Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/101/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobcu L. E.M., O.. XX.X.XXXX, V. E. X, XXX XX P. - F., zastúpený JUDr. Martinom Fabiánom, Advokátska kancelária, Masarykova 16, 080 01 Prešov, proti žalovanej B. M., O.. XX.XX.XXXX, V. F. X, XXX XX P., o zaplatenie 640,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29C 381/2015-31 zo dňa 24.6.2016 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Priznáva žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 640 eur a trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 239,70 eur a iných trov konania vo výške 38 eur na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe žalobcu, ktorý uviedol, že žalovaná užívala byt na základe nájomnej zmluvy dohodnutej na dobu určitú s tým, že nájomné a služby poskytované s užívaním bytu riadne nezaplatila, čím jej vznikol dlh 640 eur. Prvoinštančný súd zistil, že medzi stranami sporu bola dňa 19.1.2012 uzatvorená nájomná zmluva podľa § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka na prenájom jednoizbového bytu s prísl., ktorý sa nachádza v P. O. H.. P. B. XX. Žalovaná mala uhrádzať podľa nájomnej zmluvy nájomné vo výške 200 eur a zálohu na služby poskytované s užívaním bytu vždy do 5. dňa v mesiaci k rukám žalobcu na jeho bankový účet. Bolo dohodnuté, že v prípade omeškania je povinný dlžník uhradiť poplatok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do úplného zaplatenia. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 19.1.2012 do 19.3.2013. Dňa 15.1.2013 strany sporu uzatvorili zmluvu o uznaní dlhu, na základe ktorej žalovaná uznala svoj dlh na nájomnom voči žalobcovi na základe nájomnej zmluvy zo dňa 19.1.2012 vo výške 640 eur, ktorý bol splatný do 25.7.2013. Prvoinštančný súd vec posúdil podľa § 685, § 686, § 691, § 692, § 696, § 697, § 698 Občianskeho zákonníka a o omeškaní postupoval podľa § 517 OZ. Dospel k záveru, že nárok je dôvodný. Medzi stranami sporu bola totiž uzatvorená nájomná zmluva na dobu určitú, žalovaná zo zmluvy sa zaviazala v prospech žalobcu uhrádzať mesačné nájomné po 200 eur, čo sa však nestalo a tak jej vznikol dlh, ktorý písomne uznala s tým, že tento dlh uhradí. Dlh žalovaná neuhradila do 25.7.2013. Prvoinštančný súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi nárok na úhradu dlžného nájomného. Podľa § 517 ods. 2 pri aplikácii ust. § 697 prvoinštančný súd nepriznal žalobcovi nárok na náhradu úroku

z omeškania, pretože úrok z omeškania v danom prípade predstavuje poplatok z omeškania, avšak k úprave žaloby nedošlo. Ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalovanej uvedenú aj v odpore, keď žalovaná tvrdila, že má nárok na zľavu z nájomného s poukazom na vady bytového priestoru. Žalovaná nepreukázala, že by po celú dobu nájomného vzťahu tento bytový priestor mal vady a že by jej tieto vady bránili v riadnom užívaní, preto zľava z nájomného neprichádzala do úvahy. Prvoinštančný súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná s tým, že prvoinštančný súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal potrebné zistenia rozhodujúcich skutočností.

3. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že rozsudok prvoinštančného súdu je po skutkovej a po právnej stránke správny, s týmto sa stotožňuje a žalobkyňa nepreukázala alebo neoznačila žiaden dôkaz na podporu svojich tvrdení. Žiadal rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.

4. Žalovaná v svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že trvá na tom, čo už napísala a poukázala na situáciu a podmienky, v ktorých bývala. Dôkazový materiál, uviedla, môže doložiť.

5. K vyjadreniu žalovanej k vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý poukázal na to, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu dohody o uznaní dlhu, preto žiadal žalobu potvrdiť.

