Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoE-222-2017.pdf
PDF · 100.75 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/222/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: B. A., nar. XX. XX. XXXX, V. XXX/ X, C. (právny nástupca neb. B. G., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom J. XX, J.) o vymoženie sumy 66,39 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 7Er/1080/2007-33 a u súdnej exekútorky JUDr. Beaty Boncsekovej, ul. biskupa Királya 12, Komárno pod sp. zn. EX 1175/2007, o odvolaní oprávneného zo dňa 12. 07. 2017 proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 28. 06. 2017 č. k. 7Er/1080/2007-33 v časti proti výroku o zastavení exekúcie a v časti proti výroku o nároku súdnej exekútorky na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .
II. Odvolací súd odvolanie oprávneného zo dňa 12. 07. 2017 proti výroku o nároku súdnej exekútorky na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil (výrok I.), priznal súdnej exekútorke nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému (výrok II.) a súčasne rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (výrok III.).
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1, § 200 ods. 2 a § 203 ods. 2 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok), ustanovení § 61, § 62, § 67 a § 161 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a ustanovenia § 7 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie Obvodného oddelenia PZ v Topoľčanoch, č. k. AA 1679281 zo dňa 08. 12. 2006.
4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že podaním doručeným dňa 18. 04. 2017 súdna exekútorka navrhla zastaviť exekúciu, nakoľko vykonaným šetrením zistila, že povinný nemá evidované motorové vozidlá, nie je vedený ako vlastník nehnuteľnosti, nemá vedené bankové účty a podľa oznámenia Sociálnej poisťovne, povinný nie je zamestnaný. Ďalej zistila, že povinný dňa 29. 06. 2014 zomrel, pričom dedičské konanie bolo vedené na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 3D/52/2014.
5. Súd prvej inštancie skonštatoval, že po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu sp. zn. 7Er/1080/2007, uznesenia Okresného súdu Topoľčany č. k. 3D/52/2014-42, D not 165/2014 zo dňa 24. 09. 2014 mal za preukázané, že povinný zomrel dňa 29. 06. 2014 a dedičské konanie bolo zastavené
pre nemajetnosť poručiteľa. Povinný nedisponoval majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, preto exekúciu v zmysle citovaných zákonných ustanovení zastavil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. predmetného rozhodnutia.
6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že o trovách exekúcie rozhodol tak, že priznal výrokom II. predmetného rozhodnutia súdnej exekútorke nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému s poukazom na § 203 ods. 2 Exekučného poriadku s tým, že vyšší súdny úradník rozhodne samostatným uznesením o výške trov exekúcie (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku). O trovách exekučného konania súd prvej inštancie rozhodol analogicky podľa § 256 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna strana nemá právo na náhradu trov konania.
7. Proti I. (súd exekúciu zastavuje) a II. výroku (súdna exekútorka má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie) predmetného uznesenia sa v zákonom stanovenej lehote odvolal oprávnený.
8. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poznamenal, že v predmetnej právnej veci súd zastavil exekučné konania podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, v zmysle ktorého súd konanie zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a v nadväznosti na uvedené v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súd priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávneného. Podľa ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení platnom do 31. 08. 2008, t. j. v čase vydania exekučného titulu - blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1679281 vydaný Obvodným oddelením PZ SR v Topoľčanoch dňa 08. 12. 2006, právoplatný dňa 08. 12. 2006 a vykonateľný dňa 24. 12. 2006, bolo rozhodnutie možné vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. Lehota na vykonanie exekučného titulu začala v zmysle uvedeného plynúť dňa 24. 12. 2006 a skončila dňom 24. 12. 2009. Na plynutie tejto lehoty prihliada súd offo, bez vznesených námietok. S účinnosťou od 01. 09. 2008 došlo k zmene právnej úpravy ustanovenia § 88 zákona o priestupkoch a odsek upravujúci prekluzívnu lehotu bol vypustený bez toho, aby bolo v prechodných ustanoveniach upravené posudzovanie lehôt, ktoré už začali plynúť. V súlade so všeobecnou platnou ústavne zakotvenou zásadou trestania sa trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Vychádzajúc z uvedeného, mal oprávnený za to, že je daný postup súdu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku z dôvodu, že exekučný titul sa stal počas exekúcie neúčinným v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie.
