Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_10C-277-2015.pdf
PDF · 121.78 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/277/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou Mgr. Monikou Czafikovou v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, Sociálna poisťovňa pobočka Komárno, Petöfiho 7, Komárno, proti žalovaným: X/ O. Q., Z.. XX.XX.XXXX, B. K. R.. XXXX/X, A., X/ U. Q., Z.. XX.XX.XXXX, B. A. R.. XXX/XX, A., X/ P. Q., Z.. XX.XX.XXXX, B. G. XXX/XX, L. F., všetci práv. zast.: Advokátska kancelária GRUJBÁR s.r.o., so sídlom Adama Štrekára 8255/50, Trnava, o zaplatenie 53,83 eur takto
rozhodol:
Žalovaná 1/ je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 53,83 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Voči žalovaným 2/ a 3/ sa žaloba z a m i e t a .
Žalobca má voči žalovanej 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Žalovaným 2/ a 3/ sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 25.03.2014 doručenou súdu dňa 31.03.2014 domáhal voči právnemu predchodcovi žalovaných (P.. U. Q.) zaplatenia sumy 53,83 eur.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že ako oprávnený podal dňa 18.08.2006 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej M. B., bytom Q.J. XXXX/X, A. u právneho predchodcu žalovaných - P.. U. Q., pre vymoženie dlžnej sumy spolu vo výške 1.622,- Sk (53,83 eur) na podklade exekučného titulu - rozhodnutie č. 700-1210029204-GC04/04 zo dňa 12.11.2004, právoplatného dňa 10.01.2005 a vykonateľného dňa 25.01.2005, rozhodnutie č. 700-1210056106/06 zo dňa 27.03.2006, právoplatného dňa 12.05.2006 a vykonateľného dňa 29.05.2006. Okresný súd Komárno vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre právneho predchodcu žalovaných - súdneho exekútora P.. U. Q. dňa 24.08.2006. Právny predchodca žalovaných ako poverený súdny exekútor vydal dňa 29.09.2006 upovedomenie o začatí exekúcie č. EX 758/2006, doručené oprávnenému Sociálnej poisťovni, pobočka Komárno dňa 04.10.2006. Sociálna poisťovňa ústredie vyzvalo súdnych exekútorov na predloženie inventarizácií exekučných konaní. Na základe zaslaných podkladov nástupníka P.. P. D. bolo zistené, že exekučné konanie EX 758/2006 je vedené na exekútorskom úrade ako ukončené. Následne po zistení týchto skutočností bol vyzvaný súdny exekútor P.. U. Q. na poskytnutie informácií o vykonaných úhradách na účet pobočky v exekučnom konaní EX 758/2006. P.. U. Q. sa k veci nevyjadril, i keď zásielku prevzal, predmetnú sumu zadržuje u seba a do dnešného dňa prijaté plnenie od povinného nevydal oprávnenému - nepoukázal sumu vo výške 53,83 eur na účet oprávneného. Zároveň bola vyzvaná aj povinná M. B.Á. na predloženie dokladov o úhrade pohľadávok vymáhaných v exekučnom konaní EX 758/2006. Povinnou boli predložené dňa 24.01.2014 príjmové pokladničné doklady exekútorského úradu zo dňa 08.12.2006, 17.01.2007, 13.02.2007 a 13.03.2007, ktoré svedčia o skutočnosti, že pohľadávka
povinnej bola hradená v hotovosti na exekútorskom úrade P.. U. Q.. Žiadosťou zo dňa 26.02.2014 bol vyzvaný nástupca P.. P. D. na zaslanie vyúčtovania a poskytnutia informácií v konaní EX 758/2006. Dňa 06.03.2014 prostredníctvom elektronickej korešpondencie podal správu o ukončení konania v roku 2007. Žalobca stále eviduje nedoplatky v exekučnom konaní. Právny predchodca žalovaných vymožené sumy v exekučnom konaní nevyplatil a do dnešného dňa prijaté plnenia od povinnej nepoukázal žalobcovi ako oprávnenému na účet v sume 53,83 eur Zadržiavanie úhrad od povinnej a nečinnosť súdneho exekútora P.. U. Q. je v rozpore s § 46 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej vykonanie. Právny predchodca žalovaných - P.. U. Q. svojim konaním zároveň porušuje Zmluvu o spolupráci pri vykonávaní exekúcie, uzatvorenú medzi žalobcom ako oprávneným a právnym predchodcom žalovaných ako súdnym exekútorom dňa 24.09.2003. Podľa čl. II. bod 6. tejto zmluvy je exekútor povinný vymožené finančné prostriedky (vrátane čiastkových úhrad poukazovať na účet oprávneného do piatich pracovných dní od ich vymoženia. Z uvedených dôvodov sa žalobca domáha zaplatenia sumy 53,83 eur žalobou na súde.
