Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sa/11/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Banská Bystrica, so sídlom Partizánska cesta 1, 975 62 Banská Bystrica proti žalovanej: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Krajská pobočka Banská Bystrica, so sídlom Skuteckého 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 937 874, za účasti ďalšieho účastníka: D. T., nar. XX.XX.XXXX, T. D. XX, XXX XX R. R., zat.: URBÁNI & Partners, s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, za ktorú koná JUDr. Ing. Michal Ševčík, konateľ a advokát, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej - Výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.06.2016, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovanej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., Krajskej pobočky Banská Bystrica, a to Výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 09. júna 2016 z r u š u j e.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca na tunajšom súde správnu žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., krajskej pobočky Banská Bystrica - Výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.06.2016, ktorým bola platiteľovi poistného D. T. (v procesnom postavení ďalší účastník konania) uložená povinnosť uhradiť pohľadávku z ročného zúčtovania (ďalej „RZ“) za rok 2015 vo výške 700,- Eur, ktoré ako nezákonné navrhoval zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP.

2. Poukázal na to, že v rámci súčinnosti podľa § 37 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre preveroval u žalovanej ako bol právne posúdený príjem, ktorý predstavuje vyplatená sporná suma 5.000,- Eur, z ktorej následne bolo platiteľovi poistného D. T. vyrubené dlžné poistné. Z podkladov predložených Všeobecnou zdravotnou poisťovňou prokuratúre dňa 10.01.2017 vyplýva, že sporná suma, z ktorej bolo určené poistné, a ktorá bola podľa obsahu podnetu D. T. vyplatená ako dividenda za rok 2003, teda nie ako kapitálový a ostatný príjem, bola Všeobecnou zdravotnou poisťovňou určená ako vymeriavací základ na výpočet poistného z kapitálového (§ 7 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v príslušnom znení) a ostatného príjmu (§ 8 tohto zákona). Prokuratúra ani z podkladov predložených poisťovňou nezistila, o aký konkrétny príjem poistenca išlo, a medzi ktorý z príjmov uvedených v ustanoveniach § 7 a § 8 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v príslušnom znení, by mala vyplatená suma dividendy patriť. Rovnako nie je zrejmé, prečo VZP neaplikovala ustanovenie § 10b ods. 1 písm. e) v spojení s § 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení.

3. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie, ktorým bola uložená povinnosť D. T. uhradiť pre VZP pohľadávku z RZ verejného zdravotného poistenia za rok 2015 vo výške 700,00 Eur je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.

4. Uvádzal že, z odôvodnenia rozhodnutia VZP o proteste vyplýva, že dividendy za rok 2003 a predchádzajúce roky vyplatené po 01.01.2011 (po účinnosti zákona č. 499/2010 Z.z.) nie sú dividendami podľa § 10b ods. 1 písm. e), a preto sa na ne nevzťahuje § 36 ods. 12 zákona o zdravotnom poistení, podľa ktorého platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého najskôr v účtovnom období, ktoré začalo po 01.01.2011. Podľa žalovanej sú dividendy zadefinované v § 10 písm. e) len tie príjmy, ktoré predstavujú podiel na zisku za účtovné obdobie od účinnosti zákona o dani z príjmov, t.j. po 01.01.2004. Podiely na zisku za predchádzajúce obdobie podľa neho nemožno považovať za dividendy v zmysle § 10b ods. 1 písm. e) zákona č. 580/2004 Z.z. z toho dôvodu, že toto ustanovenie odkazuje na § 3 ods. 2 písm. c) a § 5 ods. 7 písm. i) zákona o dani z príjmov, pričom podiely na zisku za účtovné obdobie predchádzajúce 01.01.2004 sú takými príjmami, na ktoré sa § 3 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov podľa prechodného ustanovenia § 52 ods. 24 uvedeného zákona nepoužije.

5. Podľa žalobcu z vyššie uvedeného vypláva, že žalovaná svoje rozhodnutie založila na zužujúcom výklade textu § 10b ods. 1 písm. e) zákona o zdravotnom poistení, ktorým činnosť zakladajúcu podiel na zisku v obchodnej spoločnosti za rok 2003 a predchádzajúce vylúčil z činností uvedených v § 10b ods. 1 písm. e) zákona č. 580/2004 Z.z. zakladajúcich nárok na príjmy, pre ktoré zákon prijal legislatívnu skratku dividendy.

