Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cob-51-2016.pdf
PDF · 109.27 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/51/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: Xervon GmbH, Emdener Strasse 278, Kolín, Nemecko, HRB 77277, spoločnosť podnikajúca na území SR prostredníctvom Xervon GmbH, organizačná zložka, Turbínova 1, Bratislava, IČO: 44 418 647, zastúpený R?dl & Partner Advokáti, s.r.o., Lazaretská 8, Bratislava, proti žalovanému: STAVHIT, s.r.o., v likvidácii, M. Bela 61/2, Hlohovec, IČO: 44 743 050, zastúpený BEDNÁR & Partners, s.r.o., Rajská 7, Bratislava, o zaplatenie 38.230,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 23Cb/9/2015-194 zo dňa 18.11.2015 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 38.230,65 eur s 9,50 % úrokom z omeškania zo sumy 4.268,99 eur od 31.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.664,00 eur od 31.10.2013 do zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania zo sumy 2.793,60 eur od 01.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.013,43 eur od 01.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 5.122,78 eur od 01.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.668,81 eur od 31.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 18.699,04 eur od 31.01.2014 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 2.293,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 4.483,48 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného k povinnosti uhradiť mu žalovanú istinu s príslušenstvom z dôvodu nezaplatenia ceny za zhotovenie diela, ktoré realizoval žalobca podľa požiadaviek žalovaného, čo žalobca preukazoval preberacími a odovzdávajúcimi protokolmi, podpísanými príslušnými stavbyvedúcimi, ako ich určil konateľ žalovaného. Dôkazom o opodstatnenosti žalovaného nároku bola rámcová zmluva na dodávku, montáže, demontáže a prenájom lešenia.
3. Žalovaný potvrdil, že so žalobcom mal uzatvorenú rámcovú zmluvu na dodávku, montáž, demontáž a prenájom lešenia, tiež nepopieral, že osoby S. a Y. boli jeho zamestnanci s pracovným zaradením vedúcich stavby ale nesúhlasil s výškou žalobcom uplatňovanej sumy, s rozsahom prác a dobou nájmu, odplata za ktoré tvorila žalovanú istinu. Dôvody nesúhlasu bližšie nekonkretizoval ale namietal, že stavbyvedúci podpisovali mnohé dokumenty nedôvodne, preto Y. pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny prepustil, Keď tento navyšoval cenu tým, že predlžoval dobu nájmu za províziu, preto odovzdávajúce a preberacie protokoly mali byť podpísané výlučne štatutárnym orgánom žalovaného.
Na protokole označenom ako zákazka č. 233 je uvedená demontáž lešenia, pričom je dátum 07.08.2013 na strane dodávateľa dopísaný o dátumy 30.08. a 13.09.2013, podľa ktorých bolo následne lešenie za takúto dobu fakturované a obdobné zistenie uvádzal žalovaný i k zákazke č. 266, pri ktorej boli tiež dopisované dátumy, čo ho viedlo k tomu, že nepovažoval žalobcom uplatnenú sumu za dôvodnú. Svoje konanie podporil odkazom na právnu úpravu vyplývajúcu z ust. § 266 ods. 4 Obchod. zák., podľa ktorej , ak sú pochybnosti o prejavenej vôle, tak sa má vykladať na ťarchu strany, ktorá to ako prvá použila.
4. Súd prvej inštancie sa oboznámil s predloženými dôkazmi, vypočul i svedka U. O. a ktorý potvrdil, že podpisoval preberacie a odovzdávajúce protokoly za žalobcu a za žalovaného to bol E. a S., ktorí boli určení ako stavbyvedúci pre jednotlivé stavebné akcie. Z rámcovej zmluvy vyplývalo, že sa ňou žalobca zaviazal ako zhotoviteľ a zároveň prenajímateľ k dodávke, montáži a demontáži lešenia a k jeho prenájmu na dohodnutú dobu, za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť požadovanú odplatu. K obrane žalovaného, ktorý namietal, že stavbyvedúci neboli oprávnení podpisovať preberacie a odovzdávajúce protokoly, ktoré tvoria prílohy k jednotlivým faktúram ale žalobca predložil súdu iné faktúry k zákazky č. 233 a č. 226, ktoré žalovaný bez námietok uhradil a prílohou ku ktorým boli preberacie a odovzdávajúce protokoly podpísané výlučne príslušnými stavbyvedúcimi a to pánmi S., U. a Y..
