Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Ek/74/2017

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného T-Mobile Czech Republic a.s., so sídlom Tomíčková 2144/1, 149 00 Praha, Česká republika, IČO: 64949681, zast. Mgr. Lenkou Heřmánkováou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom Košická 5590/56, 821 08 Bratislava, proti povinnému R.Á. F., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom W. XX, XXX XX W., o vymoženie 1.718,- Kč s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/74/2017 zo dňa 04. 10. 2017, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 08. 08. 2017 prostredníctvom právneho zástupcu domáhal od povinného vymoženia sumy 1.718,- Kč s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým má byť príkaz Českého telekomunikačního úřadu, odbor pro oblast Praha č. k. ČTÚ-33 636/2016-631/VII. vyř. - PěL zo dňa 01. 02. 2017, ktorý v Českej republike nadobudol právoplatnosť dňa 24. 03. 2017 a vykonateľnosť dňa 11. 04. 2017. Okrem exekučného titulu oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil osvedčenie zo dňa 10. 07. 2017 o súdnom rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach podľa ustanovenia článku 53 nariadenia Európskeho parlamentu a rady č. 1215/2012 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach vydané Českým telekomunikačním úřadem. 2. Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesením sp. zn. 16Ek/74/2017 zo dňa 04. 10. 2017 návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku zamietol a oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmaním exekučného titulu dospel k právnemu názoru, že predložený cudzí exekučný titul bol rozhodnutím cudzieho orgánu verejnej správy, a to konkrétne Českého telekomunikačného úradu, ktorý priamo v samotnom texte mal stanovenú svoju pôsobnosť ako správny orgán. Vyšší súdny úradník predložené vyjadrenie oprávneného podaného prostredníctvom právneho zástupcu, ktoré spočívalo v poukázaní na súkromnoprávnu povahu právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným, na dostatočnosť osvedčenia ako dokumentu preukazujúcim vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj poukaz na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Sp/33/2014 zo dňa 27. 02. 2015 v tomto exekučnom konaní považoval za nepostačujúce na preukázanie uznania vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je cudzie rozhodnutie správneho orgánu. Krajský súd Košice v rozhodnutí sp. zn. 9Sp/33/2014 zo dňa 27. 02. 2015, ktorým ako prvostupňový súd zamietol návrh na uznanie vykonateľnosti príkazu Českého telekomunikačného úradu, vychádzal zo zákona č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 466/2009 Z.z.“). Vyšší súdny úradník v odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu k uvedenému rozhodnutiu poukázal na ustanovenie § 2 písm. c) zákona č. 466/2009 Z.z., ktorý výslovne stanovuje príslušnosť orgánov Slovenskej republiky, a limituje ich s

prihliadnutím na druh pohľadávky podľa § 3 písm. a) zákona č. 466/2009 Z.z. Predmetný zákon nie je možné na daný prípad aplikovať berúc do úvahy príslušnosť orgánov podľa § 2 zákona č. 466/2009 Z.z., procesný postup podľa tohto zákona a skutočnosť, že podľa tohto zákona nedochádza k automatickému uznaniu cudzieho exekučného titulu bez predchádzajúcej žiadosti na príslušný orgán Slovenskej republiky. V zmysle uvedeného uznaniu cudzieho exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie cudzieho orgánu verejnej správy, v tomto exekučnom konaní musí predchádzať konanie o vykonateľnosti rozhodnutia cudzieho orgánu verejnej správy podľa § 420 a nasl. Správneho sporového poriadku. Oprávnený napriek výzve súdu zo dňa 06. 09. 