3. Dňa 01.10.2014 súd žalobcu vyzval, aby doložil, či a akým spôsobom bola vybavená žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku v zmysle § 15 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Dňa 18.11.2014 bolo doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom udáva, že má za to, že na tento prípad sa nemá aplikovať zákon č. 513/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu v znení neskorších predpisov a aj ústredím Sociálnej poisťovne bol usmernený na podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu.
4. Dňa 26.01.2015 súd vydal platobný rozkaz, ktorým právneho predchodcu žalovaných zaviazal na zaplatenie sumy 53,83 eur žalobcovi. Právny predchodca žalovaných podal proti platobnému rozkazu odpor s odôvodnením vo veci samej. Jeho podaním došlo zo zákona k zrušeniu platobného rozkazu. V odpore právny predchodca žalovaných namieta, že popiera uplatňovaný nárok žalobcu čo do výšky a právneho dôvodu v celom rozsahu. S poukazom na veľký odstup času od doby, kedy malo byť žalobcovi plnené, právny predchodca žalovaných z opatrnosti vznáša námietku premlčania proti nárokom uplatneným zo strany žalobcu. Objektívna premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka je 4 roky podľa § 397 Obchodného zákonníka a začína plynúť podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Podľa § 392 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok plniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Právny predchodca žalovaných má za to, že všetky lehoty na uplatnenie si akéhokoľvek nároku zo strany žalobcu proti právnemu predchodcovi žalovaných sú už premlčané a žalobca ako riadny hospodár sa mal skôr zaujímať o svoje peňažné záležitosti a nie po ôsmich rokoch od ukončenia exekučných konaní.
5. Žalobca sa k odporu vyjadril vo svojom podaní doručenom súdu dňa 01.04.2015, v ktorom uviedol, že v súlade s čl. II bod 6 Zmluvy o spolupráci pri vykonávaní exekúcií je exekútor povinný vymožené finančné prostriedky (vrátane čiastkových úhrad) poukazovať na účet oprávneného do piatich pracovných dní od ich vymoženia. V súlade s článkom II bodu 5 predmetnej zmluvy exekútor zodpovedá oprávnenému za škodu, ktorú spôsobil on alebo jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa exekučného poriadku. Zadržiavanie úhrad od povinnej a nečinnosť súdneho exekútora P.. U. Q. je v rozpore s § 46 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej vykonanie. Žalobca s tvrdením, že jeho nárok je premlčaný a s tým, že sa ako riadny hospodár mal skôr zaujímať o svoje peňažné záležitosti, nesúhlasí. Žalobca mal podpísanú zmluvu s právnym predchodcom žalovaných, ktorá zaväzovala právneho predchodcu žalovaných na zaslanie vymožených úhrad v rámci exekučných konaní na účet žalobcu. Exekútor v súlade s článkom II bod 7 mal poskytovať oprávnenému správu o stave exekučného konania mesačne až do začatia poukazovania finančných prostriedkov na účet oprávneného alebo do zastavenia exekučného konania. Žalobca neobdržal zo strany právneho predchodcu žalovaných žiadnu správu ako ani dokumentáciu osvedčujúcu ukončenie exekučného konania EX 758/2006. Exekučné konanie sa ukonči vymožením pohľadávky resp. zastavením exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku. Z uvedených dôvodov žalobca nemal a nemohol mať vedomosti o tom, že povinná M. B. svoj dlh právnemu predchodcovi žalovaných uhradila. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že ako poškodený sa dozvedel o škode, ktorú mu spôsobil právny predchodca žalovaných až po podaní správy jeho nástupníkom P.. P. D. v roku 2013. Právny predchodca žalovaných od začatia exekučného konania do dnešného dňa žiadne finančné prostriedky nezaslal na účet žalobcu v súlade so zmluvou o spolupráci pri vykonávaní exekúcií. Na základe týchto skutočností žalobca bol v domnení, že dlžná suma nie je uhradená a exekučné konanie EX 758/2006 je neukončené. Žalobca sa o vymožení
dozvedel až v roku 2013 po obdržaní výsledkov inventarizácie, ktoré obsahovali správu o ukončení exekúcie EX 758/2006, ktorá bola následne potvrdená osobitným mailom nástupníka. Na základe týchto skutočnosti sa nejedná o premlčané právo a preto v žiadnom prípade nie je možné uplatniť § 392 Obchodného zákonníka.
