Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/684/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej v spore žalobcu: H. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX/X, XXX XX L., právne zast.: JUDr. Peter Petrík, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Komenského 14419/18D, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: C. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. R. XXXXX/XXX, XXX XX L. L., právne zast.: JUDr. Janka Kmeťová, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom Profesora Sáru 44, 974 05 Banská Bystrica, o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva, na základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/87/2011-208 zo dňa 02. 04. 2015, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo (ďalej len „BSM“) účastníkov konania tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal nehnuteľnosti pozemok č. KN-C XXX o výmere 311 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok č. KN-C XXX o výmere 1 005 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty a stavba so súpisným číslom XXX, postavená na parcele č. KN-C XXX, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. E., okres L. a sú vedené na Okresnom úrade L., katastrálny odbor, zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, bez povinnosti finančného vysporiadania žalovanej (prvý výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (druhý výrok).

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil právne citáciou ust. § 143, § 148 ods. 1 a § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Vychádzal zo skutkových zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Mal za preukázané, že účastníci konania boli manželia od XX. XX. XXXX, kedy uzavreli manželstvo v L. L., pričom manželstvo trvalo do ich právoplatného rozhodnutia o rozvode manželstva dňa 18. 02. 2011. Ďalej mal za preukázané, že účastníci konania v priebehu trvania manželstva uzatvorili kúpnu zmluvu dňa 28. 07. 2009, ktorej predmetom bola kúpa nehnuteľností a to pozemkov č. KN-C XXX o výmere 311 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemku č. KN-C XXX o výmere 1 005 m2, trvalé trávnaté porasty a stavba so súpisným číslom XXX, postavená na parcele č. KN-C XXX. Nehnuteľnosti sa nachádzajú v kat. úz. E., okres L. a sú vedené v Správe katastra L. na LV č. XXXX. Kúpna cena za kúpu predmetných nehnuteľností predstavovala sumu 22 000 €. Súd mal za preukázané, že predmetné nehnuteľnosti tvoria jediný majetok účastníkov konania v režime BSM, pričom ani jeden z účastníkov konania v tejto súvislosti nepredkladal iné tvrdenia. Pokiaľ žalovaná predkladala tvrdenia o tom, že existujú aj iné finančné prostriedky na účtoch, vedených na meno žalobcu, súd v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že žalobca jednoznačným spôsobom zdôvodnil, predložil tvrdenia a predložil

