Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cob-85-2016.pdf
PDF · 99.57 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/85/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: Ing. D. C., nar. XX.XX.XXXX, L. U. X, D., zastúpený advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, L. Novomeského 25, Pezinok, proti žalovanému: 1/ Eurotransfer spol. s r.o., Trenčianska 53, Bratislava, IČO: 31 722 261, 2/ Zuzana Hinková, Ružindol 34, o zaplatenie 2.493,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 23Cb/165/2015-97 zo dňa 11.05.2016 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdzuje.
Žalovanej 2/ odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť sumu 2.253,- eur s 9 % úrokom z omeškania od 01.10.2014 do zaplatenia a povinnosť uhradiť trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 149,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 18,53 eur, všetko do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia, keď konanie v časti o zaplatenie 240,- eur s úrokom z omeškania prevyšujúcim 9% zastavil a žalobu voči žalovanej 2/ zamietol.
2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovaným1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalovanú istinu s poukazom na to, že na základe dohody uzatvorenej so spoločnosťou LEDIX s.r.o., ako právnym predchodcom žalovaného 1/ zabezpečil pre neho praktickú výučbu žiakov v autoškole LEDIX s.r.o. v období od 31.08.2012 do 27.09.2014, za ktorú činnosť mal dohodnutú odmenu vo výške 3,- eur/vyučovacia hodina, ktorá mu bola vyplácaná mesačne na základe predložených faktúr. Právny predchodca žalovaného 1/ ale zrealizoval iba čiastočne úhrady a dňa 29.09.2014 došlo k ukončeniu plnenia s tým, že ku dňu ukončenia zo strany právneho predchodcu žalovaného 1/ nebol žalobcovi uhradený nedoplatok za poskytované služby vo výške 2.493,- eur a 240,- eur paušálna náhrada nákladov vynaložených v období január až september 2014 na údržbu automobilu a telefónne výdavky. Žalobca žalobu smeroval i voči žalovanej 2/ vzhľadom k tomu, že ako konateľka a jediná spoločníčka spoločnosti LEDIX s.r.o., ktorá je právnym predchodcom žalovaného 1/ si vedome nesplnila povinnosť pri správe majetku spoločnosti a nepodala návrh na vyhlásenie konkurzu napriek tomu, že mala spoločnosť vykázaný dlh minimálne voči dvom veriteľom. Tým, že došlo k zlúčeniu spoločnosti LEDIX s.r.o. so žalovaným 1/, ktorá je tiež nemajetná sa dopustila žalovaná 2/ ako konateľka takejto spoločnosti trestného činu poškodzovania veriteľa a preto zodpovedá žalobcovi za vzniknutú škodu spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/.
3. Súd prvej inštancie vo veci konal a rozhodol, keď sa žalovaný 1/ pojednávania nezúčastnil, predvolanie na pojednávanie na adresu zapísanú v obchodnom registri, na ktorú sa mu doručovalo nepreberal, iná
adresa súdu nebola známa, preto súd postupoval podľa § 101 O.s.p. a konal i v jeho neprítomnosti. Rovnako konal a rozhodol o veci i v neprítomnosti žalovanej 2/, ktorá mala predvolanie prevzaté, pojednávania sa nezúčastnila a svoju neúčasť neospravedlnila.
4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobcu voči žalovanému 1/ , ako právnemu nástupcovi titulom zlúčenia so spoločnosťou LEDIX, s.r.o. je dôvodný, keď mal preukázané riadne uzatvorenú zmluvu medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného 1/ právne kvalifikoval ako zmluvu nepomenovanú, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť právnemu predchodcovi žalovaného 1/ praktickú výučbu žiakov v autoškole. Súd nemal pochybnosti o splnení dohody zo strany žalobcu, na základe ktorej skutočnosti vznikla žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť istinu vo výške 2.253,- eur. Žalovaný 1/ sa k uvedenému nároku nevyjadril, k čomu súd skonštatoval, že žalovaný 1/ neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by žalovanú istinu spochybnil a žalobca opodstatnenosť nároku súdu preukázal.
