Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6Co-271-2016.pdf
PDF · 101.98 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/271/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej, v právnej veci žalobcov: 1. H. T., bytom S. XX, 2. Y. T., bytom S. XX, protižalovaným: 1. N. W. D., na neznámom mieste, 2. P. M., na neznámom mieste, 3. Q. M., na neznámom mieste, 4. P. M., na neznámom mieste, 5. U. M., na neznámom mieste, 6. Y. M., na neznámom mieste, 7. U. W., na neznámom mieste, 8. Q. W., na neznámom mieste, 9. Y. P., na neznámom mieste, 10. P. P., na neznámom mieste, 11. Y. P., na neznámom mieste, 12. E. P., na neznámom mieste, 13. Y. C., na neznámom mieste, 14. U. S., na neznámom mieste, 15. G. S., na neznámom mieste, 16. P. H., na neznámom mieste, 17. Q. S., na neznámom mieste, 18. U. H., na neznámom mieste, 19. U. S., na neznámom mieste, 20. U. S., na neznámom mieste, 21. Q. S., na neznámom mieste, 22. Y. M., na neznámom mieste, 23. P. C., na neznámom mieste, zastúpených Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, Bratislava, 24. U. S., nar. X.X.XXXX, bytom J. F. XXX, 25a. M. M., nar. XX.X.XXXX, bytom X., A. X. XXX/XX, XXb. P.. S. W., nar. XX.X.XXXX, bytom X., X. XXX/XX, 25c. P.. Y. M., nar. XX.X.XXXX, bytom J., X. T., XXXX Q. X. J. B, I., 26a. U. Q., nar. X.X.XXXX, bytom X., P. X. 2, 26b. Y. U., nar. X.XX.XXXX, bytom F., Q. XX, 26c. P. X., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX, o určenie vlastníckeho práva vydržaním, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 11.5.2016 č. k. 10C/400/2015-46 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Mení sa uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že nárok na náhradu trov konania žalovaným v 1. až 23. rade nepriznáva.
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Pán H. T. (ďalej aj ,,žalobca ) a pani Y. T. ( ďalej aj ,,žalobkyňa“) sa v predmetnom konaní domáhali určenia vlastníckeho práva k pozemku (ornej pôde EKN XXX na LV XXX)) v katastri obce S. a to s poukazom na dlhotrvajúci a nerušený stav držby (od roku 1968) po svojich predchodcoch, ktorí sa s ostatnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi mali v dávnej minulosti dohodnúť na tom, že predmetný pozemok pripadne predchodcom žalobcov. Okruh žalovaných na liste vlastníctva, ktorí boli označení za osoby na neznámom mieste vychádza ešte z údajov z pozemkovej knihy a v konaní ich zastupuje Slovenský pozemkový fond (ďalej aj ,,SPF“).
2.V priebehu konania bola žaloba zamietnutá a pri rozhodovaní o trovách konania otvorená právna otázka povinnosti platiť trovy tzv. ,,neisteným vlastníkom“ za stavu, ak už nie sú nažive. A práve fakt, že účastník konania nie je nažive, považoval odvolací súd vo svojom skoršom rozhodnutí za relevantnú v tom zmysle, že nežijúcemu účastníkovi nie je možné náhradu trov konania priznať, keďže nemá právnu subjektivitu. Preto v časti o trovách konania zrušil rozsudok súdu prvej inštancie (rozsudok odvolacieho súdu z 25.6.2013 č.k.6Co 118/2012-107). Na dovolanie Slovenského pozemkového fondu, podľa ktorého má nezistený vlastník spôsobilosť byť účastníkom konania ako osobitný subjekt, aj keď nežije, dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu (uznesenie NS SR z 25.2.2015
č.k.2Cdo 39/2014). Dovolací súd vytkol odvolaciemu súdu nepreskúmateľnosť a poukázal na procesnú podmienku konania - spôsobilosť byť účastníkom konania, ktorá zaniká smrťou.