2017 nedoložil osobitné rozhodnutie príslušného súdu o vykonateľnosti rozhodnutia cudzieho orgánu verejnej správy podľa § 420 a nasl. Správneho sporového poriadku, ktorým by preukázal uznanie vykonateľnosti cudzieho exekučného titulu v spojení s § 428 Správneho sporového poriadku, podľa ktorého rozhodnutie cudzieho orgánu verejnej správy možno na území vykonať len na základe rozhodnutia správneho súdu, ktorým sa vyhlási za vykonateľné. Na základe uvedeného, s prihliadnutím na druh exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie cudzieho orgánu verejnej správy, mal vyšší súdny úradník teda za to, že oprávnený nepreukázal splnenie podmienky zakotvenej v § 53 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku, a to uznanie cudzieho exekučného titulu osobitným rozhodnutím výrokom súdu. Keďže zistil, že v tomto konaní sú prítomné dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 08. 08. 2017 podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku zamietol v celom rozsahu. 3. Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, označenú ako „Sťažnosť oprávneného proti výroku o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie v uznesení Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 04. 10. 2017, sp. zn. 16Ek/74/2017“, ktorú odôvodnil tým, že považuje napadnuté uznesenie za nesprávne, nakoľko má za to, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Oprávnený trvá na svojom návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 08. 08. 2017 a uvádza, že ním uplatňovaný nárok na základe rozhodnutia, ktoré vydal Český telekomunikačný úrad dňa 01.02.2017 pod č. k. ČTÚ-33 636/2016-631/VII. Vyř - Pěl. vyřVOT, ďalej považuje za plne oprávnený a relevantný. V nadväznosti na tvrdené nesprávne právne posúdenie oprávnený zastáva názor, že predmetný právny vzťah má súkromnoprávnu povahu a na príslušný proces uznávania pre výkon exekúcie je potrebné aplikovať nariadenie Rady (ES) č. 44/2011 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí, resp. nariadenie č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Svoj názor ohľadom sporu súkromnoprávnej povahy medzi oprávneným a povinným oprávnený oprel o samotnú rozhodovaciu činnosť Českého telekomunikačné úradu. Poukázal na § 141 ods. 1 zákona č. 500/2004 Sb. Správní řád, v zmysle ktorého v prípadoch stanovených osobitnými zákonmi správny orgán rieši aj spory vyplývajúce z občianskoprávnych, pracovných, rodinných nebo obchodných vzťahov, a taktiež na komentár k predmetnému ustanoveniu (Jemelka, L., Pondělíčková, K., Bohadlo, D.: Správní řád, Praha: C. H. Beck, 2016). Na základe § 129 ods. 1 prvej vety zákona č. 127/2005 Sb. o elektronických komunikacích a o změně některých souvisejících zákonů, úrad rozhoduje spory medzi osobou vykonávajúcou komunikačnú činnosť (§ 7) na strane jednej a účastníkom, poprípade užívateľom na strane druhej, na základe návrhu ktorejkoľvek zo strán sporu, pokiaľ sa spor týka povinností uložených týmto zákonom alebo na jeho základe. Podľa komentára k citovanému ustanoveniu (Vlachová, B. Zákon o elektronických komunikacích, Praha: C. H. Beck, 2017), spory, ktoré ČTÚ rozhoduje podľa § 129, sú súkromnoprávnej povahy. S ohľadom na vyššie uvedené je podľa oprávneného jednoznačné, že Český telekomunikačný úrad rozhoduje o účastníckych sporoch, t. j. o súkromnoprávnych sporoch o plnení povinnosti na peňažné plnenie medzi osobami vykonávajúcimi komunikačnú činnosť na strane jednej a účastníkom, prípadne užívateľom na strane druhej. Rozhodovacia právomoc je daná aj osobitosťou sporu telekomunikačnej povahy, kedy Český telekomunikačný úrad požíva akoby výnimku zo svojej všeobecnej rozhodovacej právomoci. Analogicky je možné túto výnimku práve aplikovať na rozhodnutie súkromnoprávnych sporov, pokiaľ sú takéto spory osobitej v tomto prípade telekomunikačnej