Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Co-170-2017.pdf
PDF · 122.8 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/170/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcov 1/ D. 2/ C., proti žalovaným 1/ O., 2/ T. o vybudovanie prístupovej cesty, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. decembra 2016, č.k. 17C/189/2015-135, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovia m a j ú nárok proti žalovaným na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným povinnosť vybudovať spoločne a nerozdielne na vlastné náklady na pozemku parcela reg. "C", číslo XXXX/XX v katastrálnom území R. J., obec Q. J., vjazd z miestnej komunikácie podľa Projektu pre stavebné povolenie - "vjazd na pozemky XXXX/ X a XXXX/X" vyhotoveného O.. S. U., autorizovaným stavebným inžinierom, zo septembra 2013, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku, a to do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Žalobcom priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 35 ods. 2, § 36 ods. 1, § 37 ods. 1, § 488, § 489, § 494, § 563, § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 191 ods. 1, 2 CSP. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území R. J. parc.č. XXXX/X, druh pozemku záhrady o výmere 358 m2. Pozemok parc.č. XXXX/X, ktorý kúpili žalobcovia od žalovaných v pôvodnej výmere 992 m2, bol neskôr rozdelený na menšie pozemky. Zároveň sú žalobcovia podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc.č. XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria v rovnakom katastrálnom území. Dňa 02.05.2012 uzatvorili sporové strany kúpnu zmluvu podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti v kat. úz. R. J., a to pozemok parc.č. XXXX/X - záhrady o výmere 992 m2 a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc.č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 317 m2. Na základe tejto kúpnej zmluvy previedli žalovaní ako predávajúci na žalobcov ako kupujúcich vlastnícke právo k pozemku parc.č. XXXX/X a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 k pozemku parc.č. XXXX/XX (teda 1/2 z celkového podielu o veľkosti 2/3 k celku, ktorého vlastníkmi boli žalovaní v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy ako predávajúci). V bode 8 článku III kúpnej zmluvy sa sporové (zároveň zmluvné) strany dohodli na tomto ustanovení: "Predávajúci sa zaväzujú, že po vzájomnej dohode s kupujúcimi na vlastné náklady vybudujú prístupovú cestu s konečnou povrchovou úpravou na pozemku parcela registra C parcelné č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 317 m2 a umožnia predávajúcim aj ich právnym nástupcom po ceste bezplatne prechádzať." V súčasnosti je pozemok parc.č. XXXX/XX v katastrálnom území R. J. v podielovom spoluvlastníctve, pričom žalobcovia ako bezpodieloví spoluvlastníci spoluvlastnia spoluvlastnícky podiel o veľkosti 5/24 k celku. Okrem nich sú podielovými spoluvlastníkmi aj manželia R. a I. P. (veľkosť podielu 6/24),
manželia S. a E. Q. (veľkosť podielu 5/24) a S. M. (veľkosť podielu 8/24). Pozemok parc.č. XXXX/X v katastrálnom území R. J. je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov R. a I. P.. Dvoma listami zo dňa 15.04.2015 adresovanými žalovaným na adresu ich bydliska požiadali žalobcovia žalovaných o splnenie ich záväzku vybudovať prístupovú cestu podľa kúpnej zmluvy po ich vzájomnej dohode, t.j. v zmysle Projektu pre stavebné povolenie - vjazd na pozemky XXXX/X a XXXX/X vyhotoveného O.. S. U., autorizovaným stavebným inžinierom, T. XXX/X, Q., september 2013. V septembri 2013 vypracoval projektant O.. S. U., autorizovaný stavebný inžinier, projekt pre stavebné povolenie, ktorého investorom bol žalovaný 1/. Tento projekt rieši vybudovanie vjazdu na pozemky XXXX/X a XXXX/X z verejnej miestnej komunikácie. Projekt je tvorený technickou správou a výkresmi č. 1 a č. 2. Dňa 29.05.2012 vydala obec Q. J. ako stavebný úrad územné rozhodnutie, a to rozhodnutie o umiestnení stavby "Vjazd na pozemky XXXX/X, XXXX/X" - Q. J., umiestnenej na pozemku C-KN, parc.