5. Z hľadiska právneho posúdenia súd prvej inštancie vychádzal z právnej úpravy uvedenej v § 536 a § 546 ods. 1 Obchod. zák. upravujúcej zmluvu o dielo a z § 663 Obč. zák. v súvislosti s posúdením nájmu za poskytnuté lešenie. Z hľadiska nároku na úrok z omeškania a paušálnu náhradu nákladov súd prvej inštancie aplikoval právnu úpravu uvedenú v § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, 2 Obchod. zák., § 369c ods. 1 Obchod. zák. v spojení s § 2 nar. vlády SR č. 21/2013 Z.z. a § 1 ods. 1 uvedeného nar. vlády pri posúdení výšky úrokov z omeškania.
6. Prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, keď žalobca súdu preukázal, a nebolo ani medzi účastníkmi sporné, uzatvorenie rámcovej zmluvy na dodávku, montáž, demontáž a prenájom lešenia. Uvedenú rámcovú zmluvu súd vyhodnotil ako zmluvu, ktorá obsahuje 2 zmluvné typy a to zmluvu o dielo podľa Obchodného zákonníka a zmluvu nájomnú, ktorá je upravená v Občianskom zákonníku. Cena za dielo a prenájom lešenia bola medzi stranami dohodnutá, čím vznikol žalovanému záväzok zaplatiť cenu za zhotovené dielo a odmenu za poskytnutý nájom lešenia. Žalovaný neuhradenie žalovanej istiny odôvodňoval s poukazom na to, že dielo nebolo v požadovanom rozsahu dodané a neboli riadne podpísané štatutárnym orgánom žalovaného preberacie protokoly. Súd mal ale v konaní preukázané, že na predchádzajúcich odovzdávajúcich a preberajúcich protokoloch, ktoré tvorili prílohy k iným faktúram boli vždy podpisy osôb poverených ako stavbyvedúci konať za žalovaného, ktorí podpísali protokoly aj v tomto súdenom prípade, k čomu žalovaný nevedel konkretizovať z akého dôvodu tomu tak v minulosti bolo, ani v akom rozsahu označuje fakturované sumy za nedôvodné, keď montáž, demontáž a poskytnutie lešenia nepopieral. Z písomného dôkazu, ktorým bolo vyjadrenie žalovaného adresované žalobcovi k predžalobnej výzve vyplynulo, že omeškanie s úhradou faktúr žalovaný odôvodňoval svojou platobnou neschopnosťou spôsobenou neplnením si platobných povinností jeho odberateľov a nie nedostatkami plnenia, ktoré by vyčítal žalobcovi. K námietke žalovaného k tomu, že osoby S. a Y. nemali osobitné poverenie konať za žalovaného, a tak neboli oprávnení ani podpisovať preberajúce a odovzdávajúce protokoly súd uviedol, že tieto osoby pracovali u žalovaného v pozícii stavbyvedúcich, svedecké výpovede preukázali, že boli osobami určenými na preberanie stavieb, teda boli poverené určitou činnosťou a boli tak oprávnené i bez plnej moci konať za žalovaného, keď podpisovanie preberacích a odovzdávajúcich protokolov týkajúcich sa montáže a demontáže lešenia možno považovať za úkony, ku ktorým pri tejto pracovnej pozícii, ktorú zastávali aj obvykle dochádza a zároveň bolo preukázané, že tieto osoby aj v minulosti podpisovali preberacie a odovzdávajúce protokoly. Uvedené zistenia súd vyhodnotil ako vyvrátené tvrdenie konateľa žalovaného o tom, že protokoly podpisoval v minulosti sám. K zákazke č. 233 súd uviedol, že mal z výpovede v konaní vypočutého svedka U. O. preukázané, že lešenie bolo demontované v 3 etapách, preto sú uvádzané postupne dátumy, ktoré boli odsúhlasované stavbyvedúcim. Na základe v konaní zistených skutočností súd dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo, ak chcel tvrdenia žalobcu poprieť, pretože žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu skutočností, ktoré na svoju obranu uvádzal, preto súd žalobe vyhovel a žalovaného k povinnosti zaplatiť žalovanú istinu i s príslušným úrokom zaviazal a podľa § 142 ods. 1 O.s.p. mu uložil povinnosť uhradiť i trovy konania, ktoré v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie podrobne špecifikoval.