Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/80/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: R. V., nar. XX.X.XXXX, bytom v E. U. H., L. X/X, o zaplatenie 152,53 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 8C/130/2016-56 zo dňa 26.1.2017

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom označeným v záhlaví zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť mu sumu 152,53 € s 28% úrokom ročne od 1.5.2013 do zaplatenia titulom debetného zostatku.

2. Súd mal v konaní preukázané, že žalovaný uzavrel so žalobcom dňa 30.10.2009 zmluvu o rastovom osobnom účte, na základe ktorej bol žalobcom žalovanému zriadený a spravovaný rastový osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Žalovaný bol oprávnený na tomto účte vykonávať platby. Uviedol, že žalobca si svoj nárok uplatnil titulom debetného zostatku na účte vo výške 152,53 €, ktorý ale bližšie nešpecifikoval. Uzavrel, že pokiaľ chce byť žalobca v spore úspešný, musí okrem uvedenia sumy, ktorú žiada priznať a ktorú vyjadruje v petite žaloby, aj skutkovo odôvodniť nárok tým, že opíše rozhodné skutočnosti. Každý nárok je totiž definovaný nielen sumou, ale aj dôvodom. Bez takéhoto vymedzenia nároku by sa žalovaný nemal možnosť brániť, pretože by nevedel prečo a z akého dôvodu požaduje žalobca určitú sumu.

3. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že došlo k uzavretiu zmluvy, ktorá obsahovo zodpovedá zmluve o bežnom účte, žalobca však nepreukázal poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému. Z priloženého výpisu z účtu za obdobie od 29.3.2013 do 30.4.2013 vyplýva len evidovanie debetu a jeho zvýšenie od zostatku z 28.3.2013 vo výške 136,74 € pripísaním debetnej položky - úrokov.

4. Mal za to, že len samotný fakt, že veriteľ eviduje na účte debetný zostatok neznamená, že má veriteľ aj pohľadávku voči dlžníkovi vo výške evidovaného debetného zostatku, pretože výpis z účtu je len listinou, ktorá majiteľovi účtu deklaruje vykonávanie pohybov na účte, platieb na základe prevodných príkazov a pod. Debetný zostatok na účte môže predstavovať rôzne hmotnoprávne nároky žalobcu od poplatku za vedenie účtu po úver vykonaním platby bez krytia zostatkom peňažných prostriedkov na účte, nároky zo zmluvných pokút, úrokov z omeškania, úrokov (tak ako boli uvedené na výpise z účtu), avšak žalobca, ak chce byť v konaní úspešný, musí uviesť, ktoré jednotlivé nároky tvoriace debetný

zostatok na účte si uplatňuje, aby súd mohol posúdiť ich dôvodnosť a žalovaný mal možnosť oboznámiť sa so špecifikáciou nárokov a vyjadriť sa k nej.

5. Z uvedeného vyplýva, že súd nemal preukázané poskytnutie úveru žalovanému podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z.z., keďže žalobca jednoznačne nešpecifikoval debetný zostatok uplatnený v danom konaní vo výške 152,53 € s príslušenstvom. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca svoje tvrdenia nepreukázal, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, ale nárok náhradu trov konania si neuplatnil a žalobca bol v konaní neúspešný, preto súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania.

8. V dôvodoch odvolania nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že nešpecifikoval uplatnený nárok. Namietal, že pokiaľ súd považoval návrh za neúplný, mal žalobcu vyzvať na doplnenie v zmysle § 129 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. Podľa odvolateľa pritom nejde o fakultatívnu možnosť, ale o výslovnú povinnosť súdu pokúsiť sa odstrániť vady uvedené v ust. § 129 ods. 1 CSP. Keďže však súd rozhodol o neurčitom návrhu na začatie konania, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Ide o vadu konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktorá je porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces.

9. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. b/ a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

11. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31. októbra 2017 o 12.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 24. októbra 2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 CSP.

13. Žalobca v odvolaní namieta odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t.j. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Odvolací dôvod odňatie možnosti konať pred súdom prvej inštancie bol od 1.7.2016 (od dátumu účinnosti Civilného sporového poriadku) nahradený odvolacím dôvodom, podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktorý je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodni záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

16. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 , keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutom rozsahu a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

17. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

18. Odvolacou námietkou v predmetnej veci je žalobcom namietaný nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, spočívajúci v tom, že súd nevyzval žalobcu na odstránenie vád žalobného návrhu, čím mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom.

19. Podľa ust. § 79 ods. 1 O.s.p. účinného v čase začatia konania konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným nazýva sa žalobou.

20. Podľa ust. § 79 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

21. Podľa ust. § 43 ods. 1 O.s.p. sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie do 60 dní od doručenia takéhoto podania.

22. Podľa ust. § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

23. Podľa ust. § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

24. Podľa ust. § 129 ods. 1 ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

25. Podľa § 150 ods. 1 strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 2 . Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky (§ 149 ods. 1 .

26. Z dikcie citovaných ustanovení vyplýva, že navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní je úzko späté s povinnosťou tvrdenia. Skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovaného sú prostriedkami procesnej obrany. Predloženie skutkových tvrdení podlieha sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania. Rozhodujúce skutkové tvrdenia uvedené v žalobe spolu

so žalobným návrhom tvoria obsah žaloby. Súd môže vyzvať strany na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 , uvedené však nesmie nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v spore. Nesplnenie tejto povinnosti sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá sa prejaví predovšetkým v jej neúspechu v spore. Nedostatky v procesnej aktivite strany sporu však v sporovom konaní nemôže súd riešiť prostredníctvom inštitútu procesného poučenia podľa § 129 ods. 1 tak, ako to namietal odvolateľ, pretože táto úprava rieši len nedostatky vo formálnych náležitostiach žaloby (súd podľa § 129 ods. 1 vyzýva na doplnenie neúplného či nezrozumiteľného podania) a nie materiálnu podstatu žaloby a navyše súd by takýmto postupom neprimerane nahrádzal aktivitu žalobcu, čo by malo za následok porušenie princípu rovnosti sporových strán v spore.

27. V posudzovanom prípade k zamietnutiu žaloby došlo z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom o vzniku žalovanej pohľadávky a nie pre neúplnosť žalobného návrhu, ktorú skutočnosť súd prvej inštancie ani netvrdil a ani nie je daná. Nenáležité je preto vytýkanie súdu, že žalobcu nevyzval na doplnenie žaloby a napriek tomu rozhodol, čím mu odňal možnosť uplatňovať procesné práva.

28. Nejde tu teda o prípad, že súd rozhodol o neurčitom návrhu, ale o prípad, kedy zamietol nepreukázaný nárok - žalobca existenciu žalovanej pohľadávky nepreukázal predloženými (listinnými) dôkazmi a povinnosťou súdu nebolo vyzývať ho na predloženie ďalších dôkazov.

29. Okrem tohto odvolacieho dôvodu žalobca neuplatnil žiadne iné odvolacie dôvody, nenamietal skutkové zistenia súdu, či právne posúdenie sporu súdom prvej inštancie v súvislosti s neunesením dôkazného bremena. S poukazom na zodpovednosť žalobcu - odvolateľa za obsahové vymedzenie odvolania a s tým súvisiacu principiálnu viazanosť odvolacieho súdu predostretými odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 a s prihliadnutím na to, že odvolací súd nemôže v sporovom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu strany sporu ako odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou sporu v odvolaní vznesených námietok, odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby ako vecne správny podľa ust. § 387 CSP, vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania, potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP.

31. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, trovy odvolacieho konania mu však preukázateľne nevznikli, žalobca pre neúspech v konaní nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, preto odvolací súd stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .