Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Pc-17-2020.pdf
PDF · 135.22 KB
Case nature
Area
Subarea
28Pc/17/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou v právnej veci navrhovateľa: J. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M. XX, B., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Jana Uhrinová s. r. o., so sídlom Bezručova 1, Bratislava, proti plnoletému dieťaťu: M. M. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. J. XXX, B., zastúpená JUDr. Michaelou Szabó Kovačicovou, advokátkou so sídlom Miletičova 60, Bratislava, v konaní o zníženie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd ruší dňom 4.2.2022 vyživovaciu povinnosť J. F., nar. XX.X.XXXX k M. M. F., nar. XX.XX.XXXX, určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 27P/40/2017-34 zo dňa 5.10.2017.
II. Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 23.6.2020 a doplneným podaním doručeným súdu dňa 20.10.2020, sa navrhovateľ domáhal zníženia výživného na plnoletú dcéru zo sumy 1.200,- eur na sumu 150,- eur mesačne.
2. Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že jeho životná situácia sa prudko zmenila po prepuknutí pandémie COVID-19. Do tohoto obdobia si riadne a včas plnil svoju vyživovaciu povinnosť, stanovenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn. 27P/40/2017 zo dňa 05.10.2017 o rozvode manželstva, kedy sa otec zaviazal prispievať na výživu dcéry sumou vo výške 1.200,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky vopred. Avšak potom stratil prácu, takže sa mu začal zvyšovať dlh na výživnom a aj pri dobrej vôli nie je schopný si túto svoju povinnosť plniť. Napriek tomu, že má zdravotné problémy, pokúšal sa nájsť si prácu ako taxikár, avšak po 3 mesiacoch nemohol ďalej v tejto práci pokračovať, keďže má problémy s chrbticou. Aktuálne je práceneschopný z uvedených dôvodov, následne si bude žiadať o invalidný dôchodok. Vzhľadom k tomu nie je v jeho finančných možnostiach prispievať na výživné dcére sumou vo výške 1.200,- Eur. Po rozvode manželstva sa nasťahoval k svojej invalidnej matke do spoločnej domácnosti, ktorej musí prispievať na bývanie a chod domácnosti. Musí sa o svoju matku starať, nakoľko je v zlej zdravotnej kondícii a navrhovateľ je jej jediné dieťa, na ktorého pomoc je odkázaná. Aktuálne jeho mesačný príjem predstavuje príjem z prenájmu nehnuteľnosti vo výške cca 500,- eur mesačne. Rodičovskú dohodu o výške výživného uzatvoril navrhovateľ preto, že má svoju dcéru rád, preto chcel, aby si žila nadštandardne a toto bolo aj želanie navrhovateľovej matky, ktorá mu prisľúbila pomoc v prípade, že nebude v jeho možnostiach prispievať takto vysokou sumou výživného na dcéru. Avšak zdravotný stav navrhovateľovej invalidnej matky sa medzičasom zhoršil a nie je už v jej silách mu v tejto finančnej oblasti viac pomáhať, práve naopak navrhovateľ musí finančne prispievať na jej potreby. Vzhľadom na jej zdravotné problémy (okrem iného aj onkologického charakteru), ktorá
je celý život ZŤP z dôvodu kratšej končatiny, navrhovateľova matka požiadala návrhom na určenie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi, aby mohla mať príspevky na lieky, nakoľko jej starobný dôchodok nepokrýva jej nevyhnutné náklady a nemala by z čoho platiť doplatky na lieky. Proste doba sa strašne zmenila, navrhovateľova dobrá vôľa, ktorou chcel poukázať na to, ako miluje svoju dcéru a sám si určil a ochotne platil túto výšku výživného, už nebude môcť plniť, a to z dôvodu, že mu neostáva ani životné minimum. Preto žiadal súd o znovuprejednanie vyživovacej povinnosti a finančných možností, aby sa vyhol postihom plynúcim z neplnenia výživného v takej vysokej sume. Exmanželka mu ani nedala šancu, keď sa chcel dohodnúť, následne ho udala na políciu. Preto žiadal, aby mu súd určil nejakú prijateľnú sumu, aby sa vyhol udaniam a možno aj trestnému stíhaniu.
