Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_34P-133-2020.pdf
PDF · 233.35 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/133/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Barborou Čavojskou v právnej veci navrhovateľa D.. V. Q., X.., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana SR, trvale bytom T. XX, T. A. a manželky navrhovateľa F.. I. Q., X.., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, trvale bytom I. A. XXX/X, K., v konaní zastúpenej Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, IČO 36 836 460, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom V. Q., nar. XX.XX.XXXX a P. Q., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpených kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov Ing. V. Q. X.. a F.. I. Q. X.., rod. K., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v F.-E. zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu F. - E., vo zväzku 6, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom 5, sa r o z v á d z a.
II. F. deti V. Q., nar. XX.XX.XXXX a P. Q., nar. XX.XX.XXXX s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.
III. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú vykonávať obaja rodičia.
IV. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého V. sumou 200,- Eur mesačne a na výživu maloletej P. sumou 180,- Eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
V. Otec j e o p r á v n e n ý v roku 2022 uskutočňovať s maloletými deťmi V. a P. videohovor prostredníctvom informačných technológii každý týždeň v pondelok od 18.30 hod. do 19.00 hod. Matka je povinná realizáciu videohovoru umožniť a deti na videohovor pripraviť.
VI. Otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým V. nasledovne:
- každý tretí víkend v mesiaci od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.30 hod.,
- počas letných prázdnin v mesiaci júl od 02.07. od 09.00 hod. do 10.07. do 18.30 hod., a od 18.07. od 09:00 hod. do 24.07. do 18.30 hod. a v mesiaci august od 15.08. od 09.00 hod. do 21.08. do 18.30 hod.,
- počas vianočných sviatkov a prázdnin každý párny rok od 23.12. od 09.00 hod. do 26.12. do 18.30 hod. a od 02.01. nasledujúceho roka od 09.00 hod. do 06.01. do 18.30 hod.,
- počas vianočných sviatkov a prázdnin každý nepárny rok od 26.12. od 09.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 18.30 hod.
VII. Následne od 01.01.2023 je otec oprávnený stretávať sa s mal. V. nasledovne:
- každý týždeň v utorok a vo štvrtok od 16.30 hod. do 18.30 hod.,
- každý párny týždeň od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.30 hod.,
- počas jarných prázdnin každý párny rok od prvého dňa prázdnin, t.j. od pondelka od 09.00 hod. do posledného dňa prázdnin, t.j. do piatka do 18.30 hod.,
- počas veľkonočných sviatkov a prázdnin každý nepárny rok od prvého dňa prázdnin t.j. od štvrtka od 09.00 hod. do posledného dňa prázdnin, t.j. do utorka do 18.30 hod.,
- počas letných prázdnin každý rok v mesiaci júl od 08.07. od 09.00 hod. do 15.07. do 18.30 hod. a v mesiaci august od 08.08. od 09.00 hod. do 15.08. do 18.30 hod.,
- počas vianočných sviatkov a prázdnin každý párny rok od 23.12 od 09.00 hod. do 26.12. do 18.30 hod. a od 02.01. nasledujúceho roka od 09.00 hod. do 06.01. do 18.30 hod.,
- počas vianočných sviatkov a prázdnin každý nepárny rok od 26.12. od 09.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 18.30 hod.
VIII. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou P. nasledovne:
- každý tretí víkend v mesiaci v sobotu a v nedeľu od 09.00 hod. do 18.30 hod.,
- počas letných prázdnin v mesiaci júl od 18.7. do 24.07. od 09.00 hod. do 18.30 hod. a v mesiaci august od 15.8. do 21.8. od 09.00 hod. do 18.30 hod.,
IX. Následne od 01.09.2022 je otec oprávnený stretávať sa s maloletou P. nasledovne:
- každý tretí víkend v mesiaci od soboty od 09.00 hod. do nedele do 18.30 hod.,
- počas vianočných sviatkov a prázdnin v roku 2022 od 25.12. od 09.00 hod. do 26.12. do 18.30 hod. a od 05.01. nasledujúceho roka od 09.00 hod. do 06.01. do 18.30 hod.
X. Následne od 01.01.2023 je otec oprávnený stretávať sa s maloletou P. nasledovne:
- každý týždeň v utorok a vo štvrtok od 16.30 hod. do 18.30 hod.,
- každý párny týždeň od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.30 hod.,
- počas jarných prázdnin každý párny rok od prvého dňa prázdnin, t.j. od pondelka od 09.00 hod. do stredy do 18.30 hod.,
- počas veľkonočných sviatkov a prázdnin každý nepárny rok od prvého dňa prázdnin t.j. od štvrtka od 09.00 hod. do soboty do 18:30 hod.,
- počas letných prázdnin každý rok v mesiaci júl od 08.07. od 09.00 hod. do 10.07. do 18.30 hod. a od 13.07. od 09.00 hod. do 15.07. do 18.30 hod. a v mesiaci august od 08.08. od 09.00 hod. do 10.08. do 18.30 hod. a od 13.08. od 09.00 hod. do 15.08. do 18.30 hod.,
- počas vianočných sviatkov a prázdnin každý párny rok od 23.12 od 09.00 hod. do 25.12. do 18.30 hod. a od 02.01. nasledujúceho roka od 09.00 hod. do 04.01. do 18.30 hod.,
- počas vianočných sviatkov a prázdnin každý nepárny rok od 26.12. od 09.00 hod. do 28.12. do 18.30 hod.
XI. Počas uvedených sviatkov a prázdnin stretávanie otca s maloletými deťmi tak ako je v bežnom roku neprebieha.
XII. Otec si maloleté deti prevezme od matky a odovzdá matke v mieste bydliska matky. Matka je povinná deti na styk s otcom riadne pripraviť a styk otcovi umožniť.
XIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 01.12.2020 žiadal rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom V. a P. tak, že maloleté deti budú na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec bude povinný prispievať na výživu mal. V. sumou 160 Eur mesačne a na výživu mal. P. sumou 120 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. Otec bude oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý týždeň v utorok a štvrtok od 16.30 hod. do 18.30 hod. a každý párny týždeň od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. Počas letných prázdnin je otec detí okrem času počas bežného roka oprávnený stretávať sa s mal. deťmi druhý júlový a druhý augustový týždeň od pondelka od 9.00 hod do nedele do 19.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12.od 9.00 hod. do 25.12. do 19.00 hod. a každý nepárny rok od 26.12. od 9.00 hod do 30.12.do 19.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý rok počas Veľkonočného pondelka v čase od 8.00 hod do 12.00 hod. Odovzdanie a prevzatie detí sa uskutoční v mieste bydliska matky,
pričom matka je povinná deti na styk riadne pripraviť. V návrhu uviedol, že pred uzatvorením manželstva sa účastníci konania poznali asi rok a pol a z dôvodu tehotenstva partnerky uzatvorili manželstvo. Prvé problémy sa v manželstve začali objavovať po narodení prvého dieťaťa. V tomto čase manželia bývali u rodičov navrhovateľa a príčinou nezhôd bol pocit manželky, že rodičia navrhovateľa príliš zasahujú do života manželov. Situácia sa čiastočne upokojila v novembri 2013, keď sa manželia presťahovali do opraveného rodinného domu v T. A.. L. nezhody však pretrvávali aj naďalej. Manželka navrhovateľa vyštudovala etiku a keďže si po skončení materskej dovolenky nevedela nájsť prácu v regióne kde žila, našla si miesto v B.. Prenajala si byt a aj s maloletým synom chodila do B. v nedeľu večer a domov sa vracala v piatok poobede. Maloletý syn navštevoval súkromnú materskú školu v B.. V roku 2017 manželka navrhovateľa znovu otehotnela, aj keď' ona už ďalšie dieťa nechcela. Po narodení dcéry P. sa manželia presťahovali do bytu v K., ktorý si kúpili s pomocou hypotekárneho úveru. Posledný rok manželka vyvolávala hádky a začala sa sťažovať, že sa v prítomnosti manžela necíti dobre, že sa cíti pod tlakom a je v strese. Manželia sa hádali, intenzita konfliktov sa stupňovala a na začiatku augusta 2020 sa navrhovateľ odsťahoval z bytu do domu v T. A., kde manželia spolu bývali pred tým. Manželia majú rozdielne názory na výchovu detí, čo sa prejavilo napr. v otázke povinného očkovania detí, ktoré manželka zásadne odmieta. Manželia majú rozdielne povahy, názory a predstavy o spoločnom živote. Vzájomné rozpory viedli k citovému ochladnutiu a dosiahli taký stupeň, že podľa presvedčenia navrhovateľa nie je možné obnoviť manželské spolužitie. Maloletý syn V. má X rokov a od septembra 2020 je žiakom 1. ročníka I. školy L. O. v K.. V. má potreby primerané svojmu veku, zdravotné problémy, ktoré by si vyžadovali zvýšené finančné náklady nemá a navštevuje jednu platenú športovú mimoškolskú aktivitu. F. dcéra P. má X roky a navštevuje súkromnú materskú školu, pretože neabsolvovala povinné očkovanie a do štátnej materskej školy by nemohla nastúpiť. Poplatok za materskú školu je 360,- Eur mesačne a hradí ho navrhovateľ. Inak má P. potreby primerané svojmu veku, zdravotné problémy, ktoré by si vyžadovali zvýšené finančné náklady nemá ani nenavštevuje platené mimoškolské aktivity. Manželka navrhovateľa ukončila v septembri 2020 rodičovskú dovolenku a navrhovateľ nevie uviesť či nastúpila do práce alebo je nezamestnaná. Navrhovateľ pracuje ako vývojový inžinier v spoločnosti C. F. J. s.r.o. v X.. Jeho čistý mesačný príjem je cca 1400 Eur. Navrhovateľ minie cca 120,- Eur mesačne na dochádzanie do práce. Ďalej financuje všetky platby spojené s bývaním v rodinnom dome v T. A., ktoré sú cca XXX,- Eur mesačne a aj v byte v K., kde platí mesačne poplatky spojené s bývaním vo výške 150,- Eur, 23,- Eur elektrina, 7,- Eur plyn, 25,- Eur televízia a internet. Platí splátky hypotekárneho úveru vo výške 260,- Eur mesačne. Navrhovateľ platí súkromnú materskú školu pre mal. P. vo výške 360,- Eur mesačne a manželke posiela 100,- Eur. Obom maloletým deťom platí sporenie a poistenie vo výške 45,- Eur mesačne na každé dieťa. Podľa presvedčenia navrhovateľa sa nedá predpokladať, že v danom prípade ide o prechodný nesúlad medzi manželmi. Daný stav možno charakterizovať ako vážne, dlhodobé a nezvratné rozvrátenie manželských vzťahov.
