Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/126/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: Henrich Ravas - Agrovest, Rybky 111, IČO: 33 516 243, zastúpený: Advokátska kancelária Kurucová, s.r.o., Hurbanova 486/2, Senica, proti žalovanému: Slovak Productions s.r.o., Mierová 83, Bratislava, IČO: 31 424 830, o zaplatenie 3.223,26 eur, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 26. apríla 2016 č.k. 8Cb/30/2009-280, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 07.05.2013 č.k. 8Cb/30/2009-213 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.223,26 eur s 13 % úrokom z omeškania od 01.08.2006 do zaplatenia s tým, že o trovách konania rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, voči ktorému rozsudku podal žalovaný odvolanie a Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 29.04.2014 č.k. 21Cob/156/2013-263 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

2. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 26.04.2016 č.k. 8Cb/30/2009-280 pri rozhodovaní o trovách konania uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi k rukám právneho zástupcu žalobcu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2.076,17 eur a iných trov konania v sume 193,39 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania a zároveň rozhodol aj o trovách odvolacieho konania v zmysle § 224 ods. 3 a 4 O.s.p. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania dospel k záveru, že žalobcovi nemožno priznať odmenu za úkon právnej služby úprava žalobného petitu zo dňa 06.11.2006, nakoľko ide o úkon, pri ktorom splnomocnený zástupca žalobcu opravil v žalobnom petite chybne uvedenú výšku úrokov z omeškania, a preto uvedený úkon nepovažoval za účelný. Ostatné trovy boli podľa názoru súdu prvej inštancie uplatnené a vyčíslené v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z., a preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z iných trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 193,39 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 2.076,17 eur a to za 11 úkonov právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., § 14 ods. 1 písm. a), b), c), d) a § 14 ods. 5 resp. 6 resp. 8 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. účinnej do 30.06.2013: 1. prevzatie a príprava zastúpenia - 121,15 eur, 2. písomné podanie na súd - návrh 121,15 eur, 3. písomné podanie na súd - vyjadrenie k odporu 121,15 eur, 4. účasť na pojednávaní dňa 01.03.2010 - 121,15 eur, 5. písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 12.05.2010 121,15 eur, 6. účasť na pojednávaní dňa 19.01.2012 - 121,15 eur, 7. účasť na pojednávaní dňa 20.03.2012 - 121,15 eur, 8. účasť na pojednávaní dňa 04.12.2012 - 121,15 eur, 9. účasť na pojednávaní dňa 05.02.2013 - 121,15 eur, 10. účasť na pojednávaní dňa 16.04.2013 - 121,15 eur, 11. písomné podanie na súd - vyjadrenie