3. Uznesením Krajského súdu v Prešove z 27.8.2015 č.k.6Co 89/2015-152 sa rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátila na nové rozhodnutie s právnym názorom, podľa ktorého súd prvej inštancie musí prioritne skúmať splnenie procesných podmienok konania vrátane právnej subjektivity žalovaných hoci majú status nezistených vlastníkov.
4. Žalobcovia pred súdom prvej inštancie zobrali žalobu späť s odôvodnením: cit.,, Dôvodom môjho späťvzatia je skutočnosť, že na liste vlastníctva je veľké množstvo spoluvlastníkov po ktorých je potrebné vykonať náhradné dedičské konanie a ukončením jedného dedičského konania nastupuje ďalšie dedičské konanie, medzi tým zomrú ďalší účastníci a teda okruh účastníkov súdneho konania sa stále mení, preto beriem svoj návrh späť do doby, kým na liste vlastníctva budú všetci známi vlastníci, z ktorými alebo uzatvorím zmluvu, alebo podám samostatný návrh na zrušenie spoluvlastníctva. V súčasnosti prebieha niekoľko dedičských konaní a sama ešte musím podať ešte niekoľko návrhov po príbuzných z J., preto nechcem zaťažovať súdy a rozhodla som sa zobrať svoj návrh v celom rozsahu späť, aby súd nemal zbytočné prieťahy v uvedenej súdnej veci.“
5.Súd prvej inštancie z dôvodu späťvzatia žaloby konanie zastavil a podľa §146 ods.2 Osp uložil žalobcom povinnosť uhradiť žalovaným ako nezisteným vlastníkom náhradu trov advokátky, ktorou sa dal zastupovať Slovenský pozemkový fond ( 372,26 eur).
6.Žalobcovia v odvolaní len proti výroku o trovách konania uviedli, že k späťvzatiu žaloby pristúpili z dôvodu, že žalovaní s najväčšou pravdepodobnosťou v čase začatia konania už neboli nažive, čo malo viesť súd k aplikácii § 146 ods.1 písm. c/ Osp. Skúmanie procesných podmienok mal súd vykonať ex offo. Zastupovanie nežijúcich osôb označili za odporujúce zákonu a priznanie náhrady trov konania za takýchto okolnosti ako odporujúce dobrým mravom. Trovy označili aj ako neúčelné, pretože, ak by sa boli skúmali procesné podmienky konania, súd mohol konanie zastaviť a trovy nemuseli vzniknúť. Uviedli tiež, že Slovenský pozemkový fond ako štátom vytvorený subjekt mal využiť dostatočné interné personálne kapacity, aby sa nemusel nechať zastupovať advokátom, čím opätovne poukázali na požiadavku účelnosti trov konania. Zdôraznili, že svoj problém sa pokúšali riešiť ešte pred podaním žaloby, no pre vysoký počet neznámych vlastníkov to nebolo pre nich možné a že sú obidvaja dôchodcovia s dôchodkami ako ich jediným príjmom a úhrada trov pre nich znamená vážny zásah do rodinného rozpočtu. Navrhli uznesenie vo výroku zmeniť a náhradu trov konania nepriznať.
7.Slovenský pozemkový fond sa k odvolaniu síce nevyjadril, no nemožno prehliadať podania, v ktorých zásadným spôsobom presadzuje nezistených vlastníkov ako osoby , ktoré majú subjektivitu aj keby neboli nažive (napr. vyjadrenie z 1.4.2016 . cit. ,,Nezisteným vlastníkom môže byť tak žijúca (existujúca, ako aj nežijúca osoba (neexistujúca)...“. Poukázal tiež na procesné zavinenie žalobcov, ktorí rozhodli o okruhu žalovaných.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) v rozsahu suspenzívneho (odkladného) účinku odvolania v jeho výroku o trovách konania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je opodstatnené. Odvolací súd postupoval a vec posudzoval podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).
9. Odvolací súd sa v zásade stotožňuje s názorom, že späťvzatím žaloby účastník zaviní zastavenie konania a v takomto prípade má v zásade hradiť trovy konania strane sporu, ktorej trovy vznikli a sú spojené s účelným uplatňovaním alebo bránením práva (§146ods.2 v spojení s § 142 ods.1 Osp §256 ods.1 v spojení s §251 Csp, porov.R 49/1993).
