Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Tk-2-2017.pdf
PDF · 70.37 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-1Tk/2/2017
Uznesenie
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Dominikou Volkaiovou dňa 31.10.2017 v Košiciach takto
rozhodol:
Podľa § 238 ods. 3 Tr. por. súd p o n e c h á v a vo väzbe obvineného T. Q., nar. XX.X.XXXX v S., bytom F. XXXX/X, S., t. č. ÚVV Košice, nakoľko dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. naďalej trvajú.
Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. súd n e p r i j í m a písomný sľub obvineného T. Q., nar. XX.X.XXXX v S., bytom F. XXXX/X, S., t. č. ÚVV Košice.
Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. súd n e n a h r á d z a väzbu obvineného T. Q., nar. XX.X.XXXX v S., bytom F. XXXX/X, S., t. č. ÚVV Košice dohľadom probačného a mediačného úradníka.
odôvodnenie:
Prokurátor Krajskej prokuratúry Košice podal dňa 18.10.2017 Okresnému súdu Košice II obžalobu na obvineného T. Q. a spol. pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečin porušovania predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. i) Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je uvedené v predmetnej obžalobe.
Na rozhodnutie o väzbe obvineného v zmysle ustanovenia § 238 ods. 3 Tr. por. súd nariadil výsluch na deň 31.10.2017, na ktorý predvolal obvineného a upovedomil jeho obhajcu a prokurátora.
Preštudovaním spisového materiálu sp. zn. 1Tk 2/2017 a sp. zn. 4Tp 20/2017 bolo zistené, že obvinený T. Q. bol vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. 4Tp 20/2017 zo dňa 23.4.2017 z dôvodov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por. a väzba začala plynúť 20.4.2017 o 6.00 hod. a vykonáva sa v Ústave na výkon väzby Košice.
Uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. 4Tp 20/2017 zo dňa 5.10.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.10.2017 bol zmenený dôvod väzby u obvineného tak, že bol ponechaný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por., zároveň bola zamietnutá žiadosť obvineného o prepustenie z väzby na slobodu, nebol prijatý písomný sľub obvineného a nebola nahradená väzba dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Obvinený po zákonnom poučení o svojich právach a predmete výsluchu uviedol, že sú mu známe dôvody pre ktoré bol vzatý do väzby, podľa neho sa tieto dôvody zmenili v tom, že po skončení vyšetrovania nie je dôvodné jeho väzobné stíhanie, ktoré navyše považuje za neprimerane prísne. Poukázal na neprimerané obmedzenie rodinného života, aj na skutočnosť, že spoluobvinený W. V. je stíhaný za obdobnú trestnú činnosť na slobode a že svedok, ktorý ho má usvedčovať z kolúzneho správania vypovedal aj o svojej trestnej činnosti, ktorú páchal so svojim rodinným príslušníkom. V tejto súvislosti dal do pozornosti súdu zásadu primeranosti.
Prokurátor Krajskej prokuratúry Košice navrhol ponechať obvineného vo väzbe z dôvodov podľa ust. § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por., pretože obava z kolúzneho správania obvineného je reálne daná.
Obhajkyňa obvineného uviedla, že dôkazy, ktoré majú preukazovať kolúzne správanie obvineného sa týkajú obdobia, kedy obvinený nevedel, že sa vedie proti nemu trestné stíhanie, a preto úmysel mariť trestné konanie je vylúčený. Poukázala na to, že kolúzna väzba môže trvať nevyhnutnú dobu a jej opodstatnenosť je najmä v začiatkoch trestného stíhania a keďže vyšetrovanie je skončené, má za to, že pominuli dôvody väzby.