k odvolaniu zo dňa 17.06.2013 121,15 eur, režijný paušál v sume 78,57 eur v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. (2 úkony v roku 2006 á 5,44 eur, 1 úkon v roku 2009 á 6,95 eur, 2 úkony v roku 2010 á 7,21 eur, 3 úkony v roku 2012 á 7,63 eur, 3 úkony v roku 2013 á 7,81 eur), cestovné výdavky v sume 84,41 eur v zmysle § 16 ods. 4 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. (cesta na pojednávanie a späť dňa 01.03.2010, dňa 04.12.2012 a dňa 16.04.2013 na trase Senica - Piešťany a späť osobným motorovým vozidlom značky Mercedes E220CDI, spotreba PHM 7,9 l/100 km - vzdialenosť 96 km pri navrhovateľom uplatnenej cene PHM vo výške 1 euro (pojednávanie zo dňa 01.03.2010), vzdialenosť 102 km pri žalobcom uplatnenej cene PHM vo výške 1,44 eur (pojednávania zo dňa 04.12.2012), vzdialenosť 102 km pri žalobcom uplatnenej cene PHM vo výške 1,39 eur (pojednávanie zo dňa 16.04.2013) a sadzby základnej náhrady za 1 km vo výške 0,18 eur - žalobca si uplatnil základnú sadzbu za 1 km v nižšom rozsahu než aká by mu patrila, no súd mu nemohol priznať viac ako žiadal), náhradu za stratu času v sume 304,68 eur v zmysle § 17 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. (4 polhodiny x 12,02 eur - pojednávanie dňa 01.03.2010, 4 polhodiny x 12,71 eur - pojednávanie dňa 19.01.2012, 4 polhodiny x 12,71 eur - pojednávanie dňa 20.03.2012, 4 polhodiny x 12,71 eur - pojednávanie dňa 04.12.2012, 4 polhodiny x 13,01 eur - pojednávanie dňa 05.02.2013, 4 polhodiny x 13,01 eur - pojednávanie dňa 16.04.2013) a 19% DPH za úkony do 12.05.2010 (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - návrh, písomné podanie na súd - vyjadrenie k odporu, zastúpenie na pojednávaní dňa 01.03.2010, písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 12.05.2010) a za režijný paušál k nim, spolu vo výške 121,22 eur a 20 % DPH za úkony od 12.05.2010 (zastúpenie na pojednávaní dňa 19.01.2012, zastúpenie na pojednávaní dňa 20.03.2012, zastúpenie na pojednávaní dňa 04.12.2012, zastúpenie na pojednávaní dňa 05.02.2013, zastúpenie na pojednávaní dňa 16.04.2013, písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 17.06.2013) a za režijný paušál k nim, spolu vo výške 154,64 eur v zmysle § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., tak ako si DPH právny zástupca žalobcu si uplatnil.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že má za to, že s prihliadnutím na výšku pohľadávky sú trovy konania, resp. trovy právneho zastúpenia neprimerané voči vymáhanej pohľadávke. Napriek tomu, že sa nejedná o drobný spor, resp. iný dôvod na základe ktorého by súd prihliadal na takúto skutočnosť a teda automaticky pristupoval k úprave výšky trov právneho zastúpenia úspešného účastníka v konaní, má za to, že aj v tejto situácii ide o prípad hodný osobitného zreteľa, a preto žiada, aby súd zohľadnil námietku žalovaného ohľadom neprimeranej výšky priznaných trov právneho zastúpenia a aby titulom moderačného práva znížil trovy právneho zastúpenia na primeranú výšku, teda aby trovy krátil.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne a priznal mu trovy odvolacieho konania. Žalobca uviedol, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadny hodnoverný dôkaz ani skutočnosť, ktorá by odôvodňovala použitie ustanovenia § 150 O.s.p., keď práve žalovaný zavinil, že sa spor ťahal od roku 2006, čím vznikali náklady spojené s uplatňovaním práva. Trovy, ktoré vznikli boli dôvodné, nakoľko žalovaný popieral svoju právnu a záväzkovú povinnosť a odmietal uhradiť žalobcovi faktúru. Trovy právneho zastúpenia sú adekvátne a primerané výške pohľadávky a dĺžke sporu, ktorú zavinil žalovaný. Žalobca od začiatku tvrdil, že žalovaný je pasívne legitimovaný a je povinný zaplatiť predmetnú faktúru. Žalovaný túto skutočnosť popieral a snažil sa svoju zodpovednosť preniesť na jeho talianského partnera.

5. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného uviedol, že zotrváva na podanom odvolaní, keď podľa jeho názoru vyjadrenia žalobcu sa týkajú meritórneho rozhodnutia nie rozhodnutia o trovách konania. Žalovaný považuje neprimeranosť trov právneho zastúpenia voči pohľadávke za zrejmý dôvod hodný osobitného zreteľa, na ktorý by mal súd v zmysle § 150 O.s.p. a § 251, § 252, § 257 C.s.p. prihliadať a na základe čoho by malo dôjsť k úprave priznanej výšky trov právneho zastúpenia.

6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že s vyjadrením žalovaného nemôže súhlasiť, nakoľko neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by vo svojom odvolaní nespomenul. Jeho vyjadrenie je nadbytočné, nakoľko len zopakoval dôvody svojho odvolania. Vzhľadom na okolnosti prípadu, postoj strán sporu, na dôkaznú situáciu bolo o trovách konania a právneho zastúpenia rozhodnuté správne a tieto boli účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie ich práva. Trovy právneho zastúpenia v takej výške, ako ich súd priznal, spôsobil žalovaný svojim postojom k predmetu sporu, jeho odvolaniami a popieraním existencie právneho záväzku. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi ak by žalobca musel znášať trovy konania a právneho zastúpenia, hoci mal v konaní plný úspech. Povinnosť nahradiť trovy

