Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Pc-4-2017.pdf
PDF · 80.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-2Pc/4/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín, sudkyňou JUDr. Renátou Kňazúrovou, v právnej veci navrhovateľky: D. W., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom A. J., t.č. bytom Q. XX, proti účastníkovi konania: S. K., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom W.Ž., Q. XXXX/XX, prechodne bytom S. XX, v konaní o určenie otcovstva a o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: K. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že otcom mal. K. W., nar. XX.XX.XXXX z matky D. W., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX je S. K., nar. XX.XX.XXXX.
II. Súd mal. K. W., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude maloleté dieťa naďalej zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. S. K., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu mal. K. W., nar. XX.XX.XXXX mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, a to vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého počnúc dňom 26.01.2016.
IV. Zameškané výživné od 26.01.2016 do 02.11.2017 vo výške 569,73 eur je S. K. povinný uhradiť k rukám matky maloletého do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Súd vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamieta.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2Pc/4/2017 2.
VII. Účastníkovi S. K. súd povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu neukladá.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka, ako matka maloletého dieťaťa sa svojím návrhom zo dňa 26.01.2017 domáhala určenia otcovstva k maloletému K. W., nar. XX.XX.XXXX s odôvodnením, že s S. K. žila v spoločnej domácnosti, pričom zo vzťahu sa narodili deti Q. K. XX.XX.XXXX, S. K. XX.XX.XXXX, S. K. XX.XX.XXXX a K. W. XX.XX.XXXX. Ku uznaniu otcovstva spoločným vyhlásením nedošlo, nakoľko S. K. nemal v tom čase platný občiansky preukaz a následne rodinu opustil. Žiadala, aby súd určil otcovstvo k maloletému K. a následne tohto zveril do jej osobnej starostlivosti a Jozefovi Miškovičovi určil vyživovaciu povinnosť vo výške 100,- eur mesačne počnúc odo dňa, kedy opustil spoločnú domácnosť.
2. Napriek skutočnosti, že S. K. má v registri obyvateľov uvedený trvalý pobyt v W., Q. XXXX/XX, na uvedenej adrese, ani na zistenej adrese prechodného pobytu zásielky nepreberal, preto mu súd návrh, procesné poučenia, prílohy k návrhu a predvolanie na termín pojednávania doručoval v súlade s § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v spojení s § 141 ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z. a tieto písomnosti sa považujú za doručené 10.08.2017.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, oboznámením sa s rodným listom maloletého K., nájomnou zmluvou, odpoveďou na lustráciu v sociálnej poisťovni, odpoveďou na lustráciu ZVJS, podstatným obsahom spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/2/2015 a zistil tento skutkový stav.
4. Navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu a uviedla, že otcom maloletého K. W. je S. K.Č., ktorý je otcom aj jej ďalších troch detí Q. K., S. K. a S. K.. V spoločnej domácnosti žili od roku 2005 až do doby, kedy mal K. 4 mesiace a jeho otec zo spoločnej domácnosti odišiel. Snažila sa riešiť otcovstvo ešte pred narodením maloletého, ale v tom čase nemal S. K. platný občiansky preukaz. Následne mali pojednávanie pred Okresným súdom Martin vo veci zverenia mal. detí Q., S. a S. K. do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného pre mal. deti, tak sudkyňa na tomto pojednávaní apelovala na S. K.Š., aby sa dostavil na matričný úrad a aby sa súhlasným vyhlásením určilo otcovstvo k mal. K.. Skutočne aj po pojednávaní na matriku išli, avšak bez akéhokoľvek vysvetlenia S. K. odtiaľ utiekol, v tom čase aj mal niečo vypité. S. K. nikdy nenamietal, že nie je otcom K.. Práve na tom pojednávaní v Martine sa ho sudkyňa pýtala, či je otcom K.