9. Oprávnený navrhol, aby súd v zmysle ust. § 376 Civilného sporového poriadku vyhovel podanému odvolaniu.
10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podané odvolanie oprávneného proti I. výroku uznesenia (zastavenie exekúcie) súdu prvej inštancie zo dňa 28. 06. 2017 č. k. 7Er/1080/2007-33, pričom dospel k záveru, že odvolanie proti tejto časti výroku uznesenia nie je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 28. 06. 2017 podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v časti I. výroku o zastavení exekúcie potvrdil ako vecne správne, pričom sa stotožnil i odôvodením napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie. Pri skúmaní podmienok odvolacieho konania v prípade odvolania oprávneného proti II. výroku (priznanie nároku súdnej exekútorky na náhradu trov konania voči oprávnenému) uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 28. 06. 2017 č. k. 7Er/1080/2007-33, odvolací súd zistil, že proti tomuto výroku odvolanie prípustné nie je. S poukazom na túto skutočnosť dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného zo dňa 12. 07. 2017 proti výroku o nároku súdnej exekútorky na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému je potrebné podľa ust. § 386 ods. c/ CSP odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu (výroku), proti ktorému nie je prípustné.
11. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 22. 10. 2007, kedy bola pred súdnou exekútorkou spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie, a to na základe exekučného titulu - bloku Obvodného oddelenia PZ Topoľčany na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1679281 zo dňa 08. 12. 2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08. 12. 2006 a vykonateľnosť dňa 24. 12. 2006. Dňa 29. 10. 2007 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť súdnej exekútorky zo dňa 22. 10. 2007 o udelenie poverenia na vykonanie. Dňa 12. 11. 2007 poveril súd
prvej inštancie súdnu exekútorku vykonaním exekúcie na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Dňa 06. 09. 2010 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie súdnej exekútorky zo dňa 23. 08. 2010, prílohou ktorého bolo oznámenie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre (pôvodný oprávnený) zo dňa 03. 06. 2010 o postúpení pohľadávky a návrh na zámenu účastníka v konaní. Dňa 21. 09. 2010 vydal súd prvej inštancie uznesenie č. k. 7Er/1080/2007-15 (právoplatné dňa 25. 11. 2010), ktorým pripustil aby z exekúcie vystúpil oprávnený (Slovenská republika, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre) a na jeho miesto vstúpil nový oprávnený (Slovenská konsolidačná, a.s.). Dňa 18. 04. 2017 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdnej exekútorky zo dňa 10. 04. 2017 na zastavenie exekúcie, vrátane návrhu na rozhodnutie o trovách exekúcie. Dňa 28. 06. 2017 vydal sudca súdu prvej inštancie napadnuté uznesenie, ktorým predmetnú exekúciu zastavil (výrok I.), priznal súdnej exekútorke nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému (výrok II.) a súčasne rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (výrok III.). Z dôvodu podania odvolania zo strany povinného súd prvej inštancie následne predložil predmetný súdny spis odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní zo dňa 12. 07. 2017. Odvolací súd predmetné odvolanie spoločne so súdnym spisom vrátil súdu prvej inštancie ako predčasne predložený s tým, že pre rozhodnutie o odvolaní je potrebné pripojiť spis Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 3D/52/2014. Následne, po pripojení uvedeného spisu, súd prvej inštancie opätovne postúpil predmetný súdny spis odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní.
12. Podľa § 41 ods. 1, ods. 2 písm. f/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade f/ vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste.
13. Podľa § 243h ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
14. Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ vyššie citovaného zákona, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
15. Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 386 písm. c/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, c/ ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
16. Podľa § 51 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 88 ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu až do 31. 08. 2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
17. Podľa § 88 ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom od 01. 09. 2008 do 31. 01. 2009, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať aj predajom hnuteľných vecí dlžníka.
18. Podľa § 71 ods. 1, 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 01. 2004, ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú mu rozhodnutím, ktoré je vykonateľné (§ 52 ods. 2), alebo zmierom schváleným správnym orgánom alebo ním zostaveným výkazom nedoplatkov (ďalej len "rozhodnutie"), ich výkon sa uskutoční. Ak v rozhodnutí nebola určená lehota na plnenie, určí ju orgán, ktorý uskutočňuje výkon rozhodnutia; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1). Podľa § 72 ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení neskorších predpisov, výkon rozhodnutia sa uskutočňuje na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu, ktorý v prvom stupni vydal rozhodnutie, schválil zmier alebo vyhotovil výkaz nedoplatkov (vymáhajúci správny orgán). Pokiaľ tento orgán nie je sám na výkon rozhodnutia oprávnený, postúpi vec orgánu príslušnému podľa § 73. Podľa § 77 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona v znení účinnom od 01. 01. 2004, výkon rozhodnutia možno uskutočniť len prostriedkami uvedenými v zákone. Pri výkone rozhodnutia sa použije prostriedok, ktorý účastníka konania čo najmenej postihuje a vedie ešte k cieľu. Výkon rozhodnutia sa uskutočňuje na základe exekučného príkazu.
