Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-227-2016.pdf
PDF · 120.02 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/227/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr,. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. nad R., F. XXX/XX, zast. JUDr. Martinou Fabianovou, Advokátska kancelária Vranov nad Topľou, Nám. Slobody 6 o zaplatenie 2.641,16 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu i žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 13C/439/2014-166 zo dňa 21.06.2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby čo do zvyšku.
M e n í rozsudok v ostatnej napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1.915,92 Eur v splátkach tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.836,98 Eur v splátkach po 41,81 Eur mesačne, ktoré splátky sú splatné do 20-teho dňa toho, ktorého mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.915,92 Eur v splátkach po 41,81 Eur mesačne, ktoré splátky sú splatné do 20-teho dňa v mesiaci na adrese žalobcu počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku a to pod následkami straty výhody splátok. Čo do zvyšku žalobu zamietol. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ust.§ 3, § 39, § 101, § 103, § 111, § 52 ods.1,2, § 53 ods.1,2,3,5 a 10, § 517 ods.1,2, § 524 ods.1,2 a § 525 ods.2 Občianskeho zákonníka, ust.§ 497 Obchodného zákonníka, ust.§ 1 ods.2, § 7 ods.1, § 9 ods.2, § 11 ods.1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. a ust.§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že Slovenska sporiteľňa, a.s. ako banka a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 27.06.2012 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „úverová zmluva“ ). Podľa článku. I. úverovej zmluvy - Základné podmienky, predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi ako privátnemu klientovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto úverovej zmluve. Dlžník bol povinný za podmienok dohodnutých úverovej zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve. Na základe
úverovej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver v sume 2.450 eur, ako spotrebný úver na čokoľvek, ktorý sa žalovaný zaviazal ako dlžník splácať v mesačných splátkach po 41,81 Eur a to v 120 mesačných splátkach k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru bola určená na deň 20.07.2022, pričom úroková sadzba predstavovala ku dňu podpisu zmluvy 11,90 % ročne a ročná percentuálna miera nákladov 15,85 %. Ako inkasný účet a účet pre poskytnutie úveru bol určený účet XXXXXXXXX/XXXX. Celková čiastka spojená s úverom predstavovala 4.760,07 Eur.
4. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 04.07.2014 adresovaným žalovanej spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca oznámila postúpenie pohľadávky voči nej na žalobcu ako postupníka.
5. Listom zo dňa 24.07.2014 žalobca žalovanej oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 24.07.2014 a poskytol žalovanej lehotu na úhradu dlžnej čiastky do 08.08.2014.
6. Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 27.06.2014 zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1076/2014/CE. Podľa článku V. bod 5.1 predmetom zmluvy je dohoda zmluvných strán o odplatnom postúpení pohľadávok a to so všetkými právami, ktoré sú spojené s postupovanými pohľadávkami a za podmienok uvedených v tejto zmluve.
7. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
8. Ako je zrejmé zo zmluvy o úvere, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 120 mesiacov. Začiatok plynutia premlčacej doby je potrebné stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
9. Jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne od ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní niektorú zo splátok. Nepremlčanými splátkami tak sú splátky splatné tri roky spätne od podania žaloby, teda splátky splatné po 17.10.2011, žaloba bola podaná dňa 17.10.2014. Keďže v danom prípade bola splatnosť jednotlivých splátok dohodnutá k 20. dňu v mesiaci, nepremlčanými splátkami sú tie, ktoré sú splatné odo dňa 20.10.2011, pričom je zrejmé, že žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie splátok splatných od 20.08.2014, teda len nepremlčané splátky.
10. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá úverová zmluva, z ktorej nárok bol na žalobcu postúpený, čím je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní. Ako súd už uviedol vyššie, jednalo sa o zmluvu spotrebiteľskom úvere, ktorej náležitosti obsahuje ustanovenie § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch. Jednou z podstatných náležitosti zmluvy tak ako ich vyžuje zákon je aj uvedenie termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov s tým, že súčasne je v ust. § 11 ods. 1 písm. a) spojená s nesplnením tejto povinností sankcia a teda, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
11. Zároveň dokazovaním mal za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška celkovej mesačnej splátky bez rozdelenia istiny a úrokov. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/220/2014 zo dňa 27.11.2014. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o
spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov a v ďalšom sa nezaoberal poplatkom za poskytnutie úveru a ani poplatkom za správu úveru.
