Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/133/2017

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie č. 1, Bratislava, IČO: 00 603 481 proti žalovanému: Orange Slovensko, a.s., Metodova ul. č. 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: BG Partners, s. r. o., Zámocká ul. č. 36, Bratislava, IČO: 47 249 561, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21. marca 2017, č. k. 13C/22/2012 - 113, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21. marca 2017, č. k. 13C/22/2012 - 113 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1.

Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č. k. 13C/22/2012 - 100 zo dňa 15. 02. 2017. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 277 ods. 2, 3 C. s. p. a vecne tým, že neboli splnené dôvody na jeho zrušenie, napriek tomu, že právny zástupca žalovaného uviedol, že v deň pojednávania 15. 02. 2017 bol nútený bezodkladne vyhľadať lekársku pomoc z dôvodu tehotenstva, avšak žiadnym spôsobom svoju neprítomnosť na pojednávaní, ktoré začalo o 10:30 hod. neoznámil ani neospravedlnil, napriek dostatočnému priestoru k ospravedlneniu neprítomnosti na pojednávaní, napríklad elektronickou formou, ktorá je najjednoduchší a najefektívnejší spôsob aj pri nepredpokladaných zdravotných problémoch.

2.

Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a napokon z dôvodu, že konanie má prípadne inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a navrhol napadnuté uznesenie zmeniť, návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vyhovieť a rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15. 02. 2017, č. k. 13C/22/2012 - 100 zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že súd je povinný vydať kontumačný rozsudok, ak sú splnené všetky podmienky predpokladané ustanovením

