Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9T-38-2017.pdf
PDF · 72.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-9T/38/2017
Uznesenie
Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka v trestnej veci obvineného F. H. v Dolnom Kubíne dňa 24.11.2017 o preskúmaní návrhu dohody o vine a treste takto
rozhodol:
Súd podľa § 331 ods. 1 písm. b) Tr. por. odmieta návrh dohody o vine a treste uzavretej dňa 26.07.2017 medzi obvineným F. H., nar. XX.XX.XXXX v W., H. T. trvale bytom F. K., Y. ul. č. XXXX/X a prokurátorom Okresnej prokuratúry Dolný Kubín.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podal dňa 26.07.2017 na Okresnom súde Dolný Kubín návrh na schválenie dohody o vine a treste, ktorú uzavrel s obvineným dňa 26.07.2017. V predmetnej dohode obvinený uznal svoju vinu na spáchaní skutku, v zmysle ktorého obvinený: „...dňa 30.04.2016 okolo 19:00 hod. na ceste v obci Zázrivá pri rekreačnej chate č. XXX po predchádzajúcej krátkej slovnej hádke, pristúpil do tesnej blízkosti K. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorý mal v tom čase ruky vo vreckách svojej bundy, ihneď sa proti jeho tvári zahnal pravou rukou zaťatou v päsť, pričom poškodený sa úderu uhol, následne ho obvinený chytil ľavou rukou za plece, pootočil a posotil, v dôsledku čoho poškodený stratil rovnováhu a nekoordinovane spadol na chrbát, v dôsledku čoho si narazil o betónové zatrávňovacie kocky temeno hlavy, následne si obvinený kľakol na ležiaceho poškodeného a niekoľkokrát ho päsťami udrel do hlavy a v svojom útoku pokračoval tak, že sa postavil a ležiaceho poškodeného niekoľkokrát kopol do hlavy pracovnou topánkou, ktorá sa mu vyzula a potom pätou bosej nohy mu skočil na spodnú časť sánky, čím mu spôsobil pomliaždenie a podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie a krvný výron s odreninou kože na temene hlavy v strede, odreniny kože tváre a pomliaždenie a podvrtnutie sánkovo-spánkových kĺbov s dobou obmedzenia v obvyklom spôsobe života 35 dní“. Prokurátor sa s obvineným dohodol, že takto opísaný skutok (konanie obvineného) bude právne kvalifikovaný len ako prečin „Ublíženie na zdraví“ podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a ako prečin „Výtržníctvo“ podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. s tým, že za tieto dva prečiny mu bude uložený podmienečný trest odňatia slobody, pričom poškodený bude so svojím nárokom na náhradu škody (ujmy na zdraví) odkázaný na civilný proces. V zmysle § 331 ods. 1 písm. b) Tr. por. návrh dohody o vine a treste na súde preskúma sudca a podľa jeho obsahu a podľa obsahu spisu návrh dohody o vine a treste odmietne, ak zistí závažné porušenie procesných predpisov alebo ak navrhovaná dohoda o vine a treste je zrejme neprimeraná. Súd predložený návrh dohody preskúmal a zistil, že v danom prípade existujú dôvody na odmietnutie tohto návrhu dohody o vine a treste, keďže dohodnutá právna kvalifikácia, a tým aj druh a výmera trestu, sú nezákonné. Predložený návrh dohody je následne ako celok zrejme neprimeraný v prospech obvineného.
V tomto štádiu trestného konania súd nevykonáva dokazovanie ohľadom priebehu deja, ale vychádza z opisu konania obvineného uvedeného v skutkovej vete navrhovaného rozsudku.