6. Poukázal na závery rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/25/2014-46 zo dňa 12.09.2014, z ktorého vyplýva, že odkaz na iný právny predpis v poznámke pod čiarou má len informatívny charakter. Z § 10b ods. 1 písm. e) zákona č. 580/2004 Z.z. vyplýva, že príjem spoločníka, ktorý sa podieľa na jej základnom imaní, je medzi príjmami, pre ktoré zákonodarca použil skratku dividendy. Vzhľadom na zákaz retroaktivity zákonodarca súčasne so zmenou a rozšírením druhov príjmov, ktoré podliehajú plateniu povinného zdravotného poistenia zákonom č. 499/2010 Z.z. prijal prechodné ustanovenia § 36 ods. 12 tak, aby neboli postihnuté príjmy, ktoré boli výsledkom zárobkovej činnosti vykonanej pred jeho účinnosťou. Zužujúcim výkladom bol úmysel zákonodarcu zmarený. Súd poukázal na nutnosť prikloniť sa k ústavne konformnému výkladu právnej normy, pričom v danom prípade by výklad, k akému sa uchýlila žalovaná, je v rozpore s článkom 1 ods. 1, článkom 2 ods. 3 a s článkom 13 ods. 1 Ústavy SR, teda, nikomu nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá a ukladať povinnosti možno zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Ak teda nie je jednoznačné, že povinnosť zákonom daná je, potom ju nemožno uložiť. Nebolo by v súlade s princípom právneho štátu, keby bola ako zárobková činnosť podliehajúca plateniu povinného poistenia, zahrnutá činnosť vykonaná pred účinnosťou zákona.

7. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zotrvala na stanovisku uvedenom v odôvodnení rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu, t.j. na argumentácii uvedenej v bode 4 odôvodnenia tohto rozsudku.

8. Ďalší účastník konania sa v písomnom stanovisku k žalobe stotožnil so žalobcom.

9. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku, a to vo forme vyvesenia skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 31. októbra 2017, nakoľko k úkonu zverejneného plánovaného verejného vyhlásenia rozsudku sa nedostavili účastníci konania ani žiadna verejnosť (§ 137 ods. 3 druhá veta, ods. 4 SSP). Žiadny z účastníkov konania v zákone predpokladaným spôsobom nenavrhli, aby súd nariadil pojednávanie, pričom neboli zistené ani žiadne dôvody, pre ktoré by pojednávanie malo byť nariadené súdom v súlade s § 107 ods. 1 písm. b) až e) SSP, preto súd rozhodol bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP).

10. Po preskúmaní veci správny súd zistil, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože žalovaná vec nesprávne právne posúdila, čo vyústilo do zrušenia napadnutého výkazu nedoplatkov z 09.06.2016 č. XXXXXXXXXX súdom v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP.

11. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca obdržal podnet na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (výkazu nedoplatkov) žalovanej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., krajskej pobočky Banská Bystrica - Výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.06.2016.

12. Podávateľ podnetu Peter Halaj namietal, že za vymeriavací základ boli použité aj dividendy, ktoré odvodovej povinnosti nepodliehajú. Dividendy mal len do roku 2013. K otázke, že tieto dividendy nepodliehajú odvodovej povinnosti, už zaujal právny názor Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku č. k. 24S/25/2014-46 zo dňa 12.09.2014, právoplatným 05.11.2014. Povinnosť uhradiť pohľadávku z ročného vyúčtovania na verejné zdravotné poistenie za rok 2015 vo výške 700,00 Eur vychádza z nedostatočne zisteného skutočného stavu, podávateľovi podnetu nie je známe, odkiaľ VZP údaje zobrala.

13. Žalobca podal protest proti výkazu nedoplatkov pod č. KD178/16/6600-17 zo dňa 10.03.2017, ktorému Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava nevyhovela, a to rozhodnutím č. 1621353617/a,Z17347/2015 zo dňa 25.04.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.05.2017. Následne bola podaná predmetná správna žaloba na tunajšom súde.

14. Všeobecná zdravotná poisťovňa je oprávnená vydávať výkazy nedoplatkov, ktorými si môže uplatniť dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné. Z administratívneho spisu nebol zistení ďalší postup po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia - výkazu nedoplatkov.

15. Platiteľ poistného má v súlade s § 17a ods. 4 zákona o zdravotnom poistení právo podať námietky voči výkazu do 15 dní odo dňa doručenia výkazu. Ak platiteľ podá voči doručenému výkazu námietky a Všeobecná zdravotná poisťovňa im nevyhovie v celom rozsahu, VšZP do 30 dní od ich doručenia podá Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou návrh na vydanie platobného výmeru spolu s námietkami a stanoviskom k námietkam. Podaním návrhu na vydanie platobného výmeru, stráca výkaz nedoplatkov platnosť bez upovedomenia platiteľa poistného. Možno súhlasiť s konštatovaním, že zákonná podmienka na postup podľa § 17a ods. 1 nebola splnená, lebo poistenec nemal povinnosť platiť poistné z príjmu - dividendy vyplatenej za rok 2003.