2. Manželka navrhovateľa sa, prostredníctvom právneho zástupcu, k návrhu písomne vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 14.05.2021. S návrhom na rozvod súhlasila a taktiež s úpravou práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva v časti zverenia. V časti úpravy výživného a úpravy styku otca s deťmi navrhla rozhodnúť tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého V. sumou vo výške 250,- Eur mesačne a na výživu maloletej P. sumou vo výške 200,- Eur mesačne. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým V. každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod. a každý párny týždeň od soboty od 09:00 hod. do nedele do 18:00 hod. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou P. každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod. a každý párny týždeň v sobotu a v nedeľu od 9:30 hod. do 13:00 hod. vždy za prítomnosti matky. Následne na pojednávaní konanom dňa 23.08.2021 matka navrhla uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. V. vo výške 250 Eur mesačne a na mal. P. vo výške 300 Eur mesačne nakoľko sa zvýšili náklady na maloletú, ktorá navštevuje súkromnú materskú škôlku s poplatkom 305 Eur za školné a 50 Eur za stravu a styk otca s maloletou P. zakázať. Uviedla, že nesúhlasí s viacerými tvrdeniami, ktorými Manžel preukazuje vážne a trvalé rozvrátenie vzťahov manželov a ich rozpad. Manželka začala vnímať zhoršenie sa vzájomného vzťahu s manželom už počas tehotenstva. Spory vznikali v súvislosti so sťahovaním do T. Nezhody vyvrcholili okamihom presťahovania manželov do T. A. v septembri roku 2013. Manželka sa spočiatku nechcela presťahovať z B., avšak manžel na presťahovaní sa trval. Tvrdil, že sami starostlivosť o maloletého V. nezvládnu a ak sa presťahujú má možnosť získať lepšie platené zamestnanie. Následne uviedol že on odchádza a ak manželka chce, nech ostane v B., ale starať sa o seba a o maloletého bude sama. Aj keď sa manželka nechcela presťahovať, nevedela si prestaviť žiť sama v tomto meste bez manžela a s maloletým. Z toho dôvodu nasledovala manžela do T. A.. Spočiatku bývali s rodičmi manžela a neskôr sa presťahovali do priľahlého
rodinného domu so spoločným dvorom. Manželka však bola pod sústavnou kontrolou rodičov manžela. Tí jej hovorili ako sa má alebo nemá správať a akým spôsobom má vychovávať a starať sa o maloletého. Najviac problémovou oblasťou bolo stravovanie maloletého. Do predmetnej veci začala až neprimerane zasahovať matka otca. Na podnet otca a bez vedomia matky kontaktovala pediatričku maloletého s tým, že matka nedostatočne vyživuje maloletého, čo matka kategoricky odmietla, nakoľko sa o maloletého vždy vzorne starala. X. a matka sa napokon z dôvodov narušených vzťahov a rozbrojov medzi rodičmi dohodli na prehlásení maloletého k inému pediatrovi. Manželka postupne strácala sebaistotu a rodičia manžela ju spochybňovali ako matku. So svojimi pocitmi sa rozhodla zdôveriť manželovi. Ten sa však manželky nebol ochotný zastať, bezvýhradne podporoval svojich rodičov a matku len odbil slovami, koľko detí ona vychovala, jeho rodičia totiž vychovali dve a preto ich má počúvať. Na manžela veľmi vplývali jeho rodičia. Manželka úplne stratila podporu zo strany otca. Matka po rodičovskej dovolenke, aj keď hľadala možnosti zamestnať sa v K., prijala prácu v B., pretože už nezvládala na ňu vyvíjaný tlak zo strany rodičov manžela. Matka sa zamestnala, no v skúšobnej dobe ju z tohto zamestnania prepustili nakoľko netolerovali jej skoršie odchody zo zamestnania z dôvodu starostlivosti o otca v konečnom štádiu rakoviny a vyberania maloletého z predškolského zariadenia. Matka si však bez zaváhania hľadala ďalšie zamestnanie. Vo februári roku 2017 sa zamestnala nT. ako projektová manažérka. Z toho dôvodu s maloletým V. až do konca augusta 2017 bývala v B. a následne nastúpila na materskú dovolenku s maloletou. V januári roku 2017 si matka šla do T. A. pre nevyhnutné dokumenty k nástupu do nového zamestnania. Podľa slov Matky, v tomto období (Manželka v tomto čase bývala u rodičov vo I.) o ňu otec nejavil žiadny záujem, bola mu ľahostajná. Keď však matka prišla do T. A., otec prišiel za matkou s požiadavkou na sexuálny styk. Matka sa následne presťahovala do B. kde zistila, že je tehotná, aj keď ďalšie dieťa nechcela priviesť do rozvráteného manželstva. Následne sa manželia aj s maloletými deťmi presťahovali do bytu v K., v ktorom v súčasnosti býva manželka s maloletými deťmi. Manželka odmietala tvrdenie, že by posledný rok vyvolávala hádky a rozbroje medzi manželmi. Manžel nemal záujem spoločne si tvoriť zázemie v byte v K.. Manželka vytvárala deťom program. Manžel rezolútne odmietal tráviť spoločný čas v prírode. Manželstvo bolo od počiatku poznačené hádkami a nezhodami spôsobené najmä tým, že manžel nebol ochotný manželku prakticky v žiadnej oblasti podporiť. Manžel manželku dlhé roky ponižoval, pričom ju nepodporoval, upodozrieval, kontroloval, nestaral sa o udržanie ich vzájomného vzťahu. Z uvedeného dôvodu sa citový vzťah manželky k manželovi postupne rozvracal, až úplne ochladol. Po vyššie uvedených skutočnostiach sa manželia úplne odcudzili a ani jeden z nich nemá záujem na obnove spolužitia. Manželka nechcela s manželom obnoviť manželské spolužitie. Ohľadne úpravy styku otca s deťmi matka odkázala na svoje odvolanie voči uzneseniu o nariadenom neodkladnom opatrení vydanom v konaní pod sp.zn. 32P/225/2020 dňa 28.04.2021 a zároveň uviedla intervaly stretávania otca s deťmi v čase písomného vyjadrenia k návrhu. K príjmom matka uviedla, že je zamestnaná v štátnej inštitúcii na podporu vedy, výskumu a vzdelávania -. do ktorej nastúpila po rodičovskej dovolenke v mesiaci február 2021. Jej mesačný príjem predstavuje sumu 799,- Eur netto. Matka do januára roku 2021 poberala rodičovský príspevok v sume 378,10 Eur a poberá na maloleté deti prídavky v sume 51,- Eur. Od mesiaca marec 2021 otec prispieva na výživu na maloleté deti sumou 230,- Eur. Matka pracuje striedavo formou homeoffice a práce v sídle zamestnávateľa. Z uvedeného dôvodu sú jej výdavky na dopravu zvýšené na 180 Eur. Matka uviedla, že otec matke oznámil, že už nechce uhrádzať výdavky na súkromnú škôlku a chce aby maloletá navštevovala štátne predškolské zariadenie. Matka nesúhlasila a chcela sa podieľať na výdavkoch, to otec odmietal a trval na zmene predškolského zariadenia napriek skutočnosti, že maloletá si v ňom už zvykla a cíti sa v ňom dobre.
3. Vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 32P/225/2020 podala manželka navrhovateľa na tunajšom súde dňa 07.09.2020 návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, pričom žiadala deti zveriť do osobnej starostlivosti matky, právo zastupovať deti a spravovať ich majetok aby mali obaja rodičia, otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu mal. V. sumou 130 Eur mesačne a na výživu mal. P. sumou 100 Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu a dlh na výživnom uložiť otcovi splácať v splátkach po 20 Eur. Styk otca s maloletými deťmi navrhla upraviť podľa záverov znaleckého dokazovania. Zároveň spolu s návrhom podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorého v danej veci súd uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 32P/225/2020-19 zo dňa 14. septembra 2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 27CoP/70/2020-52 zo dňa 14. decembra 2020 nariadil neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého otec je oprávnený stretávať sa s mal. V.aždý týždeň v kalendárnom roku v pondelok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod., a každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 14.00 hod. do 16.00, vždy za prítomnosti matky. Matka je povinná v určený čas maloleté deti na styk s otcom pripraviť a styk s otcom umožniť. Platnosť neodkladného opatrenia súd ohraničil do právoplatného skončenia konania vo veci
samej týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu. Toto uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 27CoP/70/2020-52 zo dňa 14. decembra 2020. Následne v priebehu konania podal otec návrh na zmenu predmetného nariadeného neodkladného opatrenia (vzhľadom na výsledky trestného konania vedeného proti otcovi, ktoré bolo zastavené) v dôsledku ktorého súd uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 32P/225/2020-152 zo dňa 01. apríla 2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6CoP/32/2021 - 241 zo dňa 08. septembra 2021 nariadil neodkladné opatrenie, v zmysle ktoré otec je oprávnený stretávať sa s mal. V. Q., nar. XX.XX.XXXX každý týždeň v utorok od 16.30 hod. do 18.30 hod. a vo štvrtok od 16.30 hod. do 18.30 hod. a každý párny týždeň od soboty od 09.00 hod. do nedele do 18.30 hod. a s mal. P. Q., nar. XX.XX.XXXX každý týždeň v utorok od 16.30 hod. do 18.30 hod. a vo štvrtok od 16.30 hod. do 18.30 hod. a každý párny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 18.30 hod. Otec si maloleté deti prevezme od matky v mieste bydliska matky v stanovený čas a odovzdá matke v mieste bydliska matky v stanovený čas. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a styk otcovi umožniť. Vo zvyšku návrh otca zamietol. Platnosť neodkladného opatrenia súd ohraničil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 34P/133/2020 o rozvod manželstva s príslušenstvom. Toto uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6CoP/32/2021 - 241 zo dňa 08. septembra 2021 a týmto uznesením bolo zmenené uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 32P/225/2020-19 zo dňa 14. septembra 2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 27CoP/70/2020-52 zo dňa 14. decembra 2020.
4. Vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 32P/42/2022 manželka navrhovateľa ako matka podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.03.2022 žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by dočasne zakázal styk otca s dcérou, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Zároveň žiadala, aby súd zrušil uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 32P/225/2020-152 a to v rozsahu výroku II, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu zo dňa 08.09.2021, č. k. 6CoP/32/2021-241. Návrh bol uznesením č.k. 32P/42/2022-31 zo dňa 06.04.2022 zamietnutý, odvolanie voči tomuto uzneseniu podané nebolo a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.05.2022.
5. Vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 26Em/4/2021 prebieha konanie o návrhu otca ako oprávneného na výkon rozhodnutia o úprave styku otca s maloletými deťmi V. a P.. V danej veci z dôvodu, že matka nerešpektuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o úprave styku Okresného súdu Trenčín č.k. 32P/225/2020-152 zo dňa 01. apríla 2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6CoP/32/2021 - 241 zo dňa 08. septembra 2021 bolo v danej veci vydané uznesenie č.k. 26Em/4/2021-140 zo dňa 27.04.2022 (č.l. 204), ktorým výrokom I. konanie o výkon rozhodnutia Okresného súdu Trenčín č.k. 32P/225/2020-152 zo dňa 01. apríla 2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6CoP/32/2021 - 241 zo dňa 08. septembra 2021 v časti úpravy styku oprávneného s maloletým V. bolo zastavené a výrokom II. bol nariadený výkon rozhodnutia Okresného súdu Trenčín č.k. 32P/225/2020-152 zo dňa 01. apríla 2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6CoP/32/2021 - 241 zo dňa 08. septembra 2021 v časti úpravy styku oprávneného s maloletou P..
