Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-6-2021.pdf
PDF · 92.12 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/6/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu: Račianska - Reality, a.s., so sídlom Račianska 71, 831 02 Bratislava, IČO: 51 284 219, v konaní zast. JUDr. Milošom Barbušom, advokátom, so sídlom Štúrova 13, P.O. Box 154, 810 00 Bratislava, proti žalovaným: 1/ C.. L. V., N.., nar. X.XX.XXXX, 2/ X. V., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Š. XX, XXX XX V., o odstránenie stavby a vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne odstrániť stavbu - garáž súpisné číslo XXXXX, postavenú na parcele číslo XXXXX/XX, nachádzajúcu sa v katastrálnom území O. U., obec Bratislava, mestská časť Nové Mesto, okres Bratislava III a sú povinní spoločne a nerozdielne vypratať pozemok parcelné číslo XXXXX/XX, zastavaná plocha o výmere 19 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území O. U., obec Bratislava, mestská časť Nové Mesto, okres Bratislava III vedený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX vo vlastníctve žalobcu v 1/1, to všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči obom žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 26.1.2021, doplnenou dňa 28.1.2021, žalobca navrhoval rozsudkom uložiť žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne odstrániť stavbu garáže, súpisné číslo XXXXX, postavenú na parcele číslo XXXXX/XX, nachádzajúcu sa v katastrálnom území O. U., obec BA- m.č. Nové Mesto, okres Bratislava III a povinnosť vypratať pozemok parcelné číslo XXXXX/XX, zastavaná plocha o výmere 19 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území O. U., obec BA-m.č. Nové Mesto, okres Bratislava III, vedený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX vo vlastníctve žalobcu v 1/1, to všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca tiež navrhoval, uložiť žalovaným povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.
2. Žalobca tvrdil, že je výlučným vlastníkom pozemku - parcely registra „C“ č. XXXXX/XX o výmere 19 m2 v katastrálnom území Bratislava - Nové Mesto, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX. Pozemok sa nachádza na F. ulici v Bratislave. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi stavby - garáže súpisné číslo XXXXX, postavenej na parcele č. XXXXX/XX. Stavbu užívali žalovaní na základe rozhodnutia bývalého ONV - odbor výstavby, s tým, že sa jedná o dočasnú stavbu. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená nájomná zmluva na pozemok nachádzajúci sa pod stavbou garáže. V zmysle článku III ods. 3.1 zmluvy sa táto zmluva uzatvára na dobu určitú od 1.1.2019 do 31.12.2020. V zmysle článku III ods. 3.2 zmluvy nájomný vzťah zaniká uplynutím doby nájmu. V zmysle článku IV ods. 4.4 zmluvy je nájomca povinný v lehote 15 dní od skončenia doby nájmu predmet nájmu vypratať a odovzdať prenajímateľovi. Žalovaní pozemok vo vlastníctve žalobcu nevypratali a naďalej ho užívajú tým, že je na ňom umiestnená stavba žalovaných.
3. Žalobca mal za to, že v danej veci nejde o režim neoprávnenej stavby v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka a poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 9.10.2000, sp. zn. 22Cdo 1997/2000, podľa ktorého právny režim stavby postavenej na cudzom pozemku na základe obligačného práva, ktoré zaniklo, sa líši od režimu neoprávnenej stavby podľa § 135c Občianskeho zákonníka a riešenia uvedené v § 135c Občianskeho zákonníka nie je možné použiť ani analogicky. Vzhľadom na to, že na základe rozsudku o vyprataní pozemku v danej veci nie je možné odstrániť garáž žalovaných, žalobca navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom, ktorý zaviaže žalovaných na odstránenie stavby z pozemku žalobcu, a zároveň, z dôvodu naplnenia podmienok ustanovených v § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, žalobca žaloval aj o vypratanie pozemku. Žalobca poukázal aj na viaceré rozhodnutia tunajšieho okresného súdu a Krajského súdu v Bratislave v súdnych konaniach s totožným predmetom konania, v ktorých bol právny predchodca žalobcu úspešný a žalovaní vlastníci garáží boli zaviazaní odstrániť stavbu a vypratať pozemok. Žalobca napokon uviedol, že na pozemku s garážami má investičný zámer s už vypracovanou projektovou dokumentáciou a je prístupný na mimosúdne rokovania so žalovanými tým spôsobom, že by došlo k bezodplatnému prevodu vlastníckeho práva k stavbe na žalobcu, pričom následné náklady na jej odstránenie by znášal žalobca a zároveň by si žalobca neuplatňoval žiadne trovy vo vzťahu k súdnemu konaniu.