6. Prvoinštančný súd aplikujúc ust. § 382 vyzval strany sporu na prípadné možné aplikovanie ust. § 558 Občianskeho zákonníka. Žalobca s aplikáciou citovaného zákonného ustanovenia súhlasil. Žalovaná si zásielku v odbernej lehote nevyzdvihla.

7. Prvoinštančný súd rozhodol v čase, keď základným procesným predpisom pre konania pred súdmi bol Občiansky súdny poriadok. Občiansky súdny poriadok bol nahradený Civilným sporovým poriadkom, a to zákonom č. 160/2015 Z.z. Občiansky súdny poriadok bol zrušený k 1.7.2016. V ust. § 470 ods. 1, 2 nový procesný predpis stanovuje základné zásady konania pred súdom za situácie, keď sa zmenil procesný predpis. V prvom rade platí zásada okamžitej aplikability nového procesného predpisu a princíp justifikácie procesných úkonov strán sporu a súdu, čo znamená, že je potrebné s určitou relevanciou a právnou účinnosťou prihliadať na všetky úkony vykonané v prejednávanej veci stranami sporu, ktoré úkony boli vyhotovené a vykonané v čase platnosti a účinnosti staršieho procesného predpisu.

8. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu vo vyhovujúcom výroku v zmysle zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Je síce pravdou, že nájomný vzťah vznikol medzi stranami sporu na základe nájomnej zmluvy a že v byte bývala žalovaná. V priebehu konania žalovaná nepreukázala, že by bola vady bytu u žalobcu ako prenajímateľa reklamovala, resp. že by žiadala o odstránenie týchto vád alebo zníženie ceny nájomného. Žalovanej, ktorá riadne neuhrádzala nájomné za tento byt vznikol na nájomnom dlh, ktoré dlžné nájomné vo výške 640 eur uznala svojim uznávacím prejavom dňa 15.1.2013. Odvolací súd vzhľadom na uvedené okolnosti aplikujúc ust. § 383 vyzval strany sporu na možnú aplikáciu ust. § 558 Občianskeho zákonníka, ktoré zákonné ustanovenie prvoinštančný súd opomenul uviesť v dôvodoch svojho rozhodnutia, skutkovo a právne však vec vyhodnotil správne práve podľa citovaného zákonného ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Uznanie dlhu je zabezpečovací prostriedok. Tento zabezpečovací prostriedok je špecifický tým, že v prípade konania pred súdom dochádza k preneseniu dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka, ktorého v prípade súdneho konania zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že v čase uznania dlhu dlh netrval.

Uznanie dlhu, ktoré vykonala žalovaná, je v súlade s ust. § 558 Občianskeho zákonníka. V uznaní dlhu je jednoznačne stanovený veriteľ ako oprávnená osoba, dlžník ako povinná osoba, je jednoznačne stanovený dôvod dlhu a je uvedená jeho výška. Taktiež obsahuje vedomosť dlžníka o svojej povinnosti. Na základe uvedeného teda bola a je žalovaná povinná bez skúmania predchádzajúcich právnych vzťahov riadne dlhu uhradiť, resp. v prípade, pokiaľ sa dostane do sporu, je jej povinnosťou preukázať, že dlh uhradila, resp. že nevznikol. V tejto veci však žalovaná nepreukázala, že by dlh voči žalobcovi riadne zaplatila a že by uhradila celú položku vyplývajúcu z uznania dlhu. Pokiaľ žalovaná namietala, že užívaný byt mal vady a je dôvod pristúpiť k zníženiu nájomného alebo k zľave na nájomnom, bolo povinnosťou žalovanej tieto okolnosti súdu preukázať, v opačnom prípade sa dostala do nevýhodnejšej situácie a vznikla jej povinnosť dlh riadne zaplatiť. Preto odvolací súd vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena zo strany žalovanej vo vzťahu k výške uznaného nároku podľa § 387 ako správny potvrdil. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil trovy odvolacieho konania, ktoré mu podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 priznal odvolací súd v plnej výške voči žalovanej. Podľa § 262 ods. 2 o výške týchto trov rozhodne prvoinštančný súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.