3. Plnoletá dcéra vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí a žiadala ho zamietnuť. Otec sa sám rozhodol, že dcére prestane platiť výživné už od začiatku roka 2020, t.j. ešte pred vypuknutím pandémie a nie až potom, ako tvrdil. Z tohto dôvodu podala dňa 18.5.2020 návrh na vykonanie exekúcie, kedy otec ku dňu podania tohto návrhu neuhradil výživné za mesiace február až jún 2020 spolu vo výške 6.000,- eur. Následne poverená súdna exekútorka - P.. L. A. vydala Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré si otec prevzal dňa 17.8.2020. V Upovedomení exekútorka okrem iného zakázala otcovi, ako povinnému, nakladať so svojím majetkom podliehajúcim exekúcii bez predchádzajúceho súhlasu exekútora s výnimkou uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie. Navyše otec sa bezdôvodne vzdal svojho majetku, aby mohol tvrdiť, že je nemajetný a vyhol sa vyživovacej povinnosti. Otec bol totiž spoluvlastníkom v podiele 1/2 a bezpodielovým spoluvlastníkom s exmanželkou v podiele 1/2 rodinného domu, garáže a pozemkov v B., a to aj v čase vydania a doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie. Napriek zákazu nakladania s majetkom otec dňa 7.9.2020 daroval spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach vo veľkosti 1/2 F.. P. B.. Následne došlo k fikcii vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov - rodičov dcéry, nakoľko od právoplatnosti rozsudku o rozvode uplynuli viac ako 3 roky. Ihneď po tom, ako bola táto skutočnosť zapísaná v katastri nehnuteľností, otec predal spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/4 na nehnuteľnostiach opäť F.. P. B.. Uvedeným konaním (darovaním a predaním svojho majetku) otec porušil zákaz exekútora nakladať so svojím majetkom a bezdôvodne sa vzdal svojho majetku, aby dcére nemusel platiť stanovené výživné. Okrem toho je otec spoločníkom s 50 %-ným obchodným podielom v spoločnosti E. - SK, Q.. Q. J..H.., D.: XX XXX XXX a tiež spoločníkom s 80 %-ným obchodným podielom v spoločnosti J. Q.. Q. J.. H.., D.: XX XXX XXX. Obe spoločnosti vykazujú už roky zisk. Otec v návrhu tvrdil, že jeho jediným príjmom je príjem z prenájmu nehnuteľnosti vo výške cca 500,- eur mesačne. Podľa informácií dcéry však príjmom za prenájom nehnuteľnosti, ktoré mimochodom napriek zákazu exekútora predal a daroval, bola suma vo výške 5.000,- eur, navyše sám je v spoločnosti J. Q.. Q. J.. H.., ktorá je nájomcom, spoločníkom. Otec tiež tvrdil, že po rozvode sa nasťahoval k svojej invalidnej matke do spoločnej domácnosti. Pravdou však je, že otec so svojou matkou nebýva, ale momentálne býva u svojej priateľky. Za obdobie od februára 2020 do mája 2021 mal otec uhradiť výživné spolu vo výške 19.200,- eur. Za toto obdobie však otec sám alebo prostredníctvom platieb od exekútora uhradil dcére výživné spolu vo výške 8.642,57 eur. Dcére tak stále dlží výživné vo výške 10.557,43 eur. Dcéra dokonca súhlasila so splácaním výživného v splátkach spolu s bežným výživným prostredníctvom exekútora, avšak napriek tomu otec výživné neplatí riadne a včas. Dcéra aktuálne navštevuje strednú školu, momentálne je v X. F. J.. Má vynikajúce študijné výsledky a zaujíma sa o cudzie jazyky, najmä o angličtinu. Po skončení strednej školy by sa chcela prihlásiť na denné štúdium na G. G. R. V. B., odbor X. T. K. T. P.. Okrem výživného, ktoré otec neplatí riadne a včas, ale v poslednom čase len vo výške 200,- eur mesačne a náhradného výživného z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave vo výške 360,- eur mesačne, nemá dcéra žiadny iný príjem. Životné mesačné náklady dcéry, ktorá aktuálne žije v jednej domácnosti s matkou v prenajatom 2-izbovom byte predstavujú spolu sumu 755,- eur mesačne. Vzhľadom k tomu tak aktuálne životné náklady dcéry prevyšujú jej aktuálne príjmy. Navyše zvyšok výživného do sumy 1.200,- eur mesačne si dcéra pôvodne chcela odkladať na štúdium na vysokej škole a následne aj na štúdium a pobyt v zahraničí. Aktuálne tiež prebieha trestné stíhanie otca za prečin zanedbania povinnej výživy, kde dcéra vystupuje v pozícii poškodenej. Mala za to, že otec sa úmyselne vyhýba svojej vyživovacej povinnosti, bezdôvodne sa vzdal svojho majetku, napriek zákazu exekútora nakladať so svojím majetkom, zatajuje svoje skutočné príjmy a úmyselne sa stavia do pozície nemajetného.