12. Podľa názoru súdu na tom nemení nič ani skutočnosť, že právny predchodca si splnil svoju povinnosť tak ako mu vyplývala z ust. § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a žalovanej poskytol informácie v súlade s ods. 2 prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý je uvedený v prílohách č. 3 zákona a v neposlednom rade ani skutočnosť, že v zmysle bodu 14 časť I. č. I. zmluvy by právny predchodca na požiadanie žalovanej ako dlžníka bezplatne vyhotovil výpis o splátkach formou amortizačnej tabuľky, tak ako túto predložil súdu až v priebehu konania.
13. Čo sa týka namietaného rozporu ohľadom uvádzanej výšky ročnej percentuálnej miery nákladov RPMN, žalobca predložil súdu výpočet v zmysle prílohy č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch pričom uviedol, že vzhľadom na zložitosť výpočtu nie je možné tento uskutočniť na kalkulačke, ale len prostredníctvom zložitých aproximačných metód, ktorými sa dá náročne dopracovať k výsledku s tým, že podľa ním vykonaného prepočtu za použitia vo vyjadrení uvedených veličín ako ich predpokladá aj zákon určil RPMN tak ako bola uvedená v zmluve vo výške 15,85 %. Žalovaná súdu predložila informatívne prepočty, podľa ktorých by mala byť RPMN vyššia, pričom vychádzal zo sumy splátky 41,81 Eur, pričom žalobca použil pre výpočet sumy splátky po odrátaní splátky na poistenie, teda v sume 39,63 Eur.
14. Ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa § 19 ods. 1 zákona podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.
15. Vzhľadom na skutočnosť, že nie je v možnostiach súdu vykonať výpočet RPMN iným spôsobom ako informatívnym ( tak ako boli predložené aj právnou zástupkyňou žalovanej ) prostredníctvom portálov zaoberajúcich sa danou problematikou ako aj na skutočnosť, že s prípadnou nesprávne uvedenou RPMN v neprospech spotrebiteľa sú spájané rovnaké dôsledky porušenia povinností v zmysle § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch ako pri nesplnení povinností týkajúcej sa náležitosti zmluvy ako ich súd uzavrel vyššie, súd v súlade so zásadu hospodárnosti konania nevykonal ďalšie dokazovanie ohľadom tejto skutočnosti.
16. Žalovaná je tak povinná zaplatiť iba sumu 1.915,92 Eur, ktorá suma je rozdielom medzi sumou zo strany žalobcu reálne poskytnutou 2.450 Eur a vykonanými úhradami 534,08 Eur vrátane sumy uhradenej na poplatok za poistenie úveru ako sa ním bude zaoberať nižšie, preto súd v tejto časti uplatnený nárok považoval za dôvodný a žalovanú zaviazal na zaplatenie tejto sumy a čo do zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
17. Čo sa týka dojednania poistenia s čl. III. časť II. zmluvy o úvere pod bodom 3 - prehlásením, že podpisom úverovej zmluvy súhlasí s poistením súd má za to, že poistenie tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu poistenia, nepredložil súdu žiaden doklad preukazujúci vznik poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí. Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak ako bolo uvedené v predmetnej zmluve bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaná sa pre poistenie nerozhodla po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Takto žalovanej vznikla povinnosť platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť predstavujúcu poistenie. Súd mal za to, že ide o dojednanie spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto žalovanou vykonané úhrady na túto položku v rámci splátok započítal na istinu.
18. Žalovaná v neposlednom rade namietala, že právny predchodca žalobcu pred uzavretím zmluvy nekonal s odbornou starostlivosťou tak ako mu to ukladalo ust. § 7 zákona.