16. Ak neboli podané námietky, výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť márnym uplynutím lehoty na ich podanie. O námietkach proti výkazu nedoplatkov rozhoduje zdravotná poisťovňa, ktorá výkaz vydala, a len v prípade, pokiaľ by námietkam nevyhovela, by podala návrh na vydanie platobného výmeru, o ktorom rozhoduje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Keďže protestom bol napadnutý výkaz nedoplatkov, príslušným orgánom na rozhodovanie o ňom, ak mu nemienil vyhovieť orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (pobočka), je odvolací orgán Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a nie odvolací orgán Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ako by tomu bolo len v prípade, pokiaľ by úrad vydal platobný výmer, a ten by bol napadnutý protestom prokurátora.

17. Podľa § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z.z.; zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu 23).

18. Podľa § 10b ods. 1 písm. e) zákona č. 580/2004 Z.z.; zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá podiel na zisku, vyrovnací podiel a podiel na výsledku podnikania, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov podľa osobitného predpisu okrem podielu na zisku akciovej spoločnosti alebo obdobnej obchodnej spoločnosti so sídlom v zahraničí, ktorej akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu a okrem podielu na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a podiel na zisku, ktorý je oslobodený od dane z príjmov podľa osobitného predpisu 24) (ďalej len "dividendy").

19. Podľa § 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z.z.; povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo po účinnosti tohto zákona.

20. Podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z.; predmetom dane nie je podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi okrem podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti; za obchodnú spoločnosť alebo družstvo sa považuje aj obdobná obchodná spoločnosť alebo družstvo so sídlom v zahraničí.

21. Podľa § 52 ods. 24 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov; ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c) a § 12 ods. 7 písm. c), podľa ktorého uvedené plnenia nie sú zdaňované, sa použije na podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, na vyrovnacie podiely a na podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Ak podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 plynie od 1. apríla 2004 daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, je príjmom zo zdroja na území Slovenskej republiky zdaňovaným daňou vyberanou zrážkou ( § 43); tento príjem nie je predmetom dane, ak plynie daňovníkovi so sídlom v členskom štáte Európskej únie, ktorý má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 25% priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie. Ak podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 plynie daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou od subjektu, ktorý má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie, a tento daňovník má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 25% priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie, tento príjem odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nie je predmetom dane.

22. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a argumentácie žalovanej vo vyjadreniach podaných v tomto konaní je zrejmé, že žalovaná zastáva názor, že z § 52 ods. 24 zákona č. 595/2003 Z.z. vyplýva, že pod príjmy podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov je možné zaradiť len podiely zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti zákona o dani z príjmov (po 01.01.2004). Skutočnosť, že podiely zo zisku za zdaňovacie obdobie do roku 2003 sú predmetom dane, je potrebné vykladať v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 52 ods. 24 zákona o dani z príjmov. Podiely zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobia do 31.12.2003 sa zdaňujú sadzbou dane platnou v zdaňovacom období, v ktorom sa vyplácajú. Pri zdaňovaní a posudzovaní týchto príjmov je potrebné prioritne vychádzať z ustanovenia § 52 ods. 24 zákona č. 595/2003 Z.z. Z uvedeného vyplýva, že nejde o príjmy podľa ustanovenia § 3 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov, a z toho dôvodu nejde ani o dividendy v zmysle zákona č. 580/2004 Z.z., a nie je možné na posúdenie týchto príjmov z pohľadu platenia poistného na verejné zdravotné poistenie prihliadať na § 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z.z. Tieto podiely zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobia do roku 2003 sa naďalej zdaňujú a pokladajú za príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov, a teda tvoria aj vymeriavací základ na zdravotné poistenie (§ 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z.z.).

23. Podľa žalovanej zákonodarca v oboch zákonoch jednoznačne odlíšil a upravil tieto dva druhy príjmu, a to dividendy v zmysle zavedenej legislatívnej skratky v § 10b ods. 1 písm. e) zákona č. 580/2004 Z.z. a podiely zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobia do roku 2003 (jednak z pohľadu ich zdanenia, a jednak z pohľadu povinnosti platiť poistné z týchto príjmov).

