Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Co-294-2017.pdf
PDF · 88.7 KB
Case nature
Subarea
7Co/294/2017
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobkyne: V.. Ž.L. Z., bytom V.W. X, Z., proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, o žalobe na obnovu konania, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21.3.2017, č. k. 19C/106/2016-65, jednomyseľne takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Žalobkyni sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol žalobu žalobkyne na povolenie obnovy konania zo dňa 10.10.2016 a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil § 127 ods. 1, § 129 ods. 1, 2, 3 a 4, § 161 ods. 1, § 397, § 400, § 403 ods. 1 a 2, § 404, § 405, § 406, § 413 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.). Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že žaloba na obnovu konania smeruje proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15.4.2011, č.k. 25C/152/2009-121 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 2.10.2012, č.k. 5Co/334/2011-140. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Krajský súd v Bratislave dňa 5.10.2005 domáhala proti žalovaným 1/ Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom pôdohospodárstva SR a 2/ Slovenský pozemkový fond preskúmania postupu správneho orgánu spočívajúceho v jeho nečinnosti, uzavretia dohody o vydaní veci a poskytnutia primeranej náhrady a tiež priznania nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Krajský súd v Bratislave vylúčil časť žaloby, týkajúcej sa náhrady škody za prieťahy v správnom konaní na samostatné konanie a postúpil vec Okresnému súdu Bratislava I ako vecne a miestne príslušnému. Tento vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 15.4.2011, č.k. 25C/152/2009-121 a Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uvedený rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil rozsudkom zo dňa 2.10.2012, č.k. 5Co/334/2011-140. Rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 18.10.2012. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná oneskorene. Konštatoval, že objektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania uplynula dňa 18.10.2015. Poukázal na to, že žalobkyňa ani po výzvach súdu nepreukázala včasnosť podania žaloby na obnovu konania, čo je jej osobitnou náležitosťou a súd sa mohol z jej vyjadrení iba domnievať, že začiatkom plynutia subjektívnej lehoty je doručenie listu ESĽP zo dňa 3.10.2013, ktorý bol podaný na pošte v sídle súdu ako obyčajná poštová zásielka dňa 5.10.2013 (podľa vyjadrenia samotnej žalobkyne), t.j. skôr ako 3 mesiace pred podaním žaloby na obnovu konania, pričom žalobkyňa nesprávne dôvodila včasnosť podania žaloby v lehote 3 rokov. Doplnil, že v danom prípade ani nešlo o rozsudok ESĽP konštatujúci porušenie základných ľudských práv a slobôd v konaní a rozhodnutí súdu (išlo len o vyrozumenie, že neboli splnené podmienky prijateľnosti sťažnosti žalobkyne), preto žaloba na obnovu konania z dôvodu podľa § 397 písm. d) C.s.p. je zjavne nedôvodná. Zároveň konštatoval, že žalobkyňou uvádzaný okruh účastníkov, konkrétne S. Z., W.. V. Z., Ž. Z., nie sú oprávnení podať žalobu na obnovu konania, nakoľko neboli stranou v konaní,
obnovenia ktorého sa žalobkyňa domáha. Žalobu teda považoval za neúplnú v dôsledku absencie osobitných náležitostí podania v zmysle § 406 C.s.p. (uvedenie skutočností svedčiacich o tom, že je žaloba podaná včas, dôkazov dôvodnosti žaloby a uvedenie toho, čoho sa žalobkyňa domáha vzhľadom na zmenený petit žaloby nezodpovedajúci okruhu žalobcov s nejednoznačnou alternatívou plnenia), preto bol naplnený dôvod odmietnutia žaloby podľa § 413 ods. 1 písm. d) C.s.p.. Tiež vyvodil, že ide o dôvod odmietnutia žaloby na obnovu konania podľa § 413 ods. 1 písm. e) C.s.p. a podľa § 413 ods. 1 písm. a) C.s.p.
2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, v ktorom opísala skutočnosti odôvodňujúce podanie pôvodnej žaloby o náhradu škody, uviedla dôvody nezákonnosti rozsudkov, týkajúcich sa náhrady škody. Ďalej poukázala na niektoré rozhodnutia ESĽP a Ústavného súdu SR, týkajúce sa porušovania základných práv sťažovateľov. Napadnuté uznesenie považovala za predčasne vydané s poukazom na úpravu svojho pôvodného návrhu na obnovu konania podaním zo dňa 4.3.2017, ktorý označila ako „návrh na preskúmanie zákonnosti zmätočných rozhodnutí a postupu orgánov odporcu ako aj priznanie náhrady škody (zadosťučinenia) podľa zákona č. 514/2003 Z.z.“. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby všetky doklady, ktoré obdržal v dvoch vyhotoveniach zaslal žalovanému a vyzval ho, aby s ňou uzavrel zmier, na základe ktorého uhradí na jej účet titulom náhrady škody sumu 6 939 eur s príslušenstvom, pričom týmto rozhodnutím nie sú dotknuté práva dedičov po neb. W.. F.. Z. domáhať sa náhrady skutočnej škody, resp. straty na zisku.
3. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je podané dôvodne.
4. Princíp právnej istoty pripúšťa, aby v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch boli preskúmané a eventuálne zrušené už právoplatné rozhodnutia súdov. Obnova konania je tradičným druhom mimoriadneho opravného prostriedku, slúžiaceho na prieskum meritórnych rozhodnutí súdov. Mimoriadnosť inštitútu obnovy konania sa prejavuje v taxatívnom vymedzení rozhodnutí, ktoré je možné napadnúť návrhom na obnovu konania, ako aj dôvodov, pre ktoré je obnova konania prípustná.
5. Podľa § 397 C.s.p. proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
6. Podľa § 403 ods. 1 C.s.p., žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.
7. Podľa § 403 ods. 2 C.s.p., žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
8. Podľa § 406 C.s.p. v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania,
skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.
9. Podľa § 413 ods. 1 C.s.p., súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo e) je zjavne nedôvodná.
10. Podľa § 414 C.s.p. ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne.
11. Podľa § 129 ods. 1 C.s.p. ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
12. Podľa § 129 ods. 2 C.s.p. v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
13. Podľa § 129 ods. 3 C.s.p. ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
14. Podľa § 129 ods. 4 C.s.p. ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
15. Dôvodom prípustnosti obnovy konania je existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré musia kumulatívne spĺňať tieto podmienky: I. Skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy nemohla strana oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania v zmysle § 400 C.s.p. bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní. II. Dôvodom obnovy konania sú len také skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré sa týkajú strán a predmetu pôvodného konania. III. Skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy musia byť zároveň spôsobilé privodiť pre stranu pôvodného konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci. S touto podmienkou súvisí aj ďalšia podmienka, a to, že stranou oprávnenou podať žalobu na obnovu konania je len strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané.
16. V posudzovanej veci žalobkyňa žiadala o obnovu konania vo veci, ktorá bola rozhodovaná na Okresnom súde Bratislava I, sp.zn. 25C/152/2009 (rozsudok zo dňa 15.4.2011) a na Krajskom súde v Bratislave, sp.zn. 5Co/334/2011 (rozsudok zo dňa 2.10.2012) žalobkyne proti žalovanému - Slovenskej republike v zastúpení Ministerstva pôdohospodárstva SR o náhradu škody (nemajetkovej ujmy) vo výške 6 939 eur s príslušenstvom.
17. V prejednávanej veci odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o žalobe na obnovu konania postupoval správne, podľa platných a účinných procesných ustanovení, keď žalobkyňu uznesením zo dňa 5.12.2016, č.k. 19C/106/2016-24 a následne uznesením zo dňa 13.2.2017, č.k. 19C/106/2016-46 vyzval, aby v lehote 10 dní doplnila svoje podanie, ktoré označila ako žalobu na obnovu konania. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu o potrebe doplnenia a opravy podania žalobkyne, ktoré bolo neúplné a nezrozumiteľné, nakoľko z neho nevyplývalo predovšetkým jednoznačné označenie, kto je žalobcom, resp. žalobcami (okrem samotnej žalobkyne), ich riadne označenie, ďalej v ňom absentovala informácia, v akom rozsahu sa napádajú označené rozhodnutia súdov a skutočnosti svedčiace o tom, že žaloba je podaná včas. Žalobkyňa bola podľa názoru odvolacieho súdu správne poučená, ako má svoje podanie doplniť (opraviť) a v akej lehote, ktorá nebola kratšia ako desať dní. Zároveň bola poučená o tom, že ak v určenej lehote podanie riadne neopraví a nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd podanie odmietne. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalobkyňa riadne prevzala obe uznesenia, ktorými ju súd vyzval na doplnenie svojho podania, svoje podanie však požadovaným spôsobom nedoplnila (neopravila). Vzhľadom k uvedenému odvolací súd konštatuje, že boli splnené všetky zákonné predpoklady pre
postup súdu prvej inštancie, na základe ktorého odmietol podanie žalobkyne, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania (žalobou), keďže pre vytýkané nedostatky podania nemožno v konaní pokračovať.
18. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že žaloba na obnovu konania neobsahovala dôvody obnovy konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať a v akom rozsahu sa napáda rozhodnutie, proti ktorému smeruje, pričom uvedené náležitosti žalobkyňa nedoplnila ani po opakovanej výzve súdu. Je potom na mieste vyvodenie dôvodu pre odmietnutie podania podľa § 413 ods. 1 písm. d) C.s.p. zo strany prvoinštančného súdu.
19. Ak sa súd prvej inštancie následne zaoberal aj včasnosťou podania žaloby na obnovu konania v súvislosti s predpokladaným dôvodom obnovy konania (list ESĽP), rovnako postupoval správne, keď vyvodil, že žaloba na obnovu konania bola podaná po uplynutí subjektívnej lehoty, t.j. po uplynutí troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Zároveň správne dospel k záveru, že ak bol dôvodom na obnovu konania dôvod uvedený v § 397 písm. d) C.s.p., tento nebol v danej veci preukázaný, nakoľko žalobkyňa nepredložila súdu prvej inštancie (a ani v odvolacom konaní) rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením.
20. Odvolací súd zároveň konštatuje, že žalobkyňa neodstránila ani rozpor v označení žalobcu s navrhovaným petitom žaloby, v ktorom žiada uloženie povinnosti žalovanému nahradiť sumu 3 500 eur aj pre ďalšie osoby, ktoré však neboli označené ako žalobcovia v žalobe na obnovu konania, resp. nevstúpili do konania kvalifikovaným spôsobom (v ďalšom podaní zo dňa 4.3.2017 žalobkyňa žiadala zaplatenie sumy 6 939 eur už len voči svojej osobe, hoci výslovne neuviedla,, či trvá na okruhu účastníkov konania, ktorých označila v predchádzajúcom podaní zo dňa 2.1.2017). Súd prvej inštancie správne podotkol, že iné osoby ako žalobkyňa nie sú oprávnené na podanie žaloby na obnovu konania, keďže neboli stranou v konaní, obnovenia ktorého sa žalobkyňa domáha.
21. Ak žalobkyňa v odvolaní dôvodila úpravou žaloby vykonanou podaním zo dňa 4.3.2017, odvolací súd dáva do pozornosti, že z obsahu tohto podania nie je možné vyvodiť, že išlo o zmenu žaloby v takom smere, že žalobkyňa sa domáha iného nároku, resp. že nejde o žalobu na obnovu konania. Je zrejmé, že žalobkyňa v tomto podaní uviedla, že ide o „Návrh na preskúmanie zákonnosti zmätočných rozhodnutí, a to rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15.4.2011, č.k. 25C/152/2009 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 2.10.2011, č.k. 5Co/334/2011 a postupu orgánov žalovaného ako aj priznanie náhrady škody (zadosťučinenia) podľa zákona č. 514/2003 Z.z.“. Uvedená „úprava návrhu“ vykonaná žalobkyňou nijakým spôsobom nenaznačuje, že žalobkyňa domáha niečoho iného ako obnovy konania, keď jej upravené podanie vychádza z rovnakých skutkových okolností a dôvodov ako prvotné podanie - žaloba na obnovu konania. Z uvedeného nemožno totiž rozumne predpokladať a z obsahu upraveného podania vyvodiť, že po „úprave návrhu“ už nebolo predmetom prvoinštančného konania konanie o žalobe na obnovu konania. Rovnako takýto záver nemožno vyvodiť ani zo samotného odvolania, v ktorom žalobkyňa nijakým spôsobom bližšie nevysvetlila túto svoju odvolaciu námietku, t.j. že by sa domáhala niečoho iného ako obnovy konania. Preskúmanie právoplatných rozhodnutí súdov je totiž možné práve prostredníctvom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Ak by išlo o preskúmanie zákonnosti súdneho rozhodnutia z pohľadu porušenia základných práv a slobôd (čo však nijakým spôsobom nevyplýva z upraveného návrhu žalobkyne), odvolací súd dáva do pozornosti, že Ústava Slovenskej republiky zveruje prejednanie a rozhodovanie o sťažnostiach na porušenie základných práv a slobôd Ústavnému súdu Slovenskej republiky a všeobecné súdy nemajú právomoc v uvedených veciach rozhodovať. Pre vyvodenie záveru, že upraveným návrhom žiadala žalobkyňa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, zase nezodpovedá obsah upraveného návrhu.
22. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
23. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní neúspešnej žalobkyni nepriznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. Pri formulácii výroku vzťahujúceho sa k tomuto odseku odôvodnenia zohľadnil, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, odvolanie žalobkyne a ani rozhodnutie odvolacieho súdu nebudú žalovanému doručované (čl. 4 ods. 2 C.s.p.) a zároveň sa jedná o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí ( 262 ods. 1 C.s.p.).
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).