Na základe skutočností, ktoré súd zistil z výsluchu obvineného a z vyšetrovacieho spisu, samosudkyňa dospela k názoru, že neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by vylučovali reálnosť obavy z pôsobenia na svedkov, spoluobvinených a marenia objasňovania skutočností závažných pre trestné konanie. Vo vzťahu k materiálnym podmienkam väzby, teda a) dôvodnosti vedenia trestného stíhania a b) existencii dôvodov väzby možno konštatovať: Ad a) Dôvodnosť trestného stíhania pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečin porušovania predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. i) Trestného zákona je v súčasnom štádiu konania daná zhromaždeným dôkazným materiálom, a to predovšetkým výpoveďami svedka ppráp. Tomáša Z. a spoluobvineného Patrika V., ktoré korešpondujú s odposluchmi, výsledkami domovej prehliadky u obvineného a ďalšími dôkazmi tvoriacimi obsah vyšetrovacieho spisu. Ad b) Samotná obava z pôsobenia na svedkov, spoluobvinených a marenia objasňovania skutočností závažných pre trestné konanie je preukázaná dôkazmi vykonanými v prípravnom konaní v súlade so zákonom, a to výpoveďou svedka Tomáša Eľka a spoluobvineného W. V., z ktorých vyplynuli konkrétne skutočnosti, že obvinený Q. mal poskytnúť participujúcim policajtom úplatok za to, aby znalosť o páchaní trestnej činnosti ostala „medzi nimi“, teda neodhalená. Uvedenú okolnosť súd ustálil ako rozhodnú pre konštatovanie naplnenia väzobného dôvodu podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Na základe tejto skutočnosti súd vyhodnotil prognózu budúceho možného konania obvineného a dospel k záveru, že zistená okolnosť je natoľko závažná, že prepustením obvineného na slobodu, by tento maril objasňovanie skutočností závažných pre trestné konanie a mal by reálnu možnosť tak urobiť, nakoľko sa so svedkami a spoluobvinenými pozná, boli v kolegiálnom a priateľskom vzťahu.
Pokiaľ obvinený poukazuje na výpoveď svedka C. Z., ktorý má vypovedať nielen o jeho, ale aj o svojej trestnej činnosti, súd uvádza, že práve táto okolnosť má vplyv na vyhodnotenie výpovede svedka ako dôveryhodnej a tak na ňu súd pri rozhodovaní o väzbe prihliadal.
Súd má za to, že aj v štádiu po podaní obžaloby je dôvodné väzobné stíhanie obvineného, vzhľadom na to, že konanie pred súdom má rozhodujúce postavenie a súd môže pri svojom rozhodovaní prihliadať len na dôkazy vykonané pred ním, preto obava z marenia skutočností významných pre trestné konanie trvá naďalej v nezmenenej podobe. Zároveň je však potrebné uviesť, že po vykonaní dokazovania na súde v rozsahu výsluchov spoluobvinených a svedkov, väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. výrazne zoslabne až zanikne.
Obvinený s poukazom na zásadu primeranosti namieta väzobné stíhanie svojej osoby a fakt, že nie je rovnakým spôsobom stíhaný spoluobvinený Patrik V., k tomuto súd udáva, že zásadu primeranosti má súd na zreteli pri každom skúmaní trvania dôvodov väzby, v danom prípade poukazuje na závažnosť ustáleného väzobného dôvodu a ďalej na skutočnosť, že nemožno pokladať za nespravodlivosť voči obvinenému, pokiaľ nie sú využité rovnako dôrazné prostriedky aj proti inými osobám, nakoľko dôvodnosť väzobného stíhania sa ustaľuje individuálne.
Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že
a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest, b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.
Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatuje, že u obvineného dôvody väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. trvajú a sú dané i naďalej tak, ako boli uvedené v uznesení sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Košice II sp. zn. 4 Tp 20/2017 zo dňa 5.10.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.10.2017.
Vzhľadom na závažnosť a povahu ustáleného väzobného dôvodu súd neprijal ponúkaný písomný sľub obvineného a nenahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka, lebo má za to, že účel väzby nemožno týmto spôsobom dosiahnuť.