Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-2C/20/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Kežmarku- samosudca JUDr. Iveta Jenčová v právnej veci žalobcov: 1. W. F., N.. XX.X.XXXX, A. S. N.V. XXX/XX, K., 2. F. F., T.. R., N.. X.X.XXXX, A. S. N. XXX/XX, K., obaja zastúpení JUDr. Janou Murárovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie 1. mája 220/19, Poprad, proti žalovaným: X. Q. A., N.. XX.X.XXXX, A. A. M. XXXX/X, K., 2. V. A., T.. S., N.. XX.XX.XXXX, A. A. M. XXXX/X, K., 3. Š. P., N.. XX.XX.XXXX, A. X. XXXX/XX, K., 4. K. P., T.. A., N.. X.X.XXXX, A. X. XXXX/ XX, K., v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e a v y p o r i a d a v a podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre obec a k.ú. K. reálnou deľbou na základe znaleckého posudku č. 158/2016 znalca J.. Q. C. zo dňa 1.9.2016 a geometrického plánu J.. Q. D. č. 003/2013 zo dňa 6.9.2016, úradne overeného J.. J. K. dňa 6.10.2016 pod č. X. XXX/XXXX Okresný úrad Kežmarok, katastrálny odbor takto:

- do bezpodielového spoluvlastníctva Q. A., N.. XX.X.XXXX a V. A., T.. S., N.. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom A. M. XXXX/X, K. prikazuje tieto nehnuteľnosti - rodinný dom súp. č. XXX na pozemku E. K. XXX/ X, pozemok C KN parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 205 m2, pozemok C KN parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 28 m2, všetko v podiele 1/1,

- súd zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v práve uloženia inžinierskych sietí vlastníkov rodinných domov na pozemkoch C KN parc. č. XXX/X a XXX/X,

- do bezpodielového spoluvlastníctva Š. P., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX/XX, K. a K. P., T.. A., N.. X.X.XXXX, trvale bytom A. M. XXXX/X, K. prikazuje tieto nehnuteľnosti -rodinný dom bez súp. čísla na pozemku C KN XXX/X, pozemok C KN parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 87 m2, všetko v podiele 1/1,

- do bezpodielového spoluvlastníctva W. F., N.. XX.X.XXXX a F. F., T.. R., N.. X.X.XXXX, obaja trvale bytom S. N. XXX/XX, K. prikazuje tieto nehnuteľnosti - rodinný dom bez súp. č. na pozemku C KN XXX/ X, pozemok C KN parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 120 m2, pozemok C KN parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 32 m2, všetko v podiele 1/1,

- do podielového spoluvlastníctva strán sporu prikazuje spoločný dvor - pozemok C KN parc. č. XXX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 170 m2, a to v tejto veľkosti spoluvlastníckych podielov - Q. A. a V. A., T.. S. v podiele 1 k celku, Š. P. a K. P., T.. A. v podiele 2/12 k celku, W. F. a F. F., T.. R. v podiele 8/24 k celku. II. Znalecký posudok č. 158/2016 z 1.9.2016 J.. Q. C. a geometrický plán č. 003/2013 J.. Q. D. zo 6.9.2016, úradne overený 6.10.2016 Okresným úradom Kežmarok, katastrálnym odborom tvoria súčasť tohto rozsudku. III. Súd návrh žalobcov na zriadenie vecného bremena k pozemku C KN parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 205 m2 tak spočívajúceho v tom, že vlastníci uvedeného pozemku ako povinní z vecného bremena sú povinní trpieť prechod cez podbránie rodinného domu súp. č. XXX na C KN XXX/X pre oprávnených vlastníkov rodinných domov postavených na pozemkoch C KN parc. č. XXX/X, XXX/X z a m i e t a . IV. Súd návrh žalovaných v 1.a 2.rade zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve užívania drevárne v prospech vlastníkov rodinného domu na parcele C-KN XXX/Xz a m i e t a. V. Trovy konania súd stranám n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou domáhali toho, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. Kežmarok, a to na základe vypracovaného geometrického plánu znalca...č....zo dňa...overeného Správou katastra Kežmarok tak, že nehnuteľnosti v ňom uvedené patria do podielového spoluvlastníctva navrhovateľa 1/ a navrhovateľky 2/ a to u každého v podiele 1 k celku. Žiadali, aby súd zaviazal odporcov nahradiť im trovy súdneho konania.

2. V žalobe uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV XXXX pre obce a k. ú K., a to pozemkov registra C parc. č.XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 118 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 28 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 32 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 170 m2, rodinného domu súp. č. XXX, orientačné XX, postaveného na pozemkoch KNC par. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, a to každý s podielom o veľkosti 4/24 - iny k celku. Žalovaní v 1.a2.rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností v podiele 1 k celku a žalovaní v 3.a4.rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností v podiele 2/12 k celku. Žalobcovia žiadali, aby reálna deľba nehnuteľností bola vykonaná tak, že im budú prikázané pozemky KNC parc.č. XXX/X, parc.č. XXX/X a pre zabezpečenie prístupu k nehnuteľnostiam potrebujú odčleniť časť pozemku parc.č. XXX/X asi o výmere 40 m2.