4. Žalobca označil a predložil listinné dôkazy - výpisy z listov vlastníctva, nájomnú zmluvu zo dňa 20.3.2019, rozhodnutie ONV Bratislava Nové Mesto z dňa 5.4.1971 o prípustnosti stavby, zmluvu o prenechaní pozemku na dočasné užívanie medzi Výskumným ústavom zváračským a F. U. zo dňa 17.2.1976 a rozhodnutie ObNV Bratislava III zo dňa 13.12.1982 o predĺžení dočasného užívania panelových garáží na F. N.. Iné dôkazy žalobca nenavrhol.
5. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili písomne dňa 7.6.2021 a 4.8.2021, žalobu navrhli v celom rozsahu zamietnuť.
6. Žalovaní potvrdili, že sú vlastníkmi garáže súpisného čísla XXXXX, ktorá je postavená na pozemku žalobcov. Ďalej tvrdili, že k pozemku vo vlastníctve žalobcu bola dňa 1.11.1978 uzatvorená zmluva o dočasnom užívaní medzi Výskumným ústavom zváračským (VÚZ) a žalovaným, ktorá bola podľa článku IV. tejto zmluvy uzavretá na dobu neurčitú. VÚZ obnovoval zmluvu o nájme ročne tak, že nájomcovi zaslal začiatkom roka zmluvu na podpis. V roku 2005 bolo garáži určené súpisné číslo, táto skutočnosť bola zapísaná do katastra nehnuteľností a bol vydaný list vlastníctva č. XXXX, kde sú žalovaní uvedení ako vlastníci. O rozhodnutí žalobcu zmluvu o prenájme nepredĺžiť sa žalovaní dozvedeli dňa 28.5.2021 po prevzatí žaloby zo súdu.
7. Žalovaní poukázali na skutočnosť, že právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku parcelné číslo XXXXX/XX je evidovaný na liste vlastníctva XXXX, o čom má žalobca vedomosť, a zavádzajúco tak v žalobe uviedol, že sa jedná o dočasnú stavbu. V roku 2005 bola pôvodne dočasná stavba legalizovaná. Podľa žalovaných aj keď z právneho hľadiska existencia oprávnenej stavby garáže na cudzom pozemku predstavuje pre žalobcu zrejme nežiadúci stav, tak pri jeho riešení je predovšetkým potrebné vychádzať z toho, že vlastnícke práva vlastníka pozemku a vlastníka stavby sú samostatné, rovnocenné a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. V tej súvislosti žalovaní poukázali na článok 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a článok 11 Listiny základných práv a slobôd.