10. Na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd vzhľadom na okolností prípadu náhradu trov nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa a rovnako pre ich neúčelnosť. Trovy konania však súd neprizná, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (pôvodné ust. 150 Osp, de lege lata ust. §257 Csp).
11.Prípad žalobcov zďaleka nie je ojedinelý. Prípady, kedy sa osoby snažia vyrovnať s okruhom osôb zapísaných na liste vlastníctva, ktorí boli prevzatí z pozemkovej knihy, tiež nie sú jednoduché a niekedy náklady na zosúladenie skutočného stavu so stavom formálnym prevyšujú hodnotu samotného pozemku nehovoriac o starostiach s tým spojených (náhradné dedičské konania, dedičia v cudzine, neúmerné navýšenie počtu dotknutých osôb, zisťovanie pasívne legitimovaných osôb, zložité okolnosti spred polstoročia či dokonca aj celého storočia a ii).
12.Isteže možno stroho skonštatovať, že vlastníctvo zaväzuje a zainteresované osoby znášajú dôsledky stavu, ktorý privodili aj pasivitou ich predchodcovia. Málo sa však spomína podiel štátu a verejnej moci na takomto výsledku bez ohľadu na spoločenské zriadenie. Len vývoj samotnej právnej úpravy k vecným právam usporiadanie vzťahov mimoriadne komplikoval (staré uhorské obyčajové právo platné na území Slovenska do 1.1.1951 priznávalo význam aj ústnym dohodám pozemnoknižných spoluvlastníkov o reálnej podelení užívania pozemku s vlastníckymi účinkami; Ur.zb.853, stredný Občiansky zákonník účinný od 1.1.1951 do 31.3.1964 a v tom období deklaratórne zápisy v pozemkovej knihe, socialistická úprava vecných práv od 1.1.1964 do 1.1.1992 a v rámci nej zmena úpravy vydržania v roku 1983, trhová regulácia od 1.1.1992).
13.K (ne)záujmu o usporiadanie veci vrátane predmetného prípadu vôbec neprispelo niekoľko desaťročné zabranie súkromných pozemkov do kolektívneho užívania. Nemali by byť pochybnosti o zložitosti preukazovania dobromyseľnosti na účely oprávnenej držby. Po takmer storočí je takmer nemožné preukázať titul držby a preukazovať vzťahy, ktoré boli založené na neformálnych dohodách do roku 1951. Je veľmi nepravdepodobné, že by vysoký počet spoluvlastníkov užíval malú roľu, naopak je vysoko pravdepodobná neformálna dohoda spoluvlastníkov. Ide spravidla o vzťahy z dávnej minulosti a častokrát osoby, ktoré by mohli objasniť veci, už nie sú nažive. Dotknuté osoby pritom užívajú pozemok niekedy aj polstoročie bez sporov.
14.V predmetnej veci napríklad či už starosta obce, ale aj susedia potvrdili, že od nepamätí nikto iní ako rodina žalobcov sporný pozemok nerušene užíva (zápisnica z ohliadky čl.40 ). Žalobcovia vo svojich podaniach opisujú, čo všetko musia absolvovať, ak sledujú usporiadanie vlastníctva (dedičské konania, korešpondencia so známymi dedičmi v J., vybavovanie úmrtných listov, vysvetľovanie vzťahov z dávnej minulosti a ii) a starosti pribúdajú úmerne počtu osôb, ktorých základ má čiastočne archaisticky pôvod v pozemkovej knihe. Nie je pritom ničím výnimočným, že vlastníctvo pritom paradoxne popierajú nie miestní obyvatelia či obec ale subjekt, ktorý má paradoxne verejnoprávnu povahu. Nieže by sa nemalo trvať na princípoch držby či vydržania, no striktný prístup verejnoprávneho subjektu pri nelichotivom stave evidencie vlastníctva ornej a lesnej pôdy prevzatý z pozemkovej knihy, na ktorom nemalou mierou prispela práve verejná moc s nasadením advokáta proti dôchodcom vyvoláva pri otázke účelnosti trov otázniky. Pritom ako vidno v priebehu konania po zániku plnomocenstva pre advokáta (31.10.2012) aj sám SPF spracoval vecné podanie (úspešné dovolanie z 25.9.2013 , vyjadrenie z 1.4.2016)
15.Z hľadiska formálneho ide síce o prípustný stav, no z hľadiska účelnosti už nie raz aj z pozície či už najvyššieho súdu alebo ústavného súdnictva vyznela výhrada k neúčelnému prístupu a navršovaniu nákladov konania. Najmä je to citlivé, ak napriek všetkým okolnostiam takéto náklady majú platiť dôchodcovia. Teda inými slovami verejná moc, ktorá bez ohľadu na spoločenské zriadenie prispela k nelichotivému stavu evidencie vlastníctva nasadzuje advokáta proti dôchodcom, ktorí sa snažia vo veľmi zložitom a nákladnom procese v porovnaní s hodnotou ornej pôdy usporiadať evidenciu vlastníctva .
