Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Sa/10/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobcu: G. X., nar. XX. R. XXXX, bytom F. XX, XXX XX X. X. O. C., občan Slovenskej republiky, zastúpeného JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 50 659 537, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 570 814 6554 0 zo dňa 20. apríla 2021, takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, Bratislava č. 57081465540 zo dňa 20. apríla 2021 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žalobca žiadosťou zo dňa 29.09.2020, doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) dňa 01.10.2020, požiadal o priznanie starobného dôchodku od 14.02.2020. Žalobca v žiadosti vo vzťahu k dobe zamestnania uviedol, že od 03.07.1978 do 31.10.1987 bol zamestnaný v OÚNZ Veľký Krtíš, od 01.11.1987 do 31.12.1990 na ONV Veľký Krtíš, od 01.01.1991 do 31.03.2002 na Okresnom úrade Veľký Krtíš, od 01.01.1193 do 30.04.1993 bol SZČO, od 01.01.1993 do 23.07.1996 na OSZ PO Veľký Krtíš, od 01.04.2002 do 31.12.2007 na KR Hasičského a záchranného zboru Banská Bystrica, od 01.06.2019 do 13.08.2019 poberal príspevok za opatrovanie (bol fyzickou osobou, za ktorú poistné platil štát v súvislosti so starostlivosťou o blízku osobu). Zároveň uviedol, že v čase od 03.10.1979 do 30.09.1981 bol na základnej vojenskej službe a poberá výsluhový dôchodok od MV SR.

2. Sociálna poisťovňa, ústredie (Rozhodnutím č. k. zo dňa 24.11.2021 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy“) o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku rozhodla tak, že žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 29.09.2020 zamietla. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na znenie ust. a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „Zákon o sociálnom poistení“) a uviedol, že dôchodkový vek poistenca narodeného v roku 1957 je 62 rokov a 6 kalendárnych mesiacov. Žalobca dosiahol dôchodkový vek dňa 14.02.2020. Ku dňu 14.02.2020 žalobca získal 5004 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 13 rokov a 259 dní obdobia dôchodkového poistenia. Prvostupňový orgán verejnej správy z uvedených skutočností

vyvodil, že žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, a preto žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku zamietol.

3. Žalobca podal proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy v zákonnej lehote dňa 07.01.2021 odvolanie (podanie zo dňa 05.01.2021), ktoré odôvodnil tým, že podľa dôchodkového listu osobného poistenia zo dňa 24.11.2020 mu bolo uznané na dôchodkové poistenie celkovo 13 rokov a 259 dní. Namietal, že do dôchodkového poistenia mu nebolo započítané obdobie starostlivosti o jeho matku R. X. na základe Rozhodnutia OÚP Veľký Krtíš zo dňa 09.09.2019 a to od 14.08.2019 do 31.12.2020 napriek tomu, že žalobca bol povinný prijaté príspevky zdaniť. Ďalej uviedol, že Rozhodnutím OÚP vo Veľkom Krtíši zo dňa 21.04.2017 mu bola žiadosť o príspevok na opatrovanie matky zamietnutá, žalobca však napriek tomu túto činnosť vykonával a aj dodnes vykonáva. Žalobca taktiež namietal, že do jeho výsluhového dôchodku mu bola doba základnej vojenskej služby od 03.10.1979 do 01.11.1987 započítaná len čiastočne a nebolo mu uznaných 182 dní.

4. Prvostupňový orgán verejnej správy následne žalobcovi podaním zo dňa 11.02.2021 „poskytol informácie o podkladoch, na základe ktorých bolo rozhodnuté “ a oznámil mu, že podľa § 215 ods. 9 Zákona o sociálnom poistení týmto začína plynúť nová 30-dňová lehota na podanie odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu. Predmetné podanie bolo žalobcovi doručené dňa 26.02.2021.

5. Žalobca dňa 16.03.2021 doručil prvostupňovému orgánu verejnej správy odvolanie, v ktorom uviedol, že s argumentáciou prvostupňového orgánu k jeho podaniu zo dňa 05.01.2021 (odvolaniu) nesúhlasí a trval na svojom tvrdení, že má odpracovaných 15 rokov. Uviedol, že po skončení mimoriadnej situácie (pandémia COVID-19) bude riešiť neuznané roky za opatrovanie svojej matky.

6. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. 570 814 6554 0 zo dňa 20.04.2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. V odôvodnení žalovaný uviedol, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy bolo vzhľadom na jeho obsah vyhodnotené ako žiadosť o oznámenie podkladov rozhodnutia, a preto prvostupňový orgán verejnej správy reagoval listom zo dňa 11.02.2021, ktorým žalobcu informoval o dôvodoch nehodnotenia namietaného obdobia na dôchodkové účely a súčasne ho poučil, že mu podľa § 215 ods. 9 Zákona o sociálnom poistení plynie nová lehota na odvolane. Nové odvolanie dourčil žalobca dňa 16.03.2021. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí k námietkam žalobcu uviedol, že na nárok na starobný dôchodok bola žalobcovi započítaná doba štúdia od 01.09.1972 do 02.07.1978, doba zamestnania od 03.07.1978 do 02.10.1979 a od 03.07.1981 do 31.10.1987, zaradená do zvýhodnenej II. pracovnej kategórie, doba výkonu činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby od 01.01.1993 do 30.04.1993 a doba starostlivosti o blízku osobu od 01.06.2019 do 13.08.2019 (doba, počas ktorej za žalobcu platil poistné štát). Žalovaný poukázal na to, že žalobcovi bol od 01.05.2016 priznaný výsluhový dôchodok Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR v Bratislave č. SPOU-OSZ-49.854-1/2016-VZ zo dňa 02.09.2016 (ďalej aj „ Rozhodnutie o výsluhovom dôchodku“) a to podľa a , v súlade s o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Na nárok na výsluhový dôchodok bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 03.10.1979 do 30.09.1981 a výkon služby hasiča od 01.11.1987 do 30.04.2016. Z uvedeného dôvodu žalobcovi doba základnej vojenskej služby od 03.10.1979 do 30.09.1981 nemohla byť zhodnotená na nárok na starobný dôchodok. K tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že doba ZVS trvala od 03.10.1979 do 01.11.1987 žalovaný uviedol, že ani podľa údajov uvedených žalobcom v žiadosti o starobný dôchodok a ani podľa evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne netrvala doba základnej vojenskej služby žalobcu od 03.10.1979 do 01.11.1987, preto žalovaný námietku žalobcu o čiastočnom hodnotení doby základnej vojenskej služby, resp. o nezapočítaní 182 dní na účely výsluhového dôchodku, vyhodnotil ako irelevantnú. Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že ak poistenec získa dobu služby v rozsahu, ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa , nie je možné toto obdobie služby hodnotiť ako obdobie poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Nakoľko žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného zákona, na nárok ktorého mu bola zhodnotená celá doba služby, vrátane základnej vojenskej služby, nie je možné v súlade s a Zákona o sociálnom poistení zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru a základnej vojenskej služby ako obdobie dôchodkového poistenia na nárok na starobný dôchodok na účely posúdenia nároku na starobný dôchodok. Vzhľadom na to, že k 14.02.2020 žalobca