č. XXXX/XX, katastrálne územie R. J., tak ako je zakreslené v situačnom výkrese projektovej dokumentácie, ktorú vyhotovil O.. S. U.. Stavebníkmi v územnom konaní boli žalovaní a manželia R. a I. P.. Dňa 24.04.2014 vydala obec Q. J. ako špeciálny stavebný úrad pre miestne a účelové komunikácie stavebné povolenie, ktorým povolila uskutočniť stavbu "Vjazd na pozemky XXXX/X, XXXX/X" - Q. J., umiestnenej na pozemku C- KN, parc.č. XXXX/XX, katastrálne územie R. J., ktorej projektovú dokumentáciu vyhotovil O.. S. U.. Stavebníkmi v stavebnom povolení sú žalobcovia, manželia E. a W. M., manželia R. a I. P. a manželia S. a E. Q.. Platnosť tohto stavebného povolenia bola predĺžená a v súčasnosti je stále platné. Všetci podieloví spoluvlastníci pozemku parc.č. XXXX/XX v kat. úz. R. J. písomne vyhlásili, že súhlasia s tým, aby žalovaní vybudovali na ich spoločnom pozemku prístupovú cestu, ktorej vybudovania sa žalobcovia domáhajú podanou žalobou v tomto konaní. Konštatoval, že podstatou tohto sporu je tvrdenie žalobcov, že žalovaní si nesplnili svoj zmluvný záväzok voči nim z kúpnej zmluvy, ktorú spolu uzatvorili, a to záväzok vybudovať po ich vzájomnej dohode prístupovú cestu na pozemku parc.č. XXXX/XX, teda vjazd na pozemky parc. č. XXXX/X a XXXX/X z miestnej komunikácie. Pokiaľ obrana žalovaných proti žalobe spočívala v tom, že zmluvné dojednanie o povinnosti vybudovať prístupovú cestu bolo dohodnuté, avšak žalovaní ju považujú za neplatné pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť s tým, že ak by aj bolo platné, nebola dosiahnutá podmienka písomnej dohody o tom, ako má byť cesta vybudovaná, súd prvej inštancie konštatoval, že predmetný zmluvný záväzok žalovaných považuje za platný a žalovanými riadne a včas nesplnený, z ktorého dôvodu rozhodol o splnení povinnosti žalovaných. Konštatoval, že ide o zrozumiteľné a určité zmluvné dojednanie. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu SR z 01. apríla 2015 sp.zn. I. ÚS 640/2014. Súd prvej inštancie posúdil výslovné znenie predmetného zmluvného dojednania a po tomto posúdení konštatoval, že obsahom dojednaného záväzku je povinnosť žalovaných (predávajúcich) vybudovať na konkrétnom pozemku (pozemok parcela registra C č. XXXX/ XX) na vlastné náklady prístupovú cestu s konečnou povrchovou úpravou, po vzájomnej dohode s kupujúcimi (žalobcami). Teda je formulovaná povinnosť vybudovať na konkrétnom pozemku prístupovú cestu, ktorá je viazaná na dosiahnutie dohody so žalobcami o konkrétnom vyhotovení cesty. Ide tak o záväzok, ktorého vznik je viazaný na splnenie odkladacej podmienky v zmysle § 36 ods. 1 Občianskeho zákonníka (podľa tohto ustanovenia vznik povinnosti možno viazať na splnenie podmienky), ktorá ak sa naplní, vznikne predmetná povinnosť. Možno čiastočne prisvedčiť obrane žalovaných v tom zmysle, že táto povinnosť nie je vyjadrená exaktne, resp. vyčerpávajúcim spôsobom, avšak súd nemôže úplne prisvedčiť tejto obrane žalovaných, že vymedzenie tejto povinnosti bolo celkom neurčité, čo má za následok neplatnosť tejto časti kúpnej zmluvy (resp. tohto záväzku). Tomu, že záväzok nie je celkom neurčitý, nasvedčuje správanie žalovaných po uzatvorení predmetnej kúpnej zmluvy. Žalovaný 1/ na stretnutie so žalobcom 1/ a svedkom R. P. v apríli 2014 priniesol cenovú ponuku na zámkovú dlažbu (túto okolnosť, ktorú uvádzali vo svojich výpovediach svedok R. P. a žalobca 1/, žalovaný vo svojej výpovedi nevyvrátil, uviedol, že si na to nepamätá). Už z tejto okolnosti je možné vyvodzovať, že žalovaný 1/ si uvedomoval svoju povinnosť vybudovať predmetnú prístupovú cestu (vjazd z miestnej komunikácie). V opačnom prípade vzniká legitímna