24. Správny súd sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalobcu, ktorou odôvodňoval žalobné body. Žalobca podstatnú časť tejto argumentácie prevzal z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/25/2014-46 zo dňa 12. septembra 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

05.11.2014. V súlade s § 139 ods. 4 SSP má súd prihliadať na ustálenú rozhodovaciu prax, a na túto odkázať v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalovaná v stanovisku k žalobe nespochybnila závery tohto rozsudku v tom zmysle, že by došlo k jeho zrušeniu, resp. ohľadom danej problematiky by došlo k prijatiu iného právneho názoru, ktorý by mal byť pre súd pri rozhodovaní v tejto veci záväzný. Za daných okolností správny súd nevidí dôvod, aby sa odklonil od záverov vyslovených v rozsudku tunajšieho súdu, keďže sa jedná o skutkovo rovnakú vec, na ktorú sa aplikujú rovnaké právne predpisy v rozhodnom znení.

25. V zhode so skôr vysloveným právnym názorom v rozsudku 24S/25/2014 zo dňa 12.09.2014, právoplatným dňa 05.11.2014, správny súd konštatuje, že žalovaná svoje rozhodnutie založila na zužujúcom výklade textu § 10b ods. 1 písm. e) zákona č. 580/2004 Z.z., ktorým činnosť zakladajúcu podiel na zisku v obchodnej spoločnosti za rok 2003 a predchádzajúce vylúčil z činností uvedených v § 10b ods. 1 písm. e) zakladajúcich nárok na príjmy, pre ktoré zákon prijal legislatívnu skratku dividendy, v dôsledku čoho na príjmy žalobcu neaplikoval § 36 ods. 12 zákona o zdravotnom poistení.

26. Pokiaľ žalovaná poukázala na ustanovenie § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2000 Z.z. a na poznámku pod čiarou k tomuto ustanoveniu č. 23, a pokiaľ žalovaná poukázala na ustanovenie § 10b ods. 1 písm. e) tohto zákona a poznámku pod čiarou k tomuto ustanoveniu č. 24, k tomuto súd poznamenáva, že odkaz na iné zákony uvedený v právnom predpise má len informačný charakter a tieto iné zákony sa nestávajú súčasťou predpisu, ktorý na ne takto odkazuje.

27. Súčasne so zmenou a rozšírením druhu príjmov, ktoré podliehajú plateniu povinného poistenia na verejné zdravotné poistenie, prijaté novelou zákona č. 499/2010 Z.z. bolo zároveň prijaté prechodné ustanovenie § 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z.z. tak, aby neboli postihnuté príjmy, ktoré boli výsledkom zárobkovej činnosti vykonanej pred účinnosťou zákona. V zhode so stanoviskom žalobcu súd zastáva názor, že pokiaľ nebol akceptovaný výklad žalovanej, bol by tento úmysel zákonodarcu zmarený.

28. Ku spornému výkladu žalovanej je potrebné súhlasiť s konštatovaným záverom v žalobe, že pokiaľ zákon pripúšťa rozdielny výklad, je vždy nevyhnutné, aby sa orgán verejnej moci priklonil k tomu výkladu, ktorý je súladný s Ústavou Slovenskej republiky. Podľa článku 2 ods. 3 Ústavy SR, každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Podľa článku 13 ods. 1 Ústavy SR, povinnosť možno ukladať zákonom alebo na základe zákona v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Je neudržateľný taký právny názor, že by bolo možné ukladať fyzickej alebo právnickej osobe povinnosť len na základe nejasného výkladu zákona. Ak nie je v zákone jednoznačne určené, že povinnosť zákonom je daná, potom takúto povinnosť nemožno uložiť.

29. Z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci súd zrušil výkaz nedoplatkov ako nezákonné rozhodnutie v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Poznamenáva, že v zmysle § 17a ods. 8 zákona č. 580/2004 Z.z. mohol zrušiť výkaz nedoplatkov aj zdravotná poisťovňa z vlastného podnetu. Vzhľadom na výsledok ročného zúčtovania ( stĺpec 11) súd nepovažoval za potrebné vec vrátiť žalovanej po zrušení veci na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP), napokon zrušiť napadnuté rozhodnutie bez ďalšieho („zrušiť s bodkou“), t.j. po zrušení rozhodnutia vec nevrátiť na ďalšie konanie žalovanej, vyplýva aj zo žalobného petitu.

30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. c) SSP, podľa ktorého platí, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola podaná prokurátorom.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od

doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.