8. Žalovaní považovali za právne významné, že zmluva o dočasnom užívaní nebola zo strany VÚZ a ani žalobcu zrušená, takže je podľa nich doposiaľ platná. Čo sa týka nájomnej zmluvy zo dňa 20.3.2019, žalovaní poukazovali na článok IV. bod 4.4, ktorý žalobca v žalobe necitoval celý. Celý bod 4.4 znie: „Nájomca je povinný v lehote 15 dní od skončenia doby nájmu predmet nájmu vypratať a odovzdať prenajímateľovi. V prípade, ak tak neurobí, prenajímateľ je oprávnený predmet nájmu vypratať na náklady nájomcu“. Predmetné ustanovenie tak nezaväzuje žalovaných, aby „vypratali nehnuteľnosť a odstránili stavbu“, čoho sa žalobca domáha, okrem iného, odvolaním sa na prvú vetu uvedeného bodu zo zmluvy. Nájomná zmluva, na ktorú sa odvoláva žalobca, je z hľadiska realizovateľnosti - búranie garáže jedincom, nerealizovateľná, a teda neplatná. V zmysle § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Podľa stavebného zákona č. 50/1976 na odstránenie stavby, pokiaľ nebolo nariadené, je potrebné povolenie stavebného úradu, ktoré zatiaľ nebolo vydané.
9. Osobitne žalovaní poukázali na skutočnosť, že pokiaľ žalobca tvrdí, že na pozemku má investičný zámer s už vyhotovenou projektovou dokumentáciou, je potrebné uvedené tvrdenie súdu preukázať podľa § 132 ods. 3 a § 150 ods. 1 CSP. V tomto prípade ide o dôvod, ktorým žalobca odôvodňuje podanú žalobu, ktorou sa domáha vypratania nehnuteľnosti a odstránenia stavby, a preto preukázanie dôvodnosti a právnej naliehavosti tak významného zásahu do vlastníckeho práva žalovaných musí žalobca preukázať. Pokiaľ žalobca vie preukázať dôvodný a naliehavý právny záujem, nič mu nebránilo, berúc do úvahy, že žalobca plánuje garáž vo vlastníctve žalovaných zbúrať, aby žalovaným navrhol finančné vyrovnanie sám alebo na základe znaleckého posudku a následne realizoval na vlastné náklady odstránenie stavby. Žalovaní vyjadrili ochotu akceptovať návrh na mimosúdne rokovanie v súlade s návrhom žalobcu, pri zohľadnení predovšetkým tej skutočnosti, že garáž bola legalizovaná a zapísaná na list vlastníctva.
10. Žalovaní ako dôkazy označili a predložili výpis z listu vlastníctva č. XXXX, zmluvu o prenechaní pozemku na dočasné užívanie zo dňa 1.11.1978, kolaudačné rozhodnutie ObNV Bratislava III zo dňa 1.12.1982, rozhodnutie Mestskej časti Bratislava Nové mesto zo dňa 14.4.2005 o určení súpisného čísla garáže, nájomnú zmluvu zo dňa 20.3.2019, korešpondenciu žalovaného s katastrom nehnuteľností, ponuku na predaj garáže a fotografiu garáže. Iné dôkazy nenavrhli.
11. Vo veci bolo nariadené pojednávanie.
12. Skutkový stav tvrdený žalobcom, tak ako je uvedený v ods. 2 a 6 tohto rozsudku, nebol sporný. Z tohto skutkového stavu súd vychádzal pri rozhodnutí. Tento skutkový stav vyplynul aj z predložených listinných dôkazov.