ich aj dostatočným spôsobom listinnými dôkazmi o tom, že finančné prostriedky, ktoré existovali aj v čase po zániku manželstva, patria do jeho výlučného vlastníctva tak, že tieto prostriedky nadobudol ešte pred uzavretím manželstva, a teda týmito finančnými prostriedkami sa zaoberať nemohol, pretože nespadajú do režimu BSM. Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že finančné prostriedky, ktoré boli použité na zakúpenie nehnuteľnosti v kat. úz. E. a vyplatené ako kúpna cena za tieto nehnuteľnosti, pochádzali výlučne z prostriedkov, ktorých výlučným vlastníkom bol žalobca, tieto nadobudol pred uzavretím manželstva a tieto tak isto nespadali pod režim BSM. Tieto skutočnosti mal súd za preukázané poskytnutými zmluvami o účtoch, resp. termínovaných účtoch vedených v V. banke, a. s., L., resp. R. R. tak, že žalobca logickým spôsobom, ktoré podložil aj jednotlivými listinnými dôkazmi, vysvetlil pôvod týchto finančných prostriedkov, na základe ktorých potom súd nemal pochybnosti o tom, že tieto finančné prostriedky pochádzajú z jeho výlučného vlastníctva a nespadajú pod režim BSM, tak ako tvrdila žalovaná. Z tohto dôvodu preto súd vyporiadal BSM účastníkov konania tak, že do výlučného vlastníctva prikázal nehnuteľnosti špecifikované vo výroku rozhodnutia s tým, že neurčil povinnosť žalobcovi zaplatiť podiel v zmysle § 150 žalovanej, keďže tieto finančné prostriedky na zakúpenie predmetných nehnuteľností patrili do výlučného vlastníctva žalobcu. Súd mal teda za preukázané, že žalobca vybral finančné prostriedky, ktoré mu výlučným spôsobom patrili a to tak, že vybral 20 kusov 500 € bankoviek a 200 kusov 50 € bankoviek, pričom disponoval s finančnými prostriedkami v rozsahu 950 €, ktoré predstavovali rozdiel medzi sumou, ktorú mu daroval jeho otec vo výške 2 000 €, z ktorej bola zaplatená už časť zálohy na kúpnu cenu v rozsahu 1 000 € a 50 €. Pri 500 € bankovkách tento počet z 20 kusov narástol na 22 kusov, pretože jeden kus 500 € bankovky pochádzal práve zo sumy 950 € a jeden kus 500 € bankovky vymenil - rozmenil svojmu otcovi tak, že od neho dostal 500 € bankovku a jemu odovzdal 10 kusov 50 € bankoviek. Pokiaľ otcovi odovzdal 10 kusov 50 € bankoviek, z celkového počtu 200, počet týchto 50 € bankoviek klesol na 190 ks, pričom zo zvyšnej sumy 950 €, ktorú mal od svojho otca a z nej bola časť tvorená jedným kusom 500 € bankovky zostal zvyšok 450 €, t. j. 9 kusov 50 € bankoviek. Pokiaľ sa pripočíta k 190 kusom 50 € bankoviek týchto 9 kusov 50 € vyplýva, že celkový počet ich bol 199. Takýto postup teda korešponduje s tým, že žalobca vložil ako časť kúpnej ceny na účet predávajúceho 22 kusov 500 € bankoviek, t. j. sumu 11 000 € + 199 kusov 50 € bankoviek, t. j. 9 950 € + 199 kusov 50 € bankoviek, t. j. 9 950 €. Spolu teda 20 950 €. Tvrdenia žalovanej o tom, že by len časť finančných prostriedkov pochádzajúcich z režimu BSM bola použitá na kúpu tejto nehnuteľnosti, súd považoval v konaní za nepreukázané, ba naopak, v jej výpovedi, resp. výpovedi svedka jej otca, vznikli rozpory najmä o tom, že pokiaľ žalovaná tvrdila, že jej bola darovaná suma vo výške 11 000 €, pretože takáto istá suma bola darovaná aj jej bratovi od ich rodičov, resp. otca. Otec žalovanej v postavení svedka sa vyjadril, že takúto sumu vo výške 11 000 € daroval svojej dcére a následne v budúcnosti bude takáto suma darovaná aj jej bratovi, teda jeho synovi. Zároveň rozpor v tvrdeniach žalovanej spočíval v tom, že táto v konaní tvrdila, že suma 11 000 € pochádzajúca z daru od jej otca bola použitá na zakúpenie tejto nehnuteľnosti, zvyšná časť vo výške 11 000 € bola z výlučných prostriedkov žalobcu a zároveň tvrdila, že časť, ktorá tvorila ako zálohu na kúpnu cenu vo výške 1 050 € pochádzala z režimu BSM. Súčtom týchto súm však je suma 23 050 €, čo však nepredstavuje kúpnu cenu za dané nehnuteľnosti, keďže táto bola dohodnutá na sumu 22 000 €. Z tohto dôvodu považoval súd tvrdenia žalovanej za nepreukázané, zároveň sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu o tom, že pokiaľ boli aj poskytnuté finančné prostriedky, ktoré pochádzali z režimu BSM, napr. dávky spočívajúce v príspevku pri narodení dieťaťa, resp. z jeho mzdy, sa v priebehu trvajúceho manželstva spotrebovali, pretože iný dôkaz o opaku takýchto tvrdení v konaní poskytnutý nebol.

