Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-532-2016.pdf
PDF · 91 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/532/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr.Adriany Murínovej, v právnej veci žalobkyne E. Š., P. L. I., O. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá č. 21, proti žalovanej Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 968,-eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 24.8.2016 č.k. 11C 317/2016-35 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 968,-eur, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť súdny poplatok štátu a vyslovil, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobkyne titulom bezdôvodného obohatenia.
3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobkyňa uzatvorila so žalovanou dňa 15.7.2013 zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov v sume 1.000,-eur a ktorú sa žalobkyňa zaviazala splatiť v 12-mesačných splátkach po 164,-eur tak, že celkovo mala uhradiť žalovanej sumu 1.968,-eur. Rozhodcovský súd Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom v Karlovoveské rameno č. 6, Bratislava rozsudkom zo dňa 24.11.2015 zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanej sumu 686,-eur s prísl. a trovy konania. Uvedený rozhodcovský rozsudok bol zrušený a to vo veci sp.zn. 10Csr 1/2016 zo dňa 11.4.2016. V uvedenom rozhodnutí súd vyslovil názor, že zmluva o úvere, ktorú žalobkyňa so žalovanou uzavrela je bezúročná a bez poplatkov pre ust. § 11 zák.č. 129/2010 Z.z.. Žalobkyňa preto v konaní požaduje zaplatenie sumy 968,-eur s 5,05 % úrokom z omeškania titulom bezdôvodného obohatenia žalovanej. Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa doposiaľ zaplatila na poskytnutom úvere sumu 820,-eur, 328,-eur, 686,-eur a 134,-eur, teda v celkovej sume 1.968,-eur. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobkyne je dôvodný. Podľa jeho názoru zmluva o úvere je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované týmto ustanovením. V zmluvách o úvere nie je uvedené výška, počet ani termín splatnosti ani len samotných splátok a nie je uvedený termín ich splatnosti. Súd považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú podmienku, ako to má na mysli ust. § 53 ods. 5 Obč. zákonníka. Súd v tejto súvislosti poukázal na ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch podľa ktorého, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, okrem iných aj písm. k/, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úroku a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia, tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v zmluvách o úvere súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere považoval za platnú, avšak poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd preto dospel k záveru, že žalovaná mala v súlade s § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. b/ zákona, nárok je len na plnenie, ktoré poskytla žalobkyni v sume 1.000,-eur. Bol teda toho názoru, že žalobkyňa v konaní preukázala, že žalovaná sa na jej úkor bezdôvodne obohatila, keď pri úvere poskytnutom vo výške 1.000,-eur v splátkach prijala spolu sumu 1.968,-eur a to v rozsahu sumy 968,-eur.
4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 C.s.p. vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná.
5. Výrok o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok odôvodnil súd s poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Z.z..
6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom a vo výroku o trovách konania a o povinnosti zaplatiť súdny poplatok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. V odvolaní žalovaná uviedla, že dňa 15.7.2010 uzatvorila so žalobkyňou ako podnikateľom zmluvu o úvere, na ktorú nie je možné aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, keďže o spotrebiteľa v tomto prípade nejde. Zmluvy boli uzatvorené medzi dvomi podnikateľskými subjektami. Ďalej namietal, že nemá povinnosť preukázať na čo žalobkyňa použila peniaze, ale na aký účel boli poskytnuté. Má teda za to, že súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal s predmetnou otázkou a len povrchne bez vykonania dokazovania sa priklonil k tvrdeniam žalobkyne. Žalobkyňa nemienila použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu a preto nie je spotrebiteľom. Vzájomný právny vzťah účastníkov je teda obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa vôbec nie je namieste. Úver si žalobkyňa vzala za účelom podnikania, čím bola vyňatá spod pozitívneho vymedzenia pojmu spotrebiteľ. Argumentáciu súdu, ktorým rozhodol o neprijateľnosti zmluvných podmienok považuje žalovaný za nepostačujúcu. Taktiež poukázal na nedostatočné odôvodnenie rozsudku a jeho následnú nepreskúmateľnosť. Podľa jeho názoru z odôvodnenia rozsudku nie je vôbec zrejmé, prečo súd rozhodol o vydaní čiastky zaplatenej nad rámec istiny. Ďalej žalovaná bola toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Odmieta, aby z jej strany došlo k bezdôvodnému obohateniu.
8. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov konania.
9. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
10. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že poskytnutý úver žalovanou žalobkyni považoval za bezúročný a bez poplatkov, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobe vyhovel. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.
11. K odvolaniu žalovanej je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že úver poskytnutý žalobkyni nie je spotrebiteľským úverom a teda nemožno ho považovať za bezúročný a bez poplatkov.