6. Súd v danej veci vykonal pojednávanie dňa 23.08.2021 za osobnej prítomnosti navrhovateľa, manželky navrhovateľa, právneho zástupcu manželky navrhovateľa a kolízneho opatrovníka, ktoré bolo odročené za účelom nariadenia znaleckého dokazovania. Zároveň na pojednávaní bolo uznesením bez návrhu začaté konanie o uloženie výchovného opatrenia rodičom a maloletej P. v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) zákona o rodine a rodičom a maloletej P. bola uložená povinnosť podrobiť sa psychologickému odbornému poradenstvu v zariadení Centra pre deti a rodiny Zlatovce, Trenčín v trvaní 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia. Dňa 17.05.2022 sa konalo ďalšie pojednávanie, na ktorom rozhodol súd vo veci samej, za osobnej prítomnosti navrhovateľa, manželky navrhovateľa, právneho zástupcu manželky navrhovateľa a kolízneho opatrovníka. Na pojednávaní bola vypočutá znalkyňa L.. F.. art. P. U. I. X.., ktorá vypracovala znalecký posudok ku konaniu.
7. Z výsluchu navrhovateľa mal súd za preukázané, že manželia už nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2020. V spoločnej domácnosti žili najskôr v rodičovskom dome navrhovateľa v T. A. spolu s jeho rodičmi, potom sa presťahovali do rodinného domu v tesnej blízkosti po starej matke navrhovateľa. Prvé nezhody prišli po narodení maloletého V.. Manželke vadilo, že rodičia navrhovateľa neprimerane zasahujú do výchovy. Na konci materskej dovolenky odišla manželka s maloletým za prácou do B., domov chodila na víkendy. Navrhovateľ manželke zasielal mesačne 400 Eur, nakoľko jej výdavky
prevýšili jej príjem. Manželka ďalšie dieťa nechcela, druhé tehotenstvo bolo neplánované. Navrhovateľ sa snažil vyriešiť situáciu kúpou trojizbového bytu v K., na ktorý požičali manželom rodičia navrhovateľa a manželia si naň zobrali hypotéku. Splátku hypotéky 260 Eur platí doposiaľ výlučne navrhovateľ. Po narodení mal. P. sa vzťahy manželov na rok zlepšili, neskôr prišli opäť konflikty. Navrhovateľ konštatoval, že manželka má emočne nestabilnú povahu. V rokoch 2017-2018 na neho viackrát fyzicky zaútočila, poškrabala ho, udrela, rozbíjala taniere. Videli to aj deti. Uvedené pripisoval navrhovateľ tomu, že mal. P. ho v tom čase niekedy udierala päsťami, lebo to videla od matky. Spoločný účet mali manželia len krátku dobu, navrhovateľ hradil 90 % nákladov na život rodiny. Intímne sa stýkali manželia naposledy v roku 2019. Navrhovateľ odišiel zo spoločnej domácnosti v auguste 2020 do domu v T. A., kde žili predtým. Dva týždne po odchode manžela na neho podala manželka trestné oznámenie pre zneužívanie maloletej P., čo považoval navrhovateľ za účelové. Tvrdenia manželky o zneužívaní maloletej P. navrhovateľ odmietal.
8. Manželka navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že s návrhom na rozvod súhlasí. Uviedla, že s mal. V. otehotnela po roku vzťahu. Manžel chcel ísť bývať do T. A., manželka tam ísť nechcela, ale sama v B. s maloletým si nevedela predstaviť ako by fungovala. Situáciu v partnerstve s manželom považovala za vypätú už pred svadbou. V T. A. nemali manželia súkromie, svokrovci zasahovali do výchovy maloletého, pýtali sa kedy bude manželka prikrmovať dieťa, keďže ho dlho kojila. Matka navrhovateľa zavolala pediatričke maloletého, že mu manželka nedáva dostatočnú výživu. V septembri 2016 manželka začala pracovať v D. kde bola zamestnaná 1,5 mesiaca. K otehotneniu s P. došlo náhodne. Celé tehotenstvo s P. bola manželka v B., manžel za nimi nechodil. Po narodení maloletej bývala rodina tri mesiace v T. A., potom od decembra XXXX v byte v K.. Manželka uviedla, že sa považuje za emocionálne nestabilnú, ale iba vo vyhrotených situáciách. V emočne vypätých situáciách niekedy rozbila taniere, zaútočila na manžela. Manžel sa s ňou aj niekoľko týždňov nerozprával. Navrhovateľ sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti v auguste 2020. Manželka má nového partnera, s ktorým sa zoznámili 17.11.2020 a v januári 2021 sa zblížili. Uviedla, že partner v jej domácnosti prespáva nepravidelne dva až trikrát do týždňa, niekedy ani raz.
9. Súd vykonal za účelom zistenia skutkového a skutočného stavu dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením listinných dôkazov - najmä návrhu otca, vyjadrenia matky vrátane príloh, sobášneho listu, rodných listov detí, správy z prešetrenia pomerov UPSVAR Trenčín, priebežnou a záverečnou správou z CDR Zlatovce Trenčín, lustráciami v SP a registri obyvateľov, odpoveďami od zamestnávateľov otca a matky, obsahu spisu tunajšieho súdu 32P/225/2020, 32P/42/2022 a uznesenia tunajšieho súdu 26Em/4/2021-140 zo dňa 27.4.2022, obsahu vyšetrovacieho spisu ORP-640/2-VYS-TN-2020, znaleckého posudku L.. F.. art. U. I., X.. a listinnými dôkazmi predloženými na pojednávaní.
XX. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že manželstvo medzi účastníkmi bolo uzatvorené v roku 2013. U oboch manželov ide o prvé manželstvo. Navrhovateľ mal za to, že spočiatku bolo manželstvo harmonické, vážnejšie nezhody začali po narodení maloletého V.. F. navrhovateľa mala za to, že vzťahy v manželstve boli napäté už pred sobášom. Obaja manželia za hlavnú príčinu rozvratu manželstva považovali predovšetkým rozdielne povahy manželov, odlišné pohľady na život a výchovu detí. Manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2020 a na obnovení manželského spolužitia nemá ani jeden z nich záujem.
11. Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 zákona o rodine.
12. Podľa § 18 ZoR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
13. Podľa § 19 ods. 1 ZoR, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
14. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 ZoR).
15. V danej veci mal súd z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchu účastníkov, za to, že trvalé a pevné spoločenstvo založené dobrovoľným rozhodnutím muža a ženy - navzájom poznajúcich svoje charakterové vlastnosti, vzájomné návyky a predstavy o spolužití, bolo účastníkmi narušené. V manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi nimi sú tak vážne narušené, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. S rozvodom manželstva súhlasili obaja manželia, t.č. už dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, od augusta 2020, intímne sa nestýkajú od roku 2019, nehospodária spolu, netrávia spolu voľný čas. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil odcudzenie manželov v dôsledku rozdielnosti ich pováh, pohľadu na život a názorov na výchovu detí. Manželstvo účastníkov konania je iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti a porozumenia. Medzi správaním účastníkov v manželskom spolužití a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť, a preto vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov, neplniace si svoje spoločenské poslanie, rozviedol. Súd zdôrazňuje, že predovšetkým manželia majú povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie, tak dôležité pre celkový vývoj a výchovu dieťaťa. Ak to nedokážu, je pre deti pochádzajúce z takéhoto zväzku vhodnejšie vyrastať v prostredí bez negatívnych javov a konfliktov.
16. Zákon o rodine predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak však k nej nedôjde, tento zákon zároveň ukladá (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností ako aj ochranu záujmov maloletých detí.
17. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Zákon o rodine predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.
18. Podľa čl. 5 Zákona o rodine (ďalej len „ZoR“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
19. Podľa § 24 ods. 1 a 2 ZoR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto
lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
20. Podľa § 24 ods. 3, 4, 5 ZoR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
21. Podľa § 25 ods. 1, 2 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
22. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
23. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a 6 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
24. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25. Podľa § 76 ods. 1 ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
26. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti prípadne. ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom.
27. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný telefón a pod.. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky, je zistenie mesačných nákladov povinného rodiča. Cieľom ust. § 62, ods. 5 Zák. o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.
28. Navrhovateľ býva sám v rodinnom dome v T. A. vo vlastníctve jeho otca, ktorý sa nachádza na spoločnom dvore, na ktorom je aj rodinný dom, ktorý obývajú rodičia navrhovateľa spolu s jeho bratom. Otec je zamestnaný v spoločnosti C. F. J., s.r.o. s miestom výkonu práce v X. ako vývojový inžinier. Z lustrácie v SP vyplýva navrhovateľov mesačný príjem za 03/2021 až 12/2021 bol 2327 Eur netto (č.l. 188) a za 01/2022 až 04/2022 6646 Eur brutto, t.j. 4605 Eur netto. Navrhovateľ je od januára 2022 na ročnej pracovnej stáži Nemecku, ktorá by mala skončiť v decembri 2022 a ktorá je dôvodom dočasného zvýšenia príjmu navrhovateľa. V tejto súvislosti však v Nemecku zároveň vzrástli navrhovateľovi náklady na bývanie za nájom vo výške 1100 Eur, ktorý otec preukázal súdu predložením nájomnej zmluvy. Otec uviedol, že výdavok na PHM pri pobyte v Z. je 400 Eur mesačne. Daňový bonus na deti poberal otec do decembra 2021. Otec vlastní v BSM 3-izbový byt v K., v ktorom žije matka. Vlastní automobil V. H. combi r.v. 2008. Výdavky uviedol - hypotéka za byt v Trenčíne, ktorú doposiaľ v celom rozsahu uhrádza navrhovateľ vo výške 262 Eur, poistenie úveru 24 Eur mesačne, poplatok za bytový fond 38 Eur mesačne, telefón s internetom 35 Eur mesačne, energie v rodinnom dome, kde žije elektrina 14 Eur mesačne, plyn 30 Eur mesačne, voda 7 Eur mesačne, životná poistka 65 Eur mesačne, bežné výdavky 150 Eur mesačne. Navrhovateľ prispieva na sporenie každého dieťaťa 20 Eur mesačne a každému dieťaťu platí životnú poistku so sporením na každé dieťa 40 Eur mesačne. Výdavok na PHM v čase miesta výkonu práce na Slovensku 250 Eur mesačne.
29. Manželka navrhovateľa býva v 3-izbovom byte v BSM spolu s deťmi. Má partnera V. P., ktorý u nej nepravidelne prespáva. Pracuje v C. V. v B. na skrátený 6hodinový úväzok. Dva až trikrát v týždni chodí do B. osobne, inak má home office. Priemerný príjem matky za 05/2021 až 03/2022 bol 1265 Eur brutto. Matka poberá rodinné prídavky na dve deti 51 Eur a uplatňuje si daňový bonus na dve deti. Vlastní v BSM 3-izbový byt, kde žije a automobil V. G. r.v. 2001. K výdavkom manželka uviedla - energie v byte 129 Eur, elektrina 40 Eur, plyn 15 Eur, televízia a internet25 Eur, životná poistka 45 Eur spolu s poistením mal. P., telefón 40 Eur, bežné výdavky 300 Eur, cestovné do zamestnania 200 Eur mesačne.
30. Mal. V. má 8,5 roka, je žiakom 2. ročníka ZŠ. Mal. nie je dispenzarizovaný v odbornej ambulancii. Stravuje sa v školskej jedálni s poplatkom 8 Eur, výdavok na ŠKD je 8 Eur mesačne. Navštevuje atletiku s poplatkom 20 Eur mesačne a zápasenie s poplatkom 10 Eur mesačne.
