Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18C-223-2014.pdf
PDF · 104.1 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/223/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, C. - V., štátneho občana SR, zastúpeného CHARGE DAVOUÉ UJJ, s. r. o., so sídlom Legionárska 14, Trenčín, IČO 36865222 proti žalovanému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, reg. č. 542 097 90, konajúcou prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočkou zahraničnej banky, so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO 47 258 713, zastúpeného Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s. r. o., so sídlom Ružinovská 42, Bratislava, IČO 36862169, o určenie neplatnosti zmluvy takto
rozhodol:
I. U r č u j e s a, že zmluva o revolvingovom úvere, ktorá je súčasťou zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 03.12.2002, je neplatná.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že spotrebiteľská zmluva uzavretá so žalovaným je absolútne neplatná. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe kreditnej karty, ktorá mu prišla od žalovaného na adresu domov časovo neobmedzene opakovane -2- 18C/223/2014
čerpal a splácal finančné prostriedky. Nemá vedomosť o tom, že by so žalovaným uzavrel samostatnú písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a pripustil, že zmluvu uzavrel na základe nekalej obchodnej praktiky ako súčasť inej zmluvy. Zmluva nemá náležitosti uvedené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v ustanovení § 9 ods. 2 zákon č. 129/2010 Z. z.. Vyjadril názor, že ich právnych vzťah sa mal spravovať ustanoveniami zákon č. 129/2010 Z. z.. Napriek tomu, že je spotrebiteľ, nespravuje sa tento právny vzťah so žalovaným týmto zákonom. Zo vzťahu nevyplýva koľko má zaplatiť na istine, koľko na úrokoch a na ostatných nákladoch spojených s úverom. Nevyplýva v akých lehotách splatnosti a aká je RPMN. Tieto skutočnosti sa nedajú zistiť ani z mesačnej splátky, ktorá by bola na výpise z karty. Ďalej dodal, že odplata za revolvingový úver je neprimerane vysoká, preto úver pôvodne bol 2.000,- Sk (66,39 eur) a opakovaným čerpaním ďalších úverov a ich splácaním predstavuje v súčasnosti dlžná čiastka spolu s odplatou sumu 104.849,62,- Sk (3.480,37 eur). Ich zmluvný vzťah neobsahuje žiadne ustanovenia a ani nevie, aké sú jeho práva a povinnosti a či sú v rovnováhe s právami a povinnosťami zmluvných strán v jeho neprospech. Zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny nie sú ako zmluvné podmienky vyjadrené určito a zrozumiteľne. Nevie, aká je výška úverov, nevie, koľko zaplatil na istine, koľko na úrokoch a poplatkoch. Nevie, aká je RPMN, ani to, aké poistenie platí a nič individuálne nedojednával. Nemá vedomosť, že by ho žalovaný v časovom predstihu pred uzavretím zmluvy informoval o druhu spotrebiteľského úveru, o veriteľovi, prípadne
finančnom agentovi spotrebiteľského úveru, o celkovej výške ponúkaného spotrebiteľského úveru a o podmienkach jeho čerpania, o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.. Žalovaný ho žiadnym spôsobom neoboznámil s právami a povinnosťami z právneho vzťahu a nevie o tom, že by posudzoval s odbornou starostlivosťou jeho schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Žalovaný nebral do úvahy ani dobu, na ktorú sa spotrebiteľský úver poskytuje, ani výšku spotrebiteľského úveru a jeho iné úvery vo vzťahu k jeho príjmu. Poukázal na ustanovenie § 9 ods. 10 zákona č. 129/2010 Z. z. s tým, že žalovaný mu poplatky za správu úveru strhával, čo je v rozpore so zákonom. Žalobca ďalej uviedol, že mu od žalovaného prišla v tejto súvislosti poistka - doplnkové zdravotné poistenie, kde sa uvádza, že táto poistka je potvrdením o uzatvorení poistenia, ktoré na základe jeho súhlasu vysloveného prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie uzatvorila spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a. s.. Nie je mu jasné, akým spôsobom súvisí zmluva o úvere so zmluvami o jeho poistení. Na základe toho mu žalovaný začal stŕhať poistné a ani z výpisu sa nedá zistiť, ktorá suma sa vzťahuje na uvedené poistenie. Opakovane vyjadril názor, že z uvedených dôvodov je zmluva o revolvingovom úvere absolútne neplatným právnym úkonom. Okrem toho bola dosiahnutá na základe nekalých obchodných praktík a úžery na základe systematického postupného zadlžovania s vytvorením časovo neobmedzeného zvyšovania dlhu a zadlžovania sa a splácania úveru s jeho príslušenstvom a poplatkami. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že zmluva bola uzavretá v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, nakoľko prijatie návrhu zmluvy o poskytnutí revolvingového spotrebiteľského úveru bolo viazané na odoslanie písomného oznámenia prijatia návrhu. Ak teda žalovaný mienil uzavrieť zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, mal tak vykonať spôsobom, ktorá predpisoval zákon, a to v písomnej forme. Žalovaný mu svojim konaním vnútil iný úkon, ako ten, o ktorý prejavil záujem. Podpisom žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru zároveň podpísal i časť C) Úverová karta, ktorá je vytlačená drobnejším písmom bez možnosti individuálnej úpravy vopred predtlačeného formulára a ktorá sa týka iného právneho vzťahu. Takýto postup pri uzatváraní zmluvy považuje za nekalú obchodnú praktiku zo strany žalovaného, ktorá v zmysle Smernice rad č. 93/13 EHS ako i § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu. Domnieva sa, že aj -3- 18C/223/2014
v prípade preukázania jej uzavretia, a to v zákonom požadovanej forme, je neplatná. Zdôraznil, že má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, nakoľko každý spotrebiteľ by mal poznať výšku svojho dlhu, rovnako ako aj čiastku, ktorú veriteľovi dlží. Určením neplatnosti sa vyriešia všetky právne otázky medzi stranami.
2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal, aby súd žalobu zamietol, resp. konanie zastavil z dôvodu nedostatku procesných podmienok. Uviedol, že dňa 03.12.2002 uzavrel so žalobcom zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, predmetom ktorej bolo poskytnutie klasického úveru v časti B zmluvy a poskytnutie úverovej karty v časti C. Jednalo sa o žiadosť žalobcu ako klienta, aby mu žalovaný poskytol úverový rámec vo výške 20.000,- Sk a vydal úverovú kartu na jeho meno. Súčasťou tejto žiadosti bolo aj to, že žalobca vzal na vedomie, že jeho žiadosť o vydanie úverovej karty bude posudzovaná na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania. Ďalej je v tejto časti uvedené, že žalobca sa zaväzuje splácať čerpaný úver a príslušné úroky v pravidelných mesačných splátkach vo výške 5 % poskytnutého úverového rámca. Poznamenal, že proces uzatvárania zmluvy bol v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Všeobecné ustanovenia VÚP v bode II zakotvujú, že klient je povinný vyplniť žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru na príslušnom formulári schválenom Cetelemom, prípadne vyplniť osobný dotazník, ktorý je jeho súčasťou. V bode II - 1 - 2 VÚP je ďalej uvedené, že žiadosť sa po jej riadnom vyplnení, označení dátumom a podpísaní klientom stáva návrhom klienta na uzavretie zmluvy. Návrh predkladá klient Cetelemu priamo alebo prostredníctvom zmluvného predajcu.. Podľa čl. IV - 1 - 1 druhej vety VÚP poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej karty na meno klienta, ktorej použitie sa riadi VÚP, oznámi Cetelem klientovi písomne. S poukazom na tieto skutočnosti má za to, že prijatím návrhu z jeho strany bolo odoslanie oznámenia o poskytnutí úverového rámca žalobcovi a to v nadväznosti na posúdenie priebehu splácania klasického úveru. Uvedené oznámenie zaslal žalobcovi spolu s úverovou kartou, s ktorou následne žalobca čerpal revolvingový úver. Vyslovil názor, že platnosť či neplatnosť právneho úkonu treba posudzovať výlučne z pohľadu splnenia zákonných predpokladov pre jeho platnosť, ktoré tu existovali v čase uskutočnenia právneho úkonu. Súdna prax konštatuje, že neplatný je právny úkon, ktorý trpí vadami, s ktorými zákon spája jeho neplatnosť. Právny úkon, ktorý v čase urobenia, zodpovedal všetkým zákonným požiadavkám a bol preto platný, nemôže sa dodatočne stať neplatným v dôsledku skutočností, ktoré nastali po jeho vzniku. V danom prípade