§ 274 C. s. p., pričom za včasné ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní sa považuje doručenie ospravedlnenia pred konaním samotného pojednávania, nakoľko však jeho právny zástupca nebol v zdravotnom stave, ktorý mu umožňoval doručiť ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní pred samotným pojednávaním, keď u lekára nemal ani k dispozícii prostriedky na doručenie ospravedlnenia súdom prvej inštancie navrhnutým prostriedkom, nemohol predmetné ospravedlnenie doručiť pred pojednávaním, hoci sa jeho právny zástupca pokúsil so súdom spojiť telefonicky, avšak dovolať sa nebolo možné a tak nemal inú možnosť ako podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 277 ods. 2 C. s. p. umožňujúci riešiť práve situácie, keď žalovaný neospravedlní svoju neúčasť na pojednávaní včas a na pojednávanie sa nedostaví, pričom pre posúdenie, či sú dané dôvody na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nie je dôležité posúdenie včasnosti doručenia ospravedlnenia ale dôvodnosť ospravedlnenia. Poukázal na skutočnosť, že jediným dôvodom pre zamietnutie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie bolo nedoručenie ospravedlnenia neúčasti jeho právneho zástupcu na pojednávaní, napr. elektronickou formou včas z čoho vyplýva, že súd prvej inštancie vyhodnotil vážne a náhle zdravotné problémy súvisiace s komplikáciami v tehotenstve ako ospravedlniteľný dôvod, a preto uvádzaný dôvod pre zamietnutie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nie je v súlade s ustanovením § 277 ods. 2, 3 C. s. p., nakoľko sankciou za to, že nedošlo k ospravedlneniu neúčasti na pojednávaní včas je vydanie kontumačného rozsudku, ak to žalobca navrhne. Poukázal na možnosť upravenú v Civilnom sporovom poriadku v prípade, ak k ospravedlneniu neúčasti na pojednávaní nedošlo včas, a to využitím inštitútu zrušenia rozsudku pre zmeškanie podľa § 277 ods. 2 C. s. p. za predpokladu, že žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol kontumačný rozsudok pre včas neospravedlnenú neúčasť na pojednávaní vyhlásený. Žalovaný vo svojom odvolaní opätovne poukázal na skutočnosť, že u jeho právneho zástupcu sa dňa 15. 02. 2017 (deň konania pojednávania) v ranných hodinách vyskytli náhle zdravotné ťažkosti spojené s tehotenstvom, pre ktoré bol nútený bezodkladne vyhľadať lekársku pomoc a ktoré mu neumožnili zúčastniť sa pojednávania a nakoľko sa tieto zdravotné ťažkosti vyskytli náhle a akútne, nebolo možné z dôvodu časovej tiesne zabezpečiť zastúpenie iným advokátom, čo preukázal lekárskym potvrdením vystaveným lekárom - špecialistom o nemožnosti právneho zástupcu zúčastniť sa pojednávania dňa 15. 02. 2017, ako aj predložením výpisu z materskej knižky, ktorý tiež preukazuje, že v daný deň navštívil lekára - špecialistu. Poukázal na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 06. 2010, sp. zn. 4 Cdo 184/2009, z ktorých vyplýva, že nemožno vylúčiť, že na strane žalovaného môže dôjsť pred pojednávaním k neočakávanej udalosti objektívneho charakteru alebo k okolnosti spôsobenej samotným žalovaným, resp. inak zavinenej, v dôsledku ktorej zmešká nariadené pojednávanie, resp., ktoré mu zabránia, aby včas svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z čoho vyplýva, že náhle zdravotné problémy jeho právneho zástupcu a jeho návšteva lekára - špecialistu (od ranných hodín až do konania pojednávania) sú považované za ospravedlniteľný dôvod - okolnosť, ktorá mu nebola vopred známa a súčasne preukazuje, že nebolo možné doručiť ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu na pojednávaní pred samotným termínom konania pojednávania. Uviedol, že v predmetnej veci by vykonateľnosť rozsudku pre zmeškanie bez riadneho prejednania veci znamenala závažné následky nielen preňho, keďže je obchodnou spoločnosťou, ktorá je ako podnik v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách povinná zabezpečovať verejnú elektronickú komunikačnú sieť (napr. zabezpečovanie tiesňových volaní, komunikácia záchranných zborov, poskytovanie súčinnosti orgánom činným v trestnom konaní) a podľa § 66 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách sú zákonnými vecnými bremenami viaznucimi na nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa žalobca domáha a teda tieto vecné bremená k predmetnej nehnuteľnosti vznikajú zo zákona. Poukázal na skutočnosť, že nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku pre zmeškanie, ktorý reálne uložil povinnosť vypratať technologický manipulačný priestor v telese mostu V. S. N. - odstránenie antén B. XXX, XXXX O. V. X. zabezpečujúcich signál v mestských častiach N. - Z. O. V. A., by malo vážne následky v degradácii až strate signálu v týchto mestských častiach, s reálnou nemožnosťou dovolať sa nielen zákazníkom mobilného operátora, ale ani na tiesňové linky, čím by mohlo dôjsť k všeobecnému ohrozeniu.

3.

Odvolací súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania podľa § 380 ods. l C. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne nesprávne a je potrebné ho zmeniť.

4.

Podľa § 277 ods. 2 C. s. p., ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.

5.

Podľa § 277 ods. 3 C. s. p., návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí. 6.

Rozsudok pre zmeškanie je osobitným typom súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity strán v sporovom konaní, nakoľko v kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy subjekty konania, či už na strane žalobcu, ktorý iniciuje konanie a má záujem na jeho efektívnom vedení alebo na strane žalovaného, ktorý, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať aktivitu vo forme svojej procesnej obrany.

7.

Podľa Čl. 6 ods. 1 C. s. p., strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

8.

Podľa Čl. 12 C. s. p., na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak.

9.

Podľa Čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

10.

Podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

11.

Civilný sporový poriadok upravujúci postup súdu a strán v civilnom procese ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá sporové strany a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť subjektom konania doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu (§ 178 ods. 2 C. s. p.) a je potom na strane, či svoje právo využije, alebo nie. Nová právna úprava rovnako, ako aj doterajšia právna úprava v Občianskom súdnom poriadku rozlišuje medzi rozsudkom pre zmeškanie žalovaného pred nariadením pojednávania (§ 273 C. s. p.) a po nariadení pojednávania (§ 274 C. s. p.). 12.