31. Mal. P. má 4,5 roka, navštevuje súkromnú materskú škôlku F. v K. s výdavkom 305 Eur na školné a 52 Eur na stravu. Mal. nie je dispenzarizovaná v odbornej ambulancii. Navštevuje krúžok tancujúce tigríky s poplatkom 48 Eur za 1,5 mesiaca.
32. Z prešetrovania pomerov kolízneho opatrovníka v domácnosti rodičov vyplynulo, že žiadne nedostatky zistené neboli. Bytové pomery oboch rodičov spĺňajú plne všetky predpoklady pre zdravý rast a vývoj dieťaťa. Kolízny opatrovník vzhľadom na vykonané dokazovanie a závery znaleckého posudku znalkyne Doc. F.. art. P. U. I. X.. navrhol v prípade rozvodu manželstva zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, výživné určiť na mal. V. 200 Eur a na mal. P. 180 Eur. Ohľadne úpravy styku otca
s maloletým V. súhlasil s úpravou styku, ku ktorej dospeli súladne rodičia na pojednávaní. Ohľadne úpravy styku otca s mal. P. navrhol prvé tri mesiace realizovať styk bez prítomnosti matky v jeden víkend v mesiaci, kedy je otec na Q., a to v sobotu a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.30 hod. Po uplynutí tejto doby realizovať styk počas jedného víkendu v mesiaci s prespatím na jednu noc od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.30 hod. Následne od 1.1.2023 realizovať styk každý druhý víkend s prespatím na dve noci od piatka do nedele. V prípade úpravy stretávania počas sviatkov a prázdnin voči P. v roku 2021 toto kolízny opatrovník navrhol upraviť tak, aby po uplynutí troch mesiacov sa realizoval styk počas sviatkov a prázdnin s prespatím na 1 noc a následne od 01.01.2023 tak, aby sa počas sviatkov a prázdnin realizoval s prespatím na dve noci.
33. Zo správy s prešetrenia pomerov UPSVAR Trenčín (č.l. 82) vyplynulo, že obaja rodičia majú vhodné predpoklady pre zabezpečenie optimálneho výchovného prostredia pre maloletú. F. V. bol komunikatívny a smelý. Maloletá P. počas udržiavala očný kontakt s matkou, túlila sa k nej, počas výkonu terénnej sociálnej práce sa maloletá asi trikrát bez vonkajšieho podnetu rozplakala alebo znervóznela a kričala. Tento stav trval chvíľku a po matkinej slovnej intervencii sa upokojila. Matka uviedla, že podobné sa deje niekoľkokrát za deň.
34. Zo záverečnej správa CDR Zlatovce (č.l. 198) vyplynulo, že metódy na zlepšenie komunikácie považovali za neefektívne, nakoľko príčinou zlej komunikácie medzi rodičmi je presvedčenie matky, že otec maloletú P. zneužíval. Z tohto dôvodu matka bráni v styku otca s dcérou. Otec obvinenia popiera. Trestné stíhanie voči otcovi za zločin sexuálneho zneužívania bolo zastavené, pretože skutok nie je trestným činom. Osobnosť maloletej je vo vývine, s potrebou sebapresadzovania sa a presadzovania vlastnej vôle. Maloletá vyžaduje bezpodmienečnú a výhradnú pozornosť, ak je prerušená, reaguje hnevaním a demonštratívnym odmietaním pokračovať v interakcii. Pri hre sa objavujú dominantné a vodcovské rysy, pri pokuse o prerušenie dominantnej funkcie reaguje vzdorom a hnevom, občas prechádza do lakrimozity. Z interakcie maloletej s matkou bolo pozorované, že matka pre maloletú predstavuje primárnu vzťahovú osobu. Matka saturuje všetky jej potreby, zároveň je maloletá schopná sa od matky odpútať, nepozorovali úzkostné lipnutie na osobe matky. Z interakcie maloletej s otcom bolo pozorované, že maloletá reaguje na otca pozitívne. Na stretnutiach sa spoločne hrávali, s otcom aktívne interagovala. Maloletá sa nevedela vyjadriť, či chce tráviť s otcom čas bez prítomnosti matky. Výpovede maloletej boli ambivalentné a závislé na situačnom kontexte a zároveň s ohľadom na nízky vek maloletej nepostačujúce na jednoznačné zhodnotenie kvality vzťahovej väzby medzi ňou a otcom. Vzhľadom na preventívne opatrenia psychológ neodporučil prespávanie maloletej u otca do času, kým maloletá nebude vedieť jednoznačne vyjadriť svoju vôľu. Rozhodnutie o úprave styku ponechal v kompetenciách súdu. Odporučil stretávanie otca s maloletou aj mimo domácnosti matky za účelom budovania a posilňovania vzťahu maloletej s oboma rodičmi.
35. V predmetnej veci bolo nariadené znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru Psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a detí L.. F.. art. P. U. I. X.., ktorá v rámci svojej praxe vypracováva znalecké posudku pre trestné konania vedené na skutkovom základe spáchania sexuálneho zneužívania alebo týrania detí (syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa
- z angl. CAN syndrom), a ktorá vypracovala znalecký posudok č. 03/2022 zo dňa 08.03.2022. Z obsahu posudku vyplýva, že obaja manželia obojstranne nemajú rozchod emočne spracovaný. Matka mal. reaguje dlhodobo obranne, čo ju enormne zaťažuje a vyčerpáva, a do kontaktu s inými vstupuje s tzv. prenosovou časťou, ktorú sama nemá integrovanú: premieta do okolia to, čo neprijala sama u seba z dôvodu narušeného sebakonceptu. Otec mal. reaguje pseudoregresne, kde premieta do okolia ohrozenie, neverí sebe a nemá zvnútornenú maskulínnu sebaistotu. Obaja reagujú nevedomými obranami, pri nezrelom socioemočnom regulovaní vlastného napätia a iritability: otec stiahnutím sa, matka agovaním. Sú dlhodobo afektívne zaťažení danou rozchodovou situáciou a ich regulačná funkcia je vývinovo i situačne oslabená. Otec disponuje väčšou citovou stabilitou, ľahko sa destabilizuje sebaobviňovaním, nakoľko má zvýšenú tendenciu identifikovať sa s obvineniami okolia. Matka nižšie toleruje emočnú záťaž a stres, tieto ju rýchlo destabilizujú a reaguje pudovo pri nižšom náhľade na realitu. Z pozorovania maloletej P. a rodinnej interakcie vyplynulo, že obe deti prišli v sprievode oboch rodičov. Potom čo sa maloletá po vyzlečení rozplakala, zostala sedieť a chcela ísť domov bola matka inštruovaná, aby si išla sadnúť, kde ju maloletá bude nasledovať. Toto sa nedialo, pretože matka bola v obrannej pozícii a premietala na znalkyňu negatívne úmysly, pritom bola odhodlaná s maloletou odísť, čo napokon aj urobila. Matka podporovala regresné správanie maloletej vzatím do náručia. Konfrontovala sa so znalkyňou vyčítavým spôsobom, na čo jej bol ponúknutý podpis regresu. Po opakovanom plači
maloletej sa otec ticho dopytoval, či smie skúsiť maloletú utíšiť on. Matka doniesla na pokyn znalkyne knihu zvieratká z abecedy, kde maloletá oznámila, ktoré básne o zvieratkách pozná a začala čítať, otec, sediac pri nej, dočítal posledné verše. Maloletá bola v interakcií spokojná. Na podnety znalkyne, keď ju pozývala k inej činnosti, ako chcela ona, reagovala nevrlo a plačom, na čo s ňou matka predčasne opustila priestor. Znalkyňa z objektívneho pozorovania interakcií detí s rodičmi konštatovala, že obe deti vykazujú emočne pozitívny vzťah k obom rodičom. V. sa aktuálne podporne identifikuje s otcom, čo je pre neho vývinovo podporné, otca preferuje. P. je emočne prepletená s matkou, senzitívne vníma jej prežívanie a mieru dysbalansu, jej prežívanie indukovane preberá. Odklon nastáva až s podporou otca a brata. Pri bratovi je nestála, potrebuje reagovať svojsky a iniciatívne, čo je pre ňu vývinovo zdravé, avšak nevie to urobiť sociálne relevantným detským sebapresadením, robí to emočne kŕčovito, polarizovanou prácou s vnútorným tlakom, nie fluentne. Senzitívne tým nasáva emočnú nevyrovnanosť a symbiotické prepletenie matky a vydobýja si autonómiu, čo je jej socioemočná vývinovo oneskorená úloha v danom veku. Ide o nepriaznivú konšteláciu v jej vývine, ktorý keď sa neupraví emočne stabilným a vyváženým vzťahovaním matky k nej v situáciách stresu, jej autonómna individualizácia nedozreje harmonicky. Bude reagovať emočne dysregovane a nestabilne. Toto je dôležité výchovne usmerniť vyrovnaným, stabilným a emočne bezpečným vzťahovaním sa rodičov. Matke znalkyňa odporúčala neprenášať vlastný stres do diania pred maloletou a nepriamo tak indukovať vlastné nespracované emócie do nej a zneistiť ju tým, že rodič nezvláda harmonizovať vlastné prežívanie. Emócie rodiča nie sú emóciami dieťaťa a ak ich rodič nevedomky symbioticky prepletá, dieťa nemôže emočne autonómne dozrieť. Úlohou rodiča je zvládnuť vlastné prežívanie a nezaťažovať' ním dieťaťa a prežívanie dieťaťa podporiť' stabilným prijatím rôznorodých emócií, oddelením prežívania dieťaťa od detskej osobnosti a ubezpečením, že dieťa zvládne sociálnu výzvu. V aktuálnom vývinovom období je maloletá pozitívne stimulovaná otcom, je s ním v emočne sýtenej recipročnej väzbe, tento je však neistý vo vzťahovaní sa k nej, málo si verí. Kontakt s ňou bol zrkadliaci, priliehavý, menej sebaistý. Maloletá na základe klinického pozorovania v akcii v kontexte známych poznatkov zo