6. Na pojednávaní dňa 07.10.2015 žalobca uviedol, že má za to, že premlčacia doba v danej veci začala plynúť až v roku 2013, kedy sa žalobca dozvedel, že exekučná vec je ukončená vymožením pohľadávky žalobcu. Žalobca nepodal návrh na prerokovanie nároku v zmysle § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pretože bol nadriadeným usmernený tak, že sa so svojim nárokom má obrátiť priamo na súd. Súdny exekútor žalobcovi nepodával mesačné správy o stave exekučného konania a žalobca súdneho exekútora o podanie takýchto správ nežiadal. O tom, že pohľadávka žalobcu bola od povinnej vymožená, ale peniaze súdny exekútor neodviedol, sa žalobca dozvedel v roku 2013 po nariadení celoplošnej kontroly. Žalobca ďalej uviedol, že svoj nárok si uplatňuje z titulu náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená neuhradením vymoženého poistného exekútorom. Právny zástupca právneho predchodcu žalovaných na pojednávaní uviedol, že žiada žalobu zamietnuť, namietal pasívnu legitimáciu právneho predchodcu žalovaných, pretože pokiaľ má žalobca názor, že prišlo zo strany povinného ku škode na strane oprávneného, mal sa žalobca domáhať svojich nárokov žalobou o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci alebo nesprávnym úradným postupom v zmysle § 4 ods.1 bod 3 zák. č. 514/2003 Z.z., a to proti Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. V ďalšom namietol premlčanie uplatneného nároku zo strany žalobcu s poukazom na § 101 Občianskeho zákonníka v súvislosti s § 106 ods. 1, ods. 2, prvá časť vety pred čiarkou, a to aj s poukazom na Zmluvu o spolupráci pri vykonávaní exekúcií zo dňa 24.9.2003, a to článok II, bod 6, podľa ktorého exekútor je povinný vymožené finančné prostriedky, vrátane čiastkových úhrad poukazovať na účet oprávneného do piatich pracovných dní od ich vymoženia. Poslednú splátku exekútor vymohol (ako to vyplýva z exekučného spisu) dňa 13.03.2007. Od tohto dátumu, keď rátame päť pracovných dní, tak na šiesty pracovný deň mali byť finančné prostriedky poukázané na účet žalobcu. Ak sa tak nestalo, nasledujúcim dňom po tejto lehote začala plynúť objektívna premlčacia lehota podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka (prvá časť vety pred čiarkou), ktorú nie je možné prekročiť, aj keď sa žalobca poškodil alebo si nárok na náhradu škody uplatnil po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty. Právny predchodca žalovaných mal za to, že nárok žalobcu bol premlčaný od marca 2010, preto navrhoval žalobu zamietnuť.
7. Súd rozsudkom č.k. 10C/277/2015-77 zo dňa 07.10.2015 návrh zamietol s odôvodnením, že nárok na náhradu škody, ktorá vznikla konaním súdneho exekútora, si môže poškodený uplatniť prostredníctvom samostatného konania v súlade so zákonom č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Podmienkou pre uplatnenie tohto práva v danom prípade je jeho predbežné prerokovanie na základe písomnej žiadosti poškodeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Až keď príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie, môže sa poškodený domáhať uspokojenia svojho nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Takýto návrh má smerovať proti Slovenskej republike konajúcej prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Nakoľko za žalovaného v tomto konaní žalobca označil bývalého exekútora, súd návrh pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného zamietol. Ďalším dôvodom pre zamietnutie návrhu aj v prípade, že by žalovaným bola Slovenská republika, je nepodanie písomného návrhu na predbežné prerokovanie nároku príslušným orgánom podľa § 4 a 11 Zákona č. 514/2003 Z.z.
