a od januára 2016 v S. navštevuje školu. Má aj mimoškolské záujmy, trénuje futbal v ligovom futbalovom klube. Výdavky s tým súvisiace znáša futbalový klub. V S. má prenajatý rodinný dom, vlastní vozidlo VW Golf, vykonáva podnikateľskú činnosť, prevádzkuje reštauráciu, s príjmom asi 1.100 anglických libier netto. Maloletý nemá záujem vrátiť sa na Slovensko. Po zdravotnej stránke zvýšené výdavky naňho nie sú, je zdravý. Otec mu platí obedy 16 libier týždenne a vozí ho na tréningy, čo predstavuje 30 minút jazdy tam aj späť. Zabezpečuje mu domácu stravu, podľa školských predpisov školskú uniformu a tašku. Dieťaťu zabezpečuje maximálnu starostlivosť. V S. mieni ostať minimálne do času, kým maloletý študuje a venuje sa svojím aktivitám. Uviedol, že matka sa môže telefonicky s dieťaťom kontaktovať kedykoľvek, ale v škole musia telefóny odovzdať.
(8) Z koncoročného osvedčenia za daňový rok (do 05.04.2016 ) vyplýva príjem otca v priemere 362,92 S. B. mesačne, za nasledujúci daňový rok vykázal podľa osvedčenia otec príjem v sume v priemere 1.164,50 S. B. mesačne.
(9) Maloletý vypovedal, že v súčasnosti žije v S., kde študuje a hrá futbal. Tréningy má dvakrát do týždňa, neskôr budú tréningy iba raz týždenne a dvojhodinové. V S. je mu dobre a je tam spokojný, má veľa kamarátov, medzi spolužiakmi a susedmi, stretáva sa s nimi aj mimo školy. So svojou matkou sa telefonicky nekontaktuje, lebo otec mu to nedovolí a nedovolí mu ani mať jej číslo uložené v telefóne. Chcel by jej však volať aspoň trikrát do týždňa a porozprávať sa, ako sa majú. So starostlivosťou otca je spokojný. Chcel by ostať v S. s tým, že na Slovensko bude chodiť cez prázdniny, v lete by chcel na Slovensku stráviť aspoň dva týždne a chce byť s matkou. S matkou sa stretol vo februári, keď ho v S. navštívila. V komunikácii so slovenskými kamarátmi mu otec nebráni.
(10) Na základe rozhodnutia základnej školy v Dunajskej Strede zo dňa 28.01.2016 bolo povolené maloletému plnenie školskej dochádzky mimo územia SR, vo E. J.. Z potvrdenia základnej školy vo Winsforde vyplýva, že maloletý začal školu navštevovať 20. januára 2016. Do procesu sa späť zaradil dobre, obnovil svoje priateľstvá z času, ktorý v škole strávil predtým, baví ho hrať futbal s kamarátmi, prejavuje záujem o učenie a prejavuje aktívnu účasť. Podľa koncoročnej správy o študijných výsledkoch maloletého dosiahol v priebehu školského roka maloletý vynikajúci pokrok, je priateľský voči dospelým aj voči rovesníkom, začlenil sa do dobrej skupiny priateľov. Mimoriadne tvrdo pracoval vo všetkých predmetoch. Domáce úlohy má vyhotovené vždy načas a na vysokej úrovni. Má 100%-nú dochádzku. Maloletý z učiva 3. a 4. triedy základnej školy v Dunajskej Strede absolvoval diferenčné skúšky.
(11) Kolízny opatrovník navrhol zveriť dieťa s poukazom na jeho výpoveď do starostlivosti otcovi, matke určiť výživné a upraviť styk matky s dieťaťom podľa prednesov rodičov, prípadne úvahou súdu.
(12) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine)
(13) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine)
(14) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
(15) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
(16) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
(17) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 zák. o rodine)
(18) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
(19) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
(20) Na opakované rozhodovanie o veci musí byť splnená hmotno-právna podmienka, ktorou je zmena pomerov. Táto sa môže prejaviť subjektívne, teda okolnosťami na strane povinnej alebo oprávnenej osoby, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Zmenou pomerov v zmysle § 78 sa rozumie výrazná zmena okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pre určenie okamihu zmeny skoršieho súdneho rozhodnutia o výživnom pre dieťa nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania o novú úpravu výživného, ale doba, keď došlo k výraznej zmene pomerov. Pre posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom musí byť preukázaný záver, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho teba zmeniť aj výšku výživného. Nepostačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané. Účelom výživného je uhradzovanie nielen priebežne sa vyskytujúcich (bežných) potrieb maloletého dieťaťa, ale aj všetkých potrieb prospešných pre jeho všestranný vývoj. Pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada aj na potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie, prípadne potreby celkom náhodné.