spisu nevykazuje známky psychotraumatizácie, ale vykazuje známky intenzívnejšej potreby emočne labilného sebapresadenia. Mal. P. má k obom rodičom emočne pozitívny vzťah a citové sýtenie získava od oboch. V aktuálnej senzitívnej fáze psychosociálneho vývinu je pre ňu interakcia a väzbovosť s otcom pozitívne podporná a žiadúca, hoci má intenzívnejšiu väzbu s matkou. Matka mal. pri narušenej emočnej regulácii nevedomky koná v záujme znižovania vlastnej úzkosti a agresívnych impulzov spôsobom, že je ochotná pripustiť, aby jej dcéra opakovane navštevovala psychológov. Toto iracionálne správanie je motivované túžbou po jej vlastnej harmonizácii a vzťahovej akceptácii Vzhľadom na zámenu a neporozumenie partnerskej a rodičovskej dynamike a ich zamieňanie, a vzhľadom na narušenie prirodzenej priamosti, kohézie a hierarchie rodičovstva, sa toto odráža v jej menej funkčnom vzťahu k deťom. Z vnímania brata maloletej, je P. osamotená, nakoľko matka distribuuje svoju pozornosť medzi dcéru a partnera - cyklistu a vynakladá nesmiernu energiu na kontrolovanie systému. Tým sa stáva vzťahovo a emočne dominantná až násilne presadzujúca, čo je na úkor rešpektovania antropologických zákonitostí zdravej rodiny a hierarchizácie rodičovstva. Týmto jej konaním sa rodinný systém stáva rozpadnutý a nevyvážený, čo ma vplyv na prežívanie maloletej. Správanie otca je neisté voči dcére, iniciatívu preberá až po dlhšej adaptácii, vzhľadom na vnútorné zneistenie sa v jeho vlastnej mužnosti a sexualite z dôvodu pocitu ostražitého nastavenia sa manželky voči jeho prejavom z minulosti. Ak vstúpi s maloletou do kontaktu, tento je emočne podporný, dcéra sa z toho test a sama sa kontaktu s otcom dožaduje, má z neho potechu. Emočne sa chce s otcom stretávať, vzťah je recipročný, pozitívny, želaný, kontakt s ním neodmieta. Vzhľadom na svoj vek nie je rozumovo spôsobilá vyjadriť sa relevantne - mentálne a právne schémy predpokladané zrelosť rozhodnutí - k otázke stretávania sa s otcom. Vyjadruje sa relevantne k svojmu veku a psychickej zrelosti v doznievajúcom štádiu egocentrizácie a vývinovo adekvátneho inštrumentálneho hedonizmu. Nasycuje zreteľne a jasne prirodzenú potrebu a emočnú slasť z kontaktu s otcom, neodmieta ho. Znalkyňa zaznamenala priamy vedomý aj nevedomý tlak matky mal., aby kontakt dcéry s otcom mohla kontrolovať. Vysoko pravdepodobne z dôvodu eliminovania vlastnej úzkosti alebo z nevedomej paradoxnej túžby nadviazať s otcom opätovný partnerský vzťah, v ktorom chce byt' ako žena emočne dobýjaná, vnímaná a dopĺňaná (komplementovaná) jeho mužnosťou a aktívnym záujmom o rodinu. Osobnosť matky vykazuje jemné vývinové štrukturálne deficity, ktoré si prináša z primárnej rodiny a vysoko pravdepodobne dominantného presadzovania vlastnej matky. Jej regulovanie emotivity je nedostatočne zrelé. Ja citlivá na reakcie okolia voči svojej osobe. Má vysoké nároky na prejavy pozornosti a náklonnosti. Zároveň vykazuje známky problémovej dôvery v medziľudských vzťahoch, o ktorých má ireálne a nezrelé predstavy. Potrebuje uznanie a obdiv. Ich prípadné nenaplnenie ju frustruje. Vlastnú neistom kompenzuje násilnejším spôsobom. Je zvlášť citlivá na odmietnutie. Ak je v konflikte, reaguje zväčša nečakane, útočne (acting out), nakoľko nemá zintegrované vlastne nedostatky a sebaprijatie. Na
dianie v svojom okolí má polaritne vybudovaný názor typu dobrý vs. zlý. Skrýva svoju podstatu, reaguje prenosovo, obranne, čo ju vyčerpáva. Ťažšie reguluje vlastné prežívanie, je názorovo rigidnejšia a nemá náhľad na vlastné motívy konania v strese. Prežíva krízu. Vzhľadom na vnútornú životnú nespokojnosť je iritabilná a emočný dysbalas popiera. Má tendenciu konať sociálne želateľným spôsobom a javiť sa viac v pozitívnom smere, než je realita, aby bola prijatá. Osobnosť otca vykazuje vývinové deficity v sociálnej intimite, kedy emotivitu potláča a nevie zosúladiť s inými sociálnymi prejavmi. Hoci je v prejavoch konzistentnejší stabilnejší, je emočne zahltený podozrievaním manželky a matky detí, čo ho vysoko zneisťuje. Afekty izoluje, čím sa z kontaktu sťahuje. Ide o nižšie obrany, ktoré mu bránia sociálne sa adaptovať pružne a porozumieť sociálnej realite. Emotivitu a sexualitu nemá zrelo integrovanú pre vzťahové potreby manželov, z čoho je frustrovaný na nevedomej úrovni a preto sa obranne cyklí. Má kapacitu pre emocionálnu stabilitu. K predstave maloletej o stretávaní s otcom znalkyňa uviedla, že maloletá vzhľadom na vek konceptualizovanú predstavu o stretávaní s otcom nemá. Chce sa s otcom stretávať, z kontaktu s ním sa teší, vyhľadáva jeho prítomnosť vzhľadom na vývinové potreby. Počas interakcie znalkyňa nezistila žiadne prejavy odmietania kontaktu maloletej s otcom. Z charakteristiky matky vyplynulo, že matka má zvýšené nároky na pozornosť, náklonnosť a docenenie. V sociálnej interpretácii je menej zrelá z dôvodu nedostatočnej regulácie vlastnej emotivity. Psychopatologicky sú u nej prítomné známky diskrétnych štrukturálnych deficitov v regulácii prežívania, ktoré sa nevedomky dostáva do jej správania a ktorým získava okolie a vzbudzuje záujem. Vnútorne má však obavy z neprijatia. Z charakteristiky otca vyplynulo, že otec prejavuje zvýšené sklony k sebazneisťovaniu, z čoho pramení jeho potreba maskulínnej stabilizácie. Emotivitu potláča, v dôsledku čoho je strnulejší v kontaktovaní sa, s pocitmi narušenej sebaúcty, ktorú kompenzuje racionálnym odstupom. Je menej priebojný, pasívnejší, hoci disponuje dobrým tvorivým potenciálom. Emotivitu a sexualitu nemá vývinovo zrelo integrovanú. V intenzívnych emóciách je rozpačitý a aktuálne vnútorne zahltený nedôverou a podozrievaním manželky. Má dobrú kapacitu pre emočnú stabilitu a vernosť, hoci je mierne odcudzený sociálnej realite. Bolo zistené, že matka situačne nevhodne pred maloletou vyjadruje svoje súperivé nastavenie voči otcovi, zápasiac o priazeň maloletej a výlučnosť jej kontaktu, čo neskôr koriguje. Matka je emočne senzitívna a vnímavá na potreby maloletej. Aktuálne je však menej zručná napĺňať ich vývinovo relevantne a emočne bezpečne sýto. Menej dokáže diferencovať a regulovať vlastné prežívanie, ktorého zdroje si neuvedomuje, resp. nepripúšťa. Ohľadne prítomnosti príp. symptómov syndrómu týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa (syndróm CAN) u maloletého dieťa, príp. iných symptómov súvisiacich so syndrómom CAN, alebo prejavov súvisiacich s nejakou inou prežitou udalosťou, či traumou a akou znalkyňa uviedla, že diagnostikovanie syndrómu týraného dieťaťa spadá do znaleckého odporu pediatria, avšak znalkyňa u maloletej nezistila žiadne psychologické indikátory, ktoré by poukazovali na možné štrukturálne fixované traumatogénne prejavy. Znalkyňa ohľadne spôsobu a intervalov styku otca s maloletou P. považovala za žiadúce čo najširší kvalitný a výlučný kontakt s otcom a rovnako s matkou. Z hľadiska psychologického odporučila styk maloletej s otcom umožniť a zabezpečiť bez prítomnosti matky a postupne s prespatím v domácnosti otca spoločne s bratom, čím sa podporí individualizačný vývinový proces maloletej a jej autonómna iniciatívnosť v sociálne prijateľnom sebapresadzovaní. Odporučila kontakt s maloletou každý druhý víkend postupne nepretržite od piatku poobedia do nedele večera, resp. pondelka rána (v adaptačnom rozširovacom rozmedzí pol roka) a počas týždňa 2 poobedia bez prespávania mimo domácnosti matky a za obmedzenia prítomnosti partnera matky V. P..
36. Rodičia nedospeli v priebehu konania k rodičovskej dohode o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, rozpor bol medzi rodičmi ohľadne úpravy styku otca s maloletou P. aj ohľadne vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, preto o tejto úprave rozhodol súd autoritatívne tak, aby táto úprava bola za zisteného skutočného stavu v čo možno najlepšom záujme maloletých detí.
37. Maloleté deti V. a P. pochádzajú z manželstva rodičov, ktorí od augusta 2020 spolu nežijú v spoločnej domácnosti, od tohto času sa fakticky osobne o deti stará matka. Ohľadne zverenia detí nebol medzi rodičmi rozpor, obaja navrhli zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, kedy sa matka dlhodobo o deti osobne stará a otec je celý rok 2022 na pracovnej stáži v Z. mal súd súladne s kolíznym opatrovníkom za to, že je v najlepšom záujme detí byť zverené do osobnej striedavej starostlivosti matky.
38. Keďže súd rozhodol o zverení maloletých detí súčasne rozhodol aj o vyživovacej povinnosti. V tejto otázke bol medzi rodičmi rozpor. Otec navrhoval výživné na mal. V. vo výške 160 Eur a na mal.