4. Navrhovateľ vo svojom písomnom stanovisku k vyjadreniu plnoletej dcéry zotrval na svojom návrhu na zníženie výživného na sumu 150,- eur mesačne, ktorá je pre neho akceptovateľná. Zároveň uviedol, že v čase určenia vyživovacej povinnosti súdom k vtedy ešte maloletej dcére sa navrhovateľ zaviazal
dobrovoľne platiť výživné v sume 1200,- Eur, čo bola suma neprimerane vysoká a presahovala všetky potreby dcéry. Navrhovateľ mal záujem prispievať dcére, avšak táto suma bola už neskôr nad rámec jeho možností, musel sa zadlžovať kvôli plateniu takto vysokej sumy výživného. Nie je pravdou, že sa dobrovoľne rozhodol, že už nebude v požadovanej výške prispievať, ale nebolo už ďalej v jeho finančných možnostiach platiť výživné v tejto výške. Keď sa navrhovateľ dostal do omeškania s platením výživného, dcéra podala návrh na vykonanie exekúcie na zaostalé výživné i napriek tomu, že platil naďalej výživné v sume 200,- eur mesačne, tiež trestné oznámenie na navrhovateľa vo veci neplatenia výživného, teda konanie dcéry je vo vzťahu k otcovi veľmi neetické a nemorálne, keďže počas trvania manželstva s jej matkou navrhovateľ finančne zabezpečoval chod celej domácnosti, platil rodinné dovolenky a staral sa o zabezpečenie všetkých potrieb rodiny. Nerozumie, prečo dcéra na neho takto reaguje, zrejme je pod vplyvom svojej matky, bývalej manželky navrhovateľa, ktorá si takto prostredníctvom dcéry kompenzuje hnev na navrhovateľa a chce sa mu pomstiť touto formou. Navrhovateľ má situáciu ešte o to komplikovanejšiu, že sa musí nepretržite starať o svoju invalidnú matku, ktorá má vážne zdravotné problémy a je odkázaná prakticky na jeho pomoc, o čom vie aj jeho dcéra a napriek tomu takouto formou vyvíja nátlak na otca. Matka navrhovateľa prispievala za navrhovateľa na výživné pre dcéru minimálne 5 krát, odkedy už nebol schopný platiť stanovenú sumu výživného. Taktiež pri každej návšteve stará matka dala vnučke sumu vo výške 500,- eur a rovnako aj bývalá manželka navrhovateľa si od nej takto požičala minimálne 1500,- eur. Matka navrhovateľa takto poskytovala už dlhodobo finančné prostriedky formou pôžičky aj navrhovateľovi na preklenutie jeho náročnej finančnej situácie, až sa ocitla už aj sama takmer bez finančných prostriedkov. Pri predaji spoluvlastníckeho podielu rodinného domu preto navrhovateľ vrátil požičané peniaze svoje matke, aby mala dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie svojich potrieb, nakoľko je chorá a potrebuje ich na úhradu liekov, pomôcok a ďalších nákladov spojených s jej zdravotným stavom. Dňa 13.6.2021 uhradil navrhovateľ na účet súdneho exekútora sumu vo výške 14.204,22 eur titulom zaostalého výživného a nemalých trov exekúcie. Finančné prostriedky, ktoré na túto úhradu použil, boli práve z predaja jeho spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/4 na nehnuteľnosti, ktorú bol nútený predať, aby mohol uspokojiť pohľadávku na výživnom pre dcéru. Potvrdil, že je spoločníkom v dvoch obchodných spoločnostiach, avšak toto je iba formálne spoločenstvo, navrhovateľ už roky nevykonáva v týchto spoločnostiach žiadnu aktivitu, nepodieľa sa preto ani na zisku a v tejto súvislosti požiada o výmaz z obchodného registra k týmto spoločnostiam. Výška výživného v sume 1200,- eur vysoko prekračuje štandard výšky výživného určeného pre dieťa študujúce na strednej, i keď súkromnej škole. Dcérou vyčíslené životné náklady považoval za nadhodnotené, za neprimerané považoval mesačné výdavky na nájom v byte, na drogériu a na potraviny. Mal za to, že dcéra si môže brigádnickou činnosťou zabezpečiť v jej veku príjem v sume až 200,- eur mesačne, avšak zrejme na podnet svojej matky sa neuchádza o žiadne brigády. Súdy pri rozhodovaní o výške výživného vychádzajú z toho, že v zmysle príslušných ustanovení zákona o rodine má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča. V danom prípade je však životná úroveň otca nižšia ako požadovaná výška výživného zo strany dcéry.