3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 150 OSP, pričom za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti nemusí priznať, práve bývalý rodinný a manželský vzťah oboch účastníkov tak, že považoval za spravodlivé, aby každý z účastníkov znášal náklady konania zo svojho.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a prikázal nehnuteľnosti KN-C XXX o výmere 1 005 m2, druh pozemku trvalé trávne pozemky, stavba súp. č. XXX postavená na parc. č. C-KN XXX, parc. č. C-KN o výmere 311 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok kat. úz. E., LV č. X XXX do výlučného vlastníctva žalobcu, s povinnosťou finančného vyporiadania žalovanej sumou 11 000 €. Odvolanie právne odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vyjadrila nesúhlas s tým, že žalobca preukázal hodnoverným spôsobom, že finančné prostriedky na úhradu kúpnej ceny na nehnuteľnosti v kat. úz. E., ktoré nadobúdali do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, by mal z finančných

prostriedkov nadobudnutých žalobcom pred manželstvom. Podľa názoru žalovanej preukázal len sumu 10 000 € z účtu XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý je spoločný účet účastníkov konania, pretože na tento účet boli poukazované finančné prostriedky z výplaty žalobcu a dávky žalovanej. Poukázala na výber finančnej čiastky vo výške 400 €, ktoré boli vybraté z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX dňa 13. 07. 2009, kde prvá časť úhrady kúpnej ceny bola vo výške 50 € uhradená dňa 16. 07. 2009, čo potvrdzuje, že uvedená splátka kúpnej ceny bola hradená zo spoločných finančných prostriedkov na účte XXXXXXXXXX/XXXX, kde boli poukazované finančné prostriedky zo mzdy žalobcu aj dávky materského príspevku žalovanej, ktorý bol poukazovaný vždy k 15. dňu v mesiaci. Jednalo sa o finančné prostriedky, ktoré patrili do BSM. Druhá časť úhrady kúpnej ceny bola vo výške 1 000 € uhradená dňa 20. 07. 2009, kde z účtu XXXXXXXXXX/XXXX bola taktiež vybratá finančná čiastka vo výške 1 000 €, čo podľa názoru žalovanej potvrdzuje tú skutočnosť, že finančné prostriedky boli z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaná ďalej namietla vyhodnotenie svedeckej výpovede otca žalobcu odlišne od svedeckej výpovede otca žalovanej, keď svedecké výpovede majú rovnakú váhu pred súdnym konaním. Zároveň súd prvého stupňa sa nevysporiadal s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/72/2013 keď mal vykonať relevantné zistenie skutočnosti z akých peňažných prostriedkov boli nadobudnuté nehnuteľnosti špecifikované vo výroku odvolaním napadnutého rozsudku. Súd vykonal tie isté úkony ako pred vydaním zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/72/2013, nezaoberal sa skutočnosťou, že finančné prostriedky na úhradu časti kúpnej ceny vo výške 50 € a 1 000 € boli použité finančné prostriedky z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý účet bol účtom spoločným, pretože na účel bola zasielaná výplata jednak žalobcu a žalovanej. Žalovaný nepreukázal, že použil svoje výlučné finančné prostriedky na úhradu týchto častí kúpnej ceny. Žalobca vo svojej výpovedi pripustil, že zo strany žalovanej, resp. jej príbuzných, boli poskytnuté finančné prostriedky, s ktorými on disponoval. Žalovaná zotrvala na stanovisku, že zo strany jej otca boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 11 000 €, s ktorými disponoval žalobca. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na rozpor vo výpovediach, žalovanej a jej otca, že dcére požičal finančné prostriedky vo výške 11 000 € a také isté finančné prostriedky poskytne aj svojmu synovi, a tvrdenie žalovanej, že jej otec daroval sumu 11 000 € a také isté finančné prostriedky poskytol aj jej bratovi, ide o informáciu bez právneho významu, pretože žalovaná sa mohla domnievať, že keď daroval finančné prostriedky otec jej, tak daroval aj bratovi takú istú finančnú čiastku. Otec žalovanej v konaní potvrdil, že žalovanej poskytol finančné prostriedky vo výške 11 000 € ako dar. Žalobca neustále finančné prostriedky vkladal na terminované účty, potom ich vyberal, z predmetných terminovaných účtov taktiež boli úroky, ktoré tvorili masu BSM a s touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Žalobca tvrdil, že všetky finančné prostriedky, ktoré boli zo strany žalovanej poskytnuté, boli skonzumované počas manželstva. Túto skutočnosť ničím nepreukázal. Naopak, suma 10 000 € bola vyberaná zo spoločného bankového účtu č. XXXXXXXXXX/ XXXX, kde boli poukazované výplaty žalobcu a príspevky zo sociálnej poisťovne žalovanej. Žalobca nemôže preukázať, že akurát finančné prostriedky v jeho výlučnom vlastníctve boli použité na úhradu kúpnej ceny za nehnuteľnosť.

5. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca v podaní, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 11. 08. 2015, v ktorom uviedol, že rozhodnutie je preskúmateľné, dôvody sú jasne a logicky uvedené, súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými tvrdeniami a dôkazmi predloženými tak na strane žalobcu ako aj na strane žalovanej. Podľa názoru žalobcu, najmä výpoveď jeho otca svedka B. a predloženie listinných dôkazov z banky, bez pochybnosti preukázal, že použil žalobca len svoje výlučné prostriedky na vyplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosti. Súd detailne v odôvodnení rozhodnutia uviedol to, ako sa s jednotlivými bankovkami nakladalo, kde počty bankoviek korešpondujú s počtom uvedeným na listinnom dôkaze o vyplatení kúpnej ceny. O opaku, t. j. že sú pravdivé tvrdenia žalovanej, nesvedčí, podľa názoru žalobcu, žiadny dôkaz vykonaný v konaní pred súdom. Žalovaná v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach, resp. jej tvrdenia nekorešpondujú s vykonanými dôkazmi. Odhliadnuc od výpovede otca žalovanej, ktorý tvrdil, že peniaze na kúpu nehnuteľnosti poskytol z inkasovania prvej splátky kúpnej ceny z predaja bytu (čo sa stalo podstatne neskôr ako žalobca vyplatil kúpnu cenu za nehnuteľnosti), tak rovnako existuje rozpor v tom, že podľa vyjadrenia žalovanej žalobca mal vyplatiť zo svojho 11 000 € a ona rovnako 11 000 €, pričom sa ale mali použiť prostriedky vo výške 1 000 € a 50 € z účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Nakoľko kúpna cena prestavovala sumu 22 000 €, spolu by malo byť podľa argumentácie žalovanej de facto vyplatené 23 050 €, čo nikdy ako kúpnu cenu za nehnuteľnosti neuvádzala. Nekonzistentná argumentácia žalovanej svedčí tomu, že jej tvrdenia nie sú pravdivé a sú tendenčné. Preukázané rozpory znižujú dôveryhodnosť jej tvrdení v čoho dôsledku súd neposúdil jej argumentáciu a dôkazy ako dôvodné. Žalobca si zároveň pre prípad úspechu v odvolacom konaní uplatnil voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal dňa 02. 04. 2015 s tým, že odvolanie voči nemu bolo podané dňa 18. 06. 2015. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 a § 470 ods. 2 odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnym noriem (§ 470 ods. 1 , rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, ktorý zostal aj zachovaný po 30. 06. 2016. V dôsledku toho platí, že ustanovenie novej účinnej právnej úpravy od 01. 07. 2016 o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto koná na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 36/1995).

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania účinného OSP aktuálne § 362 ods. 1 oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP) aktuálne § 359 proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 OSP aktuálne § 355 ods. 1 po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aktuálne § 127 a § 165 preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom § 379 a dôvodmi odvolania § 380 ods. 1 s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať, alebo doplniť dokazovanie (§ 383 postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 acontrário) dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočné, obsahuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie ako i právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, v jednotlivostiach na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd len poukazuje a v ďalšom sa obmedzuje iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné:

11. Pokiaľ žalobca namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle ustálenej súdnej praxe, pri tomto odvolacom dôvode podľa § 205 ods. 2 písm. d) OSP (aktuálne § 365 ods. 1 písm. f) musí ísť o skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu, a teda týka sa tých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci a na základe ktorých súd prvej inštancie posúdil vec po právnej stránke. Skutkové zistenie je nesprávne v tom, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 OSP (aktuálne § 191 , a to vzhľadom na to, že súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu, či z obsahu spisu nevyplynuli a ani inak nevyšli v priebehu konania najavo, alebo neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli inak počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov, keď v hodnotení dôkazov alebo skutočností, ktoré vyšli najavo v konaní, či vyplynuli z prednesov strán sporu z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, vierohodnosti sa vyskytuje logický rozpor.