konania podľa § 251 C.s.p. nezahŕňa všetky trovy, ale iba tie ktoré boli potrebné na účelne uplatňovanie alebo bránenie práva. Za situácie, keď nárok žalobcu v konaní bol sporným, trovy právneho zastúpenia advokátom v zásade nemožno považovať za neúčelne trovy konania, pretože pri zásade rovnosti strán sporu platí, že každá strana sporu sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, teda aj advokátom. Žalovaný nárok žalobcu neuznal, na svoje právne zastúpenie si zvolil advokáta, a preto trovy konania v súvislosti s právnym zastúpením žalobcu boli vynaložené účelne. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS-125/2010 zo dňa 23.03.2010, z ktorého možno vyvodiť, že určenie rozsahu trov, ktoré sú primerané voči pohľadávke je výsledkom úvahy súdu, pričom zaujal názor, že neprimeranosť trov môže spočívať v tom, že ich výška prekračuje hodnotu pohľadávky. V danom prípade sú trovy konania a právneho zastúpenia primerané výške pohľadávky a dĺžke sporu a boli efektívne využité na uplatnenie a bránenie práva.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti uzneseniu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods.2 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolania žalovaného je čiastočne dôvodné.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bol postup súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania v zmysle ust. § 142 ods.1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, keď žalovaný v odvolaní namietal, že podľa jeho názoru ide o prípad hodný osobitného zreteľa a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žiadnemu z účastníkov neprizná náhradu trov konania, alebo trovy právneho zastúpenia zníži.

10. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť; podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Aplikácia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádzala do úvahy v prípadoch, keď boli naplnené predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo z časti neprizná. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné majetkové zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súd a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom. Ustanovenie § 150 O.s.p. nebolo možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale išlo o ustanovenie, podľa ktorého bol súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci

neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať k pomerom všetkých účastníkov konania, ale významnými sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a podobne.

Zmyslom a účelom náhrady trov konania v súdnom konaní je poskytnúť úspešnej strane (do 30.6.2016 účastníkovi konania) náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred súdom. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 4 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) je aj to, že strana, ktorá bola v konaní úspešná, má zásadne právo na to, aby sa jej nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Rozhodovaním o náhrade trov konania preto môže dôjsť k zásahu do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 31/04 zdôraznil, že je potrebné venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva, zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 1 Dodatkového protokolu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.). Ak sa súd chce odchýliť od základného pravidla plnej náhrady trov konania, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť (výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok a to reštriktívne, pričom medzi takéto výnimky patrí aj nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, pôvodne podľa § 150 O. s. p. účinného do 30. júna 2016). Výnimočne, z dôvodov hodných osobitného zreteľa, je možné účastníkovi, ktorý by mal inak právo na náhradu trov konania, túto náhradu nepriznať. Ide o prípady, keď povinnosť nahradiť trovy konania sa javí ako neprimeraná tvrdosť. Preto posúdenie musí vždy vychádzať z individuálnych okolností prípadu. Aplikácia ustanovenia § 257 C.s.p. (§ 150 O.s.p. účinného do 30. júna 2016) prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak však súd dospeje k záveru existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Takýto výnimočný prípad môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania (strany sporu).

12. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal zo skutočnosti, že žalobca mal vo veci plný úspech, avšak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva, či skúmal pri rozhodovaní o trovách konania aj dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce postup v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, bez ohľadu na to, že nešlo o drobný spor, V odvolaním napadnutom rozhodnutí absentuje odôvodnenie, ako súd dospel k záveru, že v danej veci neboli dôvody pre zníženie alebo nepriznanie trov právneho zastúpenia v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p.

13. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vzhľadom na vyššie uvedené nepreskúmateľné a nevyplýva z neho vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov a jeho právnymi závermi.

14. Vzhľadom na uvedené, je napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie z hľadiska práva nepreskúmateľné a teda zjavne neodôvodnené. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd.

15. Podľa nálezu Ústavného súdu I. US 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v článku 46 odsek 1 Ústavy, nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

16. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia ako aj znenie ust. § 220 ods. 2 C.s.p. účinného od 1.7.2016.

17. Porovnaním odôvodnenia preskúmaného rozhodnutia súdu prvej inštancie s uvedenými kritériami, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil, keďže nedostatočným odôvodnením rozhodnutia podľa uvedených kritérií došlo k porušeniu zákonného procesného postupu, v dôsledku čoho bola znemožnená účastníkom konania realizácia ich procesných práv, priznaných im zákonom v občianskom súdnom konaní, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.

18. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p, nakoľko súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd v zmysle ust. § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude o náhrade trov konania opätovne rozhodnúť, pričom musí postupovať spôsobom uvedeným v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu, a to posúdiť, či v danom spore existujú dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce aplikáciu ust. § 257 C.s.p. s tým, že v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

20. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

21. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( Čl.I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).