8. Proti predmetnému rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že sa domáhal zaplatenia sumy 53,83 eur titulom náhrady škody, ale súd tým nie je viazaný a nesprávne vymedzenie nároku nemôže byť dôvodom zamietnutia žaloby, že v predmetnom prípade ide o posúdenie súbehu a konkurencie nárokov z titulu bezdôvodného obohatenia a náhrady škody. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo 199/2005 a uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 361/09-24 zo dňa 26. novembra 2009, ako aj uznesenie Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 17/2013-16 zo dňa 16. januára 2013 a uviedol, že má za to, že žalobca, pokiaľ existuje možnosť domáhať sa vydania plnenia ako bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, nemožno nárok dôvodne uplatniť v konaní podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. K vzniku povinnosti súdneho exekútora voči oprávnenému nedochádza na základe právneho alebo nesprávneho úradného postupu, ale vyplýva priamo zo zákona a tiež z predmetnej zmluvy. K námietke premlčania uviedol, že
bezdôvodné obohatenie nie je premlčané s ohľadom na skutočnosť, že ide o úmyselné konanie, kde objektívna premlčacia doba je desaťročná, v rámci ktorej plynie dvojročná subjektívna lehota a to odo dňa dozvedenia sa, že k bezdôvodnému obohateniu došlo, čo sa v predmetom prípade stalo predložením dokladov o úhrade pohľadávky povinnou dňa 14. januára 2014. Neodvedenie sumy plnenia povinným nemožno v žiadnom prípade hodnotiť ako neúmyselné konanie.
9. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol odvolací súd uznesením č.k. 9Co/114/2016-103 zo dňa 13.10.2016 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil no ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí odvolací súd uviedol, že so záverom súdu prvej inštancie, vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 75/2015 zo dňa 23. marca 2016, ktoré bolo aj predmetom rokovania občianskoprávneho kolégia na NS SR dňa 19. - 20. septembra 2016 sa odvolací súd nestotožňuje. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí uviedol, že pokiaľ ide o vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku a zodpovednosťou štátu podľa zák. č. 514/2003 Z. z., že zodpovednosť exekútora za škodu pri výkone funkcie exekútora je širšia ako podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Exekučný poriadok, ani zák. č. 514/2003 Z. z. priamo nestanovujú prioritu alebo výlučnosť zodpovednosti za škodu podľa niektorého z nich; obe zodpovednosti stoja vedľa seba. Z ich dikcie možno vyvodiť, že za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu (činnosti uvedené v ustanoveniach § 29 až § 194 Exekučného poriadku), zodpovedá vedľa štátu (s následným právom regresu) rovnako sám exekútor, a to za podmienok uvedených v § 33 ods. 1 Exekučného poriadku (podobne II. ÚS 289/2008). Vychádzajúc z uvedeného potom závisí výlučne na rozhodnutí poškodeného, či bude náhradu škody požadovať podľa zák. č. 514/2003 Z. z., alebo či predmetný nárok bude uplatňovať priamo od exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Súdu prvej inštancie uložil povinnosť v ďalšom konaní sa zaoberať žalobou žalobcu, vychádzajúc zo skutkového stavu popísaného žalobcom v žalobe, vec právne posúdiť (keďže právnym posúdením veci stranou nie je súd viazaný) a vyhodnotiť aj vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného.
10. Z dôvodu, že právny predchodca žalovaných P.. U. Q. dňa 22.01.2016 zomrel, súd uznesením č.k. 10C/277/2015 zo dňa 29.05.2017 vydaným vyšším súdnym úradníkom rozhodol o tom, že v konaní pokračuje s dedičmi nebohého P.. U. Q., a to so žalovanými 1/, 2/ a 3/. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.07.2017.