pochybnosť o tom, prečo by na ich spoločné stretnutie nosil cenovú ponuku na zámkovú dlažbu (ktorá je, v zmysle projektu O.. S. U., ktorý si nechal vypracovať žalovaný 1/, konečnou povrchovou úpravou vjazdu). Žalovaný 1/ sa podľa názoru súdu správal tak, že si bol vedomý povinnosti žalovaných vybudovať prístupovú cestu (vjazd z miestnej komunikácie). K tvrdenej neurčitosti predmetného zmluvného dojednania súd prvej inštancie uviedol záverom aj to, že na tvorbe tohto zmluvného dojednania participoval aj žalovaný 1/, pričom v súčasnosti považuje toto dojednanie za neurčité a nezrozumiteľné. Takýto postoj súd vyhodnotil ako účelový v snahe privodiť pre seba priaznivé súdne rozhodnutie. Podľa názoru súdu prvej inštancie však úmysel vybudovať prístupovú cestu prezentovali aj pred uzatvorením kúpnej zmluvy. Svedok R. P. vypovedal, že medzi ním a žalovanými bolo takisto ústne dohodnuté, že po kúpe pozemkov bude vybudovaná aj prístupová cesta. Svedok E. M. vypovedal, že vybudovanie cesty bolo súčasťou
procesu kúpy domu. Z týchto výpovedí vyvodil, že pred uzatvorením kúpnej zmluvy medzi sporovými stranami sa žalovaní s ostatnými vlastníkmi pozemkov, resp. domov v predmetnej lokalite dohodli na vybudovaní prístupovej cesty. Táto skutočnosť viedla súd prvej inštancie k záveru, že žalovaní sa pred uzatvorením predmetnej kúpnej zmluvy správali tak, že vybudujú na predmetnom pozemku prístupovú cestu. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z projektu, ktorý vypracoval O.. S. U., z výsluchu svedka O.. S. U. a z výsluchu svedkyne O.. E. H. vyplýva, že žalovaní si dali vypracovať projekt vjazdu z miestnej komunikácie na pozemku parc.č. XXXX/XX a boli stavebníkmi v územnom konaní o umiestnení stavby, a to predmetného vjazdu. Sami teda boli činní pri jej plánovaní v rovnakom roku, ako bola uzatvorená kúpna zmluva so žalobcami. Konštatoval, že z výpovedí svedkov R. P. a E. M., rovnako ako z výpovedí oboch žalobcov vyplýva, že po uzatvorení kúpnej zmluvy so žalobcami, sa žalovaný 1/ stretol so žalobcom 1/, ale aj ostatnými podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc.č. XXXX/XX a vzájomne prejednávali okolnosti ohľadom vybudovania prístupovej cesty. Tieto skutkové zistenia viedli súd prvej inštancie k záveru, že žalovaní nepovažovali dojednaný záväzok o vybudovaní prístupovej cesty za neurčitý a teda neplatný, ale naopak, boli si vedomí svojho záväzku. Nakoniec samotný žalovaný 1/ vypovedal, že považuje záväzok žalovaných za splnený, nakoľko na ceste bol vysypaný makadam pánom M. po ich vzájomnej dohode a takisto, že sa zaviazal na vybudovanie prístupovej cesty a nie zámkovej dlažby. Za týchto okolností je zrejmé, že obe zmluvné strany (a teda aj žalovaní) považovali predmetné zmluvné dojednanie za určité a zrozumiteľné. Po prijatí záveru o platnosti predmetného dojednania súd prvej inštancie ďalej uviedol, že povinnosť žalovaných vybudovať prístupovú cestu bola podmienená dosiahnutím vzájomnej dohody, ktorej obsah nebol v predmetnom zmluvnom dojednaní presne určený, teda mohla mať v podstate akúkoľvek podobu, avšak mala byť vzájomne dohodnutá. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že táto dohoda bola nakoniec dosiahnutá, a to tak, že sa vybuduje podľa projektu, ktorý si dal vypracovať najprv žalovaný 1/ v roku 2012 u O.. S. U., po doplnení tohto projektu o zmeny na okolitých pozemkoch v dôsledku vybudovania ďalších rodinných domov v okolí pozemku parc.