Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cob-115-2016.pdf
PDF · 101.42 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/115/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: Advisors k.s., so sídlom kancelárie: Komenského 18B, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 570 675, správca úpadcu: ABC KLÍMA s.r.o., Tomášikova 19, 821 02 Bratislava, IČO: 31 354 131, zastúpený: ŠKODA LEGAL s.r.o., Komenského 18B, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Trnavský samosprávny kraj, Starohájska 10, 917 01 Trnava, IČO: 37 836 901, o zaplatenie 1.448,97 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 19.06.2015 č.k. 23Cb/122/2015-62, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd späťvzatie žaloby n e p r i p ú š ť a .
II. Odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
III. Odvolací súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňom 10.12.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 53.630,25 eur spolu s úrokom z omeškania, špecifikovanom v petite návrhu ako aj náhradu trov konania. Žalobca v návrhu uviedol, že žalovaný ako objednávateľ uzatvoril s úpadcom ako zhotoviteľom dňa 30.09.2011 Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie diela „Stavebné práce na budove Úradu TTSK- inštalácia klimatizácie s možnosťou dovykurovania“, na základe ktorej sa úpadca zaviazal pre žalovaného vykonať v zmluve dohodnuté dielo a žalovaný sa zaviazal zaplatiť za to úpadcovi odplatu. V zmysle čl. IV. bod 3 zmluvy o dielo sa objednávateľ a zhotoviteľ dohodli, že cena za dielo bude zo strany objednávateľa splatená v štyroch splátkach, pričom objednávateľ sa zaviazal splácať cenu za dielo v pravidelných ročných splátkach zhotoviteľovi počas štyroch po sebe nasledujúcich rokov a to najneskôr do 31.12. v príslušnom roku, ak nie ja splátka daná splatnosťou faktúry. Za účelom úhrady odplaty za vykonanie diela úpadca dňa 22.11.2011 vystavil žalovanému faktúru č. FA O 436/11/000 znejúcu na sumu 285.144 eur so splatnosťou dňa 22.01.2012. Žalovaný uhradil úpadcovi časť 4. splátky odplaty za vykonanie diela vo výške 23.541 eur dňa 18.02.2014. Neuhradená zostala časť odplaty za vykonanie diela vo výške 53.630,25 eur. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.08.2014 sp. zn. 2K/37/2014, ktoré bolo zverejnené v OV č. 152/2014 dňa 08.08.2014 bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz. V zmysle ustanovenia § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZKR) sa pohľadávka úpadcu voči žalovanému na zaplatenie zostávajúcej časti odplaty za vykonanie diela vo výške 53.630,25 eur stala splatnou najneskôr dňom vyhlásenia konkurzu, t.j. dňa 09.08.2014. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky výzvou zo dňa 14.10.2014, napriek uvedenému žalovaný zostávajúcu časť odplaty neuhradil.
Žalobca pred vydaním platobného rozkazu zobral žalobu čiastočne späť z dôvodu, že žalovaný uhradil dňa 09.12.2014 dlžnú istinu. Zároveň podaním zo dňa 23.12.2014 navrhol zmenu žaloby v časti petitu a to tak, že žalovaný je povinný zaplatiť 1.448,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1.448,97 eur od 10.12.2014 do zaplatenia. Z uvedeného návrhu vyplýva, že dňa 09.12.2014 žalovaný uhradil časť dlžnej sumy vo výške 53.630,25 eur, pričom úpadca v zmysle ustanovenia § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka započítal plnenie záväzku najprv na príslušenstvo a potom na istinu a to na úhradu úroku z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 53.630,25 eur od 11.08.2014 do 09.12.2014 t.j. vo výške 1.448,97 eur a na úhradu časti istiny dlžnej sumy vo výške 52.181,28 eur.
2. Súd prvej inštancie vydal dňa 19.01.2015 v skrátenom konaní platobný rozkaz č.k. 36Rob/53/2014-28, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel, proti ktorému podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu v plnom rozsahu.
3. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 86,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právnej odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 536 ods. 1, § 330 ods. 2, § 46 ods. 1 ZKR, § 142 ods. 1 O.s.p. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi úpadcom a žalovaným vznikol záväzkovo- právny vzťah a to uzatvorením zmluvy o dielo, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal splácať cenu za dielo v pravidelných ročných splátkach počas štyroch po sebe nasledujúcich rokov. V konaní nebolo sporné, že na majetok úpadcu ABC KLÍMA s.r.o. bol dňa 09.08.2014 vyhlásený konkurz, pričom v zmysle ustanovenia § 46 ods. 1 ZKR sa nesplatné pohľadávky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné. V konaní tiež nebolo sporné, že žalovaný vplýva jednak z výpisu z účtu žalovaného, ako aj z vyjadrenia samotného žalobcu. Žalobca však plnenie záväzku započítal najprv na príslušenstvo t.j. na úhradu úroku z omeškania a potom na istinu. Z ustanovenia § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že uvedené pravidlo možno uplatniť, ak dlžník neurčí inak. Pokiaľ však žalovaný určil v momente plnenia, že plnenie sa započítava na istinu, uvedené nie je možné aplikovať. Z predloženého výpisu z účtu žalovaného je zrejmé, že žalovaný pri úhrade sumy uviedol v správe pre prijímateľa - úhrada druhej časti 4 splátky AB a tiež uviedol konštantný symbol charakterizujúci platby za služby, čím jednoznačne špecifikoval úhradu sumy na úhradu istiny a preto nebol úpadca oprávnený započítať časť úhrady na úroky z omeškania. Vzhľadom na uvedené teda pohľadávka úpadcu zanikla splnením ešte pred začatím konania, ktoré bolo začaté dňa 10.12.2014, doručením návrhu na vydanie platobného rozkazu na súd a nie 08.12.2014 ako nesprávne uvádza žalobca a preto súd návrh žalobcu zamietol. Čo sa týka nároku žalobcu na úroky z omeškania z dlžnej sumy, tento nárok by mal za obdobie omeškania s úhradou dlžnej sumy odporcom t.j. od 10.08.2014 do 09.12.2014, nakoľko však žalobca požadoval úhradu úroku z omeškania v zmysle zmeny petitu návrhu až od 10.12.2014 do zaplatenia, tento mu nebolo možné priznať, nakoľko v tomto čase už žalovaný s poukazom na vyššie uvedené nebol v omeškaní s úhradou časti istiny.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanému ako procesne úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov konania za zaplatený súdny poplatok za odpor vo výške 86,50 eur.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že pohľadávka žalobcu, zaplatenia ktorej sa domáhal predmetnou žalobou, zanikla splnením ešte pred začatím konania