P. vo výške 120 Eur, následne v priebehu konania súhlasil s výživným na mal. V. 200 M. a na mal. P. 180 Eur. Matka navrhla určiť otcovi prispievať na výživu maloletého V. výživným XXX Eur a na maloletú P. výživným 300 Eur. Kolízny opatrovník navrhol určiť otcovi prispievať na výživu maloletého V. výživným 200 Eur a na maloletú P. výživným 180 Eur. Doposiaľ otec od odchodu zo spoločnej domácnosti prispieval na výživu detí do februára 2021 sumou 100 Eur, následne do decembra 2021 sumou 230 Eur a od januára 2022 prispieva sumou 250 Eur. Zároveň otec nepretržite uhrádza hypotéku vo výške 260 Eur mesačne za byt manželov BSM, v ktorom žije matka, do februára 2021 uhrádzal i energie v byte a do júla 2021 uhrádzal školné za súkromnú materskú škôlku F. v K. vo výške 315 Eur mesačne a stravu v škôlke 52,50 Eur mesačne. Uvedené výdavky na škôlku otec preukázal v konaní o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu vedenom pod sp.zn. 32P/225/2020. Nad rámec vyživovacej povinnosti zakúpil maloletým deťom veci v hodnote 300 Eur a v apríli 2021 obom deťom barefootové topánky v hodnote spolu 200 Eur, pričom tieto výdavky otec nepreukázal. Ako už súd uviedol vyššie základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je posúdenie príjmových a výdavkových pomerov rodičov a vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Súd pri rozhodovaní vychádzal z príjmu otca 03/2021 až 12/2021 2327 Eur netto (č.l. 188) a za 01/2022 až 04/2022 6646 Eur brutto, t.j. 4605 Eur netto. Dôvodom zvýšeného príjmu navrhovateľa v roku 2022 je skutočnosť, že navrhovateľa je od januára 2022 na ročnej pracovnej stáži Nemecku, ktorá by mala skončiť v decembri 2021. V tejto súvislosti má navrhovateľ zvýšené výdavky na bývanie v Nemecku za nájom vo výške 1100 Eur a na PHM 400 Eur mesačne. Od januára 2023 má navrhovateľ mať opäť pracovisko v X., pričom tomu bude zodpovedať aj nižšia výška príjmu ako dosahuje v roku 2022. Ďalej súd vychádzal z príjmu matky za 05/2021 až 03/2022 bol 1265 Eur brutto. S poukazom na odôvodnené potreby maloletých detí zodpovedajúce ich veku a stupňu školskej dochádzky, kedy mal. V. je na prvom stupni základnej školy a mal. P. v materskej škole, príjmové a majetkové pomerov rodičov, súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého V. sumou 200 Eur mesačne a na výživu maloletej P. sumou 180 Eur mesačne. Matka svoj návrh na priznanie výživného na mal. P. vo výške 300 Eur mesačne dôvodila návštevou maloletej súkromnej škôlky F. v K.. Otec sa vyjadril, že v máji 2021 matku vyzval, aby maloletú rodičia prihlásili do štátnej škôlky, ktorú má 100m od aktuálneho bydliska matky, ale matka to odmietla s tým, že maloletá je na súkromnú škôlku zvyknutá. Zároveň matka uviedla, že maloletú by na štátnu škôlku neprijali, keďže kvôli rozhodnutiu matky maloletá neabsolvovala povinné očkovania. Medzi rodičmi bol ohľadne očkovania rozpor, otec s rozhodnutím matky nesúhlasil. Súd uvádza, že vzhľadom na zistené skutočnosti je návšteva súkromnej škôlky maloletej dobrovoľným rozhodnutím matky, ktoré podmienila svojím rozhodnutím neabsolvovať u maloletej povinné očkovania, pričom si bola, resp. mala byť vedomá v rámci svoje rodičovskej zodpovednosti následkov s tým spojených, t.j nadštandardných výdavkov na súkromnú materskú školu, keďže neišlo o súhlasné rozhodnutie oboch rodičov. Uvedené súd nepovažuje za relevantný dôvod na priznanie výživného na mal. P. vo výške navrhovanej matkou. Zároveň súd poukazuje, že matka je aktuálne zamestnaná na skrátený 6hodinový úväzok v B., pričom výdavok za cestovné mesačne uviedla 200 Eur. Je preto zrejmé, že v prípade zamestnania sa matky na plný úväzok bližšie k miestu jej bydliska je v možnostiach a schopnostiach matky dosahovať vyšší príjem a zabezpečiť tak, aby sa maloleté deti podieľali i na životnej úrovni matky zodpovedajúcou mierou. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí zodpovedajúce ich veku, stupňu školskej dochádzky, osobné, majetkové a zárobkové pomery rodičov, právo maloletých detí podieľať sa na životnej úrovni matky i otca, ako i na to, že o deti sa osobne stará matka a mal za to, že suma výživného 200 Eur na mal. V. a 180 Eur na mal. P. korešponduje s uvedenými zákonnými kritériami a v nadväznosti na ne je primeraná.
39. Ďalšou spornou otázkou medzi rodičmi bola úprava styku otca s maloletou P.. Ohľadne úpravy styku otca s maloletým V. rodičia na pojednávaní dospeli ku konsenzu o úprave bežného roka aj špeciálnej úprave sviatkov a prázdnin, ktorá rešpektuje skutočnosť, že otec sa v roku 2022 nachádza na pracovnej stáži v Z. a na Q. chodí jedenkrát za mesiac na predĺžený víkend s tým, že počas letných a vianočných prázdnin roku 2022 je otec spôsobilý mať mal. V. v starostlivosti v rámci styku ako je upravený vo výroku VI. tohto rozhodnutia. Následná úprava styku s mal. V. od 01.01.2023 upravená vo výroku VII. tohto rozhodnutia zodpovedá tomu, že od januára 2023 má byť pracovisko otca opäť na Slovensku. Otec sa v priebehu konania s V. stretával pravidelne bez prítomnosti matky aj s prespatím, viackrát aj nad rámec rozhodnutia. Taktiež na pojednávaní dňa 17.05.2022 matka potvrdila, že mal. V. trávil i viacero prázdnin u starých rodičov zo strany otca v T. A. a na žiadosť samotného maloletého tento chodí každý druhý víkend aj s prespatím k starým rodičom do T. A., t.j. je tam počas jedného víkendu v mesiaci sám so starými rodičmi a počas jedného víkendu v mesiaci keď je otec na Slovensku s otcom v jeho dome. V súvislosti s aktuálnou pracovnou stážou otca v Z. matka súhlasila s návrhom otca prednesenom na pojednávaní, aby
v roku 2022 bol otec oprávnený uskutočňovať s oboma maloletými deťmi V. a P. videohovor každý týždeň v pondelok od 18.30 hod. do 19.00 hod. Otec uvedené navrhoval z dôvodu, že matka otcovi umožňovala od januára 2021 len telefonický hovor bez videa nepravidelne s mal. V., pričom maloletú P. otcovi k telefónu nedávala, resp. ak sa tak aj stalo nepodporovala maloletú k udržaniu pozornosti pri hovore a tento prakticky neprebehol vôbec. Súd považuje komunikáciu otca s deťmi raz týždenne v záujme detí za účelom udržania kontaktu s otcom a tak rozvoja ich vzťahu, preto o úprave videohovoru rozhodol vo výroku V. tohto rozhodnutia. Nesúhlas matky s navrhovanou úpravou styku otca s mal. P. v roku 2022 a následne po 01.01.2023 spočíval v pretrvávajúcom presvedčení matky o zneužívaní maloletej otcom. Na tomto podklade podala matka dňa 09.09.2020 na OR PZ v K. trestné oznámenie, na základe ktorého bolo voči otcovi vedené trestné stíhanie za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona a zároveň na tunajšom súde dňa 07.09.2020 pod sp.zn. 32P/225/2020 návrh na úpravu práv a povinností k mal. deťom Q. na čas do rozvodu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na ponechanie detí v starostlivosti matky, zákaz styku detí s otcom a určenie výživného na deti. O tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie súd rozhodol uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 32P/225/2020-19 zo dňa 14. septembra 2020 tak, že nariadil neodkladné opatrenie, v zmysle ktoré otec je oprávnený stretávať sa s mal. V. Q., nar. XX.XX.XXXX s mal. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, každý týždeň v kalendárnom roku v pondelok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod., a každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 14.00 hod. do 16.00, vždy za prítomnosti matky. Matka je povinná v určený čas maloleté deti na styk s otcom pripraviť a styk s otcom umožniť. Platnosť neodkladného opatrenia súd ohraničil do právoplatného skončenia konania vo veci samej týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu. Toto uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 27CoP/70/2020-52 zo dňa 14. decembra 2020. Vo veci vedenej pod sp.zn. 32P/225/2021 je vytýčený termín pojednávania na 20.05.2021. Následne tunajší súd na návrh otca zo dňa 09.03.2021 vydal uznesenie č.k. 32P/225/2020-152 zo dňa 01.04.2021, ktorým nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého otec je oprávnený stretávať sa s mal. V. Q., nar. XX.XX.XXXX každý týždeň v utorok od 16.30 hod. do 18.30 hod. a vo štvrtok od 16.30 hod. do 18.30 hod. a každý párny týždeň od soboty od 09.00 hod. do nedele do 18.30 hod. a s mal. P. Q., nar. XX.XX.XXXX každý týždeň v utorok od 16.30 hod. do 18.30 hod. a vo štvrtok od 16.30 hod. do 18.30 hod. a každý párny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 18.30 hod. Otec si maloleté deti prevezme od matky v mieste bydliska matky v stanovený čas a odovzdá matke v mieste bydliska matky v stanovený čas. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a styk otcovi umožniť. Vo zvyšku súd návrh oca zamietol. Platnosť neodkladného opatrenia súd ohraničil do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 34P/133/2020 o rozvod manželstva s príslušenstvom. Týmto rozhodnutím súd zmenil uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 32P/225/2020-19 zo dňa 14. septembra 2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 27CoP/70/2020-52 zo dňa 14. decembra 2020. Dôvodom na vydanie neodkladného opatrenia č.k. 32P/225/2020-152 zo dňa 01.04.2021 bolo zastavenie trestného stíhania voči otcovi a z neho vyplývajúce závery, ktoré súd posúdil ako zmenu pomerov. Uznesením OR PZ V Trenčíne ČVS: OPR-640/2-VZS-TN-2020 zo dňa 25.02.2020 bolo trestné stíhanie voči otcovi začaté za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona zastavené, pretože skutok nie je trestným činom a ani nie je dôvod na postúpenie veci. Matka podala voči predmetnému uzneseniu sťažnosť, ktorá bola uznesením Okresnej prokuratúry Trenčín č.k. 2Pv 506/20/3309-39 zo dňa 19.03.2021 zamietnutá, nakoľko sťažnosť nebola dôvodná. V rámci trestného konania sa otec dobrovoľne podrobil znaleckému skúmaniu v psychiatrickej a sexuologickej ambulancii G. v A. znalcom z odboru psychiatria, drogové závislosti a alkoholizmus a sexuológia. Z podrobne vypracovaného znaleckého posudku F.. L. C. V. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že neboli u otca zistené známky svedčiace pre zneužívanie či závislosť od alkoholu alebo psychotropných látok. U otca nebola zistená žiadna prítomnosť psychickej poruchy či choroby. Osobnosť otca je diferencovaná, bez prítomnosti patologie, konformná s nadpriemerným intelektom. Sexodiagnostické vyšetrenie preukázalo, že otec je príslušníkom sexuálnej väčšiny, jeho sexuálne systémy sú integrované, orientácia je heterosexuálna s preferenciou dospelých žien. Nie sú známky pedofilnej proceptivity ani nie je prítomná porucha koordinácie sexuálnych systémov v zmysle sexuálnej agresivity. Vedľajším zistením je vrodená rýchla pohotovosť k erekcii a predčasná ejakulácia. Sexuálne správanie otca nebolo ovplyvnené psychickou chorobou ani poruchou ani závislosťou od alkoholu či iných psychotropných látok. Znaleckému skúmanie bola podrobená aj maloletá P. znalcom z odboru psychológia a odvetvie klinická psychológia detí. Z taktiež podrobne vypracovaného znaleckého posudku PhDr. F. A. zo dňa 16.11.2020 vyplýva, že u mal. P. nebola zistená patologická symptomatológia, ktorá je následkom prežitej opakovanej traumatizácie. U dieťaťa nie sú prítomné, prvé štádia zneužívania, ani rozvinuté štádia zneužívania a