povahy a ich rozhodnutie závisí od súladu špeciálnych zákonov. Oprávnený taktiež poukázal na trinásť exekúcií, v ktorých rôzne okresné súdy poverili súdneho exekútora vykonaním exekúcie práve na obdobných podkladoch (OSVĚDČENÍ O SOUDNÍM ROZHODNUTÍ V OBČANSKÝCH A OBCHODNÝCH VĚCECH). Oprávnený na základe uvedených skutočností navrhol, aby súd zmenil výrok napadnutého uznesenia týkajúceho sa zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie a nároku na náhradu trov exekučného konania tak, že exekútorovi udelí poverenie na vykonanie exekúcie a zároveň oprávnenému prizná náhradu trov konania v spočívajúcu v ,,odvolacom“ konaní. 4. Podľa § 202 ods. 1 prvej a druhej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov / ďalej len „Exekučný poriadok“/, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde

o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. 5. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. 6. Podľa § 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov /ďalej len „C. s. p.“/, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. 8. Podľa § 248 C. s. p., o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. 9. Podľa § 249 C. s. p., súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania. 10. Podľa § 250 ods. 1 C. s. p., ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. 11. Podľa § 45 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj cudzí exekučný titul vykonateľný v Slovenskej republike. 12. Podľa § 48 ods. 5 Exekučného poriadku, k návrhu na vykonanie exekúcie na podklade cudzieho exekučného titulu oprávnený pripojí aj listiny uvedené v osobitnom predpise. Ak sa podľa osobitného predpisu vyžaduje na vykonanie exekúcie rozhodnutie o vyhlásení vykonateľnosti, oprávnený pripojí aj rozhodnutie súdu o vyhlásení vykonateľnosti cudzieho exekučného titulu. Ak o uznaní cudzieho exekučného titulu rozhodol súd v osobitnom konaní podľa osobitného predpisu, oprávnený pripojí aj rozhodnutie o uznaní. Ak bol cudzí exekučný titul osvedčený podľa osobitného predpisu a ako podmienka jeho výkonu sa nevyžaduje rozhodnutie súdu o jeho vykonateľnosti, oprávnený pripojí aj osvedčenie. 13. Podľa čl. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach /ďalej len „nariadenie č. 1215/2012“/, na účely tohto nariadenia „rozsudok“ je každé rozhodnutie súdu alebo tribunálu členského štátu, bez ohľadu na jeho označenie, vrátane uznesenia, nariadenia, rozhodnutia alebo exekučného príkazu, ako aj rozhodnutia o určení trov alebo výdavkov súdnym úradníkom. 14. Podľa čl. 3 nariadenia č. 1215/2012, na účely tohto nariadenia pojem „súd“ zahŕňa tieto orgány v rozsahu, v akom majú právomoc vo veciach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia: a) v Maďarsku notár (közjegyző) v skrátených konaniach týkajúcich sa platobných rozkazov (fizetési meghagyásos eljárás); b) vo Švédsku exekučný orgán (Kronofogdemyndigheten) v skrátených konaniach týkajúcich sa platobných rozkazov (betalningsföreläggande) a pomoci (handräckning). 15. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - príkazu Českého telekomunikačního úřadu, odbor pro oblast Praha č. k. ČTÚ-33 636/2016-631/ VII. vyř. - PěL zo dňa 01. 02. 2017, ktorý podľa vyznačenej doložky v Českej republike nadobudol právoplatnosť dňa 24. 03. 2017 a vykonateľnosť dňa 11. 04. 2017. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie okrem exekučného titulu pripojil osvedčenie zo dňa 10. 07. 2017 o súdnom rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach podľa ustanovenia článku 53 nariadenia č. 1215/2012 vydané Českým telekomunikačním úřadem. Oprávnený ani na základe výzvy zo dňa 06. 09. 2017 súdu nepredložil rozhodnutie, ktorým by súd Slovenskej republiky vyhlásil exekučný titul ako rozhodnutie cudzieho orgánu verejnej správy za vykonateľné podľa § 420 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. 