Z tejto (obvineným odsúhlasenej) formulácie vyplýva, že obvinený iniciatívne pristúpil k poškodenému, ktorý sa nebránil (ruky mal vo vreckách) a zaútočil na neho päsťou. Po následnom páde poškodeného na zem si obvinený na neho kľakol a päsťami ho udieral do hlavy. Vzápätí sa postavil a poškodeného (stále ležiaceho) niekoľkokrát kopol do hlavy svojou pracovnou topánkou, ktorá sa mu v dôsledku tohto útoku vyzula, ale obvinený dokonca ešte aj potom pokračoval v útoku na poškodeného a pätou svojej nohy mu skočil na tvár. Takto opísané primitívne a agresívne konanie obvineného nepochybne a jednoznačne smerovalo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví poškodeného, a to minimálne vo forme nepriameho úmyslu obvineného (§ 15 písm. b) Tr. zák.). Rôznorodé a viacpočetné útoky obvineného opakovane smerovali na hlavu poškodeného. Obvinený síce nemal v rukách žiadnu zbraň či iný predmet, ktorý by zvyšoval nebezpečnosť jeho útoku, ale opakované kopanie do hlavy poškodeného a skok na tvár ležiacej obete je aj z pohľadu laika ľahko vyhodnotiteľné ako úmyselné konanie smerujúce jednoznačne k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví. S možným vznikom takého následku musel byť uzrozumený každý páchateľ vykonávajúci útok týmto spôsobom. Vychádzajúc z formulácie konania obvineného opísaného v dohodnutej skutkovej vete navrhovaného rozsudku možno teda konštatovať, že takéto konanie nepochybne napĺňa znaky skutkovej podstaty zločinu „Ublíženie na zdraví“ podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., v jednočinnom súbehu s prečinom „Výtržníctvo“ podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Takto bolo konanie obvineného právne kvalifikované už v prípravnom konaní, pričom práve z tohto dôvodu bola vec posudzovaná pred vyšetrovateľom (č.l. 81), pričom obvinený bol o prísnejšej právnej kvalifikácii upovedomený pri svojom prvom výsluchu (č.l. 27). Ak následne (v priebehu prípravného konania) nedošlo k zásadnej zmene dôkaznej situácie, je otázne, čo viedlo prokurátora k následnému zmierneniu právnej kvalifikácie v prospech obvineného (č.l. 150). Zákonodarca dal prostredníctvom ustanovenia § 39 ods. 4 Tr. zák. prokurátorovi k dispozícii širší priestor (rozpätie) na dohodnutie výmery trestu oproti zákonom ustanoveným sadzbám. Prokurátor teda môže v rámci konania o dohode o vine a treste ponúknuť obvinenému výhodu miernejšieho trestu. Žiadne výhody v tomto smere však nemôže prokurátor ponúkať vo vzťahu k právnej kvalifikácii vyšetrovaného skutku. Akékoľvek zvýhodňovanie obvineného v tomto smere je nezákonné. Vzhľadom na zrejmú nesprávnosť právnej kvalifikácie konania opísaného v skutkovej vete predloženého návrhu dohody o vine a treste je nezákonný aj dohodnutý trest, vzhľadom na jeho výmeru mimo zákonom určeného rozpätia. Za zločin podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. by totiž prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody minimálne vo výmere troch rokov (už po zohľadnení dispozičného oprávnenia prokurátora - § 39 ods. 4 Tr. zák.). Odhliadnuc od vyššie uvedených výhrad však súd poukazuje aj na nesprávny postup pri aplikácii ust. § 38 Tr. zák., keď v rámci navrhovaného výroku o treste na strane obvineného nebola zohľadnená priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., hoci je nepochybné, že obvinený svojím konaním spáchal viac trestných činov (Rt-1/2011).
Oproti tomu bola na prospech obvineného nedôvodne zohľadnená poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., hoci obvinený nesplnil podmienky určené zákonom na zohľadnenie tejto poľahčujúcej okolnosti. Súd teraz neskúma, či ním formálne prejavená ľútosť bola úprimná (Rt-44/2017), ale poukazuje najmä na skutočnosť, že obvinený sa k spáchaniu skutku v takom rozsahu, ako je opísaný v návrhu dohody o vine a treste, nikdy nepriznal. V prípravnom konaní (v čase, keď už mal k dispozícii dôkazy proti sebe - č.l. 83) obvinený najskôr odmietol vypovedať (č.l. 28). Následne sa síce priznal, ale len k časti dejového priebehu a len k časti spôsobu vzniku zranení na tele poškodeného (č.l. 30). Na priznanie sa páchateľa k spáchaniu trestného činu však môže súd prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť len vtedy, ak sa priznanie týka všetkých skutkových okolností, ktoré sú kvalifikačným momentom súdom použitej právnej kvalifikácie, vrátane okolností, ktoré podmieňujú použitie vyššej trestnej sadzby (Rt-15/2015 - III.). V rámci konania o dohode o vine a treste síce obvinený tvrdil, že sa už v minulosti priznal k spáchaniu skutku (č.l. 160), ale žiaden taký jeho prejav, ktorý by bolo možné označiť za riadne priznanie sa k celému skutku, nie je vo vyšetrovacom spise zachytený. Následne obvinený učinil vyhlásenie, že „priznáva svoju vinu“ (č.l. 160), ale to nestačí. V zmysle § 232 ods. 1 Tr. por. sú základným predpokladom úspešného konania o dohode o vine a treste dva úkony obvineného - priznanie k spáchaniu skutku a uznanie svojej viny. Ak teda obvinený v konaní o dohode o vine a treste len priznal (uznal) svoju vinu, avšak ohľadom priznania skutku len odkázal na údajné priznanie učinené v minulosti, nemožno taký prejav akceptovať
ako splnenie podmienky na uzavretie dohody o vine a treste. Pochopiteľne, také „priznanie“ nemožno akceptovať ani ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd odmietol predložený návrh dohody o vine a treste pre jej zjavnú neprimeranosť (v prospech obvineného) a pre rozpor navrhovaného trestu so zákonom a vrátil vec späť prokurátorovi.
Poučenie:
Proti uzneseniu je možné podať na Okresnom súde Dolný Kubín sťažnosť, a to v lehote troch dní odo dňa jeho oznámenia.