11. Na pojednávaní dňa 02.11.2017, ktoré súd vykonal v neprítomnosti žalovaných 1/, 2/ a 3/ a za účasti povereného zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaných 1/, 2/ a 3/, právny zástupca žalovaných poukázal na to, že z osvedčenia o dedičstve vyplýva, že celé dedičstvo po nebohom P.. U. Q.Z. nadobudla výlučne žalovaná 1/, preto uznesenie sp.zn. 10C/277/2015 zo dňa 29.05.2017 nie je správne, keď súd rozhodol, že v konaní pokračuje s dedičmi nebohého žalovaného ako so žalovanými 1/, 2/ a 3/. Správne mal súd rozhodnúť len o pokračovaní v konaní s dedičkou O. Q., teda žalovanou 1/. Žalobca na pojednávaní uviedol, že trvá na úhrade vymoženej pohľadávky vo výške 53,83 eur titulom úmyselného obohatenia súdneho exekútora. Bolo preukázané pokladničnými dokladmi, že k úhrade zo strany povinnej v exekučnom konaní došlo. Súdny exekútor vymoženú čiastku nepoukázal žalobcovi ako oprávnenému v exekučnom konaní. Je pravdou, že súdny exekútor zo strany žalobcu nebol vyzývaný, avšak jemu vyplývala povinnosť vymožené čiastky poukazovať oprávnenému, teda žalobcovi. Žalobca má za to, že uplatnený nárok nie je premlčaný, pretože doklady boli žalobcovi predložené v roku 2014. Právny zástupca žalovaných uviedol, že trvá na tom, že nárok žalobcu je premlčaný. Subjektívne právo dvoch rokov uplynulo v rámci trojročnej premlčacej lehoty. Žalobca mal povinnosť ako starostlivý odborný hospodár s náležitou starostlivosťou sa starať o svoje exekučné konania, žalobca však takto nekonal. Nárok považuje za premlčaný, pôvodný žalovaný, teda súdny exekútor si svoje povinnosti splnil, pretože v tejto veci boli plnené jednotlivé pohľadávky pre žalobcu a pokiaľ v rámci nich vznikla určitá nepresnosť alebo nejasnosť, túto si žalobca mohol uplatniť a reklamovať u pôvodného žalovaného v lehote 3 rokov. Toto sa však nestalo a to ani do odvolania pôvodného žalovaného z funkcie súdneho exekútora. Žalobca sa spamätal až keď generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne dal generálnym pokynom preskúmať všetky živé veci žalobcu u všetkých súdnych exekútorov, to bolo možno v roku 2014. Dovtedy žalobca neprejavil ani najmenší záujem zisťovania stavu vecí u pôvodného žalovaného, teda u súdneho exekútora, a to ani pri koncoročných zúčtovaniach, ktoré robila napr. Všeobecná zdravotná poisťovňa. Žalobca takéto koncoročné zúčtovanie svojich exekučných vecí nerobil nikdy, spamätal sa neskoro po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. Žalobca k prednesu právneho zástupcu žalovaných uviedol, že k vzniku povinnosti súdneho exekútora nedochádza na základe správneho alebo nesprávneho postupu žalobcu.
Súdny exekútor je povinný postupovať na základe zákona a zmluvy, ktorá bola uzavretá so žalobcom. Z exekučného spisu vyplýva, že súdny exekútor vymoženú čiastku žalobcovi ako oprávnenému v exekučnom konaní nepoukázal. Právny zástupca žalovaných v záverečnej reči poukázal na vyjadrenie žalobcu zo dňa 12.11.2014, kde žalobca podrobne uvádza, kedy mali byť pohľadávky uhradené. Z toho vyplýva, že od roku 2006 a 2007 začala plynúť objektívna premlčacia trojročná doba, ktorá uplynula dokonca aj dvakrát. K žalobcom udávanému úmyselnému bezprávnemu obohateniu uviedol, že nevidí žiadne skutočnosti resp. žiadny náznak konania, ktoré by odôvodňovalo úmyselné konanie pôvodného žalovaného, nie je zrejmé, z akých úvah tvrdenia žalobcu vychádzajú.
12. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä s návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 02.08.2006, upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 13.09.2006, žiadosťou zo dňa 07.10.2013 s doručenkou preukazujúcou jej doručenie právnemu predchodcovi žalovaných dňa 10.10.2013, výzvou zo dňa 13.01.2014, príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa 13.03.2007, 13.02.2007, 08.12.2006, 17.01.2007, žiadosťou zo dňa 26.02.2014, emailovou správou od P.. P. D. zo dňa 06.03.2014, Zmluvou o spolupráci zo dňa 24.09.2003, Osvedčením o dedičstve sp. zn. 9D/42/2016 a pripojeným exekučným spisom EX 758/2006, ktorý bol súdu na základe jeho žiadosti zaslaný Slovenskou komorou exekútorov dňa 27.07.2015 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
13. Žalobca ako oprávnený dňa 18.08.2006 podal u právneho predchodcu žalovaných - súdneho exekútora P.. U. Q. návrh na vykonanie exekúcie voči povinnej M. B., Z.. XX.XX.XXXX, na vymoženie pohľadávky v sume 1.622,- Sk (53,84 eur). Exekučné konanie bolo u súdneho exekútora vedené pod č. EX 758/2006 Dňa 24.09.2003 žalobca ako oprávnený, uzatvoril so súdnym exekútorom Zmluvu o vykonaní exekúcie. V článku II. bod 6 tejto zmluvy sa strany dohodli na tom, že exekútor je povinný vymožené finančné prostriedky (vrátane čiastkových úhrad) poukazovať na účet oprávneného do piatich pracovných dní od ich vymoženia. Žalobca dožiadaním u súdneho exekútora P.. P. D., ako nástupníka súdneho exekútora P.. U. Q. zistil, že exekučné konanie EX 758/2006 je vedené na exekútorskom úrade ako ukončené. Povinná M. B. na výzvu žalobcu na predloženie dokladov o úhrade pohľadávok vymáhaných v exekučnom konaní EX 758/2006 dňa 24.01.2014 predložila žalobcovi príjmové pokladničné doklady exekútorského úradu zo dňa 08.12.2006, 17.01.2007, 13.02.2007 a 13.03.2007. Z predložených príjmových pokladničných dokladov vyplýva, že povinná uhradila u súdneho exekútora v hotovosti dňa 08.12.2006 sumu 1.000,- Sk, dňa 17.01.2007 sumu 1.000,- eur, dňa 13.02.2007 sumu 1.000,- Sk a dňa 13.03.2017 sumu 886,- Sk, spolu teda sumu 3.886,- Sk (128,99 eur). Napriek tomu, že predmetná exekúcia sa skončila vymožením pohľadávky, súdny exekútor v rozpore so svojimi povinnosťami nepoukázal žalobcovi ako oprávnenému v exekučnom konaní vymoženú sumu istiny od povinnej. Žalobca ako oprávnený z danej exekúcie, žaloval súdneho exekútora z titulu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
14. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) účinného v čase vzniku škody (ďalej len „exekučný poriadok“) ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.
15. Podľa § 451 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
16. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
17. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
18. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
19. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobca podal u právneho predchodcu žalovaných návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky od povinnej M. B. vo výške 1.622,- Sk (53,84 eur). Na základe tohto návrhu bolo začaté exekučné konanie, ktoré bolo u súdneho exekútora vedené pod č. EX 758/2006. Povinná pohľadávku vymáhanú v tomto exekučnom konaní preukázateľne uhradila v hotovosti u súdneho exekútora. Súdny exekútor vymoženú sumu nepoukázal žalobcovi ako oprávnenému v exekučnom konaní, preto sa jej zaplatenia domáha žalobca podanou žalobou.