3. Žalovaní v 1.-4.rade v zastúpení svojou právnou zástupkyňou v písomnom vyjadrení k žalobe uviedli, že všetci účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností C KN parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 205 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 89 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 118 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 28 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 32 m2, parc. č. XXX/ - zastavané plochy a nádvoria o výmere 170 m2 a rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parcelách par. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, zapísaných na LV XXXX, k.ú. K., a to tak, že spoluvlastnícky podiel žalovaných v 1.a 2.rade je 3/6 k celku a je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných v 3.a 4.rade, obaja žalobcovia vlastnia po 1/6 spoluvlastníckeho podielu na týchto nehnuteľnostiach. Uvedené pozemky vznikli rozdelením C KN parc. č. XXX o výmere 642 m2 podľa geometrického plánu č. 36/2005 vyhotoveného J.. W. A.. Žalovaní v 1.a 2.rade samostatne užívajú pozemok C KN XXX/X o výmere 205 m2 a na ňom stojacu časť rodinného domu a pozemok C KN XXX/X o výmere 28 m2, ktorí užívali ako záhradku už ich právni predchodcovia od roku 1951. Žalovaní v 3. a 4.rade užívajú pozemok C KN XXX/X o výmere 89 m2 a na ňom stojacu schátralú časť rodinného domu, žalobcovia užívajú pozemok C KN XXX/X o výmere 118 m2 a na ňom stojacu časť rodinného domu a pozemok C KN XXX/X o výmere 32 m2. Spoločne užívajú dvor na pozemku C KN XXX/X o výmere 170 m2. Nevideli dôvod na reálnu deľbu ináč, ako podľa tohto geometrického plánu, ktorý vychádza z dlhodobého užívania nehnuteľností.

4. Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom J.. Q. C., znalcom z odboru stavebníctvo. Znalec konštatoval, že tak pozemky KN C parc.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, ako aj rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parcelách KN C XXX/, XXX/X a XXX/X, všetko zapísané na LV sú reálne deliteľné a predložil v závere svojho posudku návrh delenia.

5. Na základe vypracovaného znaleckého posudku, s ktorým súhlasili obe účastnícke strany sporu, právna zástupkyňa žalobcov žiadala pripustiť zmenu petitu žaloby, ktorú súd aj uznesením zo dňa 5.5.2017 pripustil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.6.2017.

6. Žalovaní, zastúpení svojou právnou zástupkyňou, žiadali zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve užívania drevárne v prospech vlastníkov rodinného domu na parcele C-KN XXX/X. Uviedli, že dreváreň dlhodobo užívajú, už ich právni predchodcovia ju užívali od roku 1951 a je nevyhnutná pre riadne užívanie ich nehnuteľnosti.

7. Súd vykonal obhliadku na mieste samom hlavne za účelom posúdenia návrhu žalovaných v 1.a 2.rade na zriadenie vecného bremena.

8. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z výsluchu účastníkov, vyjadrení právnych zástupcov, z výpisu z LV č. XXXX, k.ú. K., zo znaleckého posudku č. 158/2016, vypracovanom J.. Q. C., z geometrického plánu J.. Q. D. č.003/2013 zo dňa 6.9.2016, z obhliadky na mieste samom, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že žalobcovia a žalovaní sú spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č.XXXX, k.ú. K.. Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov registra C KN parc. č.XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 118 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 28 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 32 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 170 m2, rodinného domu súp. č. XXX, orientačné 19, postaveného na pozemkoch KNC par. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, a to každý s podielom o veľkosti 4/24 - iny k celku. Žalovaní v 1.a2.rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností v podiele 1 k celku a žalovaní v 3.a 4.rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností v podiele 2/12 k celku. Medzi spoluvlastníkmi nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

9. Podľa § 141 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523141'&ucin-k- dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

10. Podľa § 142 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523142'&ucin-k- dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

11. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Najprirodzenejším spôsobom vyporiadania spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o reálne deliteľnú vec a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať do katastra nehnuteľnosti. Tak sa stalo aj v prejednávanej veci.