ani ťažké zneužívanie. Znalkyňa konštatuje, že maloletá nezažila formy, príznaky a prejavy sexuálneho zneužívania, ktoré by sa rozvinuli do syndrómu CSA (syndróm sexuálneho zneužívania). Dieťa sa nachádza vo vývinovom období, kedy prejavuje intenzívny záujem o svoje pohlavné orgány a rovnako o pohlavie iných. Kognitívny vývin mal. P. mierne zaostáva za fyzickým vekom dieťaťa. Pamäť je mechanická a nezámerná, absentuje selekcia a spracovanie nových informácií, dieťa je orientované na osvojovanie si konkrétnych a názorových javov. Myslenie dieťaťa je skôr prelogické, nerešpektuje plne všetky podstatné znaky reality, je do značnej miery subjektívne skreslené, usudzovanie je viazané na názor, na videné či predstavované a s neschopnosťou brať do úvahy viac faktorov. Schopnosť P. vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať udalosti, ktorých sa zúčastnila, priamo či nepriamo, môže byť limitovaná jej nízkym vekom a rovnako aj prítomnosťou fantazijných predstáv príznačných pre predškolský vek. P. vzhľadom k fyzickému veku 3 roky je primerane psychicky vyspelá. Maloletá vzhľadom k nízkemu veku nepozná rozdiel medzi pravdou a klamaním, nedokáže jasne diferencovať realitu od obrazotvornosti a sveta fantázie. Dieťa vo veku 3 rokov charakterizuje bujná fantázia a predstavivosť. Dokáže vymýšľať a rozprávať udalosti, ktoré sa nikdy nestali - fantáziu modifikuje realitu, samé verí že tom, čo rozpráva sa skutočne stalo. Dieťa fantáziou realitu skresľuje, čo robí poznávanie dieťaťa ešte menej objektívnym a presným. V tomto veku nejde o zámerné klamstvá, pretože tie sa v predškolskom veku objavujú výnimočne. Názor P. vo veku X rokov je výrazne formovaný a ovplyvňovaný vonkajšími vplyvmi a blízkymi ľuďmi (napr. rodina, učiteľka v materskej škole atď.). P. je v období, kedy je ľahko ovplyvniteľná a jej názor nie je tvorený racionálnymi argumentami a faktami, ale je skôr postavený na prezentovanom postoji dospelej osoby, aj napriek tomu, že nemusí byť správny alebo mu neverí. Po vydaní neodkladného opatrenia č.k. 32P/225/2020-152 zo dňa 01.04.2021 sa styk otca s mal. P. realizoval podľa tohto rozhodnutia bez prítomnosti matky od 22.04.2021 do 19.06.2021. Do konca leta 2021 matka bránila kontaktu otca s mal. P.. Matka na pojednávaní dňa 23.08.2021 uvádzala, že na prvom stretnutí s otcom v apríli 2021 bola maloletá vystrašená, potom sa do rána prehadzovala. Počas tejto doby nechodila mal. k otcovi v pohode, ani sa v pohode nevracala. Začala sa pocikávať. Dňa 19.6.2021 keď sa mal. Jozefína vrátila domov, 4krát sa pocikala, pokakávala sa asi dva týždne (na pojednávaní dňa 17.05.2022 matka uviedla asi týždeň) a matke povedala: „tato mi chytá cikulku strašne“. Otec uviedol, že 19.06.2021 navečer spravil maloletej jahodový koktejl, čomu pripisoval pokakávanie. Maloletá v ten deň bola na veľkej potrebe aj u otca, otec ju po nej poutieral. To považoval za jediný relevantný dôvod, pre ktorý by maloletá mohla povedať čo povedala. Otec odmietal, že by sa maloletej akokoľvek nevhodne dotýkal. Túto situáciu matka na policajnom zbore nenahlásila, dňa 30.06.2021 navštívila s maloletou detského gynekológa F.. P. A. (č.l. 86), zo správy ktorej vyplýva, že vyšetrenie bolo na žiadosť matky pre zápal, výsledok vyšetrenia - vulva začervenalá výraznejší hlienovitý vag fluor odobratá kultivácia, hymen anularis okraje hladké, bez porušenia, oblasť konečníka t.č. kludná, fissura zahojená. Zo správy tak žiadne známky poranení vulvy ani konečníka nevplývajú, fissura (trhlina konečníka) zahojená. Po pojednávaní dňa 23.08.2021 matka začala umožňovať otcovi stretávanie aj s P., ale len za prítomnosti matky v jej byte alebo vonku na ihrisku a to v utorky a štvrtky popoludní, prípadne cez víkend v byte matky na krátky čas pri preberaní alebo odovzdávaní mal. V.. Cez víkend sa otec podľa nariadeného neodkladného opatrenia stretával len s V.. Otec uviedol, že zväčša bol pri stretnutiach otca s deťmi v byte matky aj priateľ matky V.. Matka toto tvrdenie rozporovala s tým, že partner u nej nebýva. Súd konštatuje, že zo znaleckého posudku L.. F.. art. P. U. I. X.. vyplýva, že mal. V. znalkyni uviedol, že býva u nich aj maminim kamarát V., keď musí ísť mamina na noc do B. tak je s deťmi „ten V.“ (partner matky). Ďalej uviedol, že keď má ísť do T. A. ku starým rodičom dedko ho čaká pred vchodom, niekedy ho zavezie aj mamina a V. ho tiež niekedy, minimálne tri razy. Od januára 2022 odkedy otec začal chodiť do Z. na pracovnú stáž sa otec s maloletou P. videl v januári 2022 jedenkrát asi na dve hodiny za prítomnosti matky. Vo februári 2022 len pri znaleckom vyšetrovaní u znalkyne. V marci 2022 jedenkrát za prítomnosti matky, v apríli 2022 počas V. noci asi na XX min. jedenkrát z dôvodu vycestovania matky za jej rodičmi do E. O.. V máji 2022 sa s maloletou stretol víkend pred pojednávaním v sobotu a v nedeľu asi na 1,5 hodiny za prítomnosti matky. Uvedené intervaly stretnutí matka potvrdila. Otec uviedol, že stretnutia v roku 2022 prebiehali zväčša v byte matky a zväčša za prítomnosti partnera matky. V tomto konaní súd nariadil znalecké dokazovanie a uznesením č.k. 34P/133/2020-121 zo dňa 30.09.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.10.2021, ustanovil za znalca odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a detí Doc. F.. art. P. U. I. X.., ktorej ustanovenie súd v odôvodnení uznesenia riadne zdôvodnil a zároveň jej ustanovením zohľadnil požiadavku matky, aby za znalca bol ustanovený odborník zaoberajúci sa vo svojej praxi sexuálnym zneužívaním a týraním detí (syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa - z angl. CAN syndrom). Posudok znalkyňa vypracovala dňa 08.03.2022, pričom dňa 13.04.2022 bolo, prostredníctvom právneho zástupcu, doručené súdu podanie matky, ktorým žiadala predmetný znalecký posudok odmietnuť a
nariadiť vypracovanie nového znaleckého posudku iným znalcom z odboru psychológie. Namietala, že spozorovala známky neprofesionality znalkyne voči matke, správala sa voči matke ironicky. Matka nepovažovala za vhodné, aby bolo maloletá u otca počas vyšetrenia matky u znalkyne, načo znalkyňa reagovala, že tam maloletá byť môže, len ona nechce. Takéto odporúčania považovala matka za neprofesionálne a v rozpore s najlepším záujmom maloletej. Znalkyňa akoby vôbec neprikladala vážnosť podozreniam matky a od začiatku ich bagatelizovala. Maloletá bola po príchode s matkou k znalkyni vystrašená a rozrušená, čo znalkyňa nebrala do úvahy a povedala matke, že ak odíde, podpíše reverz. Znalkyňa v komunikácii naznačovala, že spochybňuje tvrdenia matky. Znalkyňa porušila svoje povinnosti konať nestranne. Nepostupovala v súlade so všeobecne známymi princípmi morálky a v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. Matka poukázala na závery znaleckého posudku v časti 3.18, že matka predstiera neskutočné problémy maloletej, sama ich vyvoláva vlastným prežívaním a konaním, s ktorým nesúhlasila. Tiež sa nestotožnila s názorom znalkyne, že matka nie je konzistentne identifikované s rozvodom manželstva a rozpadom rodiny. Súd konštatuje, že vypracovaný posudok v konaní je vykonaným dôkazom, pričom civilný sporový poriadok odmietnutie už vykonaného dôkazu nepripúšťa. Na úvahe súdu zákon ponecháva nariadenie ďalšieho, resp. kontrolného znaleckého posudku, predpoklady na nariadenie ktorého neustanovuje. Jeho vypracovanie prichádza do úvahy predovšetkým vtedy, ak má súd pochybnosti o správnosti vypracovaného znaleckého posudku. Záleží však vždy na konkrétnych okolnostiach prípadu. V danej veci námietky matky sú námietkami voči procesnému postupu znalkyne, ktoré nie sú relevantné spochybniť objektívnosť a odbornosť znaleckého posudku. Postup znalkyne v konaní je v kompetencii znalca ako odborníka, pričom znalkyňa nie je povinná účastníkom objasňovať zámer svojich postupov. Zo znaleckého posudku vyplýva, že matka opakovane neprišla na znalecké vyšetrovanie včas a napriek znalkyňou ozrejmenej potrebe vyšetrenia interakcie maloletej len v prítomnosti otca u znalkyne matka toto odmietla. Po vstupe matky s maloletou k znalkyni maloletá bola rozrušená z neznámych dôvodoch (z výpovede V. u znalkyne vyplýva, že mal. P. nie bežne takto plače, ale keď je unavená, bola vtedy chorá, nechodila do materskej školy). Matka odmietla rešpektovať inštrukcie znalkyne za účelom upokojenia maloletej. Z posudku vyplýva, že matka podporovala regresné správanie maloletej vzatím do náručia, konfrontovala sa so znalkyňou vyčítavým spôsobom. Po opakovanom plači maloletej sa otec ticho dopytoval, či smie maloletú utíšiť on. Na pokyn znalkyne matka doniesla knihu zvieratká z abecedy a v interakcii s otcom maloletá opakovala známe básne a otec dočítal posledné verše. Interakcia s otcom prebehla ďalej pri odchode z ambulancie, kedy maloletá chytila spontánne otca aj matku za ruku, usmievala sa na otca a hovorila mu „A držím teba aj maminku“. Matka s maloletou predčasne opustila ambulanciu a podpísala reverz. Námietky matky, že závery znaleckého posudku vychádzajú z krátkej interakcie otca s maloletou za prítomnosti matky, pričom neprebehlo bližšie odbornejšie vyšetrenie, súd nepovažuje za dôvodné, keďže vyšetrenie maloletej len za prítomnosti otca odmietla samotná matka. Napriek tomu, že znalkyňa vzhľadom na postoj matky nevyšetrila maloletú v ambulancii bez prítomnosti matky mal súd za to, že závery posudku poskytujú dostatočný podklad pre splnenie účelu, na ktorý bolo znalecké dokazovanie nariadené. Vzhľadom na uvedené súd podanie matky zo dňa 13.04.2022 posúdil ako návrh na doplnenie dokazovania ďalším znaleckým posudkom a procesným uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 17.05.2022 ho zamietol. Súd poukazuje na skutočnosť, že matka i v priebehu trestného konania namietala závery znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou PhDr. F. A., ktoré námietky neboli vyhodnotené ako dôvodné (uznesenie Okresnej Prokuratúry Trenčín zo dňa 19.03.2021 na č.l. 123 spisu OR PZ ČVS: ORP-640/2-VZS-TN-2020, ktorý tvorí prílohu súdneho spisu).