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil a žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. V odvolaní poukázal nato, že žalobca mal dodať žalovanému lešenie na stavby, ktoré žalovaný ako stavebná spoločnosť realizoval a po demontáži bolo toto lešenie žalovanému fakturované. Žalovaný ale trval na tom, že doba, počas ktorej bolo lešenie umiestnené na stavbe bola neadekvátna a protokoly o prevzatí a odovzdaní boli podpísané neoprávnenými osobami, pretože stavbyvedúcich žalovaný žiadnym spôsobom nesplnomocnil k tomu, aby mohli v jeho mene konať, preto názor súdu prvej inštancie, ktorý označil tieto osoby za oprávnené konať za žalovaného aj bez plnej moci a podpisovať protokoly označil za nesprávny. Zdôraznil, že náplňou stavbyvedúceho je koordinovať a riadiť jednotlivé činnosti na stavbe, viesť stavebný denník, ale nemôže uskutočňovať právne úkony v mene a na účet stavebnej spoločnosti, ktorá ho zamestnáva. Konanie stavbyvedúcich, ktorí podpisovali preberajúce a odovzdávajúce protokoly je nad rámec ich pôsobnosti a opačný výklad by znamenal degradáciu funkcie štatutárneho orgánu a umožnilo by tak stavbyvedúcim v mene spoločnosti vykonávať akékoľvek úkony, ktoré zo stavbou súvisia. Ďalej namietol, že súd žiadnym spôsobom nezdôvodnil, z čoho odvodzuje oprávnenie stavbyvedúceho vykonávať v mene žalovaného právne úkony, ktoré majú podstatný vplyv na výšku nárokov, ktoré si žalobca uplatňuje, pričom rámcovú zmluvu podpísal priamo konateľ žalovaného a táto neobsahovala žiadne osobitné ustanovenie, ktoré by stavbyvedúcich oprávňovalo k podpisovaniu protokol. Súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom nevyporiadal s námietkou týkajúcou sa rozporov v protokoloch č. 233 a č. 226 a bez ďalšieho si súd osvojil iba výpoveď svedka U. O., nie je však zrejmé z čoho mal súd za preukázané, že demontáž prebehla v 3 etapách, alebo až v neskoršom termíne. Uvedené nezrovnalosti boli dôvodom, pre ktoré konateľ žalovaného pristúpil k preskúmaniu protokolov a pozastavil platby pre žalobcu. V závere odvolania odvolateľ uviedol, že prvoinštančný súd tak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak konkrétne namietané zákazky vyhodnotil ako nesporné bez toho, že by mal náležitým spôsobom preukázané dôvody zmeny termínov odovzdania lešenia a žalobcom a nesprávne vec právne posúdil, pretože stavbyvedúceho nie je možné podľa § 15 ods. 1 Obchod. zák. považovať za osobu oprávnenú uzatvárať za žalovaného čiastkové zmluvy a tým definovať i výšku záväzku. Bol to teda žalobca, ktorý neuniesol bremeno dôkazu a nepreukázal opodstatnenosť výšky žalovaných pohľadávok tak, aby mu mohli byť súdom prvej inštancie priznané.
8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania ako žiadal i odvolateľ v odvolaní. Zotrval na svojich stanoviskách v spojení s výkladom a odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie, podľa ktorého podpisovanie odovzdávajúcich a preberajúcich protokolov sa považuje za bežnú činnosť vykonávanú prostredníctvom stavbyvedúcich, ktorí sú s predmetom plnenia a rozsahom diela najlepšie oboznámení, pričom dôkazy predložené žalobcom, ako i výpoveď svedka O. potvrdila, ako i obchodná prax zavedená medzi stranami sporu, že preberacie a odovzdávajúce protokoly, ktoré tvorili súčasťou faktúr a ktoré boli v minulosti žalovaným uhradené boli podpísané výlučne týmito stavbyvedúcimi, čo žalovaný nenamietal. Žiaden z protokolov nebol podpísaný konateľom žalovaného X. N., žalovaný túto skutočnosť až do začatia súdneho konania nikdy nenamietal a faktúry priebežne uhrádzal. Rovnako žalovaný nevzniesol ani žiadne nedostatky súvisiace s vadami diela, ak v súdnom konaní namietal, že plnenie nebolo poskytnuté riadne, nevzniesol námietku ani voči dobe nájmu a na urgencie žalobcu v súvislosti s predžalobnými výzvami na zaplatenie žalovanej istiny poukazoval iba na omeškanie platieb z dôvodu na strane jeho obchodných partnerov a odvolateľ žiadnym spôsobom pred súdom prvej inštancie nekonkretizoval, v akom rozsahu majú byť vystavené faktúry nedôvodné.