19. Súd prvej inštancie vyhodnotil konanie pôvodného veriteľa a dospel k záveru, že len samotné posúdenie obratov na účte klienta - žalovanej, nie je konaním s odbornou starostlivosťou tak ako to predpokladá citované ustanovenie § 7 ods. 1 zákona. Súd má totiž za to, že pre posúdenie schopnosti splácať nepostačuje len zistenie príjmov dlžníka, kde aj žalovaná potvrdila, že na osobný účet bola zasielaná tak jej mzda ako aj manžela, ale je najmä potrebné zistiť prípadné ďalšie záväzky dlžníka,
resp. klienta, ktoré v konečnom dôsledku nie vždy musia byť zrejmé ani z pohybov na účte, keďže poukázanie či následné úhrady zo záväzkových vzťahov s inými subjektmi či už bankového alebo nebankového charakteru nemusia byť vykonávané prostredníctvom tohto účtu, aj keď to nie je vylúčené. Vyjadrenie žalobcu zabezpečené od pôvodného veriteľa potom v konečnom dôsledku potvrdzuje vyjadrenie žalovanej, že na poskytnutie úveru jej postačovala preukázať svoju totožnosť a že veriteľ v ďalšom vychádzal z príjmov poukazujúcich na účet. Pôvodný veriteľ dokonca v čl. 7 VOP ako banka mal potvrdiť prijatie listín preukazujúcich schopnosť klienta schopnosť splácať úver tak ako boli príkladmo uvedené v bode 7.1.1. a taktiež bolo pôvodnému veriteľovi dané oprávnenie aj kedykoľvek počas trvania úverového vzťahu preverovať schopnosť klienta splácať úver ( bod 7.2.2. VOP ). Taktiež pod požiadavku takého konania vzhľadom na už uvedené ohľadom ďalších záväzkov dlžníka nemožno subsumovať, resp. ho považovať za konanie s odbornou starostlivosťou posúdenie kreditných položiek na účte dlžníka bez akejkoľvek ďalšej výpovednej hodnoty.
20. Vzhľadom na záver o nekonaní pôvodného veriteľa s odbornou starostlivosťou, s ktorým konaním na druhej strane nie je spojená okamžitá povinnosť vrátiť celý poskytnutý úver, súd zaviazal žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy v splátkach po 41,81 Eur, teda v sume pôvodne dojednaných splátok.
21. Posledným nárokom žalobcu bol nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy 2.641,16 Eur od 13.08.2014 do zaplatenia. Ako už súd uviedol vyššie má za to, že v dôsledku nekonania pôvodného veriteľa s odbornou starostlivosťou nie je oprávnený žalobca ako terajší veriteľ žiadať od žalovanej ako spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, teda podľa názoru súdu vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru sa nestala splatnou celá suma a keďže súd žalovanú zaviazal na platenie v mesačných splátkach tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, žalovaná sa nedostala do omeškania, preto je nárok žalobcu na úrok z omeškania v celom rozsahu nedôvodný a v tejto časti, úroku z omeškania, žalobu zamietol.
22. V prípade splnenia podmienok podľa § 11 ods. 2 zákona v ďalšom zákonodarca nerieši otázku splatenia úveru, preto súd pre zachovanie rovnováhy vzájomných práv a povinností pri určení povinnosti žalovanej ako dlžníka platiť v splátkach súčasne toto podmienil istým druhom ochrany práv veriteľa - žalobcu pre prípad, že splátky nebudú riadne uhrádzané a to stratou ich výhody.
23. Súd nevykonal ďalšie dokazovanie v súvislosti s otázkou skúmania bonity žalovanej, resp. konania veriteľa s odbornou starostlivosťou, nakoľko mal za to, že ak by pôvodný veriteľ disponoval prípadnými listinami tak by ich poskytol žalobcovi, na ktorého bola postúpená pohľadávka ako aj práva s ňou spojené a to najmä s odkazom na ustanovenie čl. VIII. Zmluvy o postúpení pohľadávok, v ktorom sa ako postupca zaviazal odovzdať žalobcovi ako postupníkovi originály zmluvnej dokumentácie.