č. XXXX/XX. Z neho vyplýva, že sa vybuduje vjazd z miestnej komunikácie, ktorého konečnou konštrukčnou vrstvou bude zámková dlažba v hrúbke 80 mm. Dohoda o vybudovaní konkrétnej prístupovej cesty (vjazdu podľa uvedeného projektu) nebola uzatvorená písomne. Pre svoju platnosť však nemusí mať písomnú formu, pretože si to zmluvné strany nedojednali a zákon pre jej platnosť písomnú formu nevyžaduje. Touto dohodou sa ani nemenila ani nerušila písomná kúpna zmluva. Preto ustanovenie § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka na tento právny úkon nie je aplikovateľné. Vzhľadom k tomu, že bola uzatvorená ústne, jej existenciu mohli žalobcovia preukazovať iba nepriamo. Vzájomnú dohodu o vybudovaní prístupovej cesty podľa projektu O.. S. U. mal súd prvej inštancie za preukázanú po vyhodnotení výpovede žalobcu 1/, žalovaného 1/, svedka O.. S. U. a projektu O.. S. U. zo septembra 2013 v ich vzájomnej súvislosti v zmysle § 191 ods.1 Civilného sporového poriadku. Z týchto dôkazných prostriedkov mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca 1/ (ako jeden zo solidárnych veriteľov, popri žalobkyni 1/) sa so žalovaným 1/ (ako jedným zo solidárnych dlžníkov, popri žalovanej 2/) dohodli na vybudovaní konkrétnej prístupovej cesty na stretnutí v U. klube v novembri 2013, na ktoré žalovaný 1/ sám priniesol projektovú dokumentáciu vypracovanú O.. S. U. na základe jeho žiadosti. Pritom táto projektová dokumentácia bola vyhotovená po uzatvorení predmetnej kúpnej zmluvy. Výpoveď žalovaného 1/ o tom, že na stretnutí v U. klube sa dohodli iba na tom, že sa cesta vysype makadamom, považoval súd prvej inštancie za účelovú, v snahe vyhnúť sa splneniu zmluvnej povinnosti. Svedok R. P. vypovedal, že vysypanie makadamu malo byť iba dočasným provizórnym riešením a vo výstavbe sa malo pokračovať ďalej. Makadam tam bol vysypaný už aj predtým, pred začatím výstavby domov, avšak ten sa v dôsledku výstavby ujazdil. Cestu mal financovať pán I. z peňazí, ktoré získal z predaja pozemku pod cestou, takisto vybavoval všetky stavebné konania a uviedol, že cesta musí mať zámkovú dlažbu, aby bola vyberateľná v prípade opravy inžinierskych sietí pri ich poruche, alebo havárii. Všetko to, aj projektant, išlo cez pána I.. On pánovi I. preposlal e-mailom aj zmenu miestnej situácie v súvislosti so zmenou vjazdu. Svedok E. M. vypovedal, že dokumentáciu k ceste dal vypracovať pán I.. V novembri 2013 sa všetci dotknutí stretli v podniku U. v Q. J., kde im pán I. potvrdil, že cestu vybuduje. Na tomto stretnutí už dokumentácia existovala. Z projektu O.. S. U. zo septembra 2013 vyplýva, že tento bol vypracovaný v septembri 2013 a jeho investorom bol žalovaný 1/. Výpovede uvedených svedkov a žalobcov o tom, že sa na prístupovej ceste dohodli v zmysle tohto projektu zo septembra 2013 na stretnutí v U. klube v novembri 2013 sa súdu javia hodnoverné. Je len prirodzené, že stavebníkmi v následnom stavebnom konaní o povolenie vybudovať túto prístupovú cestu boli všetci podieloví spoluvlastníci pozemku parc.č. XXXX/XX, na ktorom mala byť táto stavba postavená. To však nič nemení na existencii zmluvnej povinnosti žalovaných vybudovať túto cestu na ich náklady. Rovnako ani to, že projektant O.. S. U. neskôr kvôli stavebnému konaniu komunikoval so stavebníkmi, a nie so žalovanými. K argumentácii žalovaných, spočívajúcej v tvrdení,
že ak by súd žalobe vyhovel, vzniklo by na strane ostatných podielových spoluvlastníkov pozemku, na ktorom má byť vjazd vybudovaný, bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu, súd prvej inštancie uviedol, že táto argumentácia rovnako nie je dôvodná, nakoľko v danom spore ide o plnenie zmluvnej povinnosti, teda právny dôvod plnenia je daný. Považoval za irelevantné, že z tohto plnenia môže mať prospech aj iná osoba ako je zmluvný veriteľ, tobôž, že zmluvné plnenie sa týka spoločnej veci. Vyslovil názor, že právna konštrukcia o vzniku bezdôvodného obohatenia je vytvorená žalobcami len účelovo, v snahe vyhnúť sa plneniu zmluvnej povinnosti. Za nedôvodnú rovnako považoval súd prvej inštancie obranu žalovaných, spočívajúcu v námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov, pretože žalobcovia už nie sú vlastníkmi pozemku parc. č. XXXX/X. V tejto súvislosti uviedol, že