12. To, že v danom prípade je reálna deľba možná, je zrejmé zo geometrického plánu a znaleckého posudku, ktoré tvoria súčasť tohto rozsudku, tiež z obhliadky na mieste samom, z reálneho užívania predmetných nehnuteľností doposiaľ a toto nenamietala ani jedna strana v konaní. Sporný po vypracovaní znaleckého posudku a pripustení zmeny petitu žaloby nebol ani spôsob reálnej deľby, ktorý je v súlade s účelným využitím veci aj s prihliadnutím na jej dlhoročné reálne užívanie. Sporné bolo najmä žalovanými v 1.a 2.rade navrhované zriadenie vecného bremena k drevárni. Pri obhliadke na mieste samom súd zistil, že dreváreň, ku ktorej žiadali zriadiť vecné bremeno sa nachádza priamo v časti rodinného domu, ktorý po vyporiadaní má byť vo vlastníctve žalobcov. Súd takýto zásah do vlastníctva žalobcov považuje za neprimeraný a z obhliadky vyplynulo, že nie je nevyhnutný. Tu súd poukazuje aj na nie práve najoptimálnejšie vzťahy medzi žalobcami na jednej strane a žalovanými na strane druhej, kedy by nebolo vhodné, aby žalovaní chodili priamo do rodinného domu žalobcov. Súd netvrdí, že žalobcovia predmetnú dreváreň roky nevyužívajú, využívali ju už aj ich právni predchodcovia a súd chápe, že pre žalovaných v 1. a 2.rade by zriadenie práva vecného bremena bolo vyhovujúce, chápe ich dôvody, avšak uskladnenie dreva nemusia mať nevyhnutne v drevárni nachádzajúcej sa v dome žalobcov. Pri obhliadke súd zistil, že takúto možnosť majú aj na parcele č. XXX/X, ktorá je aj po vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v ich bezpodielovom spoluvlastníctve a na ktorej je v súčasnosti len trávnatý porast. Námietka, že na tejto parcele by drevo namoklo nie je tak relevantná, aby súd ich návrhu vyhovel. Toto je možné vyriešiť vybudovaním jednoduchého prístrešku na uvedenej parcele ( takto majú drevo uskladnené žalobcovia na par.č. XXX/X), alebo uskladnením dreva v priestore ich časti rodinného domu, ktorý v súčasnosti užívajú ako sklad. Naviac celý rodinný dom žalovaných v

1.a 2.rade je podpivničený, aj keď tu súd uznáva, že skladovanie dreva vzhľadom na strmé schody do pivničných priestorov, vek žalovaných, nie je vhodné.

13. Súd nevyhovel ani návrhu žalobcov na zriadenie vecného bremena k pozemku C KN parc. č. XXX/X

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 205 m2 spočívajúceho v tom, že vlastníci uvedeného pozemku ako povinní z vecného bremena sú povinní trpieť prechod cez podbránie rodinného domu súp. č. XXX na C KN XXX/X pre oprávnených vlastníkov rodinných domov postavených na pozemkoch C KN parc. č. XXX/X, XXX/X. Obhliadkou bolo zistené, že žalobcovia k svojej nehnuteľnosti majú prístup z K. N., a preto nepotrebujú mať vstup aj z S. N., čím by obmedzovali vlastnícke právo žalovaných. Súd zriadil len vecné bremeno spočívajúce v práve uloženia inžinierskych sietí vlastníkov rodinných domov na pozemkoch C KN parc. č. XXX/X a XXX/X, ktoré tam už uložené aj sú a s týmto súhlasili aj žalovaní.

14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovaným zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

15. Znalecký posudok č. 158/2016 z 1.9.2016 J.. Q. C. a geometrický plán č. 003/2013 J.. Q. D. zo 6.9.2016, úradne overený 6.10.2016 Okresným úradom Kežmarok, katastrálnym odborom tvoria neoddeliteľnú prílohu tohto rozsudku.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1, ods.2, § 262 ods.1 C.s.p. . Návrh žalovaných na reálnu deľbu bol taký, ako súd napokon rozhodol, už vo vyjadrení z 13.11.2014 sa opierali o geometrický plán č. 36/2005 vyhotovený J.. W. A., z ktorého vychádzal aj znalec pri vypracovaní znaleckého posudku, pretože pozemky boli rozdelené podľa tohto geometrického plánu. Žalobcovia žiadali vykonať reálnu deľbu podľa pôvodného geometrického plánu J.. D., ktorý predložili na pojednávaní a ktorý je z roku 2013, a ide o úplne iné rozdelenie ako to, ktoré navrhol znalec vo svojom posudku ohľadom pozemkov. V každom prípade ale k dohode spoluvlastníkov o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nedošlo ( žalovaní sa vyjadrovali, keď ešte neboli právne zastúpení, že nesúhlasia so zrušením podielového spoluvlastníctva..č.l.13-14 spisu), úspešní neboli v celosti ani žalovaní, ako je to zrejmé z tohto rozsudku, súd nevyhovel ich návrhu, na zriadenie vecného bremena, čo bolo ich hlavnou požiadavkou. Preto uplatňovaný návrh žalobcov na úhradu polovice znalečného (iné trovy si neuplatňovali), súd neakceptoval a vzhľadom na uvedené, trovy nepriznal ani žalovaným.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možnoi meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).