bez doby služby nezískal potrebný počet 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, nesplnil jednu z podmienok na nárok na starobný dôchodok, a preto bola podľa žalovaného žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zamietnutá správne. Obdobie dôchodkového poistenia hodnotené žalobcovi pre nárok na starobný dôchodok je podrobne uvedené v Osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý je prílohou a neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy. Žalovaný konštatoval, že pre nárok na starobný dôchodok bolo žalobcovi zhodnotené všetko preukázané obdobie dôchodkového poistenia tak, ako bolo spoľahlivo preukázané a zistené z údajov uvedených v žiadosti o priznanie starobného dôchodku, z doložených dokladov a z údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia neoblo preukázané, a to ani v odvolacom konaní. Žalovaný konštatoval, že žalobca nedoložil k odvolaniu žiadne relevantné dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť postupu Sociálnej poisťovne, ústredie pri posúdení jeho nároku na starobný dôchodok a zákonnosť dôvodov, pre ktoré bola jeho žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 29.09.2020 zamietnutá. Žalovaný ďalej k námietke žalobcu, ktorou namietal nehodnotenie obdobia starostlivosti o jeho matku od 14.08.2019 od 31.12.2020 uviedol, že podľa Potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš zo dňa 25.09.2020 bol žalobca poberateľom peňažného príspevku za opatrovanie svojej matky od 1. júna 2019. Doba starostlivosti o matku bola žalobcovi zhodnotená od 01.06.2019 do 13.08.2019, nakoľko v tomto období bol poistený, čo bolo preukázané podľa elektronického zberu údajov (EZU) v informačnom systéme Sociálnej poisťovne a na základe Potvrdenia o dobe poistenia a o vymeriavacom základe fyzickej osoby, za ktorú platí poistné štát z 23.11.2020. V období od 14.08.2019 do 31.12.2020 žalobca nebol evidovaný v registri poistencov, za toto obdobie nebolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie, a preto nie je obdobím dôchodkového poistenia hodnotiteľným na dôchodkové účely. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný ako odvolací orgán rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Žaloba

7. Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. V žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je arbitrárne a nepreskúmateľné a neobsahuje podstatné záležitosti rozhodnutia podľa § 209 Zákona o sociálnom poistení. Žalobca v žalobe zhrnul priebeh administratívneho konania a poukázal na to, že dôchodkový vek dosiahol dňa 14.02.2020 a podľa Osobného listu dôchodkového poistenia zo dňa 24.11. 2020 mu bolo uznané obdobie dôchodkového poistenia celkovo 13 rokov a 259 dní. Ďalej poukázal na to, že v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy namietal, že do obdobia dôchodkového poistenia mu nebolo započítané obdobie starostlivosti o jeho matku R. X. podľa Rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš č. VK1/OPPnKaPC/ SOC/2019/17354-006 zo dňa 09.09.2019, a to od 14.08.2019 do 31.12.2020 napriek tomu, že žalobca bol povinný „prijaté príspevky zdaniť.“ Žalobcovi bola zamietnutá žiadosť o peňažný príspevok na opatrovanie jeho matky napriek tomu, že bola odkázaná na pomoc inej osoby pri vykonávaní nevyhnutných úkonov spojených so zabezpečovaním životných potrieb. Žalobca napriek zamietnutiu žiadosti o priznanie opatrovateľského príspevku túto činnosť vykonával. Žalobca v žalobe uviedol, že mu do výsluhového dôchodku bola započítaná doba základnej vojenskej služby od 03.10.1979 do 01.11.1987 len čiastočne a nebolo mu uznané obdobie 182 dní. Žalobca v žalobe taktiež poukázal na Rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš č. VK1/OPPNKAPČ/ SOC/2017/15948-0006 zo dňa 21.04.2017, ktorým podľa o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), nebolo nevyhovené jeho žiadosti podanej dňa 22.01.2017 a nebol mu priznaný peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím - matky žalobcu pani R. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX F.. Rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš č. VK1/OPPnKaPC/ SOC/2019/17354-006 zo dňa 09.09.2019 bolo vyhovené žiadosti žalobcu, ktorú podal dňa 28.06.2019 a bol mu priznaný peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím - matky žalobcu od 01.06.2019 do 30.06.2019 vo výške 184,71 € mesačne a s účinnosťou od 01.07.2019 do doby trvania podmienok vo výške 215,18 € mesačne. Ďalej v žalobe uviedol, že podľa údajov poskytnutých Sociálnou poisťovňou žalobca ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku získal 5004 dní, čo je 13 rokov a 259 dní doby poistenia, pričom nárok na starobný dôchodok by predstavoval dobu 15 rokov, a teda rozdiel je 1 rok a 106 dní, t.j. 471 dní. Žalobca namietol nehodnotenie obdobia starostlivosti o matku od 14.08.2019 do 31.12. 2020, t.j. dobu 504 dní, pričom ak by táto doba bola zarátaná v prospech žalobcu, dosiahol by dobu 15 rokov pri dovŕšení dôchodkového veku, ktorá by sa mu započítala pre

účely starobného dôchodku a dané kritérium by bolo splnené. Žalobca vzhľadom na uvedené žiadal o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného pre tvrdenú nesprávnosť počítania doby dôchodkového poistenia žalobcu a nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca v žalobe uviedol, že základným momentom je konštatovanie žalovaného, že od 14.08.2019 do 31.12. 2020 nebol evidovaný v registri poistencov a nebolo za toto obdobie zaplatené poistné na dôchodkové poistenie, a preto (toto obdobie) nie je obdobím dôchodkového o poistenia hodnotiteľným na dôchodkové účely. Žalobca tvrdil, že dané obdobie mu malo byť uznané, čím by splnil podmienku na získanie starobného dôchodku vzhľadom k tomu, že v skutočnosti sa o svoju matku v tomto období staral a matka bola odkázaná na jeho osobnú starostlivosť, ktorá aj bola poskytovaná. Žalobca ďalej žiadal správny súd o preskúmanie, či do výsluhového dôchodku bola započítaná celá doba vojenskej služby žalobcu. Žiadal tiež preskúmať, či rozhodovanie ÚPSVaR Veľký Krtíš ohľadne matky žalobcu bolo zákonné a správne vo vzťahu k prijatým rozhodnutiam, ako aj iné okolnosti, ktoré by mali vplyv na zákonnosť rozhodovacieho procesu žalovaného pri rozhodovaní o nároku žalobcu na priznanie starobného dôchodku vo vzťahu k dobám, ktoré by bolo možné započítať v prospech žalobcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca žiadal, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na úplnú náhradu trov konania.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zhrnul podstatný obsah napadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom zopakoval, že žalobcovi bola na nárok na starobný dôchodok započítaná doba štúdia od 01.09.1972 do 02.07.1978, doba zamestnania od 03.07.1978 do 02.10.1979 a od 03.07.1981 do 31.10.1987, zaradená do zvýhodnenej II. pracovnej kategórie, doba výkonu činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby od 01.01.1993 do 30.04.1993 a doba starostlivosti o blízku osobu (matku) od 01.06.2019 do 13.08.2019. Z administratívneho spisu, najmä z Rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-49.854-1/2016-VZ zo dňa 02.09.2016, vyplýva, že žalobcovi bol od 01.05.2016 podľa , a , v súlade priznaný výsluhový dôchodok. Na nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi zhodnotená aj doba základnej vojenskej služby od 03.10.1979 do 30.09.1981 a výkon služby hasiča od 01.11.1987 do 30.04.2016. Podľa žalovaného z uvedeného dôvodu žalobcovi vyššie uvedená doba nemohla byť zhodnotená na nárok na starobný dôchodok, pretože podľa a ide o obdobie, ktoré získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Žalovaný poukázal na to, že žalobca tak v odvolaní, ako aj v správnej žalobe, nametal nehodnotenie obdobia starostlivosti o matku od 14.08.2019 do 31.12.2020, najmä keď podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš zo dňa 25.09.2020 bol od 01.06.2019 poberateľom príspevku na opatrovanie svojej matky. Doba starostlivosti o matku bola žalobcovi na dôchodkové účely zhodnotená od 01.06.2019 do 13.08.2019, nakoľko v tomto období bol poistený, a to podľa údajov evidovaných v informačných systémoch žalovaného, konkrétne podľa systému elektronického zberu údajov (EZU), ako aj na základe Potvrdenia o dobe poistenia a o vymeriavacom základe fyzickej osoby, za ktorú platí poistné štát, zo dňa 23.11.2020. Za obdobie od 14.08.2019 do 31.12.2020, počas ktorého sa žalobca osobne staral o bezvládnu matku a nebol evidovaný v registri poistencov, pretože nepodal prihlášku, nebolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie, a preto nie je obdobím dôchodkového poistenia hodnotiteľným na dôchodkové účely. V období od 01.01.2001 do 01.08.2006 štát neplatil poistné za osoby, ktoré sa starali o prevažne alebo úplne bezvládnu osobu. Doba tejto starostlivosti mohla byť hodnotená ako doba zamestnania na dôchodkové účely len vtedy, ak opatrovanie bolo vykonávané ako samostatná zárobková činnosť a za dobu jej vykonávania bolo odvedené poistné. Až , ktorým sa mení a dopĺňa Zákon o sociálnom poistení, sa od 01.08.2006 rozšíril okruh povinne dôchodkovo poistených osôb. Od uvedeného dňa je podľa povinne dôchodkovo poistená aj fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu. Povinnému dôchodkovému poisteniu podliehajú len tie osoby, ktoré pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu osoby, ktorej sa príspevok na opatrovanie poskytuje, podajú prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu poskytovania príspevku na opatrovanie. Žalobca podanie prihlášky na dôchodkové poistenie z dôvodu opatrovania svojej matky v období od 14.08.2019 do 31.12.2020 nepreukázal, ani nepotvrdil. Keďže žalobca nezískal bez doby výkonu služby hasiča najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok, bolo o jeho žiadosti o starobný dôchodok z 29.09.2020 rozhodnuté podľa žalovaného správne

a rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktoré je s ním vecne totožné, sú podľa žalovaného zákonné, pretože boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Námietka žalobcu v odvolaní, ako aj v správnej žalobe, že základná vojenská služba žalobcu trvala do 01.11.1987, je nedôvodná, pretože podľa jednoznačných dôkazných prostriedkov nachádzajúcich sa v administratívnom spise žalobcu doba ZVS žalobcu trvala od 03.10.1979 do 30.09.1981. Ani podľa údajov uvedených žalobcom v žiadosti o starobný dôchodok a ani podľa evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v informačnom systéme žalovaného, netrvala doba základnej vojenskej služby žalobcu do 01.11.1987. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal správny súd, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Replika žalobcu

9. K vyjadreniu žalovaného k žalobe žalobca v replike uviedol, že trvá na podanej žalobe a žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil. Podľa žalobcu je nesporné, že žalobca sa staral od 14.08.2019 do 31.12.2020 o svoju matku, ktorá bola bezvládna, pričom je taktiež pravdou, že žalobca nebol evidovaný v registri poistencov, pretože ho nikto na toto neupozornil a nikto ho o to nežiadal. Žalobca nemá právnické vzdelanie a pokiaľ by o tejto skutočnosti bol informovaný, určite by sa zaregistroval do registra poistencov. Za uvedené obdobie je žalobca ochotný aj zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie. Žalobca túto skutočnosť hodnotil ako neplnenie si povinností zo strany príslušných orgánov, ktoré ho na ňu neupozornili, hoci mali objektívne vedomosti o takejto skutočnosti. Žalobca považuje za nesporné, že sa o svoju matku staral a len z formálnych dôvodov nedošlo k tomu, aby bola podaná prihláška na dôchodkové poistenie z dôvodu poskytovania predmetnej starostlivosti.

10. K replike žalobcu sa žalovaný nevyjadril a nevyužil svoje právo predloženia dupliky.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane postupu orgánov verejnej správy, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal a to v celom rozsahu ( ), pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v Tretej časti . K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v , pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa , ak je žalobcom fyzická osoba.

12. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného, ktoré považuje za nezákonné. Pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu nebolo zohľadnené obdobie od 14.08.2019 do 31.12.2020 v rozsahu 504 dní, kedy sa staral o matku. Tvrdil, že v prípade zohľadnenia uvedeného obdobia by žalobca splnil podmienku 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Uviedol, že žalobca nebol po vydaní rozhodnutia, ktorým mu bol priznaný príspevok na opatrovanie matky poučený o tom, že by mal podať prihlášku na poistenie. Keďže nemá právnické vzdelanie, prihlášku nepodal a nebol teda poistený. Sociálna poisťovňa mala však podľa právneho zástupcu žalobcu na túto skutočnosť prihliadnuť. Neuviedol však žiadnu argumentáciu, z ktorého ustanovenia Zákona o sociálna poistení takáto povinnosť Sociálnej poisťovni vyplýva. Ďalej namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že žalobcovi nebolo započítané do obdobia, ktoré bolo posudzované pre účely priznania tejto dávky, obdobie základnej vojenskej služby žalobcu od 03.10.1979 do 01.11.1987. Uvedený údaj následne opravil a potvrdil, že základná vojenská služba žalobcu trvala od 03.10.1979 do 30.09.1981, avšak žalovaný podľa právneho zástupcu žalobcu nezohľadnil žalobcovi celú dobu základnej vojenskej služby, konkrétne mu nezohľadnil 182 dní, ktorá skutočnosť podľa neho vyplýva z Osobného listu dôchodkového poistenia žalobcu, podľa ktorého v r. 1979 mu bolo zohľadnené 275 dní a v r. 1981 86 dní. Vzhľadom na vyjadrenie zástupkyne žalovaného na pojednávaní o pochybení Sociálnej poisťovne a vzhľadom na predloženie opravených údajov v registri poistencov týkajúcich sa žalobcu, z ktorého vyplýva, že žalobcovi malo byť zohľadnené aj obdobie, kedy sa staral o svoju matku, uviedol, že aj z tohto dôvodu je rozhodnutie žalovaného nezákonné, pretože odôvodnenie rozhodnutia by muselo

byť iné. Zotrval na všetkých dôvodoch uvedených v žalobe a navrhol rozhodnutie žalovaného zrušiť, a to aj vzhľadom na zistenie, že došlo k pochybeniu na strane Sociálnej poisťovne a navrhol vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie s tým, že žiadal priznať aj náhradu trov konania.

13. Žalobca na pojednávaní poukázal na to, že v r. 2017 mu nebol priznaný peňažný príspevok na opatrovanie matky ako fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, hoci vzhľadom na jej zdravotný stav sa on o ňu musel starať, a teda nemohol pracovať. Uvedená skutočnosť mala byť podľa neho zohľadnená. Ďalej uviedol, že v r. 2018 aj 2019 bol na Sociálnej poisťovni, kde mu povedali, že má odpracovaných 15 rokov a spĺňa nárok na starobný dôchodok. Nie je mu preto jasné, prečo mu Sociálna poisťovňa zamietla žiadosť o starobný dôchodok s tým, že podmienku 15 odpracovaných rokov nespĺňa. Tvrdil, že má určite odpracovaných 15 rokov a navyše sa staral aj o svoju matku. Žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť.

14. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na vyjadrení k žalobe, ako aj na dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Uviedla, že doba základnej vojenskej služby nemohla byť žalobcovi hodnotená pre účely rozhodovania o jeho žiadosti o starobný dôchodok, pretože táto doba už bola zhodnotená pri rozhodovaní o nároku o výsluhovom dôchodku. Obdobie starostlivosti žalobcu o matku (fyzickú osobu s ŤZP) je považované za obdobie dôchodkového poistenia za zákonom stanovených podmienok, pričom doba dôchodkového poistenia je pri poberaní peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ŤZP upravená v § 15 ods. 1 písm. e/ Zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že poistenec môže byť poistený, ak poberá takýto príspevok na opatrovanie a musí splniť aj ďalšiu podmienku, že nedovŕšil dôchodkový vek. Keďže žalobca dôchodkový vek dosiahol 14.02.2020, nemohlo mu byť zhodnotené obdobie od 14.02.2020 do 31.12.2020, pretože poistenie momentom dovŕšenia dôchodkového veku žalobcu zaniklo. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že v Sociálnej poisťovni došlo k technickej chybe a predložila správnemu súdu opravený register Sociálnej poisťovne, z ktorého v bode 7 vyplýva, že doba povinného dôchodkového poistenia žalobcu bola nesprávne pôvodne uvedená od 01.06.2019 do 31.12.2020, pričom z dôvodu zániku poistenia dovŕšením dôchodkového veku žalobcu, je uvedený údaj o dôchodkovom poistení žalobcu opravený tak, že toto obdobie poistenia je od 01.06.2019 do 13.02.2020 a toto obdobie malo byť započítané do povinného dôchodkového poistenia žalobcu, a to aj keď nepodal prihlášku na poistenie, pretože bol poistený. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť by v prípade zohľadnenia uvedenej doby dôchodkového poistenia žalobcu pre účely rozhodovania o jeho žiadosti o starobný dôchodok, bolo možné zohľadniť aj obdobie, kedy vykonával starostlivosť o svoju matku ako fyzickú osobu s ŤZP a to od 01.06.2019 do 13.02.2020, pričom toto obdobie predstavuje 184 dní. Ak by aj týchto 184 dní bolo zohľadnené a bolo by pripočítané do už zisteného obdobia dôchodkového poistenia, ktoré mu bolo zohľadnené v rozhodnutí žalovaného (t.j. 13 rokov a 259 dní poistenia), celková doba poistenia u žalobcu by predstavovala 14 rokov a 72 dní). To znamená, že ani v tomto prípade by žalobca nedosiahol 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, a preto ani táto zmena, resp. oprava tejto chyby, by nemala vplyv na výsledné rozhodnutie, ani na jeho výrok, ktorý by bol naďalej taký, že žalobca nesplnil podmienky pre priznanie starobného dôchodku a jeho žiadosť by teda bola zamietnutá. Na základe uvedeného zástupkyňa žalovaného navrhla, aby správny súd žalobu zamietol. K prednesu žalobcu zástupkyňa žalovaného uviedla, že pre účely jeho žiadosti o starobný dôchodok mu nie je možné zhodnotiť obdobie z r. 2017, kedy sa staral o svoju matku, a to z dôvodu, že v tomto období mu nebol priznaný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ŤZP, keďže bolo vydané rozhodnutie o zamietnutí jeho žiadosti. Zákon o sociálnom poistení vyžaduje na to, aby žalobcovi mohlo byť obdobie, kedy sa staral o svoju matku, uznané, poberateľom peňažného príspevku, a to na základe rozhodnutia o priznaní finančného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ŤZP, avšak táto podmienka nebola splnená, keďže príspevok mu nebol priznaný. Nebol teda poberateľom takéhoto príspevku, nemohol byť ani poistený a žalovaný mu toto obdobie hodnotiť nemohol. K jeho tvrdeniu, že bol predvolaný v r. 2018 a 2019 na Sociálnu poisťovňu, uviedla, že Sociálna poisťovňa nepredvoláva svojich klientov za účelom predbežného výpočtu nejakej dávky, klienti chodia sami, aby sa informovali, či spĺňajú podmienky na nejakú dávku. Rozhodnutie žalovaného preto považovala za zákonné a navrhla, aby správny súd žalobu zamietol.

15. Podľa , (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

17. Podľa , (1) správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

18. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

19. Podľa a , (1) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne. (2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. (3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

20. Podľa správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a .

21. Podľa pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

22. Podľa o sociálnom poistení (ďalej len „“) povinne dôchodkovo poistení sú fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu 35) a fyzická osoba, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne podľa osobitného predpisu 35a) a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu výkonu tejto osobnej asistencie, ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmen a) až d), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšila dôchodkový vek.

23. Podľa § 60 ods. 1, 2, 3, 6, 7 a 10 Zákona o sociálnom poistení (1) Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa. (2) Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom

nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 55) (3) Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) (6) Obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca nie je obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie; to neplatí pre obdobie podľa § 140 ods. 1 a § 255 ods. 1. (7) Ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto obdobie dôchodkového poistenia len raz. (10) Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.

24. Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení (1) Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. (2) Dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného po roku 1956, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b.

25. Podľa § 218 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

26. Podľa § 255 ods. 1 a 5 Zákona o sociálnom poistení (1) Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania. (5) Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 55)

27. Podľa čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke 1. Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba súčasne nárok na rôzne invalidné, starobné alebo pozostalostné dávky, môžu sa tieto dávky krátiť za určených podmienok a v určenom rozsahu; chránená osoba dostane spolu aspoň toľko, koľko sú najvýhodnejšie dávky. 2. Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

28. Podľa SR štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

29. Podľa čl. 154c ods. 1 SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

30. Podľa SR občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

31. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bola žalobcovi zamietnutá žiadosť zo dňa 29.09.2020 o priznanie starobného dôchodku od 14.02 2020.

32. Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa dovŕšením 62 roku veku a 6 mesiacov (14.02.2020). Nebolo sporné ani to, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku od 01.052016, pre účely ktorého bola zhodnotená žalobcovi doba ZVS od 03.10.1979 do 30.09.1981 a doba trvania služobného pomeru hasiča / výkonu služby hasiča Hasičského a záchranného zboru od 01.11.1987 do 31.12.1999 (II. kategória) a od 01.01.2000 do 30.04.2016 (III. kategória). Z Rozhodnutia Ministerstva vnútra SR Č.P. SPOU-OSZ-49.854-1/2016-VZ zo dňa 02.09.2016 vyplýva, že žalobcovi bol priznaný od 01.05.2016 výsluhový dôchodok podľa , pričom na určenie sumy priznanej dávky bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 30 rokov a 188 dní, a to doba základnej vojenskej služby od 03.10.1979 do 30.09.1981, ako aj výkon služby v II. kategórii od 01.11.1987 do 31.12.1999 a výkon služby (v III. kategórii) od 01.01.2000 do 30.04.2016. Žalobca sa podanou žiadosťou nedomáhal od žalovaného priznania starobného dôchodku z dôvodu zníženia dôchodkového veku, ale žiadal, aby mu bol priznaný starobný dôchodok od dovŕšenia dôchodkového veku 62 rokov a 6 mesiacov, t.j. od 14.02.2020. Podľa Osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý tvoril prílohu k prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy č. 570 814 6554 0 zo dňa 24.11.2020, Sociálna poisťovňa eviduje obdobie dôchodkového poistenia u žalobcu do vzniku nároku na dôchodok v rozsahu 5004 dní, t.j. 13 rokov a 259 dní.

33. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného s odôvodnením, že pri rozhodovaní o jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku nebolo zohľadnené (započítané) obdobie starostlivosti o jeho matku na základe Rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Veľký Krtíš zo dňa 09.09.2019 a to od 04.08.2019 do 31.12.2020, bolo mu zohľadnené len obdobie od 01.06.2019 do 13.08.2019. Žalobca tvrdil, že ak by mu bolo zohľadnené obdobie starostlivosti o matku od 14.08.2019 do 31.12.2020, t.j. doba 504 dní, dosiahol by dobu 15 rokov (dôchodkového poistenia) a kritérium pre priznanie starobného dôchodku by bolo splnené. Mal za to, že toto obdobie mu malo byť uznané, pretože sa o matku staral a bola odkázaná na jeho starostlivosť. V replike žalobca uviedol, že nebol evidovaný v registri poistencov za obdobie od 14.08.2019 do 31.12.2020, pretože ho na to nikto neupozornil, čo žalobca vyhodnotil ako neplnenie si povinnosti zo strany príslušných orgánov (na pojednávaní upresnil, že túto povinnosť mal orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ŤZP). Bez právnej a skutkovej argumentácie tvrdil, že na uvedenú skutočnosť mal žalovaný prihliadnuť pri rozhodovaní o jeho žiadosti. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezohľadnenie, resp. nezhodnotenie obdobia starostlivosti žalobcu o jeho matku od 14.08.2019 do 31.12.2020 odôvodnil s poukazom na § 60 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak a s poukazom na § 15 ods. 1 písm. e/ cit. zákona, podľa ktorého povinne dôchodkovo poistená je fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu, fyzická osoba, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ŤZP najmenej 140 hodín mesačne podľa osobitného predpisu a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu výkonu tejto osobnej asistencie, ak nie je dôchodkovo poistená podľa písm. a/ až d/, nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšila dôchodkový vek, so záverom, že doba starostlivosti o matku žalobcu bola žalobcovi zhodnotená od 01.06.2019 do 13.08.2019, nakoľko v tomto období bol poistený, čo malo byť preukázané výpisom z informačného systému Sociálnej poisťovne a Potvrdením o dobe poistenia a o vymeriavacom základe fyzickej osoby, za ktorú platí poistné štát, z 23.11.2020. Keďže obdobie od 14.08.2019 do 31.12.2020 podľa žalovaného žalobca nebol evidovaný v registri poistencov, nebolo za toto obdobie zaplatené poistné na dôchodkové poistenie, a preto nie je obdobím dôchodkového poistenia hodnotiteľným na dôchodkové účely. Správny súd predovšetkým uvádza, že v zmysle na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutie orgánu verejnej správy (26.04.2021). Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, z ktorého bola vyhotovená Kontrolná zostava pre výpočet dôchodku dňa 24.11.2020, je u žalobcu evidovaná doba poberania peňažného príspevku za opatrovanie od 01.06.2019 do 13.08.2019. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, ústredie z 23.11.2020 vyplýva, že žalobca je evidovaný v registri poistencov a

sporiteľov stavebného dôchodkového sporenia vedenom Sociálnou poisťovňou ako fyzická osoba, za ktorú poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity platí štát v období od 01.06.2019 do 13.08.2019 a má zaplatené poistné od 01.06.2019 do 13.08.2019 z vymeriavacieho základu 1.153,94 €. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš z 25.09.2020 vyplýva, že žalobca bol ku dňu vydania tohto potvrdenia stále poberateľom peňažného príspevku za opatrovanie p. R. X. (matky žalobcu) a to od 01.06.2019. Z ust. § 15 ods. 1 písm. e/ Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že o.i. povinne dôchodkovo poistená je fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu, ak nie je dôchodkovo poistená podľa písm. a/ až d/, nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšila dôchodkový vek. Pokiaľ teda žalovaný v rozhodnutí uviedol, že doba starostlivosti o matku bola žalobcovi zhodnotená len od 01.06.2019 do 13.08.2019, vychádzajúc z podkladov Sociálnej poisťovne, bez zohľadnenia skutočnosti, že žalobca bol v zmysle § 15 ods. 1 písm. e/ Zákona o sociálnom poistení povinne dôchodkovo poistený, keďže potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Veľký Krtíš osvedčovalo poskytovanie peňažného príspevku na opatrovanie podľa osobitného predpisu žalobcovi (minimálne v období od 01.06.2019 do 25.09.2020, keďže žalovaný nezisťoval, či v čase vydania napadnutého rozhodnutia bol žalobca ešte poberateľom tohto príspevku), je takýto záver výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti však správny súd uvádza, že námietka žalobcu, že žalobcovi malo byť pri rozhodovaní o žiadosti o priznanie starobného dôchodku zohľadnené obdobie od 14.08.2019 do 31.12.2020, nemá oporu v zákone, pretože z ust. § 15 ods. 1 písm. e/ Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu, je povinne dôchodkovo poistená len za súčasného splnenia podmienky, že nedovŕšila dôchodkový vek. V preskúmavanom prípade žalobca dovŕšil dôchodkový vek 14.02.2020, t.j. dňom 13.02.2020 jeho povinné dôchodkové poistenie (z titulu poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie podľa osobitného predpisu) zaniklo, čo znamená, že od 14.02.2020 už žalovaný nebol oprávnený zohľadniť resp. započítať do obdobia dôchodkového poistenia žalobcu dobu poberania peňažného príspevku na opatrovanie jeho matky a zohľadniť túto skutočnosť následne pre účely rozhodovania o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku vo vzťahu k skúmaniu splnenia podmienok stanovených v § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Správny súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že v Sociálnej poisťovni došlo k technickej chybe, keď vo vzťahu k údajom o dobe povinného dôchodkového poistenia žalobcu bola pôvodne v registri (z ktorého vychádzal žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy pri určení celkovej doby dôchodkového poistenia žalobcu) uvedená nesprávne doba od 01.06.2019 do 13.08.2019 a súčasne správnemu súdu i žalobcovi predložila opravený register Sociálnej poisťovne zo dňa 16.05.2022 tak, že v položke 7 bola doba povinného dôchodkového poistenia občana poberajúceho peňažný príspevok za opatrovanie (žalobcu), vzhľadom na zánik poistenia z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku žalobcu 14.02.2020, opravená na obdobie od 01.06.2019 do 13.02.2020. Zástupkyňa žalovaného súčasne potvrdila, že v období od 01.06.2019 do 13.02.2020 bol žalobca povinne dôchodkovo poistený, aj keď nepodal prihlášku. V tejto súvislosti správny súd pre úplnosť uvádza, že podmienka podania prihlášky sa v zmysle § 15 ods. 1 písm. e/ Zákona o sociálnom poistení vyžaduje len u fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ŤZP najmenej 140 hodín mesačne podľa osobitného predpisu, a teda len takáto osoba má povinnosť podať prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu výkonu tejto osobnej asistencie (za súčasného splnenia ďalších v cit. ustanovení uvedených podmienok), čo nebol prípad žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že pre účely rozhodovania o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok malo byť zohľadnené aj obdobie, kedy žalobca vykonával starostlivosť o svoju matku ako fyzickú osobu s ŤZP, pričom na základe rozhodnutia ÚPSVaR vo Veľkom Krtíši zo dňa 09.09.2019 poberal peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ŤZP, ktorou bola R. X. (žalobcova matka) a to od 01.06.2019 do 13.02.2020, čo predstavuje 184 dní. Pokiaľ zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že ani v prípade, ak by bolo toto obdobie 184 dní zohľadnené a pripočítané do ostatného žalovaným zisteného obdobia dôchodkového poistenia žalobcu, dosiahol by celkovú dobu dôchodkového poistenia 14 rokov a 72 dní, t.j. ani v tomto prípade by nedosiahol 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a nesplnil by podmienku stanovenú zákonom na priznanie nároku na starobný dôchodok, v dôsledku čoho by rozhodnutie žalovaného (i prvostupňového orgánu verejnej správy) bolo rovnaké, a teda vo výroku by bola jeho žiadosť zamietnutá, správny súd uvádza, že vzhľadom na dôvody následne uvedené v bodoch 37 - 44 tohto rozsudku, uvedená argumentácia zástupkyne žalovaného je právne irelevantná.