24. Výrok o trovách konania odvodnil súd prvej inštancie ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia.
25. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a to v časti úrokov z omeškania a v časti, v ktorej súd povolil žalovanej splácať dlžnú sumu v splátkach. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca sa nestotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, podľa ktorého posúdenie obratov na účte klienta nie je konaním s odbornou starostlivosťou veriteľa tak ako to predpokladá ust.§ 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v dôsledku čoho veriteľ v tomto konaní nie je oprávnený dožadovať sa okamžitej povinnosti vrátiť celý poskytnutý úver na základe čoho súd zaviazal žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy v splátkach po 41,81 Eur a ustálil, že žalovaná sa nedostala do omeškania a nárok žalobcu na úrok z omeškania je v celom rozsahu nedôvodný. Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety uvedenej v § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi, tým nie je dotknuté ust.§ 17 ods.7. V zmysle ust.§ 11 ods. 2
zákona, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa§ 7 ods.1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Na základe uvedeného sa žalobca nestotožňuje so záverom súdu, že konanie s odbornou starostlivosťou veriteľa sa na účely ust.§ 7 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch považuje také konanie veriteľa, na základe ktorého skúma nielen príjmy dlžníka, ale najmä jeho ďalšie záväzky. Ak by bol úmysel zákonodarcu takýto výklad predmetného ustanovenia, tak by ho pretavil priamo do znenia uvedeného ustanovenia, v ktorom by stanovil, že veriteľ má brať do úvahy nielen dobu, na ktorú poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru, ale aj ďalšie záväzky dlžníka. Ani samotná žalovaná nespochybňovala v čase uzavretia zmluvy svoju schopnosť platiť poskytnutý úver na základe čoho je jej námietka nedostatku odbornej starostlivosti právneho predchodcu žalobcu pri posudzovaní jej schopnosti platiť úver absurdná. Žalobca poukázal na skutočnosť, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. Účelom ochrany spotrebiteľa v žiadnom prípade nemôže byť zbavenie spotrebiteľa akejkoľvek zodpovednosti za záväzkové vzťahy, do ktorých vstupuje. Žalobca zastáva názor, že uvedený spôsob posúdenia schopnosti splácať úver spotrebiteľom je posúdením s odbornou starostlivosťou v zmysle ust.§ 7 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak žalobca opakovane tvrdil, aj v priebehu konania schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver právny predchodca žalobcu pred uzavretím zmluvy posúdil na základe obratov žalovanej na jej osobnom účte. Nemožno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nie je v konaní oprávnený vyžadovať od žalovanej jednorazové splatenie úveru a žalovaná sa nedostala do omeškania. Preto navrhol, aby odvolací súd v napadnutom rozsahu preskúmal rozsudok a v zmysle ust.§ 388 Civilného sporového poriadku ho zmenil tak, že zaviaže žalovanú na úhradu sumy 1.915,92 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.915,92 Eur od 13.08.2014 do zaplatenia prizná žalobcovi náhradu trov konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca si uplatnil aj trovy odvolacieho konania vo výške 76,05 Eur.
26. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie aj žalovaná. Poukázala na skutočnosť, že neprijateľnou podmienkou je aj ustanovenie úverovej zmluvy, ktoré veriteľovi umožňuje inkasovať prvú splátku a poplatok už pri poskytnutí úveru. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.11.2012 sp.zn. 18Co/109/2011. Na základe uvedeného má za to, že súd mal odpočítať od poskytnutej sumy úveru vo výške 2.450,- Eur aj spracovateľský poplatok vo výške 79,- Eur jednorázovo, ktorý ako vyplýva z úverového účtu bol uhradený z poskytnutého úveru v deň poskytnutia úveru a nebol uhradený priamo žalovanou. Vo výpise z úverového účtu je spracovateľský poplatok uvedený ako debetná operácia. Žalovanej bola reálne poskytnutá iba suma 2.371,- Eur. Iba s touto sumou mohla disponovať, a preto iba uvedenú sumu je povinná vrátiť. Súdu boli v konaní predložené a preukázané nepriaznivé sociálne a majetkové pomery žalovanej v zmysle § 138 O.s.p. (§ 254 C.s.p.). Preto má žalovaná za to, že súd mal v danom prípade určiť výšku splátky v primeranej výške a to 25,- Eur mesačne. Následne žalovaná poukázala na znenie ust.§ 7 ods.1 a § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Má za to, že veriteľ nesplnil svoje povinnosti stanovená v § 7 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch a nekonal s odbornou starostlivosťou pri zisťovaní majetkových pomerov žalovanej a jej schopnosti splácať úver, pričom mal informácie o jej platobnej neschopnosti, o príjmoch rodiny, príjem žalovanej bol vo výške minimálnej mzdy a o existencií ďalších úverov. Súd vyhodnotil uvedené skutočnosti ako konanie, ktoré je v rozpore s odbornou starostlivosťou tak, ako to predpokladá ust.§ 7 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Znenie ust.§ 11 ods.2 Zákona o spotrebiteľských úveroch nevylučuje, aby súd sankcionoval uvedené konanie zamietnutím žaloby, aby ponechal na dohode veriteľa a dlžníka spôsob splatenia dlžnej čiastky. Na základe uvedeného žalovaná navrhla, aby súd zmenil rozhodnutie v zmysle ust.§ 388 C.s.p. a návrh v celom rozsahu zamietol alebo alternatívne, aby žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.836,92 Eur v splátkach po 25,- Eur mesačne, ktoré splátky sú splatné do 20-teho dňa v mesiaci na adrese žalobcu počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku a to pod následkami straty výhody splátok. Zároveň, aby bola uložená povinnosť žalobcovi nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania.
27. Rovnopis odvolania a výzva na vyjadrenie boli doručené žalobcovi dňa 26.08.2016 a žalovanej dňa 24.08.2016. Vyjadrenia podané neboli.
28. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p., s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 C.s.p.).
29. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p. a § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 13.10.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné.
30. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odvolacie námietky žalobcu sú iba zhrnutím jeho právnej argumentácie predostretej v priebehu konania na súde prvej inštancie, pričom na tie súd prvej inštancie rozumným a primeraným spôsobom vo svojom rozhodnutí reagoval. Naproti tomu v priebehu odvolacieho konania žalobca nepredostrel relevantný argument, teda argument majúci súvis s prejednávanou vecou, a ktorý by bol súčasne takej povahy, že by mohol priniesť pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie. V tejto súvislosti odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie poukazuje na ust.§ 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z., z ktorého vyplýva, že veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcou v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa, prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. I odvolací súd má za to zhodne s názorom súdu prvej inštancie, že samotné posúdenie obratov na účte klienta - žalovanej nie je konaním s odbornou starostlivosťou tak ako to predkladá ust.§ 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. Záver súdu prvej inštancie, že pre posúdenie schopnosti splácať nepostačuje len zistenie príjmu dlžníka, kde aj žalovaná potvrdila, že na osobný účet bola zasielaná tak jej mzda, ako aj jej manžela zodpovedá pravidlám formálnej logiky a do takej úvahy súdu prvej inštancie nemá právo odvolací súd zasahovať. Skutočne konanie pôvodného veriteľa nemožno kvalifikovať ako konanie s odbornou starostlivosťou. Preto s týmto konaním nie je spojená okamžitá povinnosť vrátiť celý poskytnutý úver. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne uložil žalovanej splácať úver v splátkach vo výške 41,81 Eur, tak ako boli pôvodne dojednané. Aj keď v dôsledku nekonania pôvodného veriteľa s odbornou starostlivosťou nie je oprávnený žalobca ako terajší veriteľ žiadať od žalovanej ako spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a teda i podľa názoru odvolacieho súdu vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru nenastala sa splatnou celá suma, splátky vo výške 25,-Eur mesačne tak ako požadovala žalovaná vo svojom odvolaní považuje odvolací súd vzhľadom na výšku dlžnej sumy za neprimerané. Preto v tejto časti považuje odvolací súd i odvolaciu námietku žalovanej za nedôvodnú.