19. V súvislosti s odvolaním oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie (I. výrok napadnutého uznesenia) odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver o potrebe zastavenia predmetnej exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1, písm. h/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017. Súd prvej inštancie teda správne zistil, že povinný nedisponoval majetkom, resp. majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom na základe takéhoto zistenie nemal inú možnosť než predmetnú exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, podala súdna exekútorka v podaní zo dňa 10. 04. 2017 na základe zistenia jeho majetkových pomerov (nemá evidované motorové vozidlá, nie je vedený ako vlastník nehnuteľnosti, nemá vedené bankové účty) a na základe toho, že dňa 29. 06. 2014 povinný zomrel ako nemajetný, čo je preukázané uznesením Okresného súdu Topoľčany pod č. k. 3D/52/2014-42, D not 165/2014 zo dňa 24. 09. 2014, ktorým bolo dedičské konanie zastavené podľa ust. § 175h ods. 1 OSP, teda z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok.
20. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 2MCdo 1/2006, sp. zn. 7MCdo 5/2011, sp. zn. 5MCdo 8/2011), z ktorej vyplýva, že ak povinný v priebehu konania zomrie, povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov jeho smrťou nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa ust. § 175h ods. 1 OSP pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko tento bol nemajetný, preto pohľadávku oprávneného nemožno vymáhať od dedičov.
21. Argumentácia oprávneného v podanom odvolaní vychádzajúca z ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 08. 2008 a spočívajúca v tom, že lehota na vykonanie exekučného titulu začala plynúť dňa 24. 12. 2006 a uplynula dňom 24. 12. 2009 (na čo mal súd prihliadať ex offo), v dôsledku čoho mal exekučný súd postupovať podľa ust. § 57 ods. 1, písm. b/ Exekučného poriadku (exekučné konanie zastaviť z dôvodu, že exekučný titul sa stal počas exekúcie neúčinným pre uplynutie prekluzívnej lehoty na jeho vykonanie), je podľa názoru odvolacieho súdu nesprávna. Exekučný titul v predmetnom exekučnom konaní - blok Obvodného oddelenia PZ Topoľčany na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1679281 zo dňa 08. 12. 2006 nadobudol právoplatnosť dňa 08. 12. 2006 a vykonateľnosť dňa 24. 12. 2006. Z uvedeného vyplýva, že dňa 24. 12. 2006 začala plynúť trojročná prekluzívna lehota na nariadenie výkonu predmetného rozhodnutia. V priebehu plynutia trojročnej prekluzívnej lehoty došlo dňa 22. 10. 2007 k začatiu exekučného konania u súdnej exekútorky JUDr. Beaty Boncsekovej.
Zároveň ale v priebehu plynutia tejto lehoty došlo zákonom č. 298/2008 Z. z., účinným od 01. 09. 2008 k zmene právnej úpravy ustanovenia § 88 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov tak, že odsek jeden tohto ustanovenia, ktorý obsahoval trojročnú prekluzívnu lehotu na vymáhanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok, bol vypustený. Z dôvodovej správy k tejto novele vyplýva, že vypustením tohto odseku sa právna úprava výkonu rozhodnutí na peňažné plnenia zosúladila s právnou úpravou v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (§ 71 a nasl.) v znení neskorších predpisov, nakoľko nie je dôvod, aby vymáhanie pokút za priestupky bolo iné, ako vymáhanie iných pokút. Správny poriadok lehotu na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok nestanovuje, v ustanovení § 71 ods. 3 Správneho poriadku však upravuje, že výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. To potom znamená, že nie je potrebné, aby v trojročnej lehote došlo k vymoženiu uloženej pokuty, ale stačí, aby v lehote troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie povinnosti došlo k nariadeniu výkonu rozhodnutia.