(21) V danom prípade ide o dieťa vo veku 10 rokov, plní si povinnú školskú dochádzku, venuje sa voľnočasovej (športovej) aktivite, je zdravé, výrazne zvýšené výdavky na jeho starostlivosť nie sú. V súčasnosti sa nachádza - od januára 2016 v starostlivosti otca, s ktorým býva v S.. Súd zdôrazňuje, že prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí je záujem dieťaťa (tu poukazuje na článok 3 Dohovoru o právach dieťaťa), pričom v záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovali k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva. V danom prípade súd pri rozhodovaní o návrhu otca prihliadol predovšetkým na výpoveď dieťaťa, z ktorej vyplynulo, že ide o dieťa rozumovo aj emočne vyspelé, schopné povedať si vlastný názor na vec. Negatívnym zistením súdu bolo, že otec nerešpektuje potreby a želania dieťaťa ohľadne vzájomnej komunikácie s matkou, otec však prisľúbil (potrebnú a vítanú) zmenu svojho postoja. Maloletý je už vyše roka v starostlivosti otca, dieťa si želá, aby tento stav trval a keďže neboli inak zistené dôvody, ktoré by nasvedčovali tomu, že starostlivosť otca o dieťa nie je dostatočná, súd návrhu vyhovel.
(22) Výživné súd určuje podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného, tak v dobe skoršieho ako aj nového rozhodovania na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby na strane maloletého dieťaťa môžu byť rôzne. Sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolenie a jeho uplatnenie v spoločenskom živote. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojho dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či s dieťaťom žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti, pretože neprestávajú ani jeden z nich aj naďalej niesť osobnú zodpovednosť za jeho všestranný vývoj, keďže ešte nie je schopné samé sa živiť a je v plnej miere výživou odkázané na svojich rodičov. Podstatná zmena pomerov v danom prípade vyplynula z toho, že sa zmenil rodič, ktorý bude vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa. Účelom výživného je uhradzovanie nielen priebežne sa vyskytujúcich (bežných) potrieb maloletého dieťaťa, ale aj všetkých potrieb prospešných pre jeho všestranný vývoj. Pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada aj na potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie, prípadne potreby celkom náhodné.
(23) Obaja rodičia vykazujú stály a pravidelný príjem, majú zabezpečené bývanie, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú, v prípade matky však došlo k poklesu výšky príjmu (oproti predchádzajúcej úprave výživného). Rozhodným pre určenie výšky výživného je priemerný mesačný príjem povinného rodiča za obdobie posledných 12 mesiacov. S prihliadnutím na uvedené súd uzavrel, že je potrebné výšku výživného matke upraviť diferencovane, pričom pri určení výšky výživného súd prihliadol aj na to, že v zmysle rozhodovacej praxe odvolacieho súdu má orientačné rozpätie pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive (všetkých detí) približne v rozsahu 20%, najviac 35% z jeho príjmu. Matka v rozhodnom období pred podaním návrhu vykázala minimálny príjem, preto za obdobie od podania návrhu do konca roka jej súd určil výživné vo výške blízkej minimálnej hranici zákonom stanovenej výšky výživného. Následne za obdobie roka 2016 matka vykázala príjem v priemere cca 1.000 eur mesačne, preto súd výšku výživného v nasledujúcom období zvýšil. Opäť však došlo k zmene - podpora v nezamestnanosti a následne znížený príjem zo zamestnania, podľa čoho matka za obdobie od novembra 2016 do októbra 2017 mala príjem cca 750 eur mesačne v priemere, z ktorého dôvodu súd matke od času, kedy nastúpila do posledného zamestnania výšku výživného znížil. V danom prípade súd nedodržal rozsah, akým sa má matka podieľať na výžive dieťaťa, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že jej vzniknú značné výdavky spojené s realizáciou styku s dieťaťom (letecká doprava) a s prihliadnutím na to, že otec je schopný potreby dieťaťa zabezpečiť.
(24) Vyživovaciu povinnosť matke teda súd zvýšil spätne, a to od podania návrhu. Matke od podania návrhu do rozhodnutia o výživnom takto na výživnom vznikol dlh, ktorý je povinná splatiť približne do dvoch rokov.
(25) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
(26) Podľa § 25 ods. 1 zák. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa ods. 4 ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. (27) Rodičia sa musia naučiť vzájomne komunikovať, budú sa stretávať minimálne pri preberaní dieťaťa, k čomu súd poukazuje a upozorňuje rodičov na to, že aj priemerne empatické dieťa sa v prítomnosti dvoch nepriateľských rodičov nemôže cítiť dobre a jeho nechuť ublížiť niektorému z milovaných rodičov kladie na jeho psychiku ďalšie neúmerné požiadavky, ktoré dieťa zaťažujú a môžu ho ohrozovať v jeho zdravom vývoji. Pre svoj zdravý vývin potrebuje dieťa kooperatívny vzťah medzi rodičmi, aj keď rodičia ako partneri spolu nežijú. Je len na rodičoch, aby i v prípade rozpadu partnerského vzťahu vytvorili pre maloleté dieťa prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne, s istotou sa môže vyvíjať a najmä sa od rodičov prirodzene učiť ako od dôveryhodných modelov všetkému, čo bude živote potrebovať.
(28) Styk matky s maloletým súd upravil kompromisne v znení návrhov rodičov a v súlade so záujmami dieťaťa.
(29) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP) Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia pre inú ako peňažnú povinnosť podľa § 370 a nasl. CMP.