Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/467/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcov: 1. T. D., E.. XX.XX.XXXX, I. S. Č.. XXX, 2. S. D., E.. XX.XX.XXXX, I. W. I. Č.. XX, Ž., 3. U.. A. Š., E.. XX.XX.XXXX, I. O. Č.. X, D., 4. A. D., E.. XX.XX.XXXX, I. P. Č.. X, D., 5. O. E., E.. XX.XX.XXXX, I. T. Z. G. Č.. XX, D., zastúpených JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, proti žalovaným: 1. Mesto Košice, Trieda SNP č. 48/A, Košice, 2. TJ ŠPORTVÝROBA Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rastislavova č. 104, zast. JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Šoltésovej č. 5, o odstránenie neoprávnenej stavby a zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 04.05.2016 č.k. 15C/252/1994 - 413 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalobcom p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalovanému v 2. rade nepriznal náhradu trov konania.

2. Toto uznesenie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že svojím rozsudkom zo dňa 02.04.2009 č.k. 15C/252/1994 -279 určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. Košice - Severné mesto, pôvodne zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXXX W. Z. Č.. XXXXX, K. S. Y. E. P. Č.. XXXXX tak, ako je táto vyznačená v geometrickom pláne na zriadenie vecného bremena k nehnuteľnostiam, patria do dedičstva po nebohej A. D., E.. XX.XX.XXXX W. Y. XX.XX.XXXX. Zároveň zriadil časovo neobmedzené vecné bremeno v prospech žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade k uvedenej parcele a časť žaloby o náhradu za zariadenie vecného bremena vylúčil na samostatné konanie. V prevyšujúcej časti žalobu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade zamietol s tým, že o trovách konania účastníkov rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Konštatoval, že Krajský súd v Košiciach svojím rozsudkom zo dňa 21.12.2010 pod č.k. 1Co/129/2009 - 345 zmenil rozsudok vo vyhovujúcom výroku tak, že žalobu zamietol a potvrdil rozsudok v zamietavom výroku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 09.02.2011 (v III. výroku) a 05.06.2009 (vo výrokoch II., IV. a V.). Ďalej konštatoval, že svojím uznesením zo dňa 24.10.2013 rozhodol o trovách konania tak, že účastníkom ani štátu nárok na ich náhradu nepriznal. Na základe odvolania odvolací súd uznesením zo dňa 30.04.2014 (č.l. 393 spisu) zrušil uznesenie vo výroku o trovách konania medzi žalobcami a žalovaným v 2. rade a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Na základe toho pridržiavajúc sa právneho názoru odvolacieho súdu vyzval žalovaného v 2. rade, aby sa vyjadril k trovám právneho zastúpenia. Tento písomným podaním doručeným súdu dňa 24.10.2014 vyčíslil svoje trovy konania vo výške 1.765,09 eur. S poukazom na výsledok konania vo veci samej, kde bola žaloba zamietnutá, považoval žalovaného v 2. rade za úspešnú procesnú stranu a konštatoval, že v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. by mu aj patrila náhrada trov konania. Dospel však k záveru, že v konaní sú preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa a preto v súlade s ust. § 150 ods. 1 O.s.p. úspešnému žalovanému náhradu trov konania

nepriznal. Za tieto dôvody hodné osobitného zreteľa považoval charakter konania a skutočnosť, že v čase podania žaloby, ako aj dlho potom, nebola otázka vzťahu reštitučných predpisov a všeobecných predpisov súdnou praxou riešená tak, ako v súčasnosti a preto sa žalobcovia mohli dôvodne domnievať, že sú v práve. Za takýchto okolností považoval za spravodlivé rozhodnutie tak, aby si každý z účastníkov konania znášal svoje trovy sám.

3. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný v 2. rade. Tento žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a žalovanému v 2. rade priznať náhradu trov konania vo výške 3.140,21 eur a z titulu trov odvolacieho konania vo výške 321,98 eur. V odvolaní uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie aplikoval na rozhodnutie o trovách konania ust. § 150 os. 1 O.s.p., mal za to, že ide o nesprávne právne posúdenie. V odvolaní vykonal výklad ust. § 142 ods. 1 O.s.p. ohľadne práva úspešného účastníka na náhradu trov konania, vrátane trov jeho právneho zastúpenia advokátom. Má za to, že sa tak realizuje zámer zákona, aby účastník, ktorý spor nevyvolal alebo sa v ňom úspešne bránil, nemusel zo svojho znášať trovy konania. Je to súčasne sankciou proti účastníkovi, ktorý vyvolal bezdôvodný spor alebo ho neúspešne viedol. Má za to, že pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa podľa § 150 os. 1 O.s.p. je treba prihliadnuť na osobné, majetkové a iné pomery všetkých účastníkov, teda nie len toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy konania. Má však za to, že vzhľadom na výnimočnosť povahy tohto postupu je nutné, aby rozhodnutie vychádzalo z dokonale zisteného skutkového stavu a bolo riadne odôvodnené. Úspešnému účastníkovi nemožno náhradu trov konania nepriznať len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodovania o určitom druhu nároku. Má za to, že súd z tohto hľadiska neposúdil celý komplex okolností relevantných pre rozhodovanie o trovách konania. Postup súdu považuje za neustále „vychádzanie v ústrety“ žalobcom zo strany okresného súdu.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia. Títo žiadali napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Vo vyjadrení uviedli, že sa stotožňujú so záverom súdu prvej inštancie o trovách konania. Sú toho názoru, že tento sa vyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami vyplývajúcimi z aplikácie ust. § 150 O.s.p. Majú za to, že súd jasne uviedol, z akého dôvodu nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania a v čom vidí dôvody hodné osobitného zreteľa. Majúc za to, že povinnosťou súdu v zmysle citovaného ustanovenia je vyporiadať sa nie iba s majetkovými, sociálnymi a osobnými, ako aj zárobkovými pomermi účastníkov, ale má povinnosť skúmať aj otázku, aké okolnosti viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde, ich postoj a ich postoj v konaní.

5. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

6. Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

8. Odvolací súd v súlade s citovanými prechodnými ustanoveniami preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 380 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade nie je dôvodné. Súd prvej inštancie sa správne vyporiadal s otázkou náhrady trov konania účastníkov a aj správne rozhodol, pokiaľ žalovanému v 2. rade nepriznal ich náhradu, aj keď odvolací súd správnosť tohto rozhodnutia zakladá na iných dôvodoch.

9. Konanie pred súdom prvej inštancie vo veci samej sa uskutočnilo a aj konečné rozhodnutie bolo vydané v čase účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, teda O.s.p.

10. Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti náhrady trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

11. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že podľa tejto procesnej úpravy súd rozhoduje o náhrade trov konania na návrh. Táto právna úprava vychádza zo zásady, že účastník sa má o svoje procesné práva starať, a to vo vlastnom záujme a súčasťou tejto starostlivosti je aj jeho procesný návrh na náhradu trov konania. Za takýto návrh možno považovať akúkoľvek požiadavku samotného účastníka

konania buď v žalobe alebo v priebehu konania priznať náhradu trov. Z uvedeného vyplýva, že na to, aby sa priznala náhrada trov konania je potrebné navrhnúť, pred rozhodnutím vo veci samej aj výrok o náhrade trov konania. Bez prednesenia takéhoto procesného návrhu účastníkovi nevznikne nárok na priznanie náhrady trov.

12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že tak samotný žalovaný v 2. rade ako účastník konania ale ani jeho právny zástupca JUDr. Jozef Sotolář, advokát, ktorý ho v konaní zastupoval až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, takýto procesný návrh na náhradu trov konania nepodal a z toho vyplýva, že mu súd ani nemohol z tohto dôvodu náhradu trov konania priznať. Procesný úkon spočívajúci v podaní návrhu na rozhodnutie o trovách konania nemožno zamieňať s povinnosťou účastníka vyčísliť trovy konania najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Takáto povinnosť totiž je daná iba tomu účastníkovi, ktorému sa prisudzuje náhrad trov konania. Pokiaľ teda nedošlo k podaniu návrhu na rozhodnutie o trovách konania, a teda tieto trovy nie sú účastníkovi prisúdené, nie je aktuálnou ani jeho povinnosť na vyčíslenie trov konania.

13. S poukazom na tieto dôvody považuje odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým žalovanému v 2. rade nepriznal náhradu trov konania za vecne správne a preto ho v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

14. Odvolací súd je toho názoru, že na správnosti takéhoto záveru nemení nič ani skutočnosť, že nová procesná úprava účinná od 01.07.2016 už neukladá účastníkovi procesnú povinnosť podať návrh na náhradu trov konania a o tejto náhrade rozhoduje súd aj bez návrhu. Pokiaľ bolo totiž rozhodnutie o trovách konania viazané na podanie procesného návrhu a v čase do rozhodnutia vo veci samej žalovaným v 2. rade takýto návrh podaný nebol, vyplýva pre druhú procesnú stranu (žalobcov), ktorí neboli v konaní úspešní, procesné právo zakladajúce zbavenie sa ich povinností za náhradu trov konania žalovanému v 2. rade a takéto ich právo zostáva zachované v zmysle prechodných ustanovení Civilného sporového poriadku. Z tohto dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že na rozhodnutie o trovách konania nemožno aplikovať ustanovenia nového procesného predpisu.

15. Žalobcovia boli v odvolacom konaní (čo sa týka rozhodnutia o trovách konania) úspešní, preto im v súlade s ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. patrí náhrada trov odvolacieho konania. O týchto trovách rozhodne súd prvej inštancie osobitným rozhodnutím.

16. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.