34. Pokiaľ žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že mu pri rozhodovaní o žiadosti o priznanie starobného dôchodku nebolo do obdobia dôchodkového poistenia hodnotené celé obdobie výkonu základnej vojenskej služby, a to v rozsahu 182 dní, pričom uviedol, že uvedená skutočnosť vyplýva z Osobného listu dôchodkového poistenia, keď v riadku, ktorý sa týka r. 1979 mu bolo zohľadnených 275 dní a v r. 1981 86 dní, táto námietka nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, pretože rozhodnutie žalovaného bolo založené na tom, že žalobcovi nevznikol nárok na starobný dôchodok z dôvodu, že nesplnil podmienky stanovené zákonom, keďže nedosiahol 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a vyjadril právny názor, že doba základnej vojenskej služby žalobcovi nemôže byť zohľadnená do obdobia dôchodkového poistenia pre účely priznania starobného dôchodku, pretože táto doba základnej vojenskej služby už bola zohľadnená pri rozhodovaní o výsluhovom dôchodku, ktorý žalobca poberá. Žalobca v žalobe nenamietal, že takéto právne posúdenie je nesprávne, resp. nezákonné a ani netvrdil, že mu doba základnej vojenskej služby mala byť v celom rozsahu zahrnutá do obdobia dôchodkového poistenia pre účely rozhodovania o žiadosti o priznanie starobného dôchodku. Z takto uplatneného žalobného dôvodu preto nebolo možné konštatovať, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné. Uvedená námietka o nezapočítaní obdobia základnej vojenskej služby v rozsahu 182 dní do obdobia dôchodkového poistenia napokon nemá oporu ani v podkladoch vydaného rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy, pretože z Osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu k Rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy č. 570 814 6554 0 z 24.11.2020 vyplýva, že v r. 1979 bolo žalobcovi pre účely rozhodovania o starobnom dôchodku zohľadnené obdobie od 01.01.1979 do 02.10.1979 v rozsahu 275 dní a jedná sa teda o obdobie do dňa nástupu žalobcu na základnú vojenskú službu (ďalej „ZVS“), ktorú nastúpil dňa 03.10.1979 a následne v r. 1981 bolo žalobcovi zohľadnené obdobie od 01.10. do 31.12.1981 v rozsahu 86 dní, jedná sa teda o obdobie od návratu žalobcu zo ZVS (ktorá trvala do 30.09.1981). Z uvedeného vyplýva, že pre účely rozhodovania o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku, nebolo žalobcovi v r. 1979 až 1981 zohľadnené pre účely rozhodovania žiadne obdobie, počas ktorého vykonával ZVS, t.j. ani jeden deň z obdobia výkonu ZVS. Napokon z rozhodnutia žalovaného jednoznačne vyplýva, že obdobie ZVS žalobcovi nebolo zohľadnené s odôvodnením, že doba ZVS od 03.10.1979 do 30.09.1981 nemohla byť zohľadnená podľa názoru žalovaného na nárok na starobný dôchodok, keďže táto doba výkonu ZVS bola zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok (spolu s dobou výkonu služby hasiča od 01.11.1987 do 30.04.2016), ktorá skutočnosť vyplýva z Rozhodnutia Ministerstva vnútra SR Č. p.: SPOU-OSZ-49.854-1/2016-VZ zo dňa 02.09.2016. Žalovaný súčasne v odôvodnení uviedol, že v prípade, ak poistenec získa dobu služby v rozsahu, ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa , nie je možné toto obdobie služby hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyslovil názor, že keďže žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného zákona, na nárok ktorého mu bola zhodnotená celá doba služby, vrátane základnej vojenskej služby, nie je možné v súlade s a Zákona o sociálnom poistení zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru a ZVS ako obdobie dôchodkového poistenia na účely posúdenia nároku na starobný dôchodok. Vo vzťahu k tomuto názoru žalovaného správny súd poukazuje na argumentáciu uvedenú v bodoch 37-44 tohto rozsudku.

35. Pokiaľ žalobca v žalobe žiadal, aby správny súd preskúmal, či do výsluhového dôchodku žalobcu bola započítaná celá doba vojenskej služby, správny súd uvádza, že predmetom tohto preskúmavacieho konania je zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o starobný dôchodok z 29.09.2020. Výsluhový dôchodok bol žalobcovi priznaný samostatným Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, Bratislava Č. p.: SPOU-OSZ-49.854-1/2016-VZ zo dňa 02.09.2016, proti ktorému bol žalobca oprávnený podať odvolanie a v prípade, ak by odvolanie bolo zamietnuté odvolacím orgánom, žalobca by bol oprávnený v zmysle ustanovení domáhať sa preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Predmetné rozhodnutie o priznaní výsluhového dôchodku teda nemôže byť predmetom tohto preskúmavacieho konania (a teda ani spôsob výpočtu výsluhového dôchodku, ani zákonnosť uvedeného rozhodnutia). Rovnako, pokiaľ žalobca žiadal, aby správny súd preskúmal, či rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ohľadne matky žalobcu sú zákonné a správne, tieto rozhodnutia č. VK1/OPP/NKAPČ/SOC/2017/15948-0006 zo dňa 21.04.2017 č. VK1/OPPnKaPC/SOC/2019-17354-006 zo dňa 09.09.2019, proti ktorým bol žalobca oprávnený podať odvolanie a v prípade, ak by odvolací orgán odvolanie zamietol, tieto rozhodnutia boli samostatne preskúmateľné správnym súdom podľa ustanovení Správneho súdneho

poriadku a to prostredníctvom podania správnej žaloby v zákonom stanovenej lehote. Predmetom tohto preskúmavacieho konania teda vyššie uvedené rozhodnutia ÚPSVaR Veľký Krtíš nemôžu byť.