31. Za nedôvodnú považuje odvolací súd i odvolaciu námietku žalobcu čo do zamietnutia žaloby vo vzťahu k úroku z omeškania. V odôvodnení súdu prvej inštancie v tejto časti rešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie. Je jednoznačne preskúmateľné prečo súd prvej inštancie v tejto časti žalobu zamietol. Jedná sa o úrok z omeškania z dlžnej sumy 2.641,16 Eur od 13.08.2014 do zaplatenia. Súd prvej inštancie jasne uviedol, že v dôsledku nekonania pôvodného veriteľa s odbornou starostlivosťou nie je oprávnený žalobca ako terajší veriteľ žiadať od žalovanej ako spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, tak ako to i odvolací súd konštatuje vyššie. Teda podľa názoru súdu prvej inštancie, ale i odvolacieho súdu vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru sa nestala splatnou celá suma. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na platenie dlžnej sumy v mesačných splátkach, teda žalovaná sa nedostala do omeškania, tak ako to má na mysli ust.§ 517 ods.1,2 Občianskeho zákonníka. Preto správne súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol.
32. Za oprávnenú považuje odvolací súd námietku žalovanej čo do inkasovania poplatku už pri poskytnutí úveru. Z obsahu spisu vyplýva, že skutočne právny predchodca žalobcu inkasoval spracovateľský poplatok vo výške 79,- Eur jednorazovo od žalovanej, ako to vyplýva z úverového účtu, bol tento uhradený v deň poskytnutia úveru a nebol uhradený priamo žalovanou. Skutočne vo výpise
z úverového účtu je spracovateľský poplatok uvedený ako debetná operácia a žalovanej bola reálne poskytnutá iba suma 2.371,- Eur. Preto je žalovaná povinná zaplatiť iba sumu 1.836,92 Eur. Súd prvej inštancie sám konštatoval a odvolací súd s týmto názorom súhlasí, že úver je bezúročný a bez poplatkov a že v ďalšom sa nezaoberal poplatkom za poskytnutie úveru. Zabudol ho však odpočítať od priznanej sumy žalobcovi.
33. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu dal vo svojom rozhodnutí odpoveď na podstatné argumenty strán sporu, pričom, podľa názoru odvolacieho súdu boli garantované práva strán na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalobcu, teda súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom neznamená, že došlo k porušeniu práva strán na spravodlivé súdne konanie.
34. Žiada sa odpovedať i na ďalšiu odvolaciu námietku žalovanej, ktorá žiadala alternatívne žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Poukázala na ust.§ 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré nevylučuje, aby súd sankcionoval konanie, ktoré nebolo vykonané s odbornou starostlivosťou zamietnutím žaloby a aby ponechal na dohode veriteľa a dlžníka spôsob splatenia dlžnej čiastky. I v tejto časti odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, ktorý poukázal na zachovanie rovnováhy vzájomných práv a povinností strán sporu, pričom plnenie v splátkach podmienil istým druhom ochrany práv veriteľa, teda žalobcu pre prípad, že splátky nebudú riadne uhrádzané a to stratou ich výhody a aj keď posúdenie schopnosti splácať zo strany právneho predchodcu žalobcu nebolo dostatočné, teda išlo len o zistenie príjmov dlžníka, kde aj žalovaná potvrdila, že na osobný účet bola zasielaná tak jej mzda, ako aj mzda manžela. Odvolací súd má za to, že sankcia vo forme zamietnutia žaloby, v danom prípade by bola neprimeraná a prísna. Uvedená skutočnosť vyplýva z obsahu odôvodnenia rozsudku.
35. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby čo do zvyšku a zmenil rozsudok v ostatnej napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1.915,92 Eur v splátkach tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.836,92 Eur v splátkach po 41,81 Eur mesačne, ktoré splátky sú splatné do 20-teho dňa toho, ktorého mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Keďže súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie nerozhodoval, nerozhodoval o týchto trovách ani odvolací súd. Rozhodol však o trovách odvolacieho konania podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s ust.§ 255 ods.2 C.s.p. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, žalovaná mala úspech len čiastočný čo do sumy 79,- Eur, preto odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.
36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.