Ustanovenie § 277 ods. 2 C. s. p. zakotvuje osobitný spôsob ochrany žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie vo forme návrhu na jeho zrušenie, pričom ak ide o rozsudok pre zmeškanie žalovaného vydaný na pojednávaní (ako je to v posudzovanej veci), môže žalovaný podať návrh na jeho zrušenie iba vtedy, ak z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie. Môže ísť napríklad o neočakávané prekážky zdravotného charakteru, pre

ktoré je nespravodlivé sankcionovať žalovaného za porušenie povinnosti, keďže toto porušenie žalovaný nezapríčinil, nakoľko nie je možné vylúčiť, že na jeho strane pred pojednávaním dôjde k nepredvídanej udalosti, ktorej vznik ovplyvniť nemôže. Účelom tejto zákonnej úpravy je teda zabezpečiť žalovanému súdnu ochranu aj v prípade, ak sa z ospravedlniteľného dôvodu neustanoví na pojednávanie, na ktorom súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.

13.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v konaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie sa súd nezaoberá tým, či boli splnené zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie (zákonná úprava vychádza z prezumpcie správnosti rozsudku), ale je oprávnený posúdiť len to, či okolnosti uvádzané a preukázané žalovaným (zistené súdom), (ne)možno považovať za ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti žalovaného na pojednávaní.

14.

Z účelu a povahy tohto procesného inštitútu teda možno vyvodiť, že ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 277 ods. 2 C. s. p. sú len také okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane (neboli mu vopred známe), boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania, keď za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá žalovanému bola vopred známa, hoci mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, ak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil.

15.

Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia, že neboli splnené dôvody na zrušenie kontumačného rozsudku, ktorý vyhlásil na pojednávaní dňa 15. 02. 2017 na návrh žalobcu a z dôvodu, že sa žalovaný nedostavil napriek tomu, že doručenie predvolania mal vykázané prostredníctvom elektronickej pošty, nakoľko žalovaný objektívnu nemožnosť včas svoju neprítomnosť ospravedlniť na tomto pojednávaní jednoznačne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré k návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie predložil súdu prvej inštancie, a z ktorých nesporne vyplýva, že právna zástupkyňa žalovaného bola nútená v deň nariadeného pojednávania vyhľadať náhle lekársku pomoc (viď výmenný list - poukaz vystavený dňa 02. 03. 2017, v ktorom ošetrujúci lekár uviedol, že pacientka /právna zástupkyňa žalovaného/ S. XX. H. F. B. sa nemohla zo zdravotných dôvodov zúčastniť súdneho pojednávania dňa 15. 02. 2017), pričom aj z predloženej fotokópie tehotenskej knižky vyplýva, že právna zástupkyňa žalovaného bola v deň nariadeného pojednávania vyšetrená.

16.

Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného uvedenou v podanom odvolaní, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko povinnosťou súdu prvej inštancie nebolo primárne skúmať a hodnotiť možnosť žalovaného (právnej zástupkyne) ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní včas, ale posúdiť ospravedlniteľnosť uvádzaného dôvodu, pre ktorý žalovaný pojednávanie zmeškal, keď je nevyhnutné uviesť, že dôvody uvedené žalovaným, spočívajúce v náhlom zhoršení zdravotného stavu jeho právneho zástupcu v deň pojednávania, počas F. B. S. XX. týždni tehotenstva, sú bez pochybností neočakávanými okolnosťami bezprostredne brániacimi nielen osobnej účasti na pojednávaní, ale aj včasnému ospravedlneniu neúčasti, a zároveň predstavujú ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie.

17.

Zo všetkých uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením, ktorým zamietol návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie rozhodol vecne nesprávne, z dôvodu ktorého odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 388 C. s. p. zmenil a rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21. marca 2017, č. k. 13C/22/2012 - 113 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

18.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).