5. V priebehu konania navrhovateľ upravil svoj návrh tak, že žiadal znížiť svoju vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére na sumu 150,- eur mesačne od podania návrhu do augusta 2021 vrátane a od septembra 2021 zrušiť vyživovaciu povinnosť k dcére, nakoľko táto prerušila svoje štúdium na vysokej škole, je zamestnaná a je schopná samostatne sa živiť.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a svedeckými výpoveďami, oboznámil sa s rodným listom plnoletej dcéry, potvrdeniami o návšteve školy, potvrdením o úhrade školného, rozhodnutím o prerušení štúdia na VŠ, nájomnou zmluvou, lekárskou správou a potvrdením o práceneschopnosti otca, žiadosťou o dávku sociálneho poistenia, Dohodou o skončení pracovného pomeru otca zo dňa 21.07.2020, potvrdeniami o príjme z prenájmu nehnuteľnosti, výpismi z listov vlastníctva, Upovedomením o začatí exekúcie a Exekučným príkazom, Účtovnými závierkami obchodných spoločností navrhovateľa, potvrdeniami z obchodných spoločností o nepoberaní finančných prostriedkov, potvrdením o vrátení pôžičky matke navrhovateľa, kúpnou zmluvou, notárskymi zápisnicami o spísaných darovacích zmluvách zo dňa 14.07.2020, 20.08.2020 a 21.08.2020, Kúpnou zmluvou o prevode nehnuteľnosti zo dňa 2.3.2021, Potvrdením H. B. o výške úveru ku dňu 31.5.2019, obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 27P/40/2017, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci.
7. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 27P/40/2017-34 zo dňa 05.10.2017 súd rozviedol manželstvo rodičov a zároveň schválil rodičovskú dohodou o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletej dcére na čas po rozvode, v zmysle ktorej bola maloletá M. M. F., nar. XX.XX.XXXX zverená do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otec sa zaviazal platiť na maloletú výživné vo výške 1.200,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc doručením rozsudku. Styk otca s maloletou sa neupravoval. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2017 a vykonateľnosť v časti výroku o výživnom dňa 17.10.2017.
8. V čase tohto posledného súdneho rozhodnutia o výživnom vtedy maloletá M. M. F. navštevovala Q. R. Š. L.. Išlo o súkromnú školu, kde sa platilo školné 100,- Euro mesačne. Potrebovala nejaké štetce, farby, plátna a iné školské potreby pre umelcov. Matka maloletej pracovala ako I. Q. a dosahovala príjem cca 750,- eur mesačne. Spolu s maloletou dcérou bývala v prenajatom byte. Otec maloletej bol dobrovoľne nezamestnaný. Pripustil, že mal v minulosti problém s alkoholom. Predtým podnikal v obchodnej spoločnosti J. Q..J..H.., kde boli viacerí spoločníci. Spoločnosť vlastnila penzión B.. Pred rokmi zo spoločnosti vystúpil a spoločníci mu vyplatili z jeho obchodného podielu sumu 15 mil. Euro. Otec býval so svojou mamou, ktorá zdedila pozemky v L., ktoré predali P. a z týchto finančných prostriedkov žil. Nepodnikal ani na základe živnosti a nebol spoločník ani v obchodnej spoločnosti. Nebol evidovaný na úrade práce. Vo voľnom čase trénoval dorastencov v grécko-rímskom zápasení, z tejto činnosti nemal žiaden príjem. S manželkou spoločne vlastnili rodinný dom na P. J., avšak tento prenajímal jednému priateľovi za 60,- Euro mesačne za to, že mu zachránil život. Otec bol ochotný platiť výživné na dcéru M. v sume 1 200,- Euro mesačne. Okrem spoločnej maloletej dcéry mali rodičia ešte vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére Z..
9. Navrhovateľ je momentálne nezamestnaný, dlhodobo práceneschopný, vybavuje si invalidný dôchodok. Je spoločníkom s 50 %-ným obchodným podielom v spoločnosti E. - SK, Q.. Q. J..H.., D.: XX XXX XXX a tiež spoločníkom s 80 %-ným obchodným podielom v spoločnosti J. Q.. Q. J.. H.., D.: XX XXX XXX. Podľa predložených účtovných závierok mala spoločnosť E. - SK, Q.. Q. J..H.. v roku 2020 zisk po zdanení vo výške 6849,- eur. Podľa potvrdení vystavených konateľmi oboch týchto spoločností z nich navrhovateľ nepoberá žiadne finančné prostriedky. Do januára 2021 mal navrhovateľ podľa vlastného vyjadrenia príjem z prenájmu nehnuteľnosti vo výške 500,- eur mesačne. V priebehu rokov 2020 a 2021 previedol podiely na nehnuteľnostiach, ktoré vlastnil, na svoju partnerku pani B.. Dňa 8.3.2021 vrátil svojej matke D. F. zapožičané peniaze vo výške 110.000,- eur. Dňa 13.06.2021 vložil na účet súdnej exekútorky sumu 14.204,22 eur. Medzi svoje mesačné výdavky zahrnul: výživné na dcéru 1200,- Eur, finančné príspevky svojej matke 200,- eur mesačne (lekári, lieky, bývanie), telefón 5,- eur mesačne, strava 130,- eur mesačne, lieky (maste, gély) na chrbticu 45,- eur mesačne, ošatenie, obuv a drogéria 100,- eur mesačne.