žalobcovia sa domáhajú vybudovania vjazdu na pozemku parc. č XXXX/XX, ktorého sú žalobcovia podielovými spoluvlastníkmi, pričom všetci podieloví spoluvlastníci tohto pozemku súhlasia s jej vybudovaním v súlade s podanou žalobou. Splnenie tejto povinnosti žalovanými nemá priamy vzťah k pozemku parc. č. XXXX/X. H. za irelevantné, či prístupová cesta susedí s pozemkom parc. č. XXXX/X. Na jej umiestnení, tvare, dĺžke, vyhotovení a pod. podľa predmetného projektu, ktorý je súčasťou rozsudku, táto okolnosť nemôže nič zmeniť. Žalovaní majú povinnosť vybudovať prístupovú cestu iba na pozemku parc.č. XXXX/ XX. Nakoľko čas splnenia povinnosti vybudovať vjazd nebol medzi zmluvnými stranami dohodnutý (existenciu dohody o čase splnenia predmetnej povinnosti nemal súd za preukázanú), považoval súd prvej inštancie za potrebné na túto okolnosť aplikovať ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Súd prvej inštancie mal dvoma listami zo dňa 15.04.2015 adresovanými žalovaným na adresu ich bydliska za preukázané, že žalobcovia písomne požiadali žalovaných o splnenie ich záväzku vybudovať prístupovú cestu v zmysle projektu pre stavebné povolenie - vjazd na pozemky XXXX/X a XXXX/X vyhotoveného O.. S. U., autorizovaným stavebným inžinierom, T. XXX/X, Q., september 2013. Tieto písomné výzvy prevzala žalovaná 2/ za oboch žalovaných dňa 17.04.2015. Vzhľadom k tomu, že žalovaní si až do súčasnosti svoju zmluvnú povinnosť vybudovať vjazd z miestnej komunikácie nesplnili, sú v omeškaní so splnením tejto povinnosti. Preto súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaných podľa výroku I tohto rozsudku. Súd však neprevzal žalobný návrh do výroku rozsudku v doslovnom znení, pretože tento výrok by bol zmätočný. Je zrejmé, že žalobcovia sa žalobou domáhajú vybudovania vjazdu z miestnej komunikácie na susedné nehnuteľnosti podľa projektu, ktorým je naprojektovaný vjazd na pozemky z miestnej komunikácie. V žalobnom návrhu však navyše uvádzajú aj slovné spojenie "vybudovať cestu" (s prívlastkom prístupová), ktorá je v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) iným druhom stavby ako vjazd z miestnej komunikácie, resp. cesty. Ide tak o dve rôzne plnenia. Preto ak by súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaných na vybudovanie cesty a zároveň vjazdu, takéto rozhodnutie by bolo zmätočné a nejednoznačné. Vzhľadom však na podstatu žalobného návrhu, súd neporušil zásadu iudex ne eat ultra petita partium - sudca nech nejde nad návrhy strán, vyjadrenú v ustanovení § 216 ods.1 Civilného sporového poriadku. Ide iba o spresnenie a napravenie žalobného návrhu prejavené vo výroku rozsudku. Rovnako tak to platí aj o tom, že podľa výroku rozsudku sú na splnenie žalovanej povinnosti zaviazaní obaja žalovaní spoločne a nerozdielne. Pri rozhodnutí o splnení povinnosti žalovaných súd prvej inštancie postupoval podľa § 232 ods. 3 CSP. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že nevykonal žalobcami navrhovaný dôkaz a to, výsluch projektanta O.. H. Q. nakoľko skutočnosti, ktoré mali byť zistené z jeho výsluchu (to, že žalovaný 1/ sa zaviazal vybudovať vjazd na vlastné náklady), by neprivodil iné rozhodnutie súdu o žalobe a tieto skutočnosti boli zistené na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané. Súd prvej inštancie týmto postupom rešpektoval zásadu hospodárnosti súdneho konania. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP, keď žalobcom, ktorí boli v konaní plne úspešní, priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní, ktorí navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Naďalej považujú zmluvné dojednania obsiahnuté v článku III. bode 8 Kúpnej zmluvy zo dňa 02.05.2012, uzavretej medzi žalobcami ako kupujúcimi a žalovanými ako predávajúcimi, za neurčité a neplatné. Zotrvávali na svojej doterajšej obrane v konaní, v zmysle ktorej ich povinnosť na vybudovanie prístupovej cesty nebola viazaná na akýkoľvek projekt či technickú správu a preto nie je možné od nich spravodlivo požadovať vybudovanie cesty podľa špecifikácie obsiahnutej vo výroku I. napadnutého rozsudku v spojení s technickou správou tvoriacou neoddeliteľnú súčasť napadnutého rozsudku. Poukazovali predovšetkým na svedeckú výpoveď v konaní vypočutého svedka O.. S. U. ako vypracovateľa predmetného projektu,