13. Nebolo sporné, že pozemok je vo vlastníctve žalobcu a garáž na pozemku vo vlastníctve žalovaných. Žalovaný 1/ a VÚZ uzavreli dňa 1.11.1976 zmluvu o prenechaní pozemku na dočasné užívanie na neurčitú dobu s tým, že na ňu platia ustanovenia §§ 397 a 398 Občianskeho zákonníka. Dňa 1.12.1982 ObNV Bratislava III vydal kolaudačné rozhodnutie podľa stavebného zákona č. 50/1976 Zb., ktorým povolil žalovanému a ďalším stavebníkom užívať stavby garáží v radovej zástavbe na F. ulici v Bratislave za účelom garážovania motorových vozidiel, a to ako stavbu dočasnú do 31.12.1985, s tým, že po uvedenom termíne sú stavebníci povinní stavbu odstrániť na vlastné náklady, bez nároku na náhradu. Dňa 14.4.2005 mestská časť na žiadosť žalovaného ako stavebníka určila pre garáž súpisné číslo XXXXX, a to na základe dokladov, ktoré žalovaný predložil - rozhodnutia o prípustnosti stavby zo dňa 7.2.1979 zn. OV a ÚP-XXX-XXXX/XX-R., kolaudačného rozhodnutia zo dňa 1.12.1982 pod číslom OV a ÚP-XXXX/XXXX-C..B.-XX-I., vydaného na dobu určitú do 31.12.1985, čestného vyhlásenia vlastníka stavby zo dňa 6.4.2005 a nájomnej zmluvy s vlastníkom pozemku zo dňa 10.3.2005. Dňa 20.3.2019, resp. 1.4.2019, žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli nájomnú zmluvu na pozemok v zmysle § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to na dobu určitú od 1.1.2019 do 31.12.2020. V bode 4.4 sa dohodli, že nájomca je povinný v lehote 15 dní od skončenia doby nájmu predmet nájmu vypratať a odovzdať prenajímateľovi. V prípade, ak tak neurobí, prenajímateľ je oprávnený predmet nájmu vypratať na náklady nájomcu.
14. Spor medzi stranami nespočíval v skutkovom stave, predmetom sporu bolo iba právne posúdenie.
15. Podľa § 397 ods. 1 a § 398 Občianskeho zákonníka, platného k 31.12.1982, nehnuteľnosť alebo jej časť možno dohodou prenechať inému na dočasné užívanie. Užívanie sa skočí uplynutím doby, na ktorú bolo dohodnuté. Ak nie je doba určená, skončí sa užívanie uplynutím doby, v ktorej sa dosiahol alebo mohol dosiahnuť účel, na ktorý bola nehnuteľnosť do užívanie prenechaná. Ak však sa nehnuteľnosť užíva v rozpore s dohodnutým alebo obvyklým spôsobom, možno požadovať, aby sa užívanie skončilo ihneď.
16. Podľa § 676 ods. 1 a 2 nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola pôvodne dojednaná. Nájom dojednaný na dlhšiu dobu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.
17. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
18. Dôležitou skutočnosťou pre rozhodnutie sporu bolo, že išlo o dočasnú stavbu. Táto skutočnosť vyplynula z listinných dôkazov, zo samotného kolaudačného rozhodnutia vydaného pre žalovaného ako stavebníka. Na základe tohto rozhodnutia si žalovaní museli byť vedomí, že ich garáž je len dočasnou stavbou a že po uplynutí stanovenej doby na jej užívanie sú povinní ju na vlastné náklady odstrániť. Ako v prípade iných garáží na Sliačskej ulici, tak aj v prípade žalovaných došlo k predĺženiu doby užívania garáží do 31.12.1992, a to opäť s tým, že po tomto termíne sú stavebníci povinní stavby odstrániť na vlastné náklady, bez nároku na náhradu.
19. Od 1.1.1992 sa právny režim dočasného užívania nehnuteľností zmenil na nájom podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. S odkazom na tieto ustanovenia uzavrel žalobca so žalovaným nájomnú zmluvu na dobu určitú do 31.12.2020. Žalobca podal žalobu na súd dňa 26.1.2021, teda v rámci zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty po skončení doby nájmu. V dôsledku toho sa nájomný vzťah už nepredĺžil a žalovaní stratili právny titul na užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu.
20. Naliehavý právny záujem na vyprataní pozemku a na odstránení stavby žalobca nebol povinný preukazovať. Možnosť podať žalobu na vypratanie nehnuteľnosti vyplýva priamo z citovaného ustanovenia § 676 Občianskeho zákonníka a predstavuje súčasť ochrany vlastníka veci. Naviac išlo o žalobu o splnenie povinnosti, nie určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (CSP). Žalobca teda nemusel v konaní preukazovať svoj investičný zámer s pozemkom a pripravenú projektovú dokumentáciu.