19. V predmetnej veci exekučný titul - blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1679281 zo dňa 08. 12. 2006 nadobudol právoplatnosť dňa 08. 12. 2006 a vykonateľnosť dňa 24. 12. 2006. Ide teda o exekučný titul, ktorý bol vydaný za účinnosti staršej právnej úpravy, t.j. v období, keď platilo ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení do 31. 08. 2008. Návrh pôvodne oprávneného (Slovenská republika Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre) na vykonanie exekúcie bol podaný u súdnej exekútorky dňa 22. 10. 2007 a súd prvej inštancie vydal poverenie pre súdneho exekútora dňa 12. 11. 2007. Z vyššie uvedeného je nesporné, že výkon rozhodnutia (exekúcia) bol nariadený v lehote troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku), a preto názor oprávneného o preklúzii nároku nie je správny. Naviac odvolací súd poukazuje na to, že sám oprávnený v podanom odvolaní uvádza, že podľa jeho názoru je daný postup exekučného súdu podľa ust. § 57 ods. 1, písm. b/ Exekučného poriadku (teda na zastavenie exekúcie z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným). Z uvedeného potom vyplýva, že oprávnený súhlasí so zastavením exekúcie, ale z iných dôvodov. Odvolanie ako opravný prostriedok je zásadne prípustné len proti výroku rozhodnutia, či už rozsudku, alebo uznesenia. Len proti odôvodneniu rozhodnutia odvolanie prípustné nie je, a to z dôvodu, že záväzné účinky pre strany v konaní má len výrok rozhodnutia, nie jeho odôvodnenie.
20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia rozhodol odvolací súd tak, že uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 28. 06. 2017 podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v časti I. výroku o zastavení exekúcie potvrdil ako vecne správne, pričom sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
21. Pokiaľ ide o dovolanie oprávneného proti II. výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie (výroku o nároku súdnej exekútorky na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému), odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie účastníkov exekučného konania nesprávne poučil, keď v poučení napadnutého uznesenia uviedol, že proti predmetnému uzneseniu je prípustné odvolanie. Odvolací súd je toho názoru, že proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie (II. výrok napadnutého uznesenia) odvolanie nie je prípustné.
22. Oprávnený vo svojom odvolaní zo dňa 12. 07. 2017 vyslovene uviedol, že odvolanie podáva voči výroku I. a II. predmetného uznesenia, teda jeho odvolanie smeruje i proti výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, že súdna exekútorka má voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania (II. výrok). Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v ust. § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie, preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie oprávneného zo dňa 12. 07. 2017 proti výroku o nároku súdnej exekútorky na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému ako neprípustné podľa ust. § 386 písm. c/ CSP odmietol. Odvolací súd považuje za dôležité poznamenať, že vo vzťahu k trovám exekúcie nie je možné aplikovať ustanovenie § 357 písm. m/ CSP, v zmysle ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej
inštancie o nároku na náhradu trov konania. Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút upravený Exekučným poriadkom, ktorý je odlišný od trov konania, pričom rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno podľa názoru odvolacieho súdu ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa ust. § 357 písm. m/ CSP.
23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia rozhodol odvolací súd tak, že odvolanie oprávneného zo dňa 12. 07. 2017 proti výroku o nároku súdnej exekútorky na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému odmietol.
24. Záverom považuje odvolací súd za dôležité poznamenať, že so spisu Okresného súdu Topoľčany pod sp. zn. 3D/52/2014, konkrétne z uznesenia č. k. 3D/52/2014-42 zo dňa 24. 09. 2014 (právoplatné dňa 16. 10. 2014) bolo zistené, že Okresný súd Topoľčany v zmysle ust. § 175h ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok zastavil dedičské konanie po poručiteľovi B. G., nar. XX. XX. XXXX., zomr. XX. XX. XXXX, pričom tiež uviedol, že poručiteľ zomrel bez zanechania závetu a zákonným dedičom v I. dedičskej skupine je syn poručiteľa. Z vyššie uvedeného spisu (zápisnica o predbežnom vyšetrení č. 3D 52/2014-13 D not 165/2014 zo dňa 12. 08. 2014, resp. potvrdenie Odboru správy registrov SVS MV SR č. RE-1-4890/2014 zo dňa 18. 08. 2014) ďalej odvolací súd zistil, že synom poručiteľa je B. A., nar. XX. XX. XXXX, V., preto ho odvolací súd uvádza v záhlaví tohto svojho rozhodnutia ako zákonného dediča po zomrelom povinnom, ktorý však nezanechal žiadny majetok.
25. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 420 - ust. § 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.