Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/222/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Oľgou Csémyovou v sporovej veci žalobcu : BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO : 47 258 713, so sídlom : Bratislava, Karadžičova 2, proti žalovanému : S. X., J.. XX.XX.XXXX, G. H. XXX, o zaplatenie 932,21 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 932,21 € spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,40 % ročne zo sumy 779,92 € od 18.12.2012 až do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 897,31 € od 28.02.2013 do zaplatenia, to všetko do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku

II. Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v pomere 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.11.2013 domáhal na tunajšom súde zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom na základe zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty uzavretej dňa 28.08.2001. Tunajší súd rozsudkom vyhláseným dňa 17.02.2015 rozhodol vo veci samej tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Žalobca predmetný rozsudok napadol odvolaním. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 25Co/664/2015-84 zo dňa 13.02.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože v konaní došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

3. Tunajší súd v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vykonal vo veci ďalšie dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

4. V priebehu konania došlo na základe cezhraničného zlúčenia k výmazu obchodnej spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s., z Obchodného registra SR, pričom jej právnym nástupcom sa stala obchodná spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky. S poukazom na uvedenú skutočnosť a na ust. § 65 súd v konaní pokračoval s právnym nástupcom zaniknutej obchodnej spoločnosti.

5. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že základom nároku žalobcu je zmluva o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty č. 260002133695357, zo dňa 28.08.2001, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úverový rámec vo výške 331,94 € /10.000,00 Sk/, za podmienok, že úroková sadzba platná ku dňu podpisu zmluvy je 2,39 % a výška mesačnej splátky vrátane úrokov bude 16,60

€ /500,00 Sk/ t.j. 5,00 % úverového rámca. Zároveň žalovaný sa zaväzoval, že čerpaný úver bude splácať formou pravidelných mesačných splátok vo výške minimálne 5,00 % úverového rámca, vždy ku 10. dňu v mesiaci a vyjadril aj súhlas s poistením počas trvania úverového vzťahu. Výška mesačného poistného predstavuje 1,75 % z minimálnej mesačnej splátky.

6. Dňa 29.05.2017 žalobca na základe výzvy súdu predložil podanie označené ako „Doplnenie dôkazov a vyjadrenie“. V tomto podaní tvrdí, že žalovaný vyčerpal z poskytnutého úverového rámca sumu v celkovej výške 3.807,74 € tak, že sumu 3.664,43 € žalovaný čerpal výbermi v hotovosti z bankomatov a platbami kartou na vybraných obchodných miestach a sumu 143,31 € predstavujú poplatky za výber v hotovosti z bankomatu ako aj ostatné poplatky spojené s vedením účtu, ktoré žalobca účtoval žalovanému ako súčasť úverovej istiny. Uvedené skutočnosti sú zrejmé z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov /čl. 98/ a z výpisu z úverového účtu žalovaného /čl. 101/, ktoré tvoria prílohu podania. Žalobca tvrdí, že z predložených dôkazov je zrejmé kedy a v akej výške žalovaný splácal poskytnutý úver ako aj to aká časť mesačnej splátky bola započítaná na istinu, na úroky a na poplatok za poistenie. Z obsahu tohto podania ďalej vyplýva, že žalobca si uplatňuje aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky v celkovej výške 34,90 €, ktoré boli vyúčtované žalovanému dňa 02.07.2012, z titulu poštovného, administratívnych a personálnych nákladov a z titulu nákladov vynaložených na telefonický kontakt s klientom, pričom ide o náklady, ktoré žalobca vynaložil v záujme žalovaného t.j. predchádzania súdneho sporu, s tým, že žalovaného pravidelne upozorňoval na omeškanie so splácaním pred podaním samotnej žaloby. Žalobca súčasne predložil súdu generálny výpočet nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré musí žalobca vynaložiť v prepočte na jedného klienta /čl.108/. Žalobca v dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného vypovedal úverovú zmluvu dňa 20.12.2012, s tým, že táto výpoveď nadobudla účinnosť dňa 27.02.2013 a dlh žalovaného sa stal splatný v celom rozsahu. Táto výpoveď spolu s potvrdením o prevzatí zásielky tvorí prílohu súdneho spisu na čl. 109.

7. S poukazom na predložené dôkazy má žalovaný voči žalobcovi neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 932,21 €, pričom tento záväzok pozostáva: zo zvyšku dlžnej úverovej istiny vo výške 779,92 € /ide o istinu z mesačných splátok, splatných v období od 10.06.2012 do 10.12.2012 spolu vo výške 162,61 € a zvyšok istiny, ktorá sa stala splatná v dôsledku výpovede zmluvy vo výške 617,31 €/, z dlžných úrokov z úveru vo výške 108,99 € / ide o úroky z mesačných splátok splatných v období od 10.06.2012 do 10.12.2012/, z dlžného poistného z úveru vo výške 8,40 € /ide o poistné z mesačných splátok splatných v období od 10.06.2012 do 10.12.2012/ a z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 34,90 €. Okrem uvedeného žalobca si uplatňuje úroky z úveru vo výške 23,40 % ročne zo sumy 779,92 € od 18.12.2012 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 897,31 € od 28.02.2013 do zaplatenia, pričom žalobca si neuplatňuje úroky z omeškania zo sumy nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

8. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a na pojednávanie sa nedostavil.

9. Podľa ust. § 497 účinného do 31.12.2001 zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa ust. § 499 účinného do 31.12.2001 za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

11. Podľa ust. § 500 ods. 1 účinného do 31.12.2001 dlžník je oprávnený uplatniť nárok na poskytnutie peňažných prostriedkov v lehote určenej v zmluve. Ak táto lehota nie je v zmluve určená, môže dlžník tento nárok uplatniť, dokiaľ poskytnutie úveru niektorá strana nevypovie.