16. K účelnosti porov.
Ústavní soud již ve svých nálezech několikrát konstatoval, že u statutárních měst a jejich městských částí lze presumovat existenci dostatečného materiálního a personálního vybavení a zabezpečení k tomu, aby byla schopna kvalifikovaně hájit svá rozhodnutí, práva a zájmy, aniž by musela využívat právní pomoci advokátů. Nebude-li jimi v příslušném řízení prokázán opak, nejsou náklady na zastoupení advokátem
nákladem účelně vynaloženým [viz též nález sp. zn. III. ÚS 2984/09 ze dne 23. 11. 2010 (N 232/59 SbNU 365), dostupný též na <http://nalus.usoud.cz>]( II.US376/12 <http://kraken.slv.cz/II.US376/12>).
Nesprávnost v záhlaví citovaných rozhodnutí o náhradě nákladů řízení odůvodňuje stěžovatelka mimo jiné nálezem Ústavního soudu ze dne 9. 10. 2008 sp. zn. I. ÚS 2929/07 (viz výše, dostupným též stejně jako ostatní citovaná rozhodnutí Ústavního soudu na <http://nalus.usoud.cz>), ve kterém Ústavní soud konstatoval, že je všeobecně známo, že ústřední orgány státní správy mají zřízeny k výkonu právních agend příslušné právní (legislativní) odbory, zaměstnávající dostatečný počet odborných pracovníků, kteří jsou schopni zajišťovat ochranu zájmů České republiky před soudy. Podle názoru Ústavního soudu vyjádřeného v citovaném nálezu nebyl tedy důvod, aby za těchto okolností žalovanou stranu zastupoval, byť už jen v odvolacím řízení, advokát. Pokud se tak stalo, nelze za této situace na stěžovateli spravedlivě žádat, aby hradil žalované straně náklady řízení takto vzniklé, protože tyto náklady nelze považovat za "náklady potřebné k účelnému uplatňování nebo bránění práva" ve smyslu ustanovení § 142 odst. 1 občanského soudního řádu.
16. Obdobně konstatoval Ústavní soud ve stěžovatelkou zmíněném nálezu ze dne 13. 8. 2012 sp. zn. II. ÚS 2396/09 (viz výše), že u statutárních měst a jejich městských částí lze presumovat existenci dostatečného materiálního a personálního vybavení a zabezpečení k tomu, aby byly schopny kvalifikovaně hájit svá rozhodnutí, práva a zájmy, aniž by musely využívat právní pomoci advokátů. Nebude-li jimi v příslušném řízení prokázán opak, nejsou náklady na zastoupení advokátem nákladem účelně vynaloženým [viz též nález sp. zn. III. ÚS 2984/09 ze dne 23. 11. 2010 (N 232/59 SbNU 365)].