ktorý v rámci svojej svedeckej výpovede uviedol, že pri vypracovávaní projektu z roku 2013 bol činný s vlastníkmi troch novopostavených domov. Jeho výpoveď zostala súdom prvej inštancie nepovšimnutá a z jej obsahom sa v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu nijakým spôsobom nevyporiadal. Mali za to, že svedecká výpoveď svedka O.. U. je pritom v zjavnom rozpore s tvrdeniami samotných žalobcov ako i ďalších, v konaní vypočutých svedkov. Považovali za logické, že v konaní vypočutí svedkovia R. P. a E. M. boli svojimi svedeckými výpoveďami motivovaní podporovať žalobcov 1/, 2/, keď s ohľadom na existenciu ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v bezprostrednom susedstve nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov 1/, 2/ budú mať priamy prospech, z povinnosti ktorej uloženia sa žalobcovia 1/, 2/ podanou žalobou voči žalovaným 1/, 2/ domáhajú. Súdu prvej inštancie vytýkali, že bez akéhokoľvek zdôvodnenia, či vysvetlenia, považoval za preukázané a pravdivé tvrdenie svedkov R. P. a E. M., čo do otázky údajnej komunikácie najmä žalovaného 1/ s O.. S. U. pri vypracovávaní projektu zo septembra 2013 oproti vlastnému tvrdeniu tohto svedka o jeho komunikácii pri vypracovávaní daného projektu práve s uvedenými svedkami a žalobcami 1/, 2/. V tejto súvislosti považovali za podstatné posúdenie a náležité vyhodnotenie zjavne významných rozporov z hľadiska rozhodnutia vo veci samej súdom prvej inštancie, ale najmä z hľadiska riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Naďalej namietali, že napadnutý rozsudok čo do výroku vo veci samej nie je v spojení s projektom tvoriaceho súčasť rozsudku s ohľadom na súčasné dispozičné riešenie územia, ktorého sa má napadnutým rozsudkom uložená stavebná činnosť dotýkať a s tým spojené vlastnícke vzťahy, vykonateľný. Naďalej považujú za neprípustné, aby boli napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie zaviazaní na stavebnú činnosť vo vzťahu k CKN parc. č. XXXX/XX napriek skutočnosti, že táto je v podielovom spoluvlastníctve aj ďalších podielových spoluvlastníkov, okrem žalobcov 1/, 2/. Za celkom nesprávny považujú aj prezentovaný názor súdu prvej inštancie o možnosti použitia rozširujúceho výkladu § 137 ods. 1 Obč. zákonníka. Predmetné ustanovenie podľa názoru žalovaných síce rieši otázku vzťahu medzi spoluvlastníkmi a tretími osobami, ale v tom smere, že každý zo spoluvlastníkov má právo požadovať od tretích osôb celé plnenie, ktoré sa týka spoločnej veci, pričom dlžník sa týmto splnením zbaví svojho záväzku voči všetkým svojim spoluvlastníkom. Podľa názoru žalovaných je preto aj pri aplikácii § 137 ods. 1 Obč. zákonníka nevyhnutné, aby existoval reálny záväzok tretej osoby voči všetkým podielovým spoluvlastníkom spoločnej veci, pričom za takéhoto stavu potom platí, že splnenia záväzku voči tretej osobe sa skutočne môže domáhať ktorýkoľvek z podielových spoluvlastníkov. V prejednávanej právnej veci však o existencii prípadného záväzku žalovaných 1/, 2/ voči zostávajúcim podielovým spoluvlastníkom dotknutej parcely č. XXXX/XX nie je možné s poukazom na uvedené hovoriť. Pokiaľ ide o možnosť aplikácie § 513 Obč. zákonníka, toto ustanovenie podľa názoru žalovaných vôbec na prejednávanú vec vôbec nedopadá, keďže v konaní nebola preukázaná existencia (rovnakého) záväzku žalovaných 1/, 2/ voči zostávajúcim podielovým spoluvlastníkom ako prípadným ďalším veriteľom.