40. Súd uvádza, že uznesením OR PZ V K. ČVS: OPR-640/2-VZS-TN-2020 zo dňa 25.02.2020 bolo trestné stíhanie voči otcovi začaté za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona zastavené, pretože skutok nie je trestným činom a ani nie je dôvod na postúpenie veci. V predmetnej trestnej veci boli vypracované podrobné znalecké posudky. Otec sa podrobil znaleckému skúmaniu v psychiatrickej a sexuologickej ambulancii G. v A. znalcom F.. L. C. V. z odboru psychiatria, drogové závislosti a alkoholizmus a sexuológia. I.mu skúmanie bola podrobená aj maloletá P. v K. znalcom z odboru psychológia a odvetvie klinická psychológia detí X.. F. A.. Znalecké posudky boli podkladom k zastaveniu trestného stíhania voči otcovi, pričom závermi znaleckých posudkov tvrdenia neboli matky o zneužívaní maloletej otcom neboli preukázané, naopak v značnom rozsahu boli spochybnené, až vyvrátené. Súd s poukazom na odôvodnenie rozhodnutia A. súdu v Trenčíne 6CoP/32/2021 - 241 zo dňa 08.09.2021 totožne zastáva názor, že v konaní o rozvod manželstva s príslušenstvom a s ním spojeným konaním o úprave práv a povinností k mal. P. a úprave styku maloletej s otcom na čas po rozvode súd nemôže rozhodovať o tom, či sa otec dopustil trestného činu voči maloletej, avšak musí prihliadať na záver vyplývajúci z rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní
o tom, že v danom prípade neexistuje voči otcovi ani len dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu voči maloletej, ktoré by vôbec odôvodňovalo ďalšie vedenie trestného stíhania voči jeho osobe ako obvinenému. Tento záver má svoj základ vo vykonanom dokazovaní v trestnom konaní a zo znaleckých posudkov je zrejmé, že tak na strane otca, ako aj na strane maloletej neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali zúženie styku, prípadne zákaz styku otca s maloletými deťmi, ako to tvrdila a navrhovala matka maloletých. Taktiež zo záverov znaleckého posudku vypracovaného k tomto konania vyplýva, že znalkyňa nezistila u maloletej žiadne psychologické indikátory, ktoré by poukazovali na možné štrukturálne fixované traumatogónne prejavy. Pokiaľ ide o skutočnosti uvádzané matkou, ktoré pozorovala u maloletej po 19.06.2021, maloletá bola dňa 30.06.2021 vyšetrená detským gynekológom F.. P. A., pričom zo správy žiadne známky poranení vulvy ani konečníka nevplývajú, fissura (trhlina konečníka) zahojená. Úlohou rozhodovania súdu v tomto konaní bolo posúdiť vhodný rozsah styku otca s maloletou. Ohľadne tohto posúdenia bolo v tomto konaní vykonané pomerne rozsiahle dokazovanie, pričom podkladom pre rozhodnutie súdu boli aj skutočnosti vyplývajúce z konaní vedených na tunajšom súde pod sp.zn. 32P/225/2020, 32P/42/2022, 26Em/4/2021, ako aj z trestného konania vedeného voči otcovi, ktoré bolo zastavené. Zároveň na pojednávaní dňa 17.05.2022 súd uskutočnil výsluch znalkyne L.. F.. art. P. U. I. X.. Q. nevzhliadol dôvod, pre ktorý by stretávanie otca s maloletou malo prebiehať za prítomnosti tretej osoby, ako navrhovala matka. Neboli preukázané žiadne skutočnosti, pre ktoré by bola dôvodná obava, že otec by svojím správaním ohrozoval maloletú a nekonal v jej najlepšom záujme. Zo záverov správy CDR Zlatovce vyplýva, že maloletá reagovala na otca pozitívne, s otcom aktívne interagovala. Zo záverov znaleckého posudku zo dňa 08.03.2022 vyplynulo, že mal. P. má k obom rodičom emočne pozitívny vzťah a citové sýtenie získava od oboch. V aktuálnej fáze psychosociálneho vývinu je pre ňu interakcia a väzbovosť s otcom pozitívne podporná a žiadúca. Otec ak vstúpi s maloletou do kontaktu, tento je emočne podporný, dcéra sa z toho teší a sama sa kontaktu s otcom dožaduje, má z neho potechu. Emočne sa chce s otcom stretávať, vzťah je recipročný, pozitívny, želaný, kontakt s ním neodmieta. Znalkyňa považovala za žiaduci čo najširší kvalitný a výlučný kontakt s otcom a rovnako s matkou. Odporučila styk maloletej s otcom umožniť a zabezpečiť bez prítomnosti matky a postupne s prespatím v domácnosti otca spoločne s bratom, a to na každý druhý víkend postupne nepretržite od piatku poobedia do nedele večera, resp. pondelka rána (v adaptačnom rozširovacom rozmedzí pol roka) a počas týždňa 2 poobedia bez prespávania mimo domácnosti matky a za obmedzenia prítomnosti partnera matky V. P.. Zdôraznila, že styk bez prítomnosti matky postupne s prespatím v domácnosti otca podporí individualizačný vývinový proces maloletej a jej autonómnu iniciatívnosť v sociálne prijateľnom sebapresadzovaní. Pri výsluchu znalkyňa uviedla, že najskôr odporúča počas 4-5 denných stretnutí celodenný styk maloletej s otcom bez prespatia, následne po funkčnom zvládnutí takéhoto cca 9hodinového času s otcom realizáciu styku na jednu noc a s odstupom času na dve noci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že je v najlepšom záujme maloletej P. stretávať sa s otcom bez prítomnosti matky a rozvíjať tak pozitívnu vzťahovú väzbu, ktorú maloleté zjavne k otcovi prejavuje. S ohľadom na dlhý čas, kedy sa styk s otcom realizoval bez prespatia za prítomnosti matky niekoľkokrát za mesiac a od januára 2022 jedenkrát mesačne na krátku dobu max. 1,5 hodiny mal súd súladne so znalkyňou a kolíznym opatrovníkom za to, že je vhodné zohľadniť adaptačné obdobie na domácnosť otca a styk primerane odstupňovať. Preto vo výrokoch VIII. a IX. rozsudku rozhodol o úprave styku v roku 2022 tak, že táto sa do augusta 2022 bude realizovať počas tretieho víkendu v mesiaci, kedy je otec na Slovenku bez prespatia od 09.00 hod. do 18.30 hod. a následne od 01.09.2022 počas tohto víkendu s prespatím na jednu noc od soboty od 09.00 hod do nedele do 18.30 hod. Vo výroku X. rozhodol o úprave styku od 01.01.2023 odkedy má byť pracovisko otca opäť na Slovensku, pričom úprava zahŕňa bežnú úpravu počas roka ako aj špeciálnu úpravu sviatkov a prázdnin. Počas pracovného týždňa sa otec s mal. P. v utorky a štvrtky stretával aj počas konania v čase, keď matka styk otcovi umožňovala. Úpravu styku počas sviatkov a prázdnin otca s mal. P. súd upravil tak, aby táto zodpovedala adaptácii na domácnosť otca a času keď sa realizuje i úprava styku otca s mal. V., t.j. v lete 2022 od 18.07. do 24.07 a od 15.08. do 21.08. každý deň bez prespatia od 09.00 hod. do 18.30 hod. (v týždni od 02.07 do 10.07. má otec s mal. V. navštíviť Z., s čím matka súhlasila), počas vianočných prázdnin 2022 s prespatím na 1 noc od 25.12. od 09.00 hod. do 26.12. do XX.XX hod. a od 05.01. nasledujúceho roka od 09.00 hod. do XX.XX. do 18.30 hod. a následne od XX.XX.XXXX s prespatím na 2 noci počas všetkých upravených sviatkov a prázdnin. Súd zohľadnil odporúčanie znalkyne, aby sa prespatie mal. P. v domácnosti otca uskutočňovalo v čase, keď u otca prespáva i mal. V., ktorý zastáva rolu dobrej vzťahovej osoby pre maloletú. CDR Zlatovce neodporučilo prespávanie maloletej u otca vzhľadom na preventívne opatrenia, ktoré bližšie nešpecifikovalo, do času, kým maloletá nebude vedieť jednoznačne vyjadriť svoju vôľu a úpravu styku ponechalo v kompetenciách súdu. Súd k tomu stanovisku uvádza, že vychádzal zo skutočností zistených v čase vyhlásenia rozhodnutia, kedy maloletá má 4,5 roka. Vzhľadom na nízky
vek maloletej, kedy schopnosť vyjadriť svoju vôľu o úprave styku môže získať aj za niekoľko rokov, súd nepovažuje za v záujme maloletej, aby sa styk do tohto času realizoval bez prespávania v domácnosti otca a otec si tak nemohol adekvátne budovať vzťah s maloletou a výchovne na ňu vplývať. Zároveň s poukazom na ukončené trestné konanie a žiadne nové relevantne hrozbu vzbudzujúce skutočnosti súd nevzhliadol potrebu preventívnych opatrení v tejto súvislosti. Ako už súd uviedol, v konaní o úprave styku maloletej s otcom na čas po rozvode súd nemôže rozhodovať o tom, či sa otec dopustil trestného činu voči maloletej, ale musí prihliadať na záver vyplývajúci z rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní, ktoré v danej veci trestné konanie zastavili, pretože skutok nie je trestným činom a následne sťažnosť matky proti uzneseniu o zastavení zamietli ako nedôvodnú. Napriek tomu, vzhľadom pretrvávajúce tvrdenia matky o tom, že u otca sa maloletej dialo niečo, čo malo nepriaznivý vplyv na zdravotný stav maloletej, súd uvádza, že matka podala trestné oznámenie z dôvodu, že maloletá dňa 21.08.2020 keď bola večer v posteli nahá sa usmievala a začala si strkať prštek do riťky a matke povedala „mami strč mi prštek do riťky“. Maloletá to mala urobiť prvýkrát. Na otázku matky či to maloletej niekto ukázal maloletá odpovedala „áno, ocko“. Maloletá mala v tom čase takmer 3 roky, pričom bola do troch rokov dojčená a tesne pred tromi rokmi odplienkovaná. Znalkyňa Doc. Mgr. art. P. U. I. X.. pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že dieťa bolo v tom čase v tzv. análnom štádiu, ktoré je typické pre obdobie kedy dieťa začína vykonávať veľkú potrebu na nočníku, je typické zovieraním svalov, hraním hier na skrývanie, dieťa chce byť objavované. Dieťaťu v tomto veku stačí, že počuje rôzne informácie v kontexte od iných osôb, je sugestibilné a prijíma informácie z okolia. Deti v tomto veku bežne používajú výrazy ako „ritku chytám“. K vyjadreniam maloletej na CDR dňa 17.12.2021 a 18.01.2022 (č.l. 201) uviedla, že dieťa v tomto veku si nemôže pamätať k čomu sa vyjadruje s takým dlhým časovým odstupom. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd rozhodol o úprave práv a povinností k maloletým deťom V. a P. a úprave styku otca s deťmi na čas po rozvode tak ako je uvedené vo výrokoch II. až XII. tohto rozhodnutia. Súd dodáva, že do nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia zostáva stále účinné neodkladné opatrenie tunajšieho súdu nariadené uznesením č.k. 32P/225/2020-152 zo dňa 01.04.2021 v spojení uznesením Krajského súdu v Trenčíne 6CoP/32/2021 - 241 zo dňa 08.09.2021, ktorého výkon bol v časti úpravy styku otca ako oprávneného s mal. P. nariadený uznesením tunajšieho súdu k. 26Em/4/2021-140 zo dňa 27.04.2022. Súd v tejto súvislosti apeluje na matku, aby rešpektovala právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, maloletú na styk riadne pripravovala a styk maloletej s otcom umožňovala bez prítomnosti matky.
41. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
42. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 CSP a § 62 CMP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 62, ods. 1, § 65 a § 66 ods. 1 CMP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať jeho plnenia návrhom na vykonanie exekúcie, resp. na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.