17. Ústavní soud ve svých rozhodnutí týkajících se otázky zastupování advokátem orgánů státní správy, ale i právnických osob zřízených státem současně upozorňoval, že při aplikaci uvedeného stanoviska je třeba vždy přihlédnout ke konkrétním okolnostem případu, neboť si lze představit, že předmětem sporu (jehož účastníkem je Česká republika) může být i právní problematika, která přímo nesouvisí s oblastí spravovanou ústředním orgánem státní správy, případně se jedná o právní problematiku velmi specializovanou, obtížnou, dosud neřešenou, problematiku s mezinárodním prvkem, vyžadující znalosti cizího práva, eventuálně jazykové znalosti apod. V takových případech lze shledat postup orgánu státní správy, který zvolí pro své zastupování advokáta, který se na danou problematiku např. specializuje, za adekvátní. Nicméně i v těchto případech je třeba při rozhodování o povinnosti k úhradě nákladů specifické okolnosti případu řádně odůvodnit [nález Ústavního soudu ze dne 6. 5. 2010 sp. zn. II. ÚS 3246/09 (N 104/57 SbNU 357), srovnej také nález Ústavního soudu ze dne 15. 12. 2011 sp. zn. I. ÚS 195/11 (viz výše)]( I.US4229/12).
„Všeobecný súd neporuší základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, ak navrhovateľovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ich nepovažuje za účelne vynaložené“, (ÚS SR II. ÚS 78/03).
17. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti výnimočne neprizná. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.
18.Ani sociálny aspekt pritom aplikačná prax nevylučuje z okruhu okolností, ktoré môžu predstavovať dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania. Dôležité je pritom posúdiť
aj sociálny aspekt na strane subjektu, ktorý by si mal trovy znášať sám. A tu by nemali existovať pochybnosti o neporovnateľných možnostiach Slovenského pozemkového fondu a žalobcov ako starobných dôchodcov. Odvolací súd teda nepopiera právnu možnosť aj zákonnému zástupcovi Slovenskému pozemkovému fondu ako komukoľvek inému zvoliť si advokáta, no zároveň nemožno nebrať do úvahy sociálny aspekt prípadu.
19.Odvolací súd zohľadnil vyššie uvedené dôvody (okolností prípadu, sociálny aspekt a neúčelnosť trov ) ako dôvody hodné osobitného zreteľa a trovy právneho zastúpenia, SPF nepriznal. Formalistickým prístupom sa môže javiť požiadavka SPF na trovy advokáta ako vecne správna, no podľa názoru odvolacieho súdu by priznanie tejto náhrady bolo nespravodlivé, ak ide o verejnoprávny subjektu, ktorý sa nechal zastupovať advokátom proti starobným dôchodcom aj keď sám reprezentuje verejnú moc, ktorá nemalou mierou prispela na neusporiadanom stave evidencie nehnuteľnosti. Z pohľadu bežného občana nerozhoduje, že SPF sám tento stav nespôsobil ale fakt, že na tomto stave participuje verejná moc bez ohľadu na spoločenské zriadenie a SPF je verejnoprávnym subjektom. Otázka, či by správne verejná moc nemala maximálnou možnou mierou občanom najmä pri ich dôchodcovskom statuse napomôcť usporiadať veci a nesťažovať im život ďalšími nákladmi. Bude samozrejme dôležité rozlišovať veci, kedy naozaj môže ísť na prvý pohľad o nečestné úmysly s hodnotnými pozemkami a kedy nasadenie advokáta má svoje racio; odvolaciemu súdu sa predmetná vec takou na prvý pohľad nejavila.
20.Pre úplnosť odvolací súd k otázke právnej subjektivity nezistených no nežijúcich osôb, ktorá sa javila ako kruciálna, poznamenáva, že sa stotožňuje so SPF v názore o význame zákonného zastupovania nezistených vlastníkov (§34 ods.14 zákona č.330/1995 Z.z.) a že v mnohých prípadoch práve takéto zastupovanie napomohlo usporiadať veci.
