Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-267-2017.pdf
PDF · 74.47 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/267/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v spore žalobcu: Poštová banka, a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o. so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX/XXX, U. V., o zaplatenie 7.030,41 Eur (istiny) s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 14Csp/60/2016-43 zo dňa 1. marca 2017 - v zamietajúcej časti výroku a v časti výroku o náhrade trov konania a o späťvzatí odvolania v celom rozsahu, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolací súd odvolacie konanie z a s t a v u j e .
Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.8.2016 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu istiny vo výške 7.030,41 €, úroku vyčísleného ku dňu predčasnej splatnosti úveru vo výške 343,10 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 7.030,41 € od 16.1.2016 do zaplatenia a zmluvným úrokom vo výške 12,90 % ročne zo sumy 7.030,41 € od 25.4.2014 do zaplatenia. Žalobu postavil na tom skutkovom tvrdení, že so žalovaným dňa 20.8.2012 uzatvoril úverovú zmluvu
- pôžička na bývanie č. 3725923987, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 7.500,- €. Tento sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Keďže po čerpaní úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, poskytnutý úver riadne a včas nesplácal, ku dňu 24.4.2014 vyhlásil poskytnutý úver za predčasne splatný. Ku dňu predčasného zosplatnenia bola pohľadávka žalobcu pozostávala z dlžnej istiny vo výške 7.030,41 €, zmluvného úroku vo výške 343,10 e a bankových poplatkov vo výške 39,28 €. Po vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaný časť dlžnej sumy uhradil. V tomto konaní si uplatnil na zaplatenie zvyšnú časť dlžnej sumy pozostávajúcu z dlžnej istiny vo výške 7.030,41 €, zmluvného úroku vo výške 343,10 €, zmluvného úroku vo výške 12,90 % ročne z dlžnej istiny odo dňa nasledujúceho po predčasnom zosplatnení úveru do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej istiny od 16.1.2016 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil náhradu zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia.
2.1. Napadnutým zhora označeným rozsudkom Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie v spore takto rozhodol:
2.2. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.030,41 € spolu s úrokom vyčísleným do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 343,10 €, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 7.030,41 € od 16.1.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2.3. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
2.4. Žiadna zo strán sporu n e m á právo (nárok) na náhradu trov konania.
3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne:
4. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná len sčasti a tejto nie je možné v plnom rozsahu vyhovieť. Zo skutkového tvrdenia žalobcu nepopretého žalovaným mal za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 20.8.2012 úverovú zmluvu č. 3725923987. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 7.500,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať za podmienok uvedených v úverovej zmluve. Nakoľko žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej úverovej zmluvy neplnil, úver riadne a včas nesplácal, žalobca ku dňu 24.4.2014 predčasne zosplatnil úver a žalovaného vyzval na úhradu sumy zosplatneného úveru. Záväzok žalovaného, ktorý bol uplatnený v tomto konaní, žalobca vyčíslil nasledovne: dlžná istina vo výške 7.030,41 €, dlžný úrok vo výške 343,10 €. Nakoľko žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne vzniku, existencie a výšky tejto pohľadávky nepopieral, súd tieto skutkové tvrdenia žalobcu považoval za nesporné a žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd považoval za dôvodnú žalobu i v časti uplatneného úroku z omeškania počnúc odo dňa 16.1.2016 do zaplatenia, keď žalobca si úrok z omeškania uplatnil v súlade s ustanovením § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády č, 87/1995 Z.z.. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 12,90 % ročne z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po predčasnom zosplatnení úveru (t.j. od 25.4.2014) do zaplatenia, súd v tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú, keď vychádzajúc z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. z úradnej povinnosti prihliadol na existenciu skutočností oslabujúcich nárok veriteľa voči spotrebiteľovi. V tejto súvislosti súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (ktorej zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom), pretože týmto jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne stáva splatnou v celom rozsahu. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, vyhlásením splatnosti úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V danej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo žalovaného k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd (postupujúc podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.) žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia zamietol. Súd dopĺňa, že v žiadnom prípade nejde o poskytovanie nepatričnej ochrany nepoctivým dlžníkom, ale jeho záver vyplýva z výkladu vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov a na podporu svojej právnej argumentácie súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.09.2012, sp. zn. IV. ÚS 476/2012-14, kde ústavný súd považuje za ústavne akceptovateľný výklad rozhodnutia krajského súdu, keď po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru.
5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď s ohľadom na pomer úspechu a neúspechu strán sporu rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
6. Lehotu na plnenie súd určil v zmysle § 232 ods. 3 CSP.
7. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len žalobca domáhajúci sa jeho zrušenia, resp. zmeny tak, aby bolo vyhovené jeho žalobe v rozsahu nároku na zmluvné úroky vo výške 12,90 % ročne zo sumy 7.030,41 Eur od 25.04.2014 do zaplatenia a zároveň aby bol žalovaný zaviazaný na náhradu trov konania. Súdu prvej inštancie vyčítal to, že vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ určil, že nemá nárok na zmluvný úrok v čase po zosplatnení úveru, keďže rozsudok v tejto časti je v rozpore so zákonnou úpravou. Zmluvný úrok je odplatou (cenou) za poskytnutie finančných prostriedkov a tvorí tak
ekonomickú podstatu poskytovania finančných prostriedkov, ako predmet jeho podnikateľskej činnosti, nárok vyplýva z ustanovenia § 503 Obchodného zákonníka.
8. Podaním zo dňa 02.05.2017 učinil žalobca späťvzatie odvolania v celom rozsahu z dôvodu, že nemá záujem na prejednaní predmetnej veci v odvolacom konaní; žiadal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznať, nakoľko mu nevznikli. Späťvzatie odvolania súd prvej inštancie nadbytočne doručil žalovanému s výzvou, aby sa v lehote 10 dní vyjadril, či so späťvzatím odvolania súhlasí, pričom ak sa nevyjadrí, bude súd predpokladať, že námietky voči späťvzatiu odvolania nemá. Výzvu prevzal žalovaný 08.08.2017, na túto neodpovedal.
9. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP - Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z. z.). Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods. 1 CSP). Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods. 2 CSP).
10. Podľa ustanovenia § 369 ods. 3 CSP, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
11. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a vzhľadom k späťvzatiu odvolania žalobcom pred rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní, odvolací súd v zmysle citovaného ustanovenia § 369 ods. 3 CSP, odvolacie konanie zastavil, v dôsledku čoho potom už vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti preskúmavať nemohol.
12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že v odvolacom konaní nárok na náhradu trov žalovanému nepriznal, keďže mu v odvolacom konaní trovy nevznikli, keď z hľadiska procesného späťvzatím odvolania zastavenie odvolacieho konania zavinil žalobca.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).