3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalobcovia, ktorí navrhli potvrdenie napadnutého rozsudku. Nesúhlasili s tvrdením žalovaných 1/, 2/, že považujú zmluvné dojednania obsiahnuté v článku III. bod 8 Kúpnej zmluvy zo dňa 02.05.2012 za neurčité a teda neplatné, v ktorej súvislosti poukazovali na konštantné stanovisko judikatúry Ústavného súdu SR, ktorý o.i. vo svojej judikatúre opakovane pripomína, že prílišný právny formalizmus a prehnané nároky na formulácie zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať. Poukazovali na to, že pri výklade vôle je nutné vziať náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s jej prejavom, a to ako prebiehali rokovania o uzavretí zmluvy a pre jej objasnenie býva významné i následné správanie strán. Považovali za zrejmé, že dotknutý článok zmluvy uzavretej medzi stranami sporu nie je štandardnou súčasťou, resp. štandardným predmetom úpravy kúpnej zmluvy k nehnuteľnosti s tým, že už zo samotného aktu podpísania zmluvy s uvedeným (neštandardným) bodom vyplýva, že si žalovaní boli vedomí svojho záväzku na vybudovanie kompletnej prístupovej cesty s konečnou úpravou požadovanou príslušnými technickými normami a na ich podklade stavebným úradom. Tento záväzok navrhovali sami, bol súčasťou ich ponuky záujemcom o kúpu pozemkov. Bez vybudovania prístupovej cesty k pozemkom určeným na stavbu rodinných domov, ako ich žalovaní 1/, 2/ ponúkali na predaj, by boli tieto parcely nepredateľné, minimálne nie za požadované a zaplatené kúpne ceny. Za významnú v tomto smere považujú výpoveď nezaujatej a nestrannej svedkyne O.. H., ktorá vypovedala, že v územnom konaní pán I. vedel, ako bude vjazd a výjazd na pozemky vyzerať, všetko je uvedené v územnom rozhodnutí a je to aj v zápisnici. Bolo dohodnuté, že povrchová úprava bude zámková dlažba. Žalobcovia uviedli, že odborným projektom O.. U. zo septembra 2013 sa nijako nezmenila (kvantitatívne ani kvalitatívne) povinnosť žalovaných 1/, 2/ oproti predchádzajúcemu odbornému projektu toho istého projektanta z januára 2012 (oboch vyžiadaných od projektanta žalovanými 1/, 2/ pre účely splnenia ich záväzku vybudovať prístupovú cestu). Odborným projektom zo septembra 2013 bol len zdokumentovaný (zakreslený) aktuálny stav
vzhľadom na uskutočnenú následnú výstavbu na okolitých pozemkoch v priebehu roka 2012/2013, o ktorej mali žalovaní 1/, 2/ bývajúci v tomto mieste vedomosť. Následné správanie strán (vzájomné stretnutie žalovaného 1/ so žalobcami a svedkami za účelom splnenia jeho záväzku, objednanie aktualizovaného odborného projektu v septembri 2013 žalovaným 1/ u odborného projektanta údajne bez zaplatenia, ako tvrdil svedok O.. U., atď.) všetko nasvedčuje, že žalovaní 1/, 2/ si boli vedomí svojho záväzku a presne vedeli, čo je jeho obsahom. Ďalej dôvodili tým, že práve projekt O.. U. z januára 2012 dokazuje nepravdivosť tvrdenia žalovaného 1/, že nemal vedomosť o tom, čo bolo obsahom jeho záväzku v zmluve s formuláciou „s konečnou povrchovou úpravou“, pretože na projekte z januára 2012, ktorý si dal vyhotoviť O.. I. ešte pred uzavretím kúpnych zmlúv so žalobcami 1/, 2/, je uvedené „Navrhovaný vjazd zámková dlažba“. Pokiaľ žalovaní 1/, 2/ poukazujú v odvolaní na výpoveď O.. U. s tým, že táto mala preukázať skutočnosť, že žalobcovia 1/, 2/ neuniesli dôkazné bremeno o existencii údajnej dohody, s týmto tvrdením žalobcovia nesúhlasia a poukazujú na výpoveď O.. U. z 29.09.2016. Rovnako poukazovali na výpoveď O.. H. z 01.12.2016. Pokiaľ sa žalovaní 1/, 2/ domnievajú, že svedkovia vypovedali účelovo alebo nepravdivo, žalobcovia uviedli, že žalovaní mali možnosť tieto výpovede napadnúť, alebo ich vyvrátiť, pričom ani jednu z týchto možností nevyužili. Vyslovili názor, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil správanie sa žalovaných ako účelové v snahe privodiť pre seba priaznivé súdne rozhodnutie. Opätovne poukázali na skutočnosť, že na pojednávaní dňa 07.07.2016 žalovaný 1/ uznal existenciu svojho záväzku vybudovať cestu, keď tvrdí, „ja si vysvetľujem článok III. bod 8 tak, že túto svoju povinnosť už mám splnenú, nakoľko na ceste bol vysypaný makadam pánom M. po našej vzájomnej dohode“. Zároveň poukazovali aj na ďalšie rozpory v tvrdeniach žalovaného 1/ s tým, že tento menil svoje vyjadrenia, keď na začiatku konania v písomných podaniach tvrdil, že k žiadnej dohode o vybudovaní vjazdu (prístupovej cesty) nedošlo, na pojednávaní dňa 07.07.2016 však svoj záväzok uznal, teda jeho správanie je potrebné hodnotiť ako účelové. Rovnako za účelové a nepravdivé považujú tvrdenia žalovaných 1/, 2/, že rozhodnutie je nevykonateľné. V tejto súvislosti uviedli, že stavba vjazdu je objektívne možná. Žalovaní 1/, 2/ boli napadnutým rozsudkom zaviazaní vybudovať vjazd z miestnej komunikácie na pozemku registra CKN XXXX/XX v k.