12. Podľa ust. § 500 ods. 2 účinného do 31.12.2001 ak zmluva neurčuje inú výpovednú lehotu, môže poskytnutie úveru vypovedať dlžník s okamžitou účinnosťou a veriteľ ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená dlžníkovi.

13. Podľa ust. § 502 ods. 1 účinného do 31.12.2001 od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky

požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

14. Podľa ust. § 503 ods. 2 účinného do 31.12.2001 ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

15. Podľa ust. § 503 ods. 3 účinného do 31.12.2001 dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

16. Podľa ust. § 506 účinného do 31.12.2001 ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

17. Podľa ust. § 2 ods.1 zákona č. 634/1992 Zb. účinného do 31.03.2002 na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim podnikateľ, 4) ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

18. Podľa ust. §6 ods.3 zákona č. 634/1992 Zb. účinného do 31.03.2002 konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

19. Podľa ust. §23a ods.1 zákona č. 634/1992 Zb. účinného do 31.03.2002 typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

19. Podľa ust. §23a ods.2 zákona č. 634/1992 Zb. účinného do 31.03.2002 typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

20. Vo veci boli oboznámené listiny predložené žalobcom a to : zmluva o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty č. 260002133695357 /čl. 97/, potvrdenie odfinancovania peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom účte žalovaného /čl. 98/, potvrdenie prijatia splátok v prospech účtu žalovaného /čl. 99/, výpis z úverového účtu žalobcu /čl. 101/, vyúčtovanie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky /čl. 108/, výpoveď zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní platobnej karty /čl. 109/, výsledok reklamačného konania na pošte /čl. 109 strana druhá/.

21. Z predloženej zmluvy vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov v prospech účtu žalovaného formou revolvingového úveru. Táto zmluva bola uzatvorená dňa 28.08.2001. Z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca od 08/2001 do 03/2009 poskytol žalovanému finančné prostriedky v celkovej výške 3.664,43 €, pričom žalovaný v období od 09/2001 do 05/2012 uhradil žalobcovi z titulu splátok úveru sumu 5.631,94 €. Od 18.05.2012 žalovaný ďalšie splátky nezaplatil, čím porušil zmluvné povinnosti a dostal sa do omeškania. Výpoveďou zo dňa 20.12.2012, doručenou žalovanému dňa 08.01.2013,

žalobca vypovedal úverovú zmluvu ku dňu doručenia druhej strane t.j. ku dňu 08.01.2013. Zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 932,21 €. Podľa tvrdení žalobcu, žalovaný ku dňu podania žaloby dlžnú sumu neuhradil.

22. Z povahy právneho vzťahu žalobcu so žalovaným vyplýva, že ide o vzťah spotrebiteľský, avšak vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy o úvere /28.08.2001/ súd nemohol použiť kogentné ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., pretože tento nadobudol účinnosť až 01.10.2001. Rovnako na predmetný vzťah nedopadá ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, pretože uvedené ustanovenia boli účinné až od 01.04.2004. Súd, vychádzajúc z dátumu uzavretia zmluvy, pri posúdení právneho vzťahu medzi stranami sporu vychádzal teda z vyššie citovaných ustanovení Obchodného zákonníka a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Žalobca resp. jeho právny predchodca v predmetnom právnom vzťahu vystupoval ako predávajúci podľa ust. § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 634/1992 Zb., keďže z výpisu obchodného registra vyplýva, že v predmete svojej činnosti mal okrem iných aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba - občan, ktorý používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, teda ide o spotrebiteľa podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 634/1992 Zb.. Pokiaľ sa týka formy zmluvy o poskytovaní revolvingového úveru a vydaní kreditnej karty možno konštatovať, že ide o typovú zmluvu podľa bodu 19. Súd však po jej preskúmaní zistil, že táto bola uzatvorená v súlade s citovanými ustanoveniami Obchodného zákonníka a neobsahuje neprimerané podmienky, ktoré by na škodu spotrebiteľa zakladali nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a ani podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi /bod 19/. Mesačná výška úrokovej sadzby vo výške 2,39 % a to vzhľadom aj na formu úveru /t.j., že ide o revolvingový úver, ktorý je poskytovaný veriteľom opakovane s možnosťou ďalšieho obnovenia/ je tiež primeraná a neprieči dobrým mravom. Úrok z omeškania vo výške 8,75 % je bola vypočítaná v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z..

23. Súd v kontexte citovaných zákonných ustanovení posúdil skutkový stav zistený na základe vykonaného dokazovania a dospel k záveru, že nárok žalobcu podľa bodu 7 je dôvodný. V konaní bolo preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli písomnú zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi finančné prostriedky s možnosťou ďalšieho obnovenia a za podmienok dojednaných v zmluve. Ďalej bolo preukázané, že dlžník počas trvania zmluvného vzťahu prestal uhrádzať splátky úveru a z uvedeného dôvodu veriteľ zmluvu vypovedal a uplatnil si nároky vyplývajúce zo zmluvy. Pretože v rámci súdneho prieskumu podmienok zmluvy neboli zistené neprimerané podmienky a podmienky, ktoré by boli v rozpore s dobrými mravmi, súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu.

23 . Podľa ust. § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Podľa ust. § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Podľa ust. § 396 ods. 3 ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

26. Žalobca bol v celom rozsahu úspešný tak v konaní pred súdom prvého stupňa ako aj v odvolacom konaní a preto mu bola priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( § 127 .

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).( § 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky b/ súd nesprávny procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c/ rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súd prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a doplniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 .

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.