20. Súd rešpektujúc názor odvolacieho súdu k otázke pasívnej vecnej legitimácie právneho predchodcu žalovaného konštatuje, že zodpovednosť súdneho exekútora za škodu podľa ustanovenia § 33 ods. 1 Exekučného poriadku a zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú súdnym exekútorom podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá bola spôsobená súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti, sa vzájomne nevylučujú. Je preto v zákonných možnostiach toho, kto tvrdí, že mu bola spôsobená škoda súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti, či zvolí uplatnenie si svojho nároku vyvodením priamej zodpovednosti voči súdnemu exekútorovi v sporovom konaní s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, alebo zvolí osobitný postup pri uplatnení si nároku na náhradu škody voči štátu v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súd mal teda za to, že právny predchodca žalovaných tak, ako bol v žalobe označený žalobcom, bol pasívne vecne i procesne legitimovanou stranou.
21. Právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania je verejnoprávny vzťah sledujúci zabezpečenie funkcií štátu, v rámci ktorého účastníci nemajú autonómne a rovnoprávne postavenie charakteristické pre právne vzťahy založené na súkromnom práve. Tento právny vzťah sa vyznačuje tým, že jeden účastník vzťahu (súdny exekútor) vystupuje voči druhému (účastníkovi exekučného konania) ako nositeľ verejnej zvrchovanej moci. Vzhľadom na povahu vzťahu vznikajúceho medzi účastníkmi exekučného konania (oprávnený a povinný) a súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť, nemôže dôjsť na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 Občianskeho zákonníka tým, že súdny exekútor po vymožení časti sumy od povinného túto v celom rozsahu nepoukázal na účet oprávneného. Napriek tomu, že žalobca uplatnil nárok žalobou ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, právne súd posúdil tento nárok ako nárok na náhradu škody, keďže právne posúdenie požadovaného plnenia patrí výlučne súdu. V konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalovaných, ako súdny exekútor, vymohol od povinnej v prospech žalobcu ako oprávneného, čiastku 53,83 eur, ktorá bola vymáhaná v rámci exekučného konania. Z tejto čiastky súdny exekútor oprávnenému nič neplnil, hoci v zmysle Zmluvy o vykonaní exekúcie zo dňa 24.09.2003 mal povinnosť poukázať vymožené finančné prostriedky na účet oprávneného do piatich pracovných dní od ich vymoženia. Uvedeným konaním súdny exekútor porušil tak zmluvnú povinnosť, ako aj zákonnú povinnosť, čím spôsobil škodu na úkor žalobcu, za ktorú zodpovedá podľa ustanovenia § 33 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku). Zodpovednosť súdneho exekútora podľa ustanovenia § 33 ods. 1 Exekučného poriadku za spôsobenú škodu je zodpovednosť objektívna, nezávislá od zavinenia.
22. Následne sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania uplatneného nároku žalobcu. Exekučný poriadok je zákonom lex specialis k Občianskemu zákonníku, pričom tento osobitne neupravuje otázku premlčania nároku na náhradu škody. Ohľadom právneho posúdenia tejto otázky je tak nutné vychádzať zo všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne z ustanovenia § 100 ods. 1, v spojení s ustanovením § 106 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ ide o dobu premlčania práva na náhradu škody. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že k udalosti, z ktorej škoda vznikla, došlo odo dňa 08.12.2006 do dňa 13.03.2017, kedy právnym predchodcom žalovaných ako súdnym exekútorom v exekučnej veci v prospech žalobcu ako oprávneného boli od povinnej vymožené čiastkové sumy na uspokojenie pohľadávky oprávneného v danom exekučnom konaní. Táto skutočnosť vyplýva z predložených dokladov o úhradách od povinnej. Z pripojeného exekučného spisu následne súd zistil, že žiadne platby povinnej súdnym exekútorom v prospech žalobcu ako oprávneného poukazované neboli. Objektívna premlčacia doba nároku na náhradu škody je v zmysle ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka trojročná, s počiatkom plynutia od doby, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; avšak ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, je objektívna premlčacia doba 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Súd má za to, že právny predchodca žalovaných ako súdny exekútor, si musel byť vedomý toho, že vymožené finančné prostriedky od povinnej má povinnosť poukázať