21. V súvislosti s argumentom žalovaných, že pridelením súpisného čísla a vydaním listu vlastníctva bola garáž ako dočasná stavba legalizovaná, súd poukazuje na argumentáciu žalobcu uvedenú v žalobe a na závery, ktoré sú uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 1997/2000. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že „pokiaľ stavebník zriadi na základe dohody s vlastníkom pozemku stavbu na pozemku, ktorý je podľa tejto dohody oprávnený užívať len dočasne, stráca po uplynutí dohodnutej doby právo mať naďalej na tomto pozemku dočasne umiestnenú stavbu a neoprávnene tak zasahuje do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, ktorý sa môže podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka domáhať odstránenia stavby. Vlastníkovi stavby, ktorého obligačné právo mať na pozemku umiestnenú stavbu v dôsledku časového obmedzenia tohto práva zaniklo, neprináleží námietka proti žalobe vlastníka pozemku, že má právo mať na pozemku stavbu.“ Hoci ide o rozhodnutie súdu Českej republiky, a nie o rozhodnutie najvyšších súdnych autorít v zmysle čl. 2 základných princípov CSP, považuje súd uvedené závery za správne a presvedčivé, keďže vychádzajú z rovnakých právnych ustanovení. V súlade s tým sa napokon vytvorila aj ustálená rozhodovacia prax odvolacieho krajského súdu na identické prípady.
22. Vydaním listu vlastníctva a pridelením súpisného čísla stavba garáže nestratila charakter dočasnej stavby, vybudovanej na cudzom pozemku so súhlasom vlastníka. Garáž žalovaných nikdy nebola tzv. neoprávnenou stavbou, ani nepovolenou stavbou, nič to však nemení na tom, že bola vybudovaná len ako dočasná stavba na určitú dobu. Z uvedeného teda vyplýva, že na daný prípad nie je možné ani analogicky aplikovať ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka a usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby inak, než jej odstránením, pokiaľ sa toho vlastník pozemku domáha a s vlastníkom stavby sa nedohodol inak.
23. Ako dôvod na zamietnutie žaloby súd neuznal ani argument žalovaných, že žalované plnenie - odstránenie garáže je nemožné plnenie, teda že aj samotná zmluva o nájme je v tejto časti neplatný právny úkon. Odstránenie stavby garáže je objektívne možné plnenie a nepredstavuje ani tak zaťažujúce plnenie, ktoré by od vlastníka nebolo možné vzhľadom na všetky okolnosti spravodlivo požadovať. Aj pôvodný účel prenechania pozemku bol podľa súdu po 40 rokoch nepochybne naplnený.
24. Pokiaľ ide o žalobný návrh (petit) tento vyplýva jednak zo znenia § 676 Občianskeho zákonníka, ako aj z toho, že na pozemku žalobcu sa neoprávnene nachádza nehnuteľná vec. V tej súvislosti súd opäť odkazuje aj na vyššie uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu. Ustálená súdna prax vychádza z toho, že výkonom rozhodnutia vyprataním nehnuteľnosti je možné dosiahnuť iba odstránenie hnuteľných vecí z tejto nehnuteľnosti, nie nehnuteľných stavieb, ktoré po odstránení ako nehnuteľné veci v právnom
zmysle zaniknú. Nehnuteľnú stavbu nie je možné z pozemku premiestniť inam, do úvahy prichádza len jej odstránenie, čo sa dosiahne vykonaním určitých prác a výkonov. Preto sa žalobca ako vlastník pozemku mohol domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva aj podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobou na odstránenie stavby.
25. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
26. Žalobca mal v konaní celkový úspech, preto mu bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 CSP priznaný nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady, ktorú sú žalovaní povinní zaplatiť žalobcovi, bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na Okresnom súde Bratislava III.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinná strana nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.