úverová zmluva predstavuje platný právny úkon, na základe ktorého bol poskytnutý spotrebiteľský úver, pričom pre žalobcu ako dlžníka vyplynula povinnosť uhradiť predmetný úver riadne a včas spolu s príslušenstvom. Nesúhlasil s poukazom žalobcu na zákon č. 129/2010 Z. z., pretože zmluva bola uzavretá dňa 03.12.2002, a preto je potrebné aplikovať zákon č. 258/2001 Z. z., ktorý bol platný a účinný v čase uzavretia zmluvy. K námietkam žalobcu ohľadne odplaty za revolvingový úver uviedol, že žalobca mal možnosť sa s obsahom návrhu úverovej zmluvy vopred oboznámiť. K uzatvoreniu zmluvy z jeho strany došlo bez akéhokoľvek donútenia, na základe slobodnej a vážnej vôle, s jasnými a zrozumiteľnými vopred známymi podmienkami. Výška úrokovej sadzby bola primeraná podmienkam na trhu v danom mieste a čase, nie je v rozpore s dobrými mravmi, či so zákonom a nie je ani neprimerane vysoká. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza č. k. 17C/220/2012-57 zo dňa 27.05.2013. Žalovaný ďalej uviedol, že úverová zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti formou a spôsobom vyplývajúcim zo zákona. K nemožnosti uvedenia údaja o RPMN poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/95/2010 zo dňa 27.01.2011. Taktiež poukázal na ust. § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z., podľa ktorého je -4- 18C/223/2014
zmluva platná, ak bol poskytnutý úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. Žalobca poskytnutý revolvingový úver začal čerpať, a preto je zmluva platným právnym úkonom. Má za to, že neobstojí tvrdenie žalobcu, že zmluva bola uzavretá na základe nekalých obchodných praktík. Voči žalovanému postupoval korektne a v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podotkol, že z dôvodu, že si žalobca neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a revolvingový spotrebiteľský úver nesplácal riadne a včas, zaslal mu dňa 21.11.2014 výpoveď z úverovej zmluvy. Dodal, že súčasný Civilný sporový poriadok neumožňuje podanie určovacej žaloby v prípadoch, v ktorých je možné žalovať na plnenie. V danom prípade nie je naplnená dikcia v § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, nakoľko žiadny osobitný predpis nepripúšťa možnosť domáhať sa určenia neplatnosti úverovej zmluvy. Nie sú splnené predpoklady pre úspešnosť žaloby, nakoľko žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na tomto určení. Objektívne tento nie je možné ani preukázať, keďže nie je daný v prípadoch, ak je možné žalovať na plnenie. Zastáva názor, že z tohto dôvodu je takáto žaloba neprípustná a vadná. Vady žaloby spočívajú v hmotnoprávnej kvalifikácii, čoho priamym dôsledkom je existencia procesnej prekážky, a preto je potrebné konanie zastaviť. Tiež sa domnieva, že na predmetný právny vzťah by nemal byť aplikovaný zákon č. 258/2001 Z. z. nakoľko podľa § 1 ods. 2 písm. d) nie je spotrebiteľským úverom úver nad hodnotu 20.000 eur. Žalobca však čerpal až 23.000 eur.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žiadosti/zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 03.12.2002, potvrdenia o vykonaných výberoch žalobcu zo dňa 31.07.2017, potvrdenia o prijatí platieb žalobcu zo dňa 31.07.2017, výpovede zo zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 21.11.2014, výpisu z účtu kreditnej karty za obdobie apríl 20014 a august 2014 a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Žalobca žiadosťou o poskytnutie spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 03.12.2002 požiadal právneho predchodcu žalovaného o poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 9.891,- Sk (328,32 eur). Súčasťou tejto žiadosti bola okrem iného aj časť C) Úverová karta, v ktorej žalobca žiadal právneho predchodcu žalovaného o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca vo výške 20.000,- Sk (663,88 eur) a vydanie úverovej karty. Zároveň sa zaviazal čerpaný úver a príslušné náklady splácať v mesačných splátkach vo výške minimálne 5 % z poskytnutého úverového rámca s termínom splatnosti k 10. dňu v mesiaci. Úroková sadzba platná ku dňu podpisu zmluvy predstavovala 2,39 % mesačne. Výška poplatku za odoslanie výpisu z úverového účtu je 19,- Sk (0,63 eur) mesačne. Ročná miera nákladov s poistením je 16,64 %..
5. Z potvrdenia o vykonaných výberoch žalobcu zo dňa 31.07.2017 vyplýva, že tento celkovo vyčerpal sumu 23.859,06 eur. Z potvrdenia o prijatých platbách žalobcu zo dňa 31.07.2017 vyplýva, že tento celkovo právnemu predchodcovi žalovaného uhradil sumu 23.620,85 eur.
6. Výpoveďou zo zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 21.11.2014 vypovedal právny predchodca žalovaného zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 03.12.2002 s úverovým rámcom vo výške 24.256,43 eur z dôvodu, že žalobca porušil svoju povinnosť splácať poskytnutý revolvingový úver riadne a včas. Súčasne vyzval žalobcu na úhradu dlžnej sumy vo výške 3.748,77 eur do 14 dní od doručenia výpovede.
7. Z výpisu z účtu kreditnej karty za obdobie apríl 2014 vyplýva, že aktuálny úverový rámec predstavoval sumu 3.400 eur, pričom celková dlžná suma bola vo výške 3.431,59 eur. -5- 18C/223/2014
Minimálna splátka k úhrade bola vo výške 170 eur. Celková čiastka debetných obratov predstavovala sumu 330,27 eur a kreditných obratov 170 eur. Z výpisu z účtu kreditnej karty za obdobie august 2014 vyplýva, že aktuálny úverový rámec predstavoval sumu 3.400 eur, pričom celková dlžná suma bola vo výške 3.586,86 eur. Minimálna splátka k úhrade bola vo výške 534,89 eur. Celková čiastka debetných obratov predstavovala sumu 106,49 eur a kreditných obratov 0 eur.
8. Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
9. Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej len O.s.p.) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
10. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti zmluvy. Keďže žaloba bola podaná dňa 10.09.2014, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, posudzoval súd primárne jej dôvodnosť podľa § 80 písm. c) O. s. p. v spojení s § 470 ods. 2 CSP a skúmal, či žalobca má na takomto určení naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. V danom prípade možno konštatovať, že žalobca má na určení neplatnosti zmluvy naliehavý právny záujem. Právne postavenie žalobcu je neisté, nakoľko žalovaný môže kedykoľvek od neho okrem úhrady istiny požadovať úhradu ďalších plnení vyplývajúcich zo zmluvy. Za stavu, kedy žalobca neuhradil žalovanému celú istinu, keď z vyčerpaných peňažných prostriedkov vo výške 23.859,06 eur uhradil sumu 23.620,85 eur, nemôže sa žalobca brániť inými právnymi prostriedkami (napr. žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia) len žalobou o určenie neplatnosti zmluvy, ktorá je spôsobilá určiť rozsah plnenia zo strany žalobcu žalovanému. Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy tu tak plní požadovanú preventívnu funkciu; rozhodnutie o nej je objektívne spôsobilé eliminovať neisté postavenie žalobcu a predísť budúcim sporom. Navyše ide o spor, v ktorom je potrebné reflektovať slabšiu pozíciu žalobcu ako spotrebiteľa. Nie vždy totiž postačí k ochrane práv žaloba na plnenie; niekedy je nevyhnutné postaviť právo, či právny vzťah naisto, a to i cestou negatívnej určovacej žaloby (viď nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 1440/14 zo dňa 11.07.2017).