36. Tak ako už bolo uvedené v bode 11 tohto rozsudku, žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v Tretej časti . K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v . Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa , ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ust. , v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby v sociálnych veciach nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vzhľadom na uvedené správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, resp. upresnených právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní, ale komplexne. Správny súd v rámci vyššie uvedeného rozsahu prieskumu zistil, že žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o zamietnutí žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku, stotožniac sa s jeho právnym záverom o tom, že žalobca nezískal potrebný počet 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil jednu z podmienok na priznanie nároku na starobný dôchodok v zmysle , podľa ktorého má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, keďže tak žalovaný (ako aj prvostupňový orgán verejnej správy) v administratívnom konaní zistili, že žalobca dosiahol ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku (14.02.2020) 5004 dní, t.j. 13 rokov a 259 dní doby poistenia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na nárok na starobný dôchodok bola žalobcovi započítaná doba štúdia od 01.09.1972 do 02.07.1978, doba zamestnania od 03.07.1978 do 02.10.1979 a od 03.07.1981 do 31.10.1987, zaradená do zvýhodnenej II. pracovnej kategórie, doba výkonu činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby od 01.01.1993 do 30.04.1993 a doba starostlivosti o blízku osobu od 01.06.2019 do 13.08.2019 (doba, počas ktorej za účastníka konania platil poistné štát). Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal aj na to, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok Rozhodnutím MV SR v Bratislave č. SPOU-OSZ-49.854-1/2016-VZ zo dňa 02.09.2016 a to od 01.05.2016 podľa , pričom na nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 03.10.1979 do 30.09.1981 a výkon služby hasiča od 01.11.1987 do 30.04.2016, t.j. na nárok na výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená celá doba výkonu služby hasiča, vrátane základnej vojenskej služby, a preto uviedol, že na účely posúdenia nároku na starobný dôchodok mu nie je možné zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru a základnej vojenskej služby ako obdobie dôchodkového poistenia. Takýto záver je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci.

37. Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) (ďalej len „Dohovor“) bol prijatý na 51. zasadnutí Generálnej konferencie medzinárodnej organizácie práce. Pre Českú a slovenskú federatívnu republiku nadobudol platnosť 11.01.1991 s tým, že prijala záväzky vyplývajúce z III. časti tohto Dohovoru. Dohovor je súčasťou právneho poriadku SR, pretože bol vyhlásený v Zbierke Z jeho čl. 2 vyplýva, že každý členský štát mal oprávnenie rozhodnúť sa, ktoré záväzky upravené v častiach II. až IV. Dohovoru prijíma. Časť I., VII. a príslušné ustanovenia časti V. a VI. sa zaviazal vykonávať každý členský štát, pre ktorý je uvedený Dohovor v platnosti. Zo IV. časti Dohovoru vyplýva záväzok štátu zabezpečiť prostredníctvom vnútroštátneho zákonodarstva zachovanie nadobúdaných práv na príspevkové invalidné, starobné a pozostalostné dôchodky za predpísaných podmienok.

38. Výkladom zákonných ustanovení týkajúcich sa započítania doby profesionálnej služby pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia pre možnosť, resp. posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a pre určenie jeho výšky sa zaoberal v spojení s aplikáciou čl. 33 ods. 2 Dohovoru a v súlade s SR opakovane NS SR vo svojej rozhodovacej činnosti. Výsledkom bolo zverejnenie jeho Rozhodnutia napr. pod č. 55 v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 5/2011, v ktorom bola riešená obdobná právna problematika, ako je tomu v prejednávanej veci. Z označeného judikovaného rozhodnutia NS SR vyplynulo, že: „Ak je príspevok za službu priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku v primeranej dobe trvania služobného pomeru“ a tiež,

že „pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť najviac o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok (uvedené sa vzťahuje aj na výsluhový dôchodok ako dávku výsluhového zabezpečenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní čiastočne funkciu starobného dôchodku).“

39. Obdobný právny názor bol vyslovený aj v Rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 15.08.2012, ktorý bol zverejnený v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR č. 6/2013. Vyslovený právny názor sa týkal nutnosti započítania celého obdobia dôchodkového poistenia poistenca, ktorý bol poberateľom výsluhovej dávky podľa a dovŕšil dôchodkový vek podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, za účelom rozhodnutia o vzniku jeho nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a určenia jeho výšky. V rozhodnutí sa uvádza: „Takto určenú sumu starobného dôchodku je možné v zmysle uvedeného právneho názoru len krátiť o sumu, ktorá zodpovedá obdobiu jeho dôchodkového poistenia, ktoré bolo zhodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky, plniaci po dovŕšení dôchodkového veku funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia“. Skutočnosť, že v uvedenom prípade išlo o poistenca, ktorý vykonával zamestnanie vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nebola pre tento záver podstatná, pretože nároky vyplývajúce zo zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií súvisia len s možnosťou zníženia dôchodkového veku a výhodnejšieho výpočtu dôchodkovej dávky, uvedené však nemá vplyv na zistenie obdobia dôchodkového poistenia poistenca zo všetkých systémov dôchodkového poistenia, v ktorých tieto doby získal.

40. Správny súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy má povinnosť zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom SR v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, pretože sú podľa SR analogicky s záväzné, a to nielen pre adresáta v konkrétnej rozhodovanej veci, v ktorej bol daný právny názor vyslovený, ale aj pre orgán verejnej správy a pre konajúci správny súd, a to aj pri riešení iných prípadov s totožnou právnou problematikou. Pokiaľ by tak nepostupoval, vyvolal by svojím postupom vadu, ktorá by mala podstatný vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia, pretože by tým bola porušená zásada legitímneho očakávania účastníkov konania vo vzťahu k judikovanému právnemu názoru NS SR vo vzťahu k rovnakej právnej otázke. Z uvedeného vyplýva záver, že na účely stanovenia starobného dôchodku žalobcu a rozhodnutia o jeho žiadosti je potrebné do doby jeho dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky - výsluhového dôchodku a až po takom stanovení starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhového dôchodku. Právo na primerané hmotné zabezpečenie totiž neznamená len to, že pre účely priznania starobného dôchodku musí byť každému poistencovi zohľadnené celé získané obdobie jeho dôchodkového poistenia, ale aj to, že za totožné obdobie dôchodkového poistenia nemôže dostávať dve dávky rovnakého druhu (t.j. pokrývajúce rovnakú sociálnu udalosť - dovŕšenie dôchodkového veku), pretože ktorýkoľvek z týchto postupov by bol v rozpore s SR, čl. 39 ods. 1 i čl. 12, podľa ktorého sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

41. Pokiaľ žalovaný vo svojom konaní a rozhodovaní nerešpektovali ustálenú súdnu prax, a teda záväzný právny názor týkajúci sa započítateľnosti celého obdobia dôchodkového poistenia poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový príspevok/dôchodok z osobitného systému dôchodkového poistenia s následným určením sumy starobného dôchodku postupom krátenia podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, nie je možné jeho rozhodnutie považovať za zákonné, pretože už aj v inom rozhodnutí NS SR (napr. sp. zn. z 13.08.2013, z 30.11.2015) zdôraznil, že „... nielen správny orgán, ale aj prvostupňový súd je pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí povinný zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom SR v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov, alebo z dôvodu oficiality jeho činnosti, pretože tieto právne názory sú v zmysle SR analogicky záväzné nielen pre adresáta, t.j. správny orgán, ale aj pre konajúci súd“. Nerešpektovanie záväzného právneho názoru NS SR, ktorý bol zverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk prvostupňovým orgánom verejnej správy a nezohľadnenie celého obdobia dôchodkového poistenia žalobcu pre účely posúdenia jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku, resp. pre účely správneho určenia výšky jeho starobného dôchodku bolo nesprávne, v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, čl. 33 ods. 2 Dohovoru a povinnosťou rešpektovať vyslovené právne názory v skutkovo totožných veciach, a preto bolo výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ žalovaný považoval rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy napriek tomu, že pri

rozhodovaní o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok nezohľadnil celé obdobie dôchodkového poistenia žalobcu pre účely posúdenia jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku, t.j. nezohľadnil obdobie dôchodkového poistenia žalobcu v osobitnom systéme, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhového dôchodku, za súladné so zákonom a potvrdil ho, jeho rozhodnutie je nezákonné pre rozpor s ust. Zákona o sociálnom poistení a je zaťažené vadou spôsobujúcou jeho nezákonnosť, pretože bolo výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie žalovanému v zmysle .