oprávnenému a nie si ich ponechať, nakoľko ide o nároky oprávnených vyplývajúce z vykonateľných exekučných titulov. Na výkon činnosti súdneho exekútora je požadované v zmysle zákona (§ 10 ods. 1 písm. b/ zák. č. 233/1995 Z.z.), ako nevyhnutný predpoklad vymenovania súdneho exekútora, ukončené vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy. Súdny exekútor tak ako osoba práva znalá, bol povinný dôsledne rešpektovať všetky zákonné ustanovenia týkajúce sa jeho činnosti a pokiaľ si vedome ponechal finančné prostriedky, ktoré vymohol od povinnej na pohľadávku oprávneného, je nutné toto jeho konanie kvalifikovať ako vedomé a úmyselné, pretože v ňom neabsentuje ani vedomostná ani vôľová zložka takéhoto protiprávneho konania. Pokiaľ si súdny exekútor ponechal vymožené peňažné prostriedky, konal protizákonne a to v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku, a konal aj v rozpore so zmluvnými dojednaniami obsiahnutými v článku II. Zmluvy o vykonanie exekúcie uzavretej medzi žalobcom ako oprávneným a súdnym exekútorom dňa 24.09.2003. Vzhľadom na uvedené odo dňa 08.12.2006 začala žalobcovi plynúť 10-ročná objektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody na súde a to postupne jednotlivo od dátumov úhrad jednotlivých čiastkových plnení zo strany povinnej, ktorá by uplynula najskôr dňa 08.12.2016. Žalobca podal v danej veci žalobu na súde dňa 25.03.2014, teda v rámci desaťročnej objektívnej premlčacej doby. Pokiaľ ide o subjektívnu dvojročnú premlčaciu dobu na uplatnenie nároku žalobcu, táto taktiež neuplynula, pretože žalobca sa o tom, že napriek tomu, že on neeviduje vymoženie pohľadávky, povinná svoju pohľadávku uhradila v hotovosti u súdneho exekútora, dozvedel dňa 24.01.2014, teda najskôr tento deň začala plynúť subjektívna premlčacia doba. Keďže žaloba bola na súd podaná dňa 25.03.2014, je zrejmé, že ani subjektívna premlčacia doba neuplynula. Z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu nie je premlčaný.
23. Súd teda na základe všetkých vyššie uvedených skutočností vyhodnotil, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná. Z dôvodu, že právny predchodca žalovaných P.. U. Q. dňa 22.01.2016 zomrel, súd uznesením č.k. 10C/277/2015 zo dňa 29.05.2017 vydaným vyšším súdnym úradníkom rozhodol o tom, že v konaní pokračuje s dedičmi nebohého P.. U. Q., a to so žalovanými 1/, 2/ a 3/. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.07.2017. Keďže sa však stotožnil s námietkou právneho zástupcu žalovaných 1/, 2/, a 3/, že rozhodnutie súdu o pokračovaní v konaní so žalovanými 1/, 2/ a 3/ ako s právnymi nástupcami pôvodného žalovaného (súdneho exekútora) vydané súdnym úradníkom nie je správne, keďže súd mal po správnosti na základe výsledkov dedičského konania rozhodnúť len o pokračovaní v konaní so žalovanou 1/ ako právnou nástupkyňou pôvodného žalovaného, súd viazaný týmto uznesením rozhodol o zamietnutí žaloby voči žalovaným 2/ a 3/ pre nedostatok ich pasívnej vecnej legitimácie. Vo vzťahu k žalovanej 1/ súd žalobe vyhovel a zaviazal ju na zaplatenie sumy 53,83 eur žalobcovi.
24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol vo vzťahu k žalovanej 1/ v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd voči žalovanej 1/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalovaným 2/ a 3/ súd náhradu trov konania nepriznal, keďže žaloba voči nim bola zamietnutá pre procesné pochybenie súdu, ktorý vydal uznesenie o pokračovaní v konaní s nimi ako žalovanými, napriek tomu, že sa podľa výsledku dedičského konania nestali právnymi nástupcami pôvodného žalovaného. Keďže proti tomuto uzneseniu nebola žiadnou zo strán podaná sťažnosť, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a súd ním je viazaný. Napriek tomu, že žalovaní 2/ a 3/ by podľa zásady úspešnosti v spore mali nárok na náhradu trov konania, keďže žaloba bola voči nim zamietnutá, súd im ich náhradu v zmysle § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pre existenciu týchto dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Komárno.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.).