10. Plnoletá dcéra M. M. F. bola na začiatku tohto súdneho konania študentkou posledného ročníka Q. Q. Š.. V septembri 2021 začala študovať na X.X. V. Š., G. X., kde školné na jeden semester činí 1255,- eur. Od 20.09.2021 do 7.1.2022 bola hospitalizovaná v nemocnici. Na základe jej žiadosti jej bolo povolené prerušenie štúdia na obdobie od 28.9.2021 do 28.9.2022 zo zdravotných dôvodov. Od februára 2022 je zamestnaná a dosiahla príjem vo februári vo výške 833,10 eur netto a za marec vo výške 919,77 eur. Pôvodne žila spolu s matkou, aktuálne žije spolu so staršou sestrou v prenajatom 3-izbovom byte, kde nájomné vrátane paušálnych nákladov na prevádzku a spotrebu energií predstavuje celkovo sumu 940,- eur mesačne. Svoje celkové mesačné náklady vyčíslila na začiatku konania na sumu 755,- eur mesačne a zahrnula sem: školné na strednej škole 100,- eur, anglické knihy 20,- eur, električenka 15,- eur, mobil a internet 25,- eur, polovica nájomného za byt 325,- eur, drogéria 50,- eur, potraviny 200,- eur, lekár a lieky 20,- eur. V priebehu súdneho konania už svoje mesačné výdavky vyčíslila celkovo na sumu 1.185,- eur mesačne a zahrnula medzi ne: školné na vysokej škole 210,- eur, električenka 15,- eur, mobil a internet 30,- eur, polovica nájmu v byte 470,- eur, potraviny 200,- eur, drogéria 50,- eur, oblečenie a obuv 70,- eur, lieky 20,- eur, psychológ 120,- eur.
11. Svedkyňa I. Q., bývalá manželka navrhovateľa a matka plnoletej M. M. F., pred súdom vypovedala, že s dcérou bývali spolu do mája 2021, potom bývala s priateľom. Od októbra si staršia dcéra prenajala byt a M. bola do januára 2022 hospitalizovaná. Následne sa presťahovala k staršej sestre. Spolu vyčíslovali výdavky a tie do mája predstavovali mesačne 700,- eur. Príjem svedkyne bol vtedy 740,- eur mesačne, pomáhali jej rodičia, ako aj jej priateľ. Od prenajatia bytu v októbri 2021 až doposiaľ svedkyňa uhrádzala prenájom a to vo výške 940,- eur mesačne. Z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode jej bolo uhradených 150.000,- eur na účet a 50.000,- eur bol vyplatený jej podiel na
hypotéke. Keď mal bývalý manžel psychické problémy, resp. bol pod vplyvom alkoholu, tak všetci museli byť ticho. Navrhovateľ je bývalý I., takže aj nejaké z jeho pohľadu mierne plesknutie bolo vážnejšie. Svedkyňa do 1.2.2022 pracovala v R. T., bola tam 4 roky. Nakoľko bola zaťažená riešením zdravotných situácií svojich dcér, čo sa odrážalo na jej práci, tak sa dohodli s pani doktorkou na ukončení práce. Zatiaľ je svedkyňa práceneschopná, ale chodí na pracovné pohovory. Nevie presne, akú má dávku počas PN. Vypočítala si, že to bude 150,- eur, zatiaľ jej to ešte nedošlo. Má I. vzdelanie, pracovala ako I. Q.. Pozície, ktoré sú ponúkané v tejto oblasti, sú ohodnotené sumou cca 1000,- eur brutto. Býva v byte, ktorý je vlastníctvom jej priateľa. Náklady na bývanie tam hradí priateľ. Do budúcna sa určite bude podieľať na týchto nákladoch. Na otázku, či si pamätá, aká bola výška nájomného na P. J., svedkyňa odpovedala, že táto suma sa neodovzdávala na účet, ale vie, že to bolo 5000,- eur mesačne. Ohľadne majetkových pomerov navrhovateľa má vedomosť o tom, že býva s priateľkou v bytovom dome U., každý 2.mesiac chodia na dovolenky. Chodia na luxusných autách.