12. V prejednávanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a to v intenciách predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31. 01. 2014 č. k. 13Co/72/2013-157, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu žalobcu (§ 120 ods. 1, 4 OSP (aktuálne § 185 a § 182 a následným zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 OSP (aktuálne § 191 , dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval i zodpovedajúce ust. § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 150 OZ, ktoré aj správne vyložil s ustálenou súdnou a výkladovou praxou a svoje dôvody vedúce k vyporiadaniu BSM strán sporu aj riadne v súlade s § 157 ods. 2 OSP (aktuálne § 220 ods. 2 odôvodnil, pričom sa dôsledne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia a preto predmetné rozhodnutie možno považovať za presvedčivé.

13. Žalovaná v odvolaní v jeho podstatnej časti už len zopakovala a podrobnejšie rozviedla svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi v odôvodnení rozsudku dôsledne vysporiadal a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia a preto rozsudok možno považovať za presvedčivý. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne v celom rozsahu a preto sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Obsah odvolania žalovanej nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, oproti tomu ako bol ustálený súdom prvej inštancie, z ktorého následne vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci.

14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie na základe dokazovania vykonaného v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností správne ustálil, že žalobca v konaní preukázal, že finančné prostriedky, ktoré existovali aj v čase po zániku manželstva, patria do jeho výlučného vlastníctva tak, že tieto prostriedky nadobudol ešte pred uzavretím manželstva, ako aj že finančné prostriedky, ktoré boli použité na zakúpenie nehnuteľností špecifikovaných vo výrokovej časti rozsudku súdu prvej inštancie, pochádzali výlučne z prostriedkov, ktorých výlučným vlastníkom bol žalobca, ktoré nadobudol pred uzavretím manželstva a nespadali pod režim BSM. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (strana 8 a 9 rozsudku č. k. 13C/87/2011-208 zo dňa 02. 04. 2015), v ktorom súd prvej inštancie v súlade s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR (I. ÚS 46/05, I. ÚS 352/6, II. ÚS 220/08, II. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08) zodpovedal stranami sporu nastolené otázky, ktoré majú rozhodný význam pre posúdenie veci samej a s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd.

15. V rozsahu, v ktorom v odvolaní žalovaná posudzuje výpovede svedkov otca žalobcu a otca žalovanej je nepochybné, že ide o jej subjektívne stanovisko, a to aj vzhľadom na to, či ide o svedka navrhnutého žalobcom, alebo stranou žalovanej. S uvedenými výpoveďami sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dostatočne vysporiadal (keď výpoveď svedka otca žalobcu nadväzuje na jednotlivé listinné dôkazy a je súladná s tvrdenými skutočnosťami zo strany žalobcu, pričom naopak žalovaná svoje tvrdenia nepreukázala a zároveň súd prvej inštancie zaznamenal rozpor medzi výpoveďou žalovanej) a výpoveďou svedka otca žalovanej a objektívne vyhodnotil. Ani v tomto rozsahu odvolací súd nemá dôvod spochybňovať závery súdu prvej inštancie.

16. Žalovaná v odvolaní žiadnym spôsobom neuviedla a ani nepreukázala žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie danej veci a závery súdu prvej inštancie sú v tomto smere dostatočne preukázané výsledkami vykonaného dokazovania.

17. Vzhľadom na dostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, by odvolací súd posudzovaním odvolacích námietok žalovanej už len opakoval správnosť právnych záverov súdu prvej inštancie, ktorý z ich hľadiska vo veci rozhodol v súlade so zákonnou úpravou.

18. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené závery, námietky žalovanej uvádzané v odvolaní, nepovažoval za dôvodné a za stavu, keď súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a správne vec posúdil aj po právnej stránke, žalovanou uplatnené odvolacie dôvody nemohli obstáť.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 za použitia § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto vzhľadom na jeho úspech v odvolacom konaní súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .