Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/425/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: V.. F. L., nar. XX. XX. XXXX, Š. XX, XXX XX, G., štátna občianka SR, v konaní zastúpená JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom so sídlom Prešove, Masarykova 13, IČO: 37944851, proti žalovanému: C.. P. U., nar. XX. XX. XXXX, O.U. F.. U. XX, XXX XX G., štátny občan SR, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou NIŽNÍK, spol. s r.o., so sídlom Kováčska 21, 040 01 Košice, IČO: 36601365, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o vyporiadanie hnuteľných vecí - botník, vešiaková stena, skriňa, koberec, luster, zariadenie kúpeľne č. 1, WC geberit, umývadlo so skrinkou, práčka, plynový kotol, skrinka na hygienické potreby, zariadenie kúpeľne č. 2 - WC geberit, keramické umývadlo so skrinkou, zrkadlo, vaňa, sprchovací panel, skrinka na hygienické potreby, zariadenie kúpenie č. 3 - WC geberit, umývadlo so skrinkou, zrkadlá, luster a sprchový panel, zariadenie spálne - manželská posteľ so stolíkmi, matrace, komoda, šatníková skriňa, 2 x luster a 2 x nočná lampa, zariadenie kuchyne - kuchynská linka s ostrovom, varná indukčná doska, mikrovlnka, rúra, chladnička s mrazničkou, umývačka riadu, luster a 3 x barová stolička a zariadenie jedálenského kúta - luster, nástenné hodiny, murovaný kozub, zariadenie obývacej izby - obývací nábytok, 2 x luster a 3D TV, vstavané komody z 3 izieb, zariadenie galérie - trampolína, zariadenie komory - polica na potraviny a skrinka na stenu + 200 litrový zásobník vody a solárne panely, vysávač, záhradné náradie a dlažba na terasu, patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov z a s t a v u j e .

II. Súd z vecí, patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovaného:

pozemok parc. registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 633 m2, ostatné plochy, zapísaný na LV č. XXXX, kat. územie G. v podiele 1/1 k celku a pozemok parc. registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 207 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX, kat. územie G. v podiele 1/1 k celku a stavbu rodinného domu, stojaceho na parc. č. XXXX/XX, súpisné číslo XXXX, zapísaný na LV KNC č. XXXX, kat. územie G., v hodnote určenej znaleckým posudkom č. XX/XXXX, vyhotoveným súdnym znalcom C.. U. U. v sume 127.000 EUR, v podiele 1/1 k celku.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania sumu 32.104,31 EUR do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26. 10. 2015 v spojení s jej doplnením doručeným súdu dňa 11. 2. 2016 sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak, aby do výlučného vlastníctva žalovaného pripadli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, a to rodinný dom so súpisným č. XXXX, stojaci na parcele registra KNC č. XXXX/XX, parcela registra KNC č. XXXX/XX o výmere 633 m2, ostatné plochy, a parcela KNC č. XXXX/XX o výmere 207 m2, zastavané plochy a nádvoria. Do výlučného vlastníctva žalovaného navrhla prikázať aj zariadenie vstupnej chodby botník, vešiakovú stenu, skriňu, koberec a luster, zariadenie kúpeľne č. 1, WC geberit, umývadlo so skrinkou, práčku, plynový kotol a skrinku na hygienické potreby, zariadenie kúpeľne č. 2 - WC geberit, keramické umývadlo so skrinkou, zrkadlo, vaňu, sprchovací panel, skrinku na hygienické potreby, zariadenie kúpenie č. 3 - WC geberit, umývadlo so skrinkou, zrkadlá, luster a sprchový panel, zariadenie spálne - manželskú posteľ so stolíkmi, matrace, komodu, šatníkovú skriňu, 2 x luster a 2 x nočnú lampu, zariadenie kuchyne - kuchynskú linku s ostrovom, varnú indukčnú doska, mikrovlnku, rúru, chladničku s mrazničkou, umývačku riadu, luster a 3 x barová stoličku, a zariadenie jedálenského kúta - luster, nástenné hodiny, murovaný kozub, zariadenie obývacej izby - obývací nábytok, 2 x luster a 3D TV, vstavané komody, z 3 izieb, zariadenie galérie - trampolínu, zariadenie komory - policu na potraviny a skrinku na stenu + 200 litrový zásobník vody a solárne panely, vysávač, záhradné náradie a dlažbu na terasu s tým, že by žalovaný bol zaviazaný povinnosťou zaplatiť žalobkyni na úplné majetkové vyporiadanie sumu 50.000 EUR.

2. Svoj návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 7C/15/2014 zo dňa 10. 4. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26. 5. 2014. Počas manželstva nadobudli vyššie uvedené nehnuteľnosti aj ďalšie hnuteľné veci, pričom do podania návrhu sa nedokázali dohodnúť na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

3. Žalobkyňa súdu predložila výpis listu vlastníctva k.ú. G. č. XXXX, rozsudok tunajšieho súdu č.k. 7C/15/2014-18 zo dňa 14. 4. 2014, právoplatný dňa 26. 5. 2014.

4. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril (č.l.sp. 20 až 26) a uviedol, čo sa týka pozemku parcelné č. XXXX/XX o výmere 633 m2 zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. G., že tento bol predmetom zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 29. 8. 2008, avšak kúpnu cenu v celkovej výške 17.001,93 EUR (512.200,- Sk) uhradil žalovaný dňa 4. 7. 2008 na základe faktúry vystavenej predávajúcim Mesto Lipany dňa 7. 4. 2008, ešte pred uzatvorením manželstva so žalobkyňou. Z toho vyplýva, že kúpna zmluva k tomuto pozemku bola síce uzatvorená až po uzavretí manželstva, avšak celú kúpnu cenu žalobca uhradil výlučne zo svojich finančných prostriedkov ešte pred uzatvorením manželstva.

5. Pokiaľ ide o pozemok parcelné č. XXXX/XX o výmere 207 m2, zastavané plochy a nádvoria zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. G., tento nadobudla žalobkyňa so žalovaným až po uzatvorení manželstva za celkovú kúpnu cenu 1.121,95 EUR, ktorú uhradil žalovaný zo svojho bankového účtu dňa 14. 1. 2009, taktiež výlučne z finančných prostriedkov, ktoré získal pred uzatvorením manželstva. Pokiaľ ide o stavbu rodinného domu, uviedol, že tento postavili za trvania manželstva, žalobkyňa tento dom ohodnotila prostredníctvom realitnej kancelárie 165.000 EUR, čo nepovažuje za relevantné a mal za to, že táto cena je nadhodnotená a nereálna. Pokiaľ ide o hnuteľné veci poukázal na to, že značnej časti tieto tvoria neoddeliteľnú súčasť domu nakoľko sa jedná o zabudované veci, a to botník, vešiaková stena, skrine vo vstupnej chodbe, príslušenstvo v kúpeľniach ( WC, vaňa, sprchový panel), kuchynská linka so spotrebičmi, plynový kotol, parapety, kuchynská linka, interiérové dvere, šatníková skriňa, solárne panely. Čo sa týka záhradnej dlažby, poukázal na to, že v roku 2015 ju zakúpil zo svojich vlastných finančných prostriedkov a zabezpečil jej položenie, čím sa stala táto neoddeliteľnou súčasťou rodinného domu a zároveň navýšila hodnotu rodinného domu.

6. Žalovaný súdu predložil zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy, faktúru za predaj pozemku, výpis z bankového účtu ku dňu 4. 7. 2008, príkaz na úhradu, faktúru za predaj pozemku - doplatok, vyjadrenie k trhovej cene rodinného domu ku dňu z 30. 1. 2015, žiadosť o vydanie podielových listov zo dňa 16. 5. 2007, informácia o vydanie podielových listov, výpis zo Všeobecnej úverovej banky a.s. ku dňu 22. 8. 2008 s hodnotou podielových listov, darovaciu zmluvu zo dňa 2. 10. 2012, výpis zo stavebnej sporiteľne ku dňu 31. 12. 2007, výpis zo stavebnej sporiteľne ku dňu 31. 12. 2008, oznámenie o výpovedi zmluvy o stavebnom sporení zo dňa 15. 5. 2009.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi strán sporu, svedka a listinnými dôkazmi, pričom zistil tento skutkový stav veci:

8. Strany sporu uzatvorili manželstvo dňa 23. 8. 2008, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 7C/15/2014-18 právoplatný dňa 26. 5. 2014. Návrh na rozvod manželstva podala žalobkyňa, pričom ho odôvodnila tým, že predstavy o spoločnom manželskom spolužití so žalovaným boli diametrálne odlišné. Žalovaný s rozvodom manželstva nesúhlasil, opakovane sa od novembra 2013 pokúšal o vzájomné spolužitie, avšak neúspešne, preto rešpektoval rozhodnutie žalobkyne rozviesť sa. Za príčinu rozvratu manželstva súd považoval odlišné názory účastníkov konania na vedenie spoločného manželského a rodinného života.

9. Po vykonanom dokazovaní, ktoré navrhli strany sporu, títo uviedli, že nemajú žiadne návrhy prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany a žiadali, aby súd vo veci rozhodol.

10. Bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode ich manželstva, keďže počas trvania manželstva toto nebolo zrušené.

11. Rozsah veci patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov bol zisťovaný výsluchom strán sporu a predloženými listinnými dôkazmi.

12. V priebehu konania dňa 4. 4. 2017 uzatvorili žalobkyňa a žalovaný čiastočnú dohodu o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov ohľadom hnuteľného majetku, ktorý patril do masy bezpodielového spoluvlastníctva, súd to mal preukázané z dohody o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 4. 4. 2017 (č. listu spisu 82 až 83).

13. Predmetnú dohodu o čiastočnom vysporiadanie súd rešpektoval v zmysle právneho názoru vyjadreného v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky v rozsudku sp.zn. 22Cdo/1622/1998, ktorý uviedol: „Ak dohoda čiastočne vyporiadava spoločný majetok patriaci do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, bez toho, že by toto vyporiadanie bolo v rozpore so zásadami uvedenými v § 150 OZ, musí byť pri následnom vyporiadaní ďalšieho majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov rešpektovaná“.

14. Taktiež súd poukazuje na právnu vetu rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22Cdo/1112/2006, použiteľnej v tejto právnej veci, že s prehĺbením dispozičného charakteru noriem upravujúcich spoločné imanie (rovnako ako BSM spoluvlastníctvo, a to už po novele Občianskeho zákonníka č. 131 /1982 Zb.), sa presadil názor, že manželia pre vyporiadanie spoločného majetku nemusia zvoliť jediný spôsob, ale môžu rôzne spôsoby kumulovať; o časti majetku uzavrú dohodu, časť urobia predmetom konania o vyporiadanie a zvyšok bude vyporiadaný na základe zákonnej domnienky. Nemožno im preto vnucovať určitý spôsob vyporiadania, ak teda podajú návrh na vyporiadanie len časti spoločného imania, súd je týmto rozsahom viazaný (viazaný však nie je navrhnutým spôsobom vyporiadania). Súd tak môže do vyporiadania zahrnúť len ten majetok, ktorý účastníci výslovne urobili predmetom vyporiadania; platí to aj pre zápočty toho, čo bolo vynaložené zo spoločného majetku na výlučné majetky manželov a naopak.

15. Po písomných vyjadreniach a vykonaných pojednávaniach sa strany sporu napokon zhodli na mase majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva, ktorá je tvorená nehnuteľnosťami: pozemkom č. XXXX/XX o výmere 633 m2, č. XXXX/XX o výmere 207 m2 a stavbou rodinného domu, súpisné číslo 1069, ohľadom domu sa strany zhodli na cene 127.000 EUR, pričom medzi stranami sporu nebolo sporné, že kúpna cena za pozemky bola uhradená z výlučných finančných prostriedkov žalovaného.

16. Žalovaný však žiadal započítať, čo zo svojho (38.744,78 EUR z predaja podielových listov, 6.735,21 EUR zo stavebného sporenia a 63.000 EUR finančný dar, 427,60 EUR hotovosť na účte ku dňu uzatvorenia manželstva) vynaložil na spoločný majetok, konkrétne na stavbu nehnuteľnosti - rodinného domu. Žalobkyňa s tým nesúhlasila.

17. Najspornejším medzi stranami sporu tak bolo to, čo, ktorý z nich, zo svojich výlučných finančných prostriedkov, vynaložil na majetok patriaci do BSM.

18. Žalovaný súdu predložil zmluvu o budúcej zmluve uzatvorenú dňa 29. 8. 2008, predmetom ktorej bola kúpa pozemku č. XXXX/XX o výmere 840 m2 s tým, že zmluvné strany - Mesto Lipany a žalovaný sa dohodli na cene za predmetnú nehnuteľnosť, a to 21,57 EUR za m2.

19. Žalovaný predložil daňový doklad faktúru č. 184/2008 znejúcu na sumu 512.200,- Sk, ktorou bola fakturovaná kúpna cena za predaj pozemku v zmysle zmluvy č. 1193/17 o výmere 788 m2 a rovnako žalovaný produkoval listinný dôkaz, a to potvrdenie o vklade hotovosti realizovaný vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. s dátumom 4. 7. 2008, teda ešte pred uzatvorením manželstva znejúcim na sumu 512.200,- Sk. Zo strany žalobcu taktiež bol predložený daňový doklad č. 314/2008 znejúci na sumu 33.800,- Sk, t. j. 1.121,95 EUR, ako doplatok za predaj pozemku v zmysle zmluvy č. 1193/17 zo dňa 28. 11. 2008 a príkaz na úhradu realizovaný dňa 14. 1. 2009 znejúci na sumu 1.121,95 EUR. 20. Žalovaný (č. listu spisu 23 až 24) vo veci uviedol, že pokiaľ ide o vyporiadanie vecí patriacich do BSM, má za to, že je potrebné prihliadať na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie týchto spoločných vecí. Uviedol, že výstavbu rodinného domu financoval v prevažnej miere žalovaný, a to z finančných prostriedkov, ktoré nadobudol pred uzatvorením manželstva, ako aj počas manželstva, a to z podielových fondov, ktoré boli žalovanému vyplatené v celkovej sume 38.744,78 EUR (súdu predložil potvrdenia o vyplatených podielových fondov Všeobecnej úverovej banky, a.s. zo dňa 22. 8. 2008 (č. listu spisu 38), ďalej nadobudol finančné prostriedky darovaním na základe darovacej zmluvy zo dňa 2. 10. 2012, a to v celkovej sume 63.000 EUR a predložil darovaciu zmluvu zo dňa 2. 10. 2012 (č. listu spisu 39) uzatvorenú medzi rodičmi žalovaného a žalovaným, finančné prostriedky zo stavebného sporenia, ktoré boli žalovanému vyplatené v celkovej sume 6.735,21EUR a predložil výpis z účtu sporenie z roku 2007, z roku 2008 a výpoveď zmluvy o stavebnom sporení zo dňa 15. 5. 2009, v zmysle ktorého mu bola vyplatená suma 6.735,21 EUR (č. listu spisu 42). Žalovaný taktiež žiadal zohľadniť svoj vnos - zostatok na bankovom účte, ktorý ku dňu uzatvorenia manželstva mal v sume 427,60 EUR (výpis z bankového účtu k 22. 8. 2008 č. listu spisu 43). Žalovaný namietal, že predmetom masy BSM, by malo byť aj životné poistenie žalobkyne, ktoré počas trvania manželstva bolo uhrádzané zo spoločných finančných prostriedkov.

21. Žalobkyňa sa vyjadrila k argumentom žalovaného (č. listu spisu 55) a poukázala na to, že pred uzatvorením manželstva od novembra 2004 do decembra 2007 žili a pracovali v zahraničí. Za našetrené peniaze žalovaný pred manželstvom kúpil pozemok. Uviedla však, že ona sama tiež použila finančné prostriedky, ale až po uzatvorení manželstva, na výstavbu rodinného domu a predložila výpisy zo svojich účtov (č. listu spisu 58 až 62, výpis z účtu na č. listu spisu 60 sa týka matky žalobkyne). Mala zato, že na túto skutočnosť by mal súd pri vyporiadaní prihliadnuť. Pokiaľ ide o argument prihliadnutia na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku, uviedla, že si je vedomá, že prevažnou časťou žalovaný aj jeho otec financovali výstavbu rodinného domu a namietala, že žalovaný by si mal uvedomiť, že otec žalobkyne im pomohol manuálnou prácou. Uviedla, že aj ona sama prispievala finančne od začiatku výstavby rodinného domu, nemala problém ani s manuálnou prácou. Pokiaľ ide o darovaciu zmluvu zo dňa 2. 10. 2012 uviedla, že táto bola vyhotovená až po jej odchode zo spoločnej domácnosti a poukazovala na dátum overenia fotokópie predmetnej darovacej zmluvy dňa 11. 9. 2014. Pokiaľ ide o rodinný dom, uviedla, že z výpisu listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. G. vyplýva, že k predmetnému domu so súpisným číslom XXXX stojacom na parcele XXXX/XX už bolo v roku 2011 rozhodnutím č. j. S 2011/4172 pridelené súpisné číslo, čo znamená, že rozhodnutie o povolení užívania stavby bolo z roku 2011, a teda suma vo výške 63.000 EUR nemohla byť použitá na stavbu rodinného domu, ako to deklaroval žalovaný a naďalej zotrvala na tom, aby pre úplné finančné vyporiadanie žalovaný jej zaplatil sumu 50.000 EUR.

22. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 28. 11. 2016 uviedol, že z predložených výpisov účtov za rok 2008 nevyplýva, že by finančné prostriedky, ktoré tam žalobkyňa mala, boli použité na výstavbu rodinného domu aj vzhľadom na to, že zostatok na účte k 31. 12. 2008, pričom tento tam bol už aj po uzatvorení manželstva, bol vo výške 1.216,53 EUR, na ďalšom účte vo výške 7,83 EUR a na ďalšom účte 345,91 EUR, to znamená, že žalobkyňa, pokiaľ tvrdí, že svoje finančné prostriedky našetrené vo výške 1.570,27 EUR použila na výstavbu rodinného domu, ktorého hodnotu vyčíslila na sumu 165.000 EUR, je nereálne. Žalovaný poukázal na to že finančné prostriedky, ktoré zarobili počas práce v zahraničí v prevažnej miere aj minuli na financovanie spoločných dovoleniek, v rámci ktorých bol aj pobyt v USA a v Egypte a niekoľko spoločných lyžovačiek a takisto z týchto peňazí žalobkyňa financovala aj svoje štúdium. Namietal ďalej na argumentáciu žalobkyne, že pri výstavbe rodinného domu manuálne pomáhal aj otec žalovaného a rovnako aj kamaráti. Finančné prostriedky, ktoré nadobudli darom, boli použité

na výstavbu rodinného domu a tieto sú zahrnuté v hodnote rodinného domu a uviedol, že nemôžu byť osobitne predmetom vyporiadania. Pokiaľ ide o darovaciu zmluvu zo dňa 2. 10. 2012, uviedol, že predmet daru jeho rodičmi bol žalovanému poskytnutý postupne, prevodmi na účet v období rokov 2010 až 2012, pričom následne bola medzi rodičmi žalovaného a žalovaným spísaná predmetná darovacia zmluva.

23. Žalovaný však aj vo vzťahu k finančnej náhrade z vyporiadania BSM (už reálne pozostávajúceho len z ceny rodinného domu) argumentoval tým, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry, ak bola nejaká vec získaná za trvania manželstva čiastočne alebo úplne z prostriedkov patriacich len jednému z manželov, potom pri vyporiadaní je manžel, z ktorého prostriedkov bol tento náklad vynaložený, oprávnený požadovať, aby mu bolo uhradené to, čo takto vynaložil. V tomto smere mal teda zato, že je nevyhnutné prihliadať na skutočnosť, že výstavba rodinného domu bola financovaná z podielových listov a stavebného sporenia a daru, ktoré patrili vylúčenie žalovanému.

24. Žalobkyňa vo svojom výsluchu uviedla, že už počas práce v zahraničí plánovali so žalovaným spoločnú domácnosť a spoločnú budúcnosť, vedeli, že budú stavať rodinný dom, chodievali na Slovensko a ukladala si finančné prostriedky, ktoré spravovala jej mama. Potvrdila, že po návrate na Slovensko kúpil žalovaný pozemok a začali stavať rodinný dom. Nevedela presne uviesť, koľko finančných prostriedkov zo svojich výlučných nadobudnutých pred uzatvorením manželstva na stavbu rodinného domu, teda na majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, použila. Dom začali stavať v septembri v roku 2008 a sťahovali sa dňa 16. 11. 2010. Dom kolaudovali v máji v roku 2011. S darovacou zmluvou predloženou zo strany žalovaného, znejúcou na sumu 63.000 EUR, nesúhlasila a uviedla, že vedela o nejakých finančných prostriedkoch, ktoré boli poskytované zo strany rodičov žalovaného, avšak nevedela, koľko to bolo a uviedla, že boli použité finančné prostriedky tak zo strany žalovaného, ako aj z jej strany. Uviedla, že nemala pochybnosti o rovnosti podielov. Žalobkyňa uviedla, že mala približne sumu 455.000,-Sk (15.103 EUR), ktoré použila na spoločný majetok. Pokiaľ ide o financovanie jej štúdia, uviedla, že toto bolo financované z ich spoločných finančných prostriedkov.

25. Žalovaný k veci uviedol, že už počas štúdia na vysokej škole sa dvakrát zúčastnil pobytu v zahraničí, počas ktorého brigádoval a mal dosť finančných prostriedkov, ktoré potom použil na to, aby išli pracovať do zahraničia. Uviedol, že v zahraničí pracovali 3 a pol roka, kde bola získaná prevažná časť finančných prostriedkov na stavbu rodinného domu. Uviedol, že zakúpil podielové listy v banke. Na Slovensko sa vrátili v roku 2007, následne v roku 2008 uzatvorili manželstvo a ešte pred uzatvorením manželstva kúpil pozemok za približnú sumu 17.000 EUR. Uviedol, že kúpna cena bola použitá výlučne z jeho finančných prostriedkov získaných pred uzatvorením manželstva. Následne na stavbu domu použil finančné prostriedky, ktoré získal z predaja podielových listov a zo stavebného sporenia. Na stavbu domu boli použité aj finančné prostriedky, ktoré dostal darom od rodičov. Finančné prostriedky, ktoré nadobudli počas trvania manželstva svojou prácou, uviedol, že tieto použili na bežný chod domácnosti teda na spotrebu. Uviedol, že nemali žiaden iný úver, ani pôžičku, ani žiadne stavebné sporenie, ktoré by použili na stavbu rodinného domu. Potvrdil, že darovacia zmluva bola uzatvorená až potom, ako sa naakumulovali finančné prostriedky, ktoré mu boli poskytované zo strany rodičov. Všetky boli použité na stavbu rodinného domu. Uviedol, že bežná spotreba rodiny bola vynakladaná aj na dovolenky a to finančne nákladné, na ktoré spotrebovali značnú časť svojho príjmu. Nepopieral, že chodieval aj na lyžovačky a zúčastňoval sa iných voľnočasových aktivít, ktoré si hradil zo svojich finančných prostriedkov. Vo vzťahu k finančným prostriedkom, ktoré mu boli darované, uviedol, že tieto mu otec posielal na účet, pokiaľ potreboval v hotovosti, boli mu poskytované, prípadne, priamo otec uhrádzal za materiál a pracovníkom za prácu. Potvrdil, že doslovne otec sa nevyjadril že dáva tieto finančné prostriedky len jemu. Žalovaný na druhej strane poprel tvrdenie žalobkyne, že použila svoje vlastné finančné prostriedky na výstavbu rodinného domu, teda na spoločný majetok.

26. Písomným podaním doručeným súdu dňa 26. 5. 2017 (č. listu spisu 115 až 117) doplnil žalovaný argumenty vo vzťahu k finančným prostriedkom poskytnutým ako dar, vo výške 63.000 EUR a uviedol, že postupne prijímal od svojich rodičov finančné dary, ktoré použil výhradne na výstavbu rodinného domu. V roku 2010 prijal od svojich rodičov finančný dar v celkovej výške 32.000 EUR, pričom tento použil na úhradu nákladov spojených s výstavbou rodinného domu, a doložil doklady v celkovej výške 40.017,54 EUR, pričom čiastka nad sumu 32.000 EUR bola financovaná z vlastných zdrojov žalovaného. Pokiaľ ide o rok 2011, uviedol, že prijal od rodičov finančný dar v celkovej sume 16.000 EUR, ktoré použil výhradne na úhradu nákladov spojených s výstavbou rodinného domu a takisto poukázal na pripojené

doklady, a to v celkovej výške 13.135,68 EUR. V roku 2012 prijal finančný dar vo výške 15.000 EUR, pričom tento použil na úhradu nákladov spojených s výstavbou rodinného domu. V období rokov 2010 až 2012 uviedol, že financoval z predmetných finančných darov aj kúpu betónu v celkovej výške 3.022,50 EUR a poukázal na dodacie listy (USB nosič-spis, sken dokumentu č. 159), uviedol, že financoval z týchto finančných prostriedkov prijatých od rodičov práce na zateplení, maľovanie fasády domu atď. Ďalšie prostriedky boli vynaložené na návrh a realizáciu záhrady, dodávku trávnika, stromov a rastlín. Za účelom kontroly prevodov z účtu svojho otca na svoj účet, žalovaný predložil potvrdenie o vedení svojho účtu vo Všeobecnej úverovej banke a.s., končiaci trojčíslím ...556 a potvrdenie o vedení účtu svojho otca v totožnej banke končiaci trojčíslím ...059.

27. Žalobkyňa doplnila dokazovanie a predložila kolaudačné rozhodnutie mesta Lipany týkajúce sa rodinného domu patriaceho do masy BSM s dátumom právoplatnosti 12. 5. 2011, ďalej fotografie dokumentujúce stav rozostavanosti rodinného domu k jednotlivým dátumom v nadväznosti na dátum kolaudácie, výpis z účtu končiaci trojčíslím ...372 s poukazom na to, že išlo o vkladnú knižku a osvedčuje konečný zostatok na účte ku dňu 31. 12. 2008 v sume 10.421,- Sk, ďalej výpis z účtu končiaci trojčíslím ...640 - vkladná knižka preukazujúci výber sumy 316.000,- Sk nasporenej sumy pred uzatvorením manželstva a vybratej dňa 8. 10. 2008 po uzatvorení manželstva s tým, že konečný zostatok bol ku dňu 31. 12. 2008 v sume 4.279,- Sk a uviedla, že pozemok, na ktorom stojí rodinný dom, bol kupovaný 4. 7. 2008, a teda jej výber preukazuje čas prípravy výstavby rodinného domu. Ďalej preukázala výpis z účtu končiacich trojčíslím ...571 - vkladná knižka a uviedla, že tento osvedčuje konečný zostatok na účte vo výške 236,- Sk. Ďalej poukázala na svoje vklady v sume 35.000,- Sk, 19.068,- Sk a 2.795,- Sk do podielových fondov VÚB. V ďalšom poukázala na doklad o hodnote podielov vo fondoch ku dňu 31. 12. 2007 v sume 85.514,20,- Sk a žiadosť svojho otca o vyplatenie podielových listov v prospech jej účtu s trojčíslím ...877 (č. listu spisu 133 až 145).

28. Po takto vykonanom dokazovaní zo strany žalovaného odznela námietka, že z výpisu bankového účtu, kde podľa tvrdenia žalobkyne bola vyzdvihnutá suma 316.000,- Sk dňa 8. 10. 2008, táto ešte nepreukazuje, že tieto finančné prostriedky matka žalobkyne (nakoľko išlo o účet matky žalobkyne) jej ich odovzdala a že boli použité na výstavbu rodinného domu. Taká istá námietka odznela aj zo strany žalobkyne vo vzťahu k použitiu sumy z podielových listov, ako výlučného majetku žalovaného, vo výške 38.744,38 EUR, že bola celá použitá na spoločný majetok (taká argumentácia zaznela aj vo vzťahu k darovaným finančným prostriedkom a prostriedkom zo stavebného sporenia).

29. Pokiaľ ide o predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalovaný namietal, že zo spoločných finančných prostriedkov bolo uhrádzané na poistenie žalobkyne. Žalobkyňa súdu predložila listinný dôkaz (č. listu spisu 169), a to oznámenie k poistnej zmluve s tým, že ku dňu zrušenia poistnej zmluvy 9. 12. 2015 bola odkupná hodnota vo výške 283,46 EUR, ktorá bola zaslaná prevodom na číslo účtu žalobkyne.

30. Vo vzťahu k tomu je potrebné uviesť, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSSR zo dňa 3. 2. 1972 R 42/1972, pri poistných zmluvách týkajúcich sa poistenia osôb je nevyhnutné vychádzať z toho, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí aj plnenie z poistnej zmluvy, pokiaľ bolo za trvania manželstva realizované v prospech ktoréhokoľvek z manželov. Ale treba skúmať, aký je stav poistky v čase zániku manželstva, či a aké nároky z poistky vyplývajú, prípadne aké odbytné, by bolo k tomuto dňu poisťovňou vyplatené.

31. Žalobkyňa predložila oznámenie o výplate v sume 283,49 EUR ku dňu 9. 12. 2015, manželstvo však bolo právoplatne rozvedené dňa 10. 4. 2014, pričom žalobkyňa realizovala platby aj po rozvode manželstva od 10. 4. 2014 až do 1. 12. 2015, avšak v nižšej sume. Keďže súd nemal predložený iný listinný dôkaz, vychádzal zo sumy 283,49 EUR, aj keď zrejme určitá časť tejto sumy zohľadňuje odkupnú hodnotu poistky navýšenej o platenie poistného za čas po rozvode manželstva.

32. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd podľa nasledujúcich ustanovení vec právne posúdil:

33. Podľa § 143 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len , v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných

dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

34. Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

35. Podľa § 149 ods. 1, 3 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

36. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

37. Keďže v danej právnej veci tak žalobkyňa, ako aj žalovaný namietali najmä spornosť vnesených finančných prostriedkov na spoločný majetok, súd v ďalších odsekoch poukazuje najmä na rozhodovaciu prax vyšších súdnych autorít pri posudzovaní dôkazného bremena:

38. V zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu Českej republiky 31. 1. 2006, sp.zn. 22Cdo/2263/2005, povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

39. Súd započítal ako vnos pre žalobkyňu sumu vo výške 316.000,- Sk, t. j. 10.489 EUR, ktoré tvrdila, že realizovala ku dňu 8. 10. 2008 výberom, aj keď z účtu vedenom na meno jej matky a použila ich na investovanie do spoločného majetku, teda pri stavbe rodinného domu. Žalobkyňa pomerne hodnoverne preukázala vo svojej výpovedi (č. listu spisu 155), že tieto peniaze vybrala niekedy v jeseni a začali sa robiť terénne úpravy na prípravu stavby rodinného domu a uviedla, že tieto práce z toho zaplatili. Samozrejme, sú tu pochybnosti, či skutočne tieto všetky finančné prostriedky boli použité na stavbu rodinného domu, ale takisto súd započítal ako vnos zo svojich výlučných finančných prostriedkov, ktoré boli realizované zo strany žalovaného, a to v sume 38.744,78 EUR, ktorých existenciu preukázal žalovaný výpisom z účtu ku dňu 22. 8. 2008, čo tiež spadá do obdobia, kedy boli realizované prípravy na výstavbu rodinného domu, hrubej stavby. A taktiež súd ako vnos z výlučných finančných prostriedkov žalovaného započítal sumu 6.735,21 EUR, ktorú dostal po zrušení spotrebiteľského účtu v stavebnej sporiteľni (č. listu spisu 42) ku dňu 15. 5. 2009. Uvedené tiež spadá do obdobia, kedy práce na rodinnom dome boli zrejme najintenzívnejšie. O existencii týchto finančných prostriedkov boli produkované nepopierateľné dôkazy. Súd zohľadnil aj argumentáciu oboch strán sporu, že nemali žiadny úver, z ktorého by hradili začatie výstavby rodinného domu a teda tieto tvrdenia zapadajú logicky do okolností, za ktorých začali stavbu rodinného domu. Následne týmto tvrdeniam zodpovedá aj výpoveď svedka, otca žalovaného, ktorý uviedol, že žalovaný sa v roku 2009, prišiel za ním poradiť ohľadom ďalšieho financovania výstavby rodinného domu.

40. Uvedený postup súdu vychádza aj z judikovaného záveru opäť Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 20. 6. 2005 sp.zn. 22Cdo/1135/2005, ktorý okrajovo pre návod ako zaťažiť dôkazným bremenom jednotlivé strany sporu, je nápomocný aj pri hodnotení v tejto právnej veci, ktorý uviedol: „Ak jeden z manželov za trvania manželstva vybral za vkladnej knižky peňažné prostriedky, ktoré boli predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nesie dôkazné bremeno o tom, že ich použil v súlade s § 144 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, teda najmä na bežnú spotrebu alebo na náklady spojené s užívaním a udržiavaním majetku bezpodielovom spoluvlastníctve. Dôkazným bremenom v prípade použitia výberu z vkladnej knižky urobeného len jedným z manželov bez vedomia druhého nemožno zaťažiť toho, ktorý ich výbery neurobil keďže tento manžel nie je o použití vybraných súm nijako informovaný, a teda pokiaľ ide o ich použitie spravidla nemôže nič tvrdiť a dokazovať. Naopak ten, kto peniaze vybral, vie, ako ich použil, a preto je správne zaťažiť ho dôkazným bremenom pokiaľ ide o ich použitie. Do spoločného majetku nebudú zahrnuté len v prípade, ak bude preukázané použitie v súlade

s ustanovením § 144 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. To samozrejme, vyplýva aj z pravidla, že dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Preto na jednom z manželov leží dôkazné bremeno pokiaľ ide o to, že došlo k výberu z vkladných knižiek, druhého z manželov potom musí preukázať, že tieto sumy už nemá a, že ich použil spôsobom ktorý nezakladá povinnosť ich nahradiť.“

41. Pokiaľ ide o tvrdenie zo strany žalovaného ohľadom finančných prostriedkov, ktoré mu mali byť poskytnuté darom zo strany rodičov (viacerých darov, ako bolo preukázané z výpovedí tak samotného žalovaného, ako aj svedka), tu súd poukazuje, že ak ide o dar v zmysle ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka, musia byť splnené náležitosti darovacej zmluvy v zmysle ustanovenia § 628 Občianskeho zákonníka, predovšetkým predpísaná forma. Pre posúdenie, kto je obdarovaný, bude rozhodujúci úmysel darcu, či to, že vec chcel darovať len jednému z manželov alebo obidvom.

42. V zmysle zhodnotenia Najvyššieho súdu ČSSR z 3. 2. 1972 sp.zn. Cpj 86/1971: „Úmysel darcu bude možné vo väčšine prípadov vyvodiť len z okolností, za ktorý k darovaniu došlo. Pritom nestačí len posudzovanie povahy predmetu, či slúži potrebám celej rodiny, alebo len jedného z manželov, ale vždy treba vychádzať z úmyslu darcu.“

43. V danej právnej veci povedal síce svedok, otec žalovaného, na pojednávaní konanom dňa 5. 10. 2017, že: „.... rozprávali sme sa, že tu na východe sa zarába málo a musel by sa veľmi zadlžiť a nevedel teda povedať, koľko, tak sme sa dohodli, že ja mu poskytnem finančné prostriedky darom, ja ti dám dar a následne, že budeme to písať s tým, že postup bol taký, že niektoré finančné prostriedky som mu poslal priamo na účet, niektoré boli vybrané fyzicky z môjho účtu ......“ .

44. Žalovaný však na tom istom pojednávaní uviedol: „V danom prípade ja som mal úmysel tieto finančné prostriedky vrátiť, následne však došlo k tomu, že som sa dohodol, že je to dar, aby sme sa nemuseli zbytočne zadlžovať“.

45. Z uvedeného vyplýva, že samotný žalovaný spochybnil výpoveď svedka, aké bolo dojednanie ohľadom poskytovania finančných prostriedkov, či išlo o pôžičku alebo dar. Navyše súd musel prihliadnuť vzhľadom na dôkaznú núdzu aj na nepresnosť k jednotlivým súvislostiam, nakoľko svedok vypovedal, že dojednania ohľadom darov boli v roku 2009, pričom sám žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení (č. listu spisu 116) uviedol, že až v roku 2010 prijal od rodičov finančný dar v celkovej sume 32.000 EUR a potom nasledujúce roky ďalšie sumy.

46. Súd nezapočítal sumu na účte žalovaného ku dňu uzatvorenia manželstva vo výške 427,50 EUR, nakoľko nebolo žiadnym z dôkazov preukázané, ako boli vynaložené na spoločný majetok.

47. Súd zohľadnil, že žalovaná nepoprela, že dochádzalo k finančným príspevkom zo strany rodičov žalovaného, avšak namietala, že by to bolo v celkovej vyčíslenej sume 63.000 EUR, poukazovala na to, že produkované dôkazy zo strany žalovaného najmä ohľadom roku 2012 sú pochybné, nakoľko v danom čase dom už bol skolaudovaný.

48. Súd má za to, že v danom prípade je potrebné konštatovať, že nemožno zistiť presnú výšku daru, príp. pôžičky, ktorú zabezpečil žalovaný u svojich rodičov pre výstavbu rodinného domu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uvedené však je možné zohľadniť ako zásluhu o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

49. Na základe tohto právneho posúdenia následne súd vychádzal z toho, že masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov tvorí hodnota rodinného domu, na ktorej sa dohodli, a to 127.000 EUR a hodnota odkupnej hodnoty poistky 283,49 EUR. Od tejto sumy bolo potrebné odpočítať vnos žalovaného 38.744,78 EUR a 6.735,21 EUR a vnos žalobkyne v sume 10.489 EUR, hodnota BSM tak predstavuje sumu 71.315,50 EUR, čo pri rovnosti podielov je (/2) 35.657,75 EUR, teda to, čo patrí z BSM pre každého z manželov. Žalovanému však je potrebné pripočítať, čo mu patrí zo spoločného na vrátenie vnosu, t. j. + 38.744,78 EUR + 6.735,21 EUR = 81.137,74 EUR a žalovaný dostáva z majetku hodnotu 127.000 EUR, rozdiel je teda suma, ktorú dostane naviac a predstavuje 45.862,25 EUR, ktoré by mal na vyrovnanie podielov zaplatiť žalobkyni. Naopak, žalobkyňa by okrem 35.657,75 EUR mala dostať aj svoj vnos 10.489

EUR = spolu 46.146,75 EUR, avšak už z poistnej zmluvy mala vyplatené 283,49 EUR, čo predstavuje sumu o 45.863,29 EUR menej, akú hodnotu dostal žalovaný.

50. Keďže žalobkyňa nepoprela, ale naopak potvrdila, že na stavbu domu im prispeli rodičia žalovaného, teda spravodlivo sa žalovaný zaslúžil o nadobudnutie tohto majetku, súd pristúpil k disparite podielov, a to tak, že žalovanej prisúdil o 30 % menej z podielu, teda (45.863,29 EUR /100=458,63 x 30 = 13.758,98 EUR), 45.863,29 EUR - 13.758,98 EUR = 32.104,31 EUR.

51. Pri ustálení masy finančných prostriedkov a vnosov súd vychádzal najmä z vyjadrení účastníkov a vykonaného dokazovania.

52. Pri prikázaní vecí do výlučného vlastníctva navrhovateľky a odporcu súd vychádzal najmä z vyjadrení účastníkov, ale najmä z účelného využitia nehnuteľnosti.

53. Vo veci je potrebné ešte uviesť, že žalobkyňa namietala, že kúpna zmluva ohľadne pozemkov bola uzatvorená po uzatvorení manželstva a preto predmetom vyporiadania, mali byť aj pozemky s tým, že kúpna cena, keďže bola zaplatená len z prostriedkov žalovaného, by mala byť započítaná ako vnos žalovaného. Napriek týmto argumentom však na pojednávaní konanom dňa 29. 6. 2017, právny zástupca žalobkyne uviedol, že to nerozporuje, aj keď je evidovaný pozemok v bezpodielovom spoluvlastníctve, že kúpnu cenu zaplatil výlučne žalovaný, pred uzatvorením manželstva a následne v tejto línii aj dávali vyhotovovať znalecký posudok (len na ohodnotenie stavby rodinného domu). Na základe takto predložených dôkazov pri určitej rozpornosti tvrdení a navrhovaného dokazovania, súd pristúpil k veci tak, že sama žalobkyňa uvádzala vo svojej výpovedi, že: „žalovaný kúpil pozemok“, nemala teda vôľu nadobudnúť tieto pozemky (pozemok) do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, aj keď právny stav bol evidovaný inak. Preto súd vychádzal z toho, že majetková hodnota tvoriaca BSM, pozostáva len zo zostatkovej hodnoty stavby rodinného domu.

54. Po takto vykonanom dokazovaní účastníci konania uviedli, že nemajú žiadne návrhy na vykonanie dokazovania, žiadali, aby súd vo veci rozhodol.

55. Vo vzťahu k výroku I. ktorým súd v časti zastavil konanie, rozhodol podľa týchto ustanovení:

56. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.

57. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

58. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

59. Podľa § 145 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

60. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

61. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

62. Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými ustanoveniami CSP, súd konanie v časti zastavil, nakoľko došlo k mimosúdnemu k uzatvoreniu dohody o čiastočnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

63. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

64. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

65. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

66. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa s posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu v posudzovanej právnej veci.

67. Podľa čl. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

68. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 v spojení s článkom 4 ods. 2 CSP, keďže v danom prípade disparita podielov záležalo na úvahe súdu, súd mal zato, že by nebolo spravodlivé túto úvahu zohľadniť pri hodnotení zodpovednosti za úspech a preto žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.