16. Po preskúmaní obsahu spisu sa sudca stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka. 17. Súd zároveň k skutočnostiam uvedeným oprávneným v sťažnosti uvádza, že súhlasí s tvrdením oprávneného, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý bol podkladom pre vydanie exekučného titulu, má súkromnoprávnu povahu, aj keď predmetný spor riešil správny orgán s výlučnou právomocou riešiť danú vec zverenou mu právnym poriadkom Českej republiky. Český telekomunikační úřad však pri rozhodovaní sporu postupuje podľa zákona č. 500/2004. Sb. Správního řádu. Súd sa ale nestotožnil s argumentom oprávneného, že na proces „uznávania pre výkon exekúcie“ je potrebné aplikovať nariadenie Rady (ES) č. 44/2011 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí (správne číslo nariadenia je 44/2001), resp. nariadenie č. 1215/2012. Súd vo vzťahu k predmetnej námietke oprávneného pre úplnosť konštatuje, že v zmysle čl. 80 nariadenia č. 1215/2012 bolo zrušené nariadenie č. 44/2001, pričom v zmysle prechodných ustanovení uvedených v čl. 66 nariadenia č. 1215/2012 je potrebné na daný prípad aplikovať nariadenie č. 1215/2012. Súd zdôrazňuje, že dôvodom, pre ktorý nie je možné aplikovať nariadenie č. 1215/2012 vo vzťahu k uznaniu a výkonu príkazu Českého

telekomunikačního úřadu, nie je povaha sporu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, ale povaha orgánu, ktorý tento vydal. Český telekomunikačný úrad ako správny orgán, hoci v danom prípade rozhodol súkromnoprávny spor, v žiadnom prípade nemôže byť považovaný za súd v zmysle nariadenia č. 1215/2012, pretože nejde o „súd“, resp. „tribunál“ členského štátu, ani nespadá pod výnimku uvedenú v čl. 3 nariadenia č. 1215/2012 (uvedený článok taxatívnym spôsobom vymenúva orgány, ktoré nie sú súdom, napriek tomu sa považujú za „súd“ na účely nariadenia č. 1215/2012). Rozhodnutie Českého telekomunikačního úřadu teda nenapĺňa znaky uvedené vo vyššie citovanom čl. 2 písm. a) nariadenia č. 1215/2012 a jeho rozhodnutie teda nemôže byť predmetom uznania a výkonu v zmysle predmetného nariadenia. Z uvedeného dôvodu súd považoval za irelevantný aj argument oprávneného, že iné okresné súdy v exekučných konaniach na základe obdobných podkladov poverili súdneho exekútora vykonaním exekúcie. 18. Keďže oprávnený sa napriek označeniu sťažnosti ako „Sťažnosť oprávneného proti výroku o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie v uznesení Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 04. 10. 2017, sp. zn. 16Ek/74/2017“ domáhal taktiež zmeny výroku o náhrade trov exekučného konania, súd podľa obsahu predmetnú sťažnosť posúdil aj ako sťažnosť proti druhému výroku napadnutého uznesenia. V tejto časti však nebola sťažnosť samostatne odôvodnená. Keďže súd zamietol sťažnosť proti výroku napadnutého uznesenia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie, súd nepovažoval za dôvodnú sťažnosť ani v tejto časti. 19. Na základe uvedeného sudca dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/78/2017 zo dňa 04. 10. 2017 vydanému vyšším súdnym úradníkom nie je dôvodná. Preto o sťažnosti oprávneného rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, že túto v celom rozsahu zamietol. 20. Oprávnený sa zároveň domáhal, aby mu súd priznal náhradu trov konania spočívajúcu v „odvolacom“ konaní (výšku náhrady nevyčíslil). Keďže však súd sťažnosť ako nedôvodnú zamietol, oprávnený nemá nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli pri podaní sťažnosti. Rovnako súd poukazuje na skutočnosť, že v tejto časti exekučného konania je oprávnený jediným účastníkom konania. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.