5. Žalobca nárok uplatnil i voči žalovanej 2/ a žiadal dlžnú sumu uhradiť spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/ titulom náhrady škody, ktorú mala žalovaná 2/ spôsobiť tým, že ako konateľka právneho predchodcu žalovaného 1/ porušením právnej povinnosti spôsobila žalobcovi škodu. Úlohou žalobcu teda bolo preukázať zodpovednosť žalovanej 2/ za protiprávny úkon, ak si voči nej ako konateľke uplatňuje škodu, ktorú musí žalobca ako poškodený preukázať. K tomu, aby bol nárok žalobcu voči žalovanej 2/ úspešný, musí preukázať, že zo strany žalovanej 2/ došlo k určitému skutku z ktorého vyvodzuje jej zodpovednosť za protiprávny úkon. Porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu ako základný predpoklad vzniku zodpovednosti škodu nahradiť musí byť poškodeným preukázané, preto je úlohou žalujúcej strany preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého je vyvodzovaná zodpovednosť žalovanej 2/ ako konateľky, vznik škody ako aj príčinná súvislosť, ktorá nemôže byť riešená všeobecne, ale vždy len v konkrétnych súvislostiach. Žalobca ale dostatočne nekonkretizoval a najmä nepreukázal existenciu konkrétneho skutku, ktorý by mal byť tým protiprávnym úkonom žalovanej 2/, ktorý škodu spôsobil. Žalobca iba uvádzal, že žalovaná 2/ si vedome nesplnila svoju povinnosť pri správe majetku podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ale rozhodla o zlúčení so žalovaným 1/, ktorý je absolútne nemajetný, z čoho súd nemohol vyvodiť záver o tom, že práve takýmito krokmi bola spôsobená škoda. Ak si veritelia spoločnosti uplatňujú nároky na náhradu škody, proti konateľom spoločnosti, ktorí mali porušiť svoje povinnosti pri výkone ich pôsobnosti, je v súdnom konaní úlohou žalujúcej strany preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého je vyvodzovaná zodpovednosť žalovanej 2/ ako konateľky. Súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu základných predpokladov pre vyhovenie návrhu na náhradu škody voči žalovanej 2/, nepreukázal porušenie takej konkrétnej povinnosti, ktorá by bola v priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody , preto súd návrh voči žalovanej 2/ zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Os.p. ktorých výšku v odôvodnení rozhodnutia podrobne špecifikoval.
6. Z hľadiska právneho posúdenia súd vychádzal z právnej úpravy uvedenej v § 269 ods. 2 Obchod. zák., podľa ktorého posúdil uzatvorenie záväzkového vzťahu medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného 1/ a z§ 135a ods. 5 Obchod. zák. v súvislosti s posúdením zodpovednosti žalovanej 2/ ako konateľky právneho predchodcu žalovaného 1/ za vzniknutú škodu, k čomu prihliadol i na § 365, § 369 Obchod. zák., pri priznaní nároku na úroky z omeškania v spojení s § 1 nar. vlády SR č. 21/2013 Z.z.
7. K zastaveniu konania pristúpil súd prvej inštancie podľa § 96 ods. 1 O.s.p., keď žalobca v tejto časti zobral návrh späť .
8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu voči žalovanej 2/ podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal odvolací súd, aby predmetné rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pretože po podaní návrhu na súd vo veci žalovanej istiny žalovaná 2/ ako jediná spoločníčka a konateľka spoločnosti LEDIX s.r.o. zmluvou o zlúčení previedla od 08.12.2015 spoločnosť na nový právny subjekt, ktorým je žalovaný 1/ a pôvodná spoločnosť LEDIX s.r.o. bola vymazaná z obchodného registra. Na základe tejto skutočnosti žalobca rozšíril pôvodný návrh i na žalovanú 2/, ktorá je bývalou konateľkou vymazanej spoločnosti LEDIX s.r.o., ktorá si pri správe majetku tejto spoločnosti vedome nesplnila svoju povinnosť, keď nepodala návrh na vyhlásenie konkurzu napriek tomu, že spoločnosť mala dlh minimálne voči ďalším dvom veriteľom a to Všeobecnej zdravotnej poisťovni vo výške 9.695,62 eur a voči Sociálnej poisťovni vo výške 22.882,31 eur a výška krátkodobých záväzkov bola v sume 212.111,- eur, ktorá skutočnosť musela byť žalovanej 2/ ako konateľke známa.
Napriek tomu, ale postupovala podľa § 69 ods. 1 Obchod. zák. a takto zadlženú spoločnosť zlúčila s inou spoločnosťou, o ktorej musela vedieť, že sa jedná o spoločnosť absolútne nemajetnú, čím zamedzila žalobcovi ako veriteľovi možnosť uplatniť si svoju pohľadávku v konkurznom konaní, v dôsledku čoho žalobca utrpel škodu, ktorú si z tohto dôvodu uplatňuje v konaní i voči žalovanej 2/. Odvolateľ má za to, že sa súd prvej inštancie nedostatočne vyporiadal s jeho tvrdením, ktoré zakladá zodpovednosť žalovanej 2/ za škodu vzniknutú mu v súvislosti s porušením jej povinnosti, ktoré vyplývajú pre ňu ako konateľku zo zákona, súd prvej inštancie z tohto pohľadu vec vôbec neposudzoval a žalobu voči žalovanej 2/ napriek písomným dôkazom svedčiacim o uvedených dlhoch právneho predchodcu žalovaného 1/ zamietol. Súčasne s podaním odvolania predložil odvolateľ i účtovnú závierku spoločnosti LEDIX s.r.o. k 31.12.2014, ktorým preukazoval výšku záväzkov tejto spoločnosti.
9. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť s tým, že nemá pasívnu legitimáciu v danom konaní.
10. Na vyjadrenie žalovanej 2/ k odvolaniu, keď žalovaný 1/ sa k nemu nevyjadril, bolo odvolaciemu súdu predložené vyjadrenie odvolateľa - odvolacia replika, v ktorom opätovne uviedol, že zotrváva na všetkých dôvodoch uvedených v odvolaní v celom rozsahu, zlúčenie spoločnosti LEDIX s.r.o. považuje za účelové, ktorým sa jediná spoločníčka a konateľka Zuzana Hinková - žalovaná 2/ snažila poškodiť žalobcu, aby sa tak zbavila povinnosti splniť záväzky, hoci jej bola známa skutočnosť o nemajetnosti žalovaného 1/ s ktorým sa napriek tomu zlúčila.
11. Vyjadrenie odvolateľa - odvolacia replika bola zaslaná na vyjadrenie žalovanej 2/, ktorá ho dňa 18.04.2017 prevzala, ďalšie vyjadrenie - odvolaciu dupliku nepodala. Podania doručované na adresu žalovaného 1/ sa vracali ako neprevzaté, preto súd pri tomto aplikoval fikciu doručenia.
12. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Uvedené znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania, ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto zákona boli vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie. Za účinnosti tohto zákona začalo aj odvolacie konanie. Krajský súd konajúci ako súd odvolací musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania. Odvolací súd zároveň poukazuje na článok 2 ods. 1, 2 a článok 3 ods. 1 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., v súvislosti s potrebou podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom prvej inštancie.
13. Podľa § 470 C.s.p.
(1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363
C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh voči žalovanej 2/ zamietnutý je správne a podľa § 387 ods.1 C.s.p.ho je potrebné potvrdiť. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Elektronicky stranám miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd neoznámil, pretože strany o to nepožiadali.
15. Podľa § 387 C.s.p.
(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
Základné princípy Civilného sporového poriadku Čl.8 Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
16. Žalujúca strana sporu podala odvolanie z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinností majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav a nesprávna aplikácia znamená, že súd nepoužil správny právny predpis alebo síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
17. Odvolací súd zdôrazňuje, že názor odvolateľa, podľa ktorého mu vznikol nárok na náhradu škody voči žalovanej 2/ ako konateľke spoločnosti, ktorá sa zlúčila so žalovaným 1/ nebol žalobcom preukázaný. Zodpovednosť konateľa pri výkone funkcie za škodu je upravená Obchodným zákonníkom v ust. § 135a , posudzuje sa z hľadiska objektívnej zodpovednosti ale vo vzťahu voči spoločnosti, ktorej je konateľom. Ohľadne vzniku škody a právnej súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním je dôkazným bremenom zaťažený žalobca, ktorý sa náhrady škody domáha, ktorý musí preukázať, že konateľ nekonal so starostlivosťou riadneho hospodára. K zlúčeniu právneho predchodcu žalovaného 1/ došlo na základe dobrovoľného zrušenia bez likvidácie . Zlúčením dochádza k univerzálnej sukcesii do práv a povinností zanikajúcej spoločnosti a na nástupnícku organizáciu prechádza celé obchodné imanie zanikajúcej spoločnosti. Rozhodovanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie a prechod jej imania na inú nástupnícku spoločnosť je v pôsobnosti spoločníkov a nie konateľa, ktorý tento len úkon vykonáva a zabezpečuje. Platná právna úprava zodpovednosť konateľov za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu nepozná a žalobca neuviedol, z akého dôvodu nevyužil možnosť a sám ako veriteľ nepodal na právneho predchodcu žalovaného 1/ v čase pred jeho výmazom z obchodného registra na vyhlásenie konkurzu.
18. Odvolací súd dospel k zhodnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, podľa ktorého žaloba nie je voči žalovanej 2/ z titulu nároku na náhradu škody za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu dôvodná. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p. nie je opodstatnený.
19. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti voči žalovanej 2/ ako vecne správny podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdil.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 C.s.p. , ale pri vzatí do úvahy, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej 2/ žiadne trovy nevznikli, odvolací súd považuje za neefektívne, aby o výške náhrady trov konania, ktoré sú nula, ešte samostatným rozhodnutím rozhodoval súdny úradník samostatným uznesením, preto o nich rozhodol priamo odvolací súd.
Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).