11. Podľa § 2 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy, sa na účely tohto zákona rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby. -6- 18C/223/2014
12. Podľa § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy, Typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby,
2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
13. Podľa § 2 ods. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
14. Podľa § 4 ods. 1 zákona účinného v čase uzavretia zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
15. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom je dôvodná. Žalobca požiadal právneho predchodcu žalovaného žiadosťou o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 03.12.2002 o poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 9.891,- Sk (328,32 eur). Súčasťou tejto žiadosti bola okrem iného aj časť C) Úverová karta, v ktorej žalobca žiadal právneho predchodcu žalovaného o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca vo výške 20.000,- Sk (663,88 eur) a vydanie úverovej karty. Žiadosť o vydanie úverovej karty, a teda o poskytnutie revolvingového úveru, bola v zmluve zakomponovaná takým spôsobom, že žalobca nemal možnosť výberu, či o takýto produkt má záujem alebo nie. Ak chcel dosiahnuť poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru, musel súhlasiť aj s poskytnutím revolvingového úveru. Žalovaný v rámci svojej obrany sám poukázal na ustanovenie všeobecných úverových podmienok, podľa ktorého klient je povinný vyplniť žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru na príslušnom schválenom formulári. Žalobca tak urobil, keď prejavil záujem o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru. V schválenom formulári však už bola predtlačená žiadosť o poskytnutie úverovej karty, ktorú žalobca nemohol nijak vylúčiť. Na základe uvedeného možno konštatovať, že právny predchodca žalovaného vnútil žalobcovi aj iný produkt, ako ten, ktorý bol vo sfére jeho záujmu. Žalobca, ako tvrdil, nevedel, že spolu so žiadosťou o klasický úver žiada aj o revolvingový úver. Tomuto tvrdeniu je možné uveriť, nakoľko je pochopiteľné, že -7- 18C/223/2014
žalobca pri uzatváraní zmluvy o poskytnutie klasického úveru sústredil všetku svoju pozornosť práve k tomu produktu, o ktorý prejavil záujem. Žalobca teda neprejavil slobodnú vôľu k uzavretiu zmluvy o vydanie úverovej karty, čím nie je splnený základný predpoklad pre vznik platného právneho úkonu, a preto dospel súd k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere je pre nedostatok podstatných náležitostí právneho úkonu absolútne neplatná. Ani aktivácia úverovej karty zo strany žalobcu nič nemení na skutočnosti, že k platne uzavretej zmluve o revolvingovom úvere nedošlo. Samotnú aktiváciu karty taktiež nemožno považovať za uzavretie zmluvy o úvere, keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať podľa § 4 ods. 1 zákona písomnú formu pod sankciou jej neplatnosti. Okrem toho súd konanie žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu, ktorým úmyselne podsúva spotrebiteľovi aj iné produkty, z ktorých sa mieni obohacovať (napr. formou úrokov) bez možnosti voľby, považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva o revolvingovom úvere sa potom svojim účelom prieči dobrým mravom a aj z toho dôvodu je absolútne neplatná.
18. S poukazom na uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Keďže súd vyhodnotil celú zmluvu za neplatnú, nezaoberal sa ďalšími námietkami žalobcu poukazujúcimi na nedostatok podstatných náležitosti zmluvy, ktoré aj tak vzhľadom na aplikáciu zákonných ustanovení platných v čase uzavretia zmluvy nie sú dostatočne priliehavé. K námietke žalovaného, že nejde o úver spravujúci sa zákonom č. 258/2001 Z. z., nakoľko žalobca vyčerpal viac ako 20.000 eur, súd len pre
úplnosť poznamenáva, že suma 23.859,06 eur, ktorú žalobca vyčerpal, že celková suma za celé obdobie využívania karty, t. j. od roku 2002 do roku 2014. Žalobca však aktuálne vyčerpané peňažné prostriedky postupne a priebežne splácal, pričom ani raz nevyčerpal jednorazovo sumu vyššiu ako 20.000 eur (čo mal súd za preukázané z potvrdenia o vykonaných výberoch žalobcu a aj z výpisu z kreditnej karty za obdobie august 2014 vyplýva, že mu bol poskytnutý úverový rámec vo výške 3.400 eur). Nemožno preto prijať záver, že sa nejedná o spotrebiteľský úver tak, ako sa to snažil predostrieť žalovaný. Súd má za to, že celková výška revolvingového úveru predstavovala sumu 3.400 eur, čo je menej ako 20.000 eur, preto v danom prípade ide o spotrebiteľský úver.
19. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. V predmetnej veci mal plný úspech žalobca, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o ich výške rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.