ú. R. J.. Zmena parcelných čísel susediacich pozemkov nemá žiaden vplyv (ani právny ani technický) na vybudovanie predmetného vjazdu. Tak isto v rozsudku nebola uložená žalovaným 1/, 2/ povinnosť vo vzťahu k susediacim pozemkom, ale len k pozemku CNK parc. č. XXXX/XX, na ktorom sú žalovaní povinní vybudovať vjazd podľa projektovej dokumentácie priloženej k rozsudku. Poukázali na to, že pozemky CKN parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX vznikli rozdelením pôvodného pozemku CKN parc. č. XXXX/X na základe geometrického plánu. Slovné spojenie vo výroku rozsudku „vjazd na pozemky XXXX/X a XXXX/X“ je prevzatým názvom predmetného projektu pre stavebné povolenie (ktorý je prílohou rozsudku) a nemá žiaden vplyv na vykonateľnosť rozsudku. Uviedli, že názor projektu nemá nič spoločné s vykonateľnosťou alebo logikou rozhodnutia. V tejto súvislosti poukazovali na skutočnosť uvedenú v bode 3.3 projektu s názvom Vytýčenie objektu, kde je uvedené „Projekt je vypracovaný v súradnicovom systéme S-JTSK, takže z digitálneho modelu je možné vytýčiť ktorýkoľvek bod. Mali za to, že vzhľadom na uvedené nie je pri posudzovaní vykonateľnosti a objektívnej možnosti vybudovať vjazd vôbec relevantné číselné označenie susediacich parciel.
4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť.
5. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalovanými vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ust. § 220 ods. 2 CSP. Námietky žalovaných uvedené v podanom odvolaní preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.
6. Pokiaľ žalovaní namietali nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, odvolací súd preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevzhliadol dôvodnosť tejto uplatnenej odvolacej námietky. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strany
sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 podľa § 157 ods. 2 O.s.p.), pričom strane sporu musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky, spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal svoju odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené. Skutočnosť, že žalovaní sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňujú, nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.
7. Posúdením obsahu odvolania odvolací súd zistil, že ďalšie odvolacie námietky žalovaných smerujú proti nimi tvrdeným nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, na ktorých založili svoje rozhodnutie, čo viedlo podľa ich názoru k naplneniu dôvodov na odvolanie, uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.
8. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.
9. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).
10. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaných, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver o povinnosti žalovaných vybudovať spoločne a nerozdielne na vlastné náklady na pozemku parcela reg. „C“, číslo XXXX/XX v k.ú. R. J., obec Q. J. vjazd z miestnej komunikácie vo výroku rozhodnutia uvedeného projektu O.. S. U..
11. Žiadna z odvolacích námietok vznesených žalovanými nie je spôsobilou mať za následok dopad na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Skutkovo totožné námietky, tak ako v odvolacom konaní, produkovali žalovaní už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a s týmito sa súd prvej inštancie v celom rozsahu správne a v potrebnom rozsahu vysporiadal.
12. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovia, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, majú proti žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
14. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).