12. Podľa § 227 ods. 1 C.s.p. doručený rozsudok, ktorý nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.
13. Podľa § 228 ods. 1 C.s.p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.
14. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
15. Podľa § 193 C.s.p. súd je viazaný rozhodnutím Ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím Ústavného súdu SR alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
16. Podľa § 194 ods. 1 C.s.p. otázku, v ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.
17. Podľa § 194 ods. 2 C.s.p. ak bolo o otázke podľa ods. 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.
18. V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa sa v konaní domáha zaplatenia sumy 968,-eur s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia. Tomuto konaniu predchádzalo konanie vedené medzi tými istými účastníkmi na Okresnom súde Rožňava pod sp.zn. 10CSr 1/2016 v ktorom sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno č. 6 zo dňa 24.11.2015 sp.zn. SR 01156/15. V uvedenom konaní súd návrhu žalobkyne vyhovel a zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, pričom v dôvodoch okrem iného konštatoval, že účastníci uzatvorili dňa 15.7.2013 zmluvu o úvere, ktorá však nemá náležitosti požadované ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., preto úver podľa § 11 ods. 1 písm.a/ zák.č. 129/2010 Z.z. považoval za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň súd konštatoval, že úver bol poskytnutý žalobkyni na osobnú spotrebu a preto sa jedná o spotrebiteľský úver.
19. Právoplatným súdnym rozsudkom o zrušení rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 24.11.2015 sp.zn. SR 01156/15 pre účastníkov tohto konania nastali účinky uvedené v ust. § 228 ods. 1 C.s.p. čím sa založila prekážka právoplatne rozhodnutej veci (§ 230 C.s.p.). Uvedené rozhodnutie je exekučným titulom . Účinky tohto právoplatného rozhodnutia sa vzťahujú nielen na účastníkov konania, ale jeho výrok je tiež záväzný pre súdy a iné štátne orgány a to aj vtedy, ak ako predbežnú otázku posudzujú právny vzťah medzi týmito účastníkmi, ktorý sa vyriešil uvedeným právoplatným súdnym rozhodnutím.
20. Je teda zrejmé, že v právoplatne skončenom konaní vedenom na Okresnom súde Rožňava pod sp.zn. 10 CSr 1/2016 došlo právoplatným súdnym rozsudkom k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého aj tento nárok žalobkyňa v konaní odvodzuje, preto súd bol v tomto konaní pri zodpovedaní predbežnej otázky týmto vyriešením viazaný. Nesmel preto vychádzať z iného záveru ohľadom dôvodov pre ktoré zrušil rozsudok Rozhodcovského súdu medzi tými istými účastníkmi, než ako v tomto ich právnom vzťahu už bolo právoplatne rozhodnuté.
21. Zistenie súdu v konaní 10Csr 1/2016 o práve právoplatným rozsudkom neprejaví sa preto iba negatívnym vymedzením, že o tej istej veci nemôže súd znova konať a rozhodovať, t.j. len skúmanie tejto stránky právoplatnosti, ale má aj ďalší aspekt a je ním prejudicialita spájaná s právoplatným rozsudkom, to znamená, že ak už raz súdom v predošlom občianskom súdnom konaní s konečnou platnosťou medzi účastníkmi bola vyriešená otázka hmotnoprávneho vzťahu, nemôže súd neskôr v inom (novom) súdnom konaní medzi tými istými účastníkmi posudzovať ju inak, ako otázku predbežnú. Bráni tomu ust. § 228 ods. 1 C.s.p., ktoré vo vzťahu k ust. § 194 ods. 2 C.s.p. znamená osobitnú procesnú úpravu; z nej vyplýva súdu povinnosť v prípade riešenia predbežnej otázky považovať za záväzné právoplatné súdne rozhodnutie o takejto otázke. Objektívne vymedzenie záväznosti rozhodnutia o prejudiciálnej otázke je také, že súd v novom konaní musí rešpektovať prejudiciálne účinok právoplatného rozhodnutia u tých istých účastníkoch.
22. Prejudicialita vyplýva v danej veci z toho, že vo veci vedenej na Okresnom súde Rožňava pod sp.zn. 10CSr 1/2016, ktoré bolo právoplatne skončené súd vychádzal z názoru o neprijateľnosti zmluvných podmienok, spočívajúcich v bezúročnosti úveru a bez poplatkov, preto treba takéto vyriešenie hmotnoprávneho vzťahu medzi tými istými účastníkmi považovať za konečné a záväzné. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, ak v konaní znova právne neposudzoval právoplatným rozsudkom už vyriešenú otázku hmotnoprávneho vzťahu účastníkov.
23. Keďže súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore účastníkov, nie je vonkoncom rozhodujúce (podstatné), či súd v právoplatne skončenom konaní správne alebo nesprávne právne posúdil priznaný nárok. Klásť si otázku, či civilný súd v predošlom konaní vec správne alebo nesprávne právne posúdil, je nielen zbytočné, takáto otázka je úplne nepatričná (nemá byť prečo položená), so zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia je akokoľvek „nové“ právne posudzovanie právoplatného súdneho rozhodnutia v inom (ďalšom) konaní tých istých účastníkov vylúčené (neprípustné). Iné riešenie by znamenalo, že súd môže porušiť viazanosť uloženú mu zákonodarcom v citovanom ust. § 228 ods. 1 O.s.p..
24. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovanou uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 25. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 C.s.p. podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalobkyne, preto odvolací súd uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
26. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).