9. Vyjadrenie k odvolaniu bolo doručené odvolateľovi na podanie odvolacej repliky. Právny zástupca žalovaného vyjadrenie k odvolaniu dňa 24.05.2016 prevzal, odvolaciu repliku nepodal.
10. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Uvedené znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho
konania, ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto zákona boli vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie. Za účinnosti tohto zákona začalo aj odvolacie konanie. Krajský súd konajúci ako súd odvolací musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania. Odvolací súd zároveň poukazuje na článok 2 ods. 1, 2 a článok 3 ods. 1 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., v súvislosti s potrebou podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom prvej inštancie.
11. Podľa § 470 C.s.p.
(1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bolo návrhu vyhovené je správne, preto ho je potrebné podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdiť. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Elektronicky stranám miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd neoznámil, pretože strany o to nepožiadali.
13. Podľa § 387 C.s.p.
(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
Základné princípy Civilného sporového poriadku Čl.8 Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
14. Žalovaná strana sporu podala odvolanie z dôvodov, ktoré odvolací súd podradil pod vady konania, keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§205 ods.2 písm.d/ O.s.p.) a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).
15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s odkazom na podstatné tvrdenia uvedené v odvolaní, s ktorými sa musí odvolací súd v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods.3 C.s.p.), sa odvolací súd v prvom rade zaoberal námietkou, ktorú podradil pod odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., ktorý sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej
v tom, že skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne, čo znamená, že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke, ktoré sú ale nesprávne, lebo nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval súd iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom vtedy, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p. a to vzhľadom k tomu, že buď vzal súd do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, ktoré vyšli najavo z hľadiska závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 132 - 135 O.s.p. V tejto súvislosti žalovaná strana sporu v odvolaní namieta skutkové i hmotnoprávne vady, pre ktoré je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
16. Pre odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinností majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav a nesprávna aplikácia znamená, že súd nepoužil správny právny predpis alebo síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
17. Odvolací súd zdôrazňuje, že názor odvolateľa, podľa ktorého doba nájmu lešenia nebola adekvátna, je iba námietka bez skutkového opodstatnenia, ku ktorej odvolateľ žiadne relevantné dôkazy, ktoré by jej dôvodnosť založili nenavrhol vykonať ani súdu nepredložil. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil i podpisovanie protokolov stavbyvedúcimi, k čomu vzal do úvahy, že podpisovanie takýchto dokumentov bolo pri ich pracovnej náplni obvyklé, čo mal súd preukázané inými protokolmi, ktoré odvolateľ nespochybňoval a na ich základe plnil. Argumenty, pre ktoré tomu tak nemalo byť i v súdenom prípade neuviedol, preto odvolací súd označuje túto námietku za účelovú. Akceptovanie podpisovania protokolov stavbyvedúcimi nie je degradácia funkcie konateľa, ako sa žalovaná spoločnosť nesprávne domnieva, pretože podpísanie preberacieho a odovzdávajúceho protokolu nie je akýkoľvek úkon, ale úkon, ktorý priamo s činnosťou na stavbe súvisí. Odvolateľ v odvolaní kladie otázky, ku ktorým ale súd prvej inštancie zaujal stanovisko, ktoré právne vyhodnotil a skutkovo posúdil poukazom na dôkazy predložené žalobcom, ktoré žalovaný nevyvrátil a dôkazy, ktorými by ich relevantnosť spochybnil nepredložil, hoci ho táto povinnosť v súvislosti s unesením dôkazného bremena zaťažovala.
18. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k zhodnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, podľa ktorého súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočne vysporiadal so všetkými účastníkmi tvrdenými skutočnosťami, vrátane argumentácie žalovanej strany, zrozumiteľne svoje právne závery vysvetlil a s ktorým právnym posúdením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a naň poukazuje. Žaloba o zaplatenie žalovanej istiny i s úrokom z omeškania je dôvodná, súd prvej inštancie správne právne vec posúdil a preto odvolanie podané žalovanou stranou sporu je nedôvodné a odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešný žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p.
Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).