12. Svedkyňa P. B., partnerka navrhovateľa, pred súdom vypovedala, že navrhovateľa pozná 30 rokov. Pred 2,5 rokom začali spolu žiť. Žili spolu pol roka až rok. Teraz žijú každý vo svojej domácnosti. Sú z nich dobrí priatelia, vo všetkom pomáha jemu aj jeho matke. Navrhovateľ býva u svojej matky na M. ulici. Tento byt darovala navrhovateľova matka najprv navrhovateľovi, ten ho potom daroval svedkyni a svedkyňa ho predala svojej dcére. Svedkyňa býva na Š. R., kde vlastní aj nebytové priestory. Má ďalší byt v bytovom dome U., v A. V. a má aj ďalšie byty. Nepovažovala to za podivuhodné, že navrhovateľ chcel na svedkyňu previesť vlastníctvo rodinného domu. Svedkyňa denno- denne navštevovala jeho chorú matku, zabezpečovala jej nákupy, stravu, strávila u nich každé sviatky a každú jednu rodinnú oslavu, svedkyňa má tri deti. K darovaniu domu došlo spontánne. Uvedomovala si, že navrhovateľ má dve deti. No kde boli tie dve deti počas tých 2,5 roka? Nezaujímali sa ani o otca, ani o babku. Staršia dcéra navrhovateľa u svedkyne pol roka žila. Presnú sumu, akú svedkyňa vyplatila pani Q. pri vyporiadaní BSM, si už nepamätá. K vyplateniu pani Q. došlo tak, že svedkyňa sa dozvedela, že p. Q. robí nejaké naprieky, tak sa rozhodla, že nie je možné, aby bola spoluvlastníčkou domu, kde svedkyňa má 3/4. Pani Q. toto jej rozhodnutie uvítala. Pani Q. si prizvala svojho zástupcu a ten to všetko riadil. Svedkyňa sa informovala v H. banke, aký je zostatok úveru. Vyplatila to z finančných prostriedkov, ktoré získala z predaja dvoch rodinných domov v L.. Ohľadne prevodu bytu na M.Á. ulici svedkyňa uviedla, že navrhovateľ prišiel za ňou, že mama mu darovala byt a povedal, že ho chce previesť na svedkyňu a keď sa ho pýtala prečo, tak odpovedal, že z vďaky. Okrem tohto bytu navrhovateľ na svedkyňu previedol všetky pozemky, ktoré mu darovala jeho matka. Sú to sady a orná pôda v L.. A jeden pozemok zabudla. Potom zavolala svojej sestre, ponúkla jej ho na predaj, kúpil ho synovec a to za sumu 25.000,- eur. Túto sumu pani F. darovala svedkyni s odôvodnením, že je to z vďaky. Bolo to napísané aj v kúpno-predajnej zmluve. O dlhoch navrhovateľa nemá vedomosť.
13. Navrhovateľ vo svojich výpovediach pred súdom zotrval na svojom písomne podanom návrhu na zníženie výživného. Aktuálne u neho pribudol ďalší dôvod na zmenu a to zhoršenie zdravotného stavu. Bola mu diagnostikovaná cukrovka, pravdepodobne pôjde do invalidity. Musel predať nehnuteľnosti, aby jednak vyplatil dlhy a vysporiadal sa s matkou dcéry, na čo si musel požičať finančné prostriedky na vysporiadanie BSM, kedy bývalej manželke vyplatil za 1/4 domu 300 tisíc eur. Tieto finančné prostriedky mu požičala tretia osoba, ktorá je teraz vlastníkom celého domu. Je to z toho dôvodu, že navrhovateľ bol dlžný svojej matke, ktorá ho podporovala z celoživotných úspor a navrhovateľ jej vrátil 110.000,- eur. Táto 3. osoba vyplatila za navrhovateľa aj dlžné výživné, nakoľko na tunajšom súde prebieha trestné konanie pre neplnenie vyživovacej povinnosti. Aktuálne uhrádza dcére výživné vo výške 200,- eur a aj to za pomoci 3. osoby. Je to jeho družka, ktorá ho financuje a platí za neho všetko. Ocitol sa úplne bez prostriedkov. V čase rozvodu manželstva sa dohodol na výživnom v sume 1200,- eur preto, že má 2 dcéry, tak to považoval za výživné pre obidve deti. V tom čase ešte mal rôzne prevádzky, napr. hotel v Q., ktorý ale skrachoval a má problém s jeho predajom. Nevie presne, kedy sa predal hotel B.. Určite to nebolo 15 miliónov eur. Myslel tú sumu, ktorou ho spoločníci vyplatili. Z tejto sumy potom uhradil svojim bratom 14 miliónov eur. Pred niekoľkými mesiacmi bola bývalá manželka vyplatená z bezpodielového spoluvlastníctva manželov a obdržala sumu 300 tisíc eur + navrhovateľ uhradil celú hypotéku vo výške 70 tisíc eur. Teraz je nezamestnaný a vybavuje si invalidný dôchodok. Má ťažkú cukrovku, 4 x denne si pichá inzulín a rok je práceneschopný. Budovu na P. J. nadobudol ešte pred uzavretím manželstva. Dcéra vôbec nechodí na vysokú školu, chodí na nejakú učňovku s maturitou. Financie, ktoré navrhovateľ posielal, zrejme využívala pre seba matka, keďže dcéra chodila v tom istom oblečení, v tej istej obuvi. S dcérou sa nestretáva. Momentálne je hospitalizovaná, obáva sa navštíviť ju v nemocnici, mohla by ho ešte obviniť, podávala na neho trestné oznámenie a používala
