Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25C-55-2016.pdf
PDF · 89.84 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/55/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, P.O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: S. K., narodená XX. XX. XXXX, bytom E. R. 4, XXX XX L., o zaplatenie 4.748,18 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd zmenu žaloby nepripúšťa.
II. Súd zastavuje konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 802,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 802,22 eur od 16.02.2016 do zaplatenia.
III. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania v súvislosti so zastavením konania v časti uplatneného nároku nepriznáva.
IV. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 503,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 503,49 eur od 16.02.2016 do zaplatenia.
V. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
VI. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu (VÚB, a.s.) sa žalobou doručenou súdu 18.3.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.748,18 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 4.748,18 € od 16. 2. 2016 do zaplatenia, a to z titulu neuhradeného dlžného zostatku predstavovaného celkovým debetným zostatkom na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním kreditnej karty. Dňa 28.11.2016 doručil právny zástupca žalobcu návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu. Súd uznesením č. k. 25C/55/2016 - 46 z 28.2.2017 návrhu na zmenu žalobcu vyhovel. Právny predchodca žalobcu (VÚB, a.s.) uzavrel so žalovanou 16.05.2008 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa zaviazal žalovanej poskytnúť kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanej bol podľa tvrdenia žalobcu poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 18,00 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 2.550,00 € a bola povinná platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 85 €. Žalobca doručil súdu 23.8.2017 podanie, ktorým čiastočne vzal žalobu späť v časti 802,22 € (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť. Zároveň právny zástupca žalobcu rozpísal jednotlivé debetné transakcie žalovanej (v celkovej výške 3.736,67 €) vykonané kreditnou kartou. Taktiež rozpísal kreditné operácie žalovanej v prospech kartového účtu, pričom uviedol ich celkovú výšku 3.233,18 €. K uplatnenej sume 4.748,18 € uviedol
žalobca, že táto predstavuje debetný stav na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov, poplatkov a pozostáva z istiny vo výške 2.522,30 €, poplatkov vo výške 514,66 €, štandardného úroku 1.423,66 € a sankčného úroku 287,56 €. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, žalobca sa oproti pôvodne uplatnenej žalobe domáhal úroku z omeškania už do 16. 6. 2015 oproti pôvodne v žalobe uplatnenému začiatku omeškania žalovanej od 16. 2. 2016.
2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, napriek tomu, že jej žaloba s výzvou na vyjadrenie bola doručená 10. 6. 2017. Súd mal za nesporné skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že právny predchodca žalobcu so žalovanou 16. 05. 2008 uzatvorili zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (vyplynulo aj z listín predložených žalobcom), na základe ktorej žalovaná čerpala prostredníctvom jednotlivých debetných transakcií sumu v období od 26.05.2008 do 20.10.2012 spolu sumu 3.736,67 € a prostredníctvom jednotlivých kreditných transakcií uhradila žalovaná v období od 14.01.2009 do 25. 01. 2016 spolu sumu podľa tvrdenia žalobcu 3.233,18 €.
3. Zo žiadosti o aktiváciu nákupnej karty NAY zo dňa 07. 04. 2008 súd zistil, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu o vydaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. Žalovaná nepoprela tvrdenie žalobcu o tom, že jej napokon bol schválený úverový rámec 2.550 € pri štandardnej mesačnej splátke určenej vo výške 85 €. Z výpisov predložených žalobcom súd zistil, že žalovaná vykonávala debetné platobné transakcie do 20.10.2012 (zaúčtovaná 20.10.2012), kreditné transakcie do dňa 25.01.2016 (zaúčtovaná 26.01.2016). Z dokumentu označeného ako vypovedanie zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku súd zistil, že dňa 01.05.2013 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 2.903,81 € (v lehote do 10 dní od doručenia výzvy).
4. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom sa na účely zákona rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
5. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
6. Podľa § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkami priamo v zákone stanovenými.
7. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, ročnou percentuálnou mierou nákladov je sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.
8. Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
9. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
10. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
11. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
12. Podľa § 4 ods. 3 druhej vety zákona o spotrebiteľských úveroch, Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
13. Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
14. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 802,22 € s príslušenstvom zastavil (výrok II. rozsudku), nakoľko žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 802,22 € s príslušenstvom, predstavujúcej poplatky a sankčný úrok s príslušenstvom späť pred začatím pojednávania. Súd zmenu spočívajúcu v dátume, od ktorého žalobca uplatnil začiatok omeškania žalovanej (pôvodne v žalobe vymedzil začiatok omeškania dátumom 16. 2. 2016, neskôr v podaní doručenom súdu 23. 08. 2017 ho vymedzil dátumom 16. 06. 2015, posúdil ako zmenu žaloby, ktorú nepripustil s ohľadom na ustanovenie § 294 Civilného sporového poriadku (výrok I. rozsudku).
15. Podľa §-u 4 ods. 2 písm. j) v čase uzavretia zmluvy platného a účinného zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá musela mať písomnú formu pod sankciou neplatnosti, musela obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorá ak nebola uvedená, spotrebiteľský úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemohol veriteľ požadovať úrok alebo poplatky , ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z úverovej zmluvy, zo dňa 16.05.2008 nevyplýva, že by v texte úverovej zmluvy boli uvedené úroky, ročná percentuálna miera nákladov alebo poplatky. Z tohto vyplýva, že žalovaná nemala vedomosť, za akých podmienok si tento úverový produkt od veriteľa obstaráva. Súd nenamieta skutočnosť, že by niektoré náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemohli obsahovať, či už cenník veriteľa pripadne obchodné podmienky, avšak tieto dokumenty musia byť nesporne známe dlžníkovi v čase, keď úverovú zmluvu uzatvára, v tomto prípade žalovaná mala mať o nich vedomosť a mali mu byť dané k dispozícií 16.05.2008, čo žalobca ničím nepreukázal, že to tak bolo. Za daného stavu nemožno uzavrieť, že vôľa žalovanej smerovala k dohode o poplatkoch, o úrokoch, ktoré mu v čase uzatvárania úverovej zmluvy nemohli byť známe.
16. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Súd zastáva názor, že aj pri revolvingovom úvere je možné RPMN vypočítať podľa počiatočných základných údajov v zmluve a preto sa nestotožňuje s názorom vysloveným v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove 6Co95/2010, na ktoré poukázal žalobca, tento názor súd považuje za prekonaný, dôkazom čoho je napr. aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici 17Co215/2012 zo dňa 10.10.2012.
17. Za takýchto okolností, keďže pre nedodržanie týchto náležitostí je úver nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov a s prihliadnutím na sumy, ktoré žalovaná reálne žalobcovi, resp. pôvodnému veriteľovi zaplatila - zo samotnej špecifikácie pohľadávky žalobcom doručenej súdu dňa 23. 8. 2017 vyplýva, že išlo o sumu 3.233,18 €, pričom žalovaná čerpala finančné prostriedky v celkovej sume v období od 09.01.2009 do 19.10.2012 spolu 3.736,67 € (po dátume 20.10.2012 boli žalovanej účtované už iba poplatky a úroky - za správu kartového účtu, štandardné úroky, sankčné úroky, náklady vymáhania do/po vyhlásenia okamžitej splatnosti a postúpenie pohľadávky na vymáhanie), súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti o zaplatenie sumy 503,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 503,49 eur od 16.02.2016 do zaplatenia, pretože žalovaná čerpala od žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu viac, ako mu splatil. Pri závere, že súd z vyššie uvádzaných dôvodov považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, súd žalobu v časti prevyšujúcej rozdiel medzi žalovanou čerpanou a splatenou sumou ako nedôvodnú zamietol.
18. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v konaní nečinná, súd preto uzavrel, že jej v konaní žiadne trovy podľa § 251 Civilného sporového poriadku nevznikli a preto rozhodol tak, že úspešnejšej strane v konaní - žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Taktiež z dôvodu nečinnosti v konaní nepriznal súd žalovanej nárok na náhradu trov konania, ktorého zastavenie podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku zavinil žalobca, a na ktoré by za predpokladu vzniku trov mala taktiež nárok žalovaná.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.