Ú. a on povedal že áno. Dcéry C. W. a R. W. videli S. K. asi pred dvoma rokmi v lete na autobusovej zastávke v Dolnom Kubíne. Nerozprávali sa s ním, takže iné informácie o ňom nemá. Pokiaľ žili v spoločnej domácnosti, tak udržiavala intímne styky iba s S. K.. S. K. sa o mal. K. vôbec nestaral a nepomáhal so starostlivosťou o neho, ani tie 4 mesiace, kým ešte spolu žili. Starý otec S. K.Š. I.. s partnerkou si deti svojho syna, teda svoje vnúčatá občas k sebe brali, ale deti jej povedali, že sa tam často požívajú alkoholické nápoje, preto s nimi styky prerušila. Zdravotný stav mal. K. je dobrý. 2Pc/4/2017 3. 5. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa uviedol, že vzhľadom na vyjadrenie matky, zápisnice o pojednávaniach pred Okresným súdom Martin a na rozsudok z 26.01.2016 vo veci tohto súdu sp.zn. 20P/2/2015, kde S. K. prehlásil, že je otcom mal. K. navrhol, aby súd za otca maloletého určil S. K.. Následne aby súd zveril mal. K.Ú. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu od 26.01.2016 mesačne sumou, ktorej výšku ponechal na úvahe súdu, nakoľko terajšie zárobkové možnosti otca nie sú známe. Zo zápisnice o pojednávaní pred Okresným súdom Martin, sp. zn. 20P/2/2015 zo dňa 28.07.2015 (č.l. 42 uvedeného spisu) vyplýva, že S. K. pred sudkyňou prehlásil, že určite je otcom maloletého K. W..
6. Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
7. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
8. Podľa § 94 ods. 2 zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
9. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že maloletý K. W. sa narodil dňa 21.07.2013 v Martine a to z matky D. W.. S. K. je otcom ďalších detí navrhovateľky a to Q. K., S. K. a S. K., pričom tento nepoprel, že s navrhovateľkou žil v spoločnej domácnosti a v inom konaní vedenom na Okresnom súde Martin potvrdil, že je otcom maloletého K.. Navrhovateľka sa snažila o určenie otcovstva súhlasným vyhlásením, S. K. však z matričného úradu v Martine ušiel bez udania dôvodu. S poukazom na tieto skutočnosti súd rozhodol o tom, že S. K. je otcom maloletého K. W..
10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
11. Podľa § 62 Zákona o rodine ods.: (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (táto suma sa odvíja od sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa Zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime). 2Pc/4/2017 4.
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa § 78 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine. dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
15. Podľa § 80 zákona o rodine Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže poskytovať náhradné výživné na zabezpečenie výživy oprávneného podľa osobitného predpisu.
16. Nakoľko o maloletého sa jeho matka stará od narodenia, S. K. o neho neprejavuje žiadny záujem, súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľke, ktorá je tiež oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. O výške výživného súd rozhodol podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine, nakoľko S. K. nie je evidovaný v sociálnej poisťovni, jeho majetkové a zárobkové pomery nie sú súdu známe, a ani navrhovateľka o ňom nemá žiadne informácie. Navrhovateľka žiadala priznať výživné od januára 2016, súd priznal výživné na mal. K. od 26.01.2016, teda odo dňa vyhlásenia rozsudku vo veci Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/2/2015, teda za 21 mesiacov po 27,13 eur táto suma predstavuje spolu čiastku 569,73 eur a túto sumu súd prikázal uhradiť S. K. k rukám navrhovateľky do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky zamietol, nakoľko nie je t.č. možné zistiť aktuálny príjem a majetkové pomery S. K.. Z uvedeného dôvodu mu ani neuložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu, nakoľko navrhovateľke bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
17. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní ( § 362 ods. 1 CSP) odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje a nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno v zmysle § 365 ods. 1 CSP odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky, 2Pc/4/2017 5.
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§62 ods. 1 CMP)
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.