na neho vulgarizmy. Dcéra chodila aj za navrhovateľovou mamou a pýtala od nej peniaze, tá jej dávala 50 alebo 100 euro. Sťažovala sa, že nemá ani na ceruzky, ani na zošity. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v súčasnosti je jeho príjem nulový. Príjem z prenájmu nehnuteľnosti mu skončil v januári 2021. Pani B. mu požičala peniaze tým spôsobom, že priamo vyplatila jeho bývalú manželku. Navrhovateľ sa musí starať o svoju matku, ktorá je ZŤP, chodí s ňou po doktoroch a tiež na nákupy. Stará sa o ňu sám, súrodenci sú nevlastní, oni majú inú matku. Na výživné nemá, má cukrovku. Dcéra sa o jeho zdravotný stav nezaujíma, nikdy mu nezavolá, nezavolá ani babke. Na otázku súdu, ako vníma prevod nehnuteľností na pani B., keď má dve deti, otec uviedol, že je to úplne v poriadku, je jej vďačný. Ona ho zachránila, zachránila mu život. Zobrala ho na dovolenku na Kanárske ostrovy a na kompletné lekárske vyšetrenie. Dcéry o neho ani nezakopnú. Finančné prostriedky, ktoré mu poukázala p. B. pri predaji časti nehnuteľnosti, dal svojej matke a tá ich rozdelila medzi jeho bratov, nejaké peniaze dala aj jeho otcovi. Ten má XX rokov a bol operovaný na bajpas. Navrhovateľovi nebolo nikdy doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Matka s dcérkou na neho podali exekúciu za neplatenie výživného. Otec sa rozhodol vzhľadom na dlhodobý nezáujem o neho naložiť so svojim majetkom tak, ako on uzná za vhodné.
14. Plnoletá dcéra M. M. F. pred súdom vypovedala, že je ochotná sa dohodnúť na znížení vyživovacej povinnosti na takú sumu, ktorá bude zohľadňovať jej náklady s tým, že otec bude prispievať na tvorbu úspor, ktoré budú viazané na použitie na štúdium. Všeobecný dojem z vyjadrení otca je, že sa umelo snažil znížiť svoju životnú úroveň, či už s ohľadom na výživné alebo z dôvodu, aby predišiel exekúciám pri iných dlžobách. Vyjadrenia otca sú nedôveryhodné, rovnako nedôveryhodné je aj vyplatenie sumy 410 tisíc eur pani B.. Žiadala, aby táto bola vypočutá ako svedkyňa a preukázala, že takou sumou disponovala. Taktiež poukázala na to, že prečo je otec spoločníkom v obchodných spoločnostiach, keď tam nevykonáva žiadnu činnosť. Keď ide osoba do spoločnosti, tak tam musí doniesť nejaký vklad. Čo z toho otec má. Navrhovateľ vypovedal, že výživné bolo pri rozvode na obidve dcéry. Je to nepochopiteľné, keďže počas konania uviedol, že staršia dcéra odišla bývať s ním k jeho priateľke. Mala za to, že otcov zdravotný stav mu nebráni, aby sa zamestnal a zarábal aspoň 1000,- eur netto. Bola ochotná dohodnúť sa aj na nižšom výživnom, uvedomuje si, že je vysoké. Z jej strany boli snahy, nikdy sa však nedohodli. Štúdium prerušila zo zdravotného dôvodu, od septembra 2022 v ňom má pokračovať. V januári 2020 pracovala ako brigádnička v spoločnosti E., bola tam asi pol roka. Potom mala u sestry brigádu v kaviarni, ale bolo to také prerušované. Chodila tam umývať riady a zarobila tam 60,- eur za víkend. Aktuálne je zamestnaná v spoločnosti N. Q. Q..J..H.. Zamestnaná je od februára a jej mesačný príjem dosahuje za február 2022 výšku 833,10 eur netto a za marec 919,77 eur. Býva v prenajatom byte spolu so svojou sestrou, kde za prenájom platia 940,- eur mesačne. Otec nebýva u svojej matky, ale v bytovom dome U. so svojou priateľkou, pani B.. Sestra si volala s babkou a zistila, že babka už previedla byt na M. R. na pani B.. Matka prispieva dcére na výživu sumou 150,- eur mesačne. Myslí si, že matka nadobudla pri predaji rodinného domu na P. J. sumu 145.000 ,- eur. Túto informáciu má od svojej matky. S otcom sa nestretáva preto, lebo ju fyzicky a psychicky týral. Je pravda, že sa s babkou nerozpráva, ale je to preto, že jej babka neverí. Keď mala pred 2 rokmi výmenu názorov s otcom, a ten jej povedal, že ju príde dobiť a ona volala vtedy babke, tak tá jej povedala, že nech sa už zobudí a nech si nevymýšľa. Otec jej naposledy prispel výživným v októbri 2021. Náhradné výživné jej chodilo do februára 2021 a to vo výške 360,- eur. Súhlasila by so znížením výživného na 750,- eur mesačne. S návrhom otca na zrušenie vyživovacej povinnosti nesúhlasila, a to z dôvodu, že pracuje len dočasne. Pracuje od 4.2.2022. Od septembra 2022 začne opäť študovať. Čo sa týka vyplatenia úveru, polovica bola vyplatená p. Q., teda jej matkou. Vyplýva to z dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Zo zmlúv predložených otcom na pojednávaní je jasné, že otec sa účelovo zbavil majetku a to hneď po tom, ako mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie a to napriek tomu, že tam je zákaz nakladať s majetkom. Stále je spoločníkom v 2 spoločnostiach. Obidve spoločnosti dosahujú zisk.
15. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
16. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
20. V zmysle ustanovenia § 26 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 121 CMP, dohody i súdne rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre doterajšiu úpravu, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských práva povinností za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane rodičov alebo na strane maloletého dieťaťa, alebo objektívne- vývojom objektívnych okolností. Ide teda o výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, teda možnosť prelomenia prekážky res iudicata v prípade splnenia podmienky zmeny pomerov účastníkov relevantnej intenzity a tomu zodpovedajúcu potrebu porovnania tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi zistenými pri ostatnom rozhodnutí.
21. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu,
prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného.
22. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre úpravu výživného tak v pôvodnom, ako i tomto konaní a zistil, že na strane plnoletej dcéry došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zrušenie vyživovacej povinnosti. Dcéra sa 2.2.2022 zamestnala , čím sa stala schopnou sa sama živiť. V dôsledku tejto schopnosti zanikla vyživovacia povinnosť otca. Z toho dôvodu súd otcovi vyhovel a zrušil vyživovaciu povinnosť. Nestotožnil sa s návrhom otca, že vyživovacia povinnosť by mala byť zrušená od prerušenia štúdia na škole. Plnoletá dcéra prerušila štúdium zo zdravotných dôvodov a prerušením štúdia automaticky nezískala schopnosť sa živiť. Táto schopnosť vznikla až uzavretím pracovnej pomeru a získaním príjmu z pracovného pomeru. Čo sa týka zníženia vyživovacej povinnosti súd dospel k názoru, že nedošlo k takým zmenám, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného. Zníženie výživného nemožno odôvodniť len úvahou o tom, že doposiaľ určené výživné prekračuje štandard výšky výživného určeného pre dieťa študujúce na strednej škole a že vyčíslené životné náklady dieťaťa sú nadhodnotené, nakoľko by išlo o neprípustnú reparáciu súdneho rozhodnutia. Otec je síce práceneschopný, bol však vlastníkom lukratívnych nehnuteľností, ktoré otcovi v minulosti prinášali a zrejme by aj mohli naďalej prinášať pravidelný príjem. Otec sa vzdal tohto majetku a to bez náhrady. Súd poukazuje na to, že otec nehnuteľnosti značnej trhovej hodnoty daroval, pričom dôvod darovania, ktorý otec uviedol neobstojí. Otec zdôvodňoval darovanie nehnuteľnosti svojej známej, jej starostlivosťou ako o neho , tak aj o otcovu matku. Iste, súd nepopiera právo otca ako vlastníka slobodne nakladať so svojim majetkom, na druhej strane si musí byť otec vedomý svojich vyživovacích povinností ako aj rešpektovania súdneho rozhodnutia. Súd nespochybňuje otcov vážny zdravotný stav, otec však previedol nehnuteľnosti v hodnote viac ako 700.000,- eur. Pokiaľ by otec predal tieto nehnuteľnosti za trhovú hodnotu, za kúpnu cenu by si dokázal zabezpečiť opatrovanie profesionálnymi opatrovateľkami na desiatky rokov a po pritom uhrádzať aj výživné. Navyše otec zdôvodňoval svoje rozhodnutie dlhodobou starostlivosťou svojej známej, avšak z dokazovania vyplynulo, že otec previedol časť svojho domu relatívne krátko potom ako došlo k ich stretnutiu. Neprináleží súdu hodnotiť úkony otca z hľadiska ich možného negatívneho dopadu na otca v budúcnosti , každopádne sa nimi musí súd zaoberať z hľadiska ich nevyhnutnosti. Súd dospel k záveru, že otec sa vzdal majetku bez dôležitého dôvodu a teda pokiaľ by tak neučinil , dokázal by naďalej uhrádzať stanovené výživné. Z uvedeného vyplýva, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného , súd preto návrh otca zamietol. Úlohou súdu nie je otcovi radiť ako má riešiť svoju životnú situáciu, ktorá určite nie je jednoduchá, je však predpoklad, že známa otca, na ktorú previedol, tak značný majetok, dokáže oceniť konanie otca a pomôže otcovi plniť si svoje záväzky.
23. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.