21. SPF argumentuje inštitútom nezisteného vlastníka ako špecifickým inštitútom, ktorý má právnu subjektivitu s odkazom na ust. § 19 Osp cit.,, Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Odvolací súd sa však nestotožňuje so SPF v názore, že oproti bežnému inštitútu zastúpenia má mať SPF procesné výsady do takej miery, že má oprávnenie zastupovať aj mŕtve osoby a že nič nebráni takýmto osobám, aj keď nie sú nažive , priznávať práva či dokonca ako nežijúcim im ukladať povinnosti. A to z jednoduchého dôvodu, že zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu takéto výsadne priznanie práva nevyplýva. Niet takejto explicitnej zákonnej úpravy a nenahrádza ju ani inštitút zákonného zastupovania . Naopak procesné právo nerobí žiadne rozdiely v procesných následkoch medzi nežijúcimi fyzickými osobami . Právna subjektivita a zastúpenie sú dve odlišné súkromnoprávne inštitúty. V tejto otázke je kódex striktný a práva a povinnosti priznáva iba žijúcim osobám. Výnimku predstavuje len tzv. nasciturus, ktorému sa priznávajú práva ako dedičovi za predpokladu, že sa narodí živé (§7 ods.1 OZ).
22. SPF poukazuje na negatívne dôsledky spojené s názorom odvolacieho súdu, ak by nemohol chrániť nezistených vlastníkoch. Ani s tým sa odvolací súd nestotožňuje, pretože ak tzv. nezistený vlastník nežije, nič nebráni v rovnakom rozsahu konať s neznámymi dedičmi po nezistenej osobe. Nevyznelo by to však až tak absurdne ako keď sa má konať s osobami staršími ako známy najstarší obyvateľ planéty alebo ako situácia, keď SPF striktne trvá na konaní s nezisteným vlastníkom, kým v rovnakom čase žalobcovia vyvolávajú po ňom ako nežijúcom dedičské konanie a oslovujú jeho dedičov (napr. O. t.č. Y. XXX,F.). Tiež vzniká otázka, dokedy by sa podľa názoru SPF mali nezistení vlastníci považovať za osoby s právnou subjektivitou. Či aj o ďalších napr. 30 rokov u tých , ktorí už v súčasnosti by boli starší ako verejne akceptovaný najstarší človeka planéty. Určité právne skutočnosti obsiahnuté v pozemkovej knihe umožňuje takmer s istotou považovať osoby už za nežijúce (napr. v predmetnej veci pri spoluvlastníkovi napr. žalovaná 1. N. W. D. dedila v roku 1897 bez poznámky maloletosti; v pzmnkn. záp. XX k.ú S. pod W spisu).Teda za takýchto okolnosti sa javí ako logickejšie a čo je dôležité s rovnakým právnym účinkom, zastupovanie nezistených vlastníkov ale ako nezistených dedičov po nezistených vlastníkoch. Dedičstvo sa nadobúda smrťou a ak ani dedičia nie sú známi rovnako ide o nezistených vlastníkoch. Žalobcovia síce rozhodli o okruhu žalovaných a zdá sa, že vychádzali z okruhu osôb zapísaných na liste vlastníctva, vovzťahu ku ktorým logicky existuje aj naliehavý právny záujem, no pri názore o právnej subjektivite neznámych vlastníkov bez ohľadu na vek je ich postup pochopiteľný.
23. Odvolací súd poznamenáva vyššie uvedený názor aj z dôvodu, že náhradu trov konania je možné priznať účastníkom konania len za predpokladu, že sú nažive (pórov. R 45/2003).
24.Aj keď dovolací súd v predmetnej veci status nezisteného vlastníka výslovne v odôvodnení svojho rozhodnutia neanalyzuje, dovolací súd o tejto otázke zjavne nepolemizuje a otázku právnej subjektivity uvádza ako prioritnú procesnú otázku a procesnú podmienku , ktorou sa súd musí zaoberať. Odvolací súd je jeho právnym názorom viazaný (§455 Cap).
25.Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania ako nespravodlivé a náhradu trov advokáta Slovenskému pozemkovému fondu nepriznal (§388 Cap). V odvolacom konaní trovy konania stranám sporu nevznikli a preto ich náhrada priznaná nebola (§396ods.1 v spojení s §255 ods.1 Csp ).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).