42. Správny súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že všeobecné súdy SR sa vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane zaoberali výkladom ust. § 60 ods. 2 (resp. § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení) najmä v prípadoch policajtov či vojakov, ktorých služba mohla byť zaradená do zvýhodnenej kategórie funkcií, čo bolo v prípade žalobcu skutkovo odlišné. Avšak podstatou právneho výkladu tohto zákonného ustanovenia v súlade s SR a pri rešpektovaní čl. 33 ods. 2 Dohovoru bola nevyhnutnosť započítať pre účely priznania starobného dôchodku a určenia jeho výšky celé obdobie dôchodkového poistenia, ktoré poistenec získal s možnosťou jeho pomerného krátenia o sumu zodpovedajúcu tej dobe dôchodkového poistenia, ktorá bola zohľadnená v inej dávke, majúcej po dovŕšení dôchodkového veku charakter dávky v starobe (t.j. takej výsluhovej dávky, ktorá sa vypláca aj po dovŕšení dôchodkového veku). Bolo povinnosťou žalovaného (a aj prvostupňového orgánu verejnej správy) v otázke započítania celého obdobia dôchodkového poistenia žalobcu, ktorý bol poberateľom výsluhového dôchodku, rešpektovať ustálenú rozhodovaciu činnosť NS SR. Konštantná judikatúra NS SR (napr. rozsudky sp. zn. , sp. zn. ) týkajúca sa potreby započítať aj poberateľovi výsluhovej dávky celkovú dobu dôchodkového poistenia a v nej dosiahnuté zárobky s následným pomerným krátením sumy dôchodkovej dávky zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia/poistenia o sumu zodpovedajúcu zhodnotenej dobe služby sa vzťahuje aj na hasičov, pretože pojmom „policajt“ sa v zmysle v znení účinnom od 01.01.2008 rozumie aj príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, t.j.aj hasič. To znamená, že judikatúra nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I. resp. v II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vo všeobecnosti z nej vyplýva nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenia v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Uvedený právny názor bol jednoznačne ozrejmený v Rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 28.02.2018. Obdobne NS SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 22.08.2012 vyslovil názor, že „aj vtedy, ak by navrhovateľ nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by túto potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má žalovaný povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom systéme a dôchodok priznať žalobcovi vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme.“ V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozsudky NS SR sp. zn. zo dňa 30.03.2016 a sp. zn. zo dňa 30.05.2018, ktorých závery sú aplikovateľné na preskúmavanú vec. Zo záverov citovaných v rozhodnutí NS SR, na ktoré poukázal žalobca v žalobe vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení mal orgán verejnej správy zhodnotiť celú dobu žalobcovho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mal vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia aj v osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Z takto určenej sumy starobného dôchodku je však podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 potrebné odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by poistencovi patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Poistencovi potom vzniká nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by poistencovi vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky. Táto sa kráti najviac vo výške výsluhovej dávky.

43. Pokiaľ žalovaný (i prvostupňový orgán verejnej správy) v preskúmavanej veci postupovali tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení vôbec nezohľadnili, resp. absolútne vylúčili hodnotenie doby jeho poistenia, ktoré získal v osobitnom (inom) systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo to za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, t.j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

44. Pre úplnosť správny súd uvádza, že bolo povinnosťou žalovaného (i prvostupňového orgánu verejnej správy) rešpektovať v otázke započítania celého obdobia dôchodkového poistenia žalobcu, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku, ustálenú rozhodovaciu činnosť NS SR. Konštantná judikatúra NS SR týkajúca sa potreby započítať aj poberateľovi výsluhovej dávky celkovú dobu dôchodkového poistenia a v nej dosiahnuté zárobky s následným pomerným krátením sumy dôchodkovej dávky zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia/poistenia o sumu zodpovedajúcu zhodnotenej dobe služby sa vzťahuje aj na hasičov tak, ako je uvedené v predchádzajúcich tohto rozsudku. Vo všeobecnosti z nej vyplýva nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Uvedené bolo jednoznačne ozrejmené aj v Rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 28.02.2018. Je v rozpore s právom taký výklad aplikovaných právnych predpisov, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia žalovaného, z ktorého vyplynul záver, že doba poistenia získaná v civilnom zamestnaní (ak netrvá minimálne 15 rokov), nebude žalobcovi zhodnotená v žiadnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia) a to ani vo všeobecnom, ani v osobitnom. Žalovaný (ani prvostupňový orgán verejnej správy) nepostupovali v súlade so zákonom pre účely rozhodnutia o starobnom dôchodku, keď žalobcovi vylúčili obdobie dôchodkového poistenia 30 rokov a 188 dní, ktoré získal v osobitnom systéme sociálneho poistenia, a teda žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ho správny súd zrušil podľa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Keďže právny zástupca žalobcu v žalobe, ani na pojednávaní, nenavrhol zrušenie aj prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, správny súd vzhľadom na ust. , v zmysle ktorého ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie žalovaného, môže zrušiť súčasne aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo na návrh žalobcu, rozhodol len o zrušení napadnutého rozhodnutia žalovaného.

45. V ďalšom konaní žalovaný opätovne posúdi nárok žalobcu na priznanie starobného dôchodku podľa a v súlade s ustálenou judikatúrou NS SR a všeobecných súdov, (že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia, získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128), zohľadní celé obdobie dôchodkového poistenia, ktoré žalobca získal do vzniku nároku na starobný dôchodok ku dňu 14.02.2020, kedy dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov a 6 mesiacov a vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracoval iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Od takto vypočítanej teoretickej sumy starobného dôchodku následne v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočíta sumu výsluhového dôchodku v časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby (30 rokov a 188 dní), najviac vo výške výsluhovej dávky, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní aj výsluhový dôchodok funkciu starobného dôchodku a to vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru hasiča. Orgán verejnej správy pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku zároveň ustáli obdobie dôchodkového poistenia žalobcu vo všeobecnom systéme, a to aj s prihliadnutím na skutočnosti vyplývajúce z vyjadrenia zástupkyne žalovaného na pojednávaní, konkrétne na opravu údajov v registri poistencov, podľa ktorej bolo do obdobia dôchodkového poistenia žalobcu zahrnuté aj obdobie od 01.06.2019 do 13.02.2020, t.j. obdobie, od kedy bol žalobca poberateľom príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (matky žalobcu) podľa osobitného zákona, až do obdobia zániku tohto povinného dôchodkového poistenia (dovŕšením dôchodkového veku žalobcu v zmysle Zákona o sociálnom poistení). Orgán verejnej správy rozhodujúci o predmetnom nároku žalobcu bude zároveň povinný svoje rozhodnutie odôvodniť takým spôsobom, aby toto odôvodnenie zodpovedalo požiadavke na riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy.

46. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).