Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Cob-105-2017.pdf
PDF · 68.43 KB
Case nature
Subarea
2Cob/105/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej a v spore žalobcu: SECAR spol. s r.o., Hattalova 12/A, 831 03 Bratislava, IČO: 31 325602, zastúp. JUDr. Renátou Nociarovou, advokátkou, Bajzova 1, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: JUDr. Adriana Krajníková - Advokátska kancelária, Kuzmányho 57, 040 01 Košice, IČO: 31 308 708, zastúp. JUDr. Zuzanou Komorovskou, advokátkou, Kuzmányho 57, 040 01 Košice v konaní o zaplatenie 219,12 eur s prísl., o späťzvatí žaloby vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 26Cb/40/2016 takto
rozhodol:
P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, z r u š u j e rozsudok a konanie z a s t a v u j e.
Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 219,12 eur zastavil; žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 119,52 eur od 23.07.2016 do 19.9.2016 a zo sumy 99,60 eur od 23.7.2016 do 19.9.2016, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 219,12 eur, úroku z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 119,52 eur od 18.2.2014 do zaplatenia a zo sumy 99,60 eur od 17.2.2015 do zaplatenia, titulom neuhradenia vyúčtovanej ceny za poskytnuté služby.
3. Na základe skutočnosti, že žalovaná istinu 219,12 eur dňa 19.9.2016 zaplatila, v tejto časti vzal žalobu späť, a to podľa § 145 CSP.
4. Vykonaným dokazovaním zistil, že Zmluvou o poskytovaní služby č. 314/100/2005 uzavretou žalobcom ako poskytovateľom a žalovanou ako objednávateľom podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka si strany zmluvy dohodli aktiváciu zariadenia rádiolokačného systému, prenos a spracovanie signálu určeného k lokalizácii odcudzených motorových vozidiel a vyhľadávanie odcudzených motorových vozidiel v spolupráci s PZ SR, colnými orgánmi SR a ďalšími zmluvnými partnermi poskytovateľa, ako aj zaradenie údajov do databázy resp. vykonávanie zmien údajov v databáze. Podľa čl. II. bodu 2 zmluvy poplatok za užívanie frekvenčného pásma povelového zariadenia a za dispečerské služby sa hradia ročne dopredu na základe faktúry vystavenej poskytovateľom. Výška poplatku predstavuje sumu 250,- Sk + DPH za mesiac. Podľa čl. II. bodu 3 zmluvy platby sa mali realizovať do dátumu splatnosti uvedeného na faktúre, pričom v prípade nedodržania stanovenej lehoty bol poskytovateľ oprávnený účtovať úroky z omeškania vo výške 0,05% z fakturovanej čiastky za každý deň omeškania.
5. Mal za preukázané, že faktúrou č. 101401349 zo dňa 3.2.2014, splatnou 17.2.2014 žalobca vyúčtoval žalovanej poplatok (cenu) za užívanie frekvencie a dispečerské služby rádiolokačného systému za rok 2014 vo výške 119,52 eur; faktúrou č. 101501128 zo dňa 2.2.2015, splatnou 16.2.2015 vyúčtoval poplatok (cenu) za užívanie frekvencie a dispečerské služby rádiolokačného systému za rok 2015 vo výške 119,52 eur, faktúrou č. 801500363 zo dňa 25.9.2015 žalobca dobropisoval faktúru č. 101501128 z dôvodu ukončenia zmluvy vo výške 19,92 eur. Skutočnosť, že žalobca vyzýval žalovanú na úhradu faktúr mal za preukázané upomienkami zo dňa 28.2.2014, 1.5.2014 a 26.2.2015.
6. Keďže žalobca nevedel preukázať doručenie faktúr žalovanej, súd považoval za deň doručenia až dátum 8.7.2016, keď boli faktúry doručené žalovanej ako prílohy žaloby zo dňa 8.7.2016. Dospel teda tak k záveru, že žalovaná sa dňom 23.7.2.2016 dostala do omeškania s ich úhradou, s ktorou bola v omeškaní až do dňa 19.9.2016, keď dlžnú sumu uhradila. Na základe uvedeného preto považoval žalobu za skutkovo a právne dôvodnú v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 119,52 eur od 23.7.2016 do 19.9.2016 a zo sumy 99,60 eur od 23.7.2016 do 19.9.2016, preto v tejto časti vyhovel.
7. V prevyšujúcej časti o zaplatenie úroku z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol.
8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 CSP tak, že žalobca mal v konaní neúspech len v pomerne nepatrnej časti, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
9. Po vyhlásení rozsudku vo veci samej bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 22.11.2016 späťvzatie žaloby s tým, že žalobca žiadal, aby súd konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na ich náhradu právo.
10. V zákonnej lehote podala odvolanie voči výroku o náhrade trov konania aj žalovaná.
11. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
12. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
13. Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 20.6.2017 so späťvzatím žaloby súhlasila.
14. Na základe uvedeného preto odvolací súd postupujúc podľa už vyššie citovaného § 370 ods. 1 CSP rozhodol o pripustení späťvzatia, zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastavil.
15. Odvolací súd pre úplnosť udáva, že v súvislosti so späťvzatím žaloby je bez právneho významu skutočnosť, že žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril spôsobom, že žiada rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Účinky späťvzatia žaloby nastávajú totiž jeho doručením súdu a toto späťvzatie žalobca nemôže následne odvolať, resp. akýmkoľvek iným spôsobom negovať jeho právne následky.
16. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Nárok na náhradu trov má žalobca, nakoľko žalovaná zaplatila dlžnú sumu (istinu) až po podaní žaloby, teda žaloba bola dôvodná (procesné zavinenie vo vzťahu k späťvzatiu žaloby- ohľadne úrokov z omeškania možno zhodnotiť ako nepatrné). Keďže ale priznať ich náhradu nežiadal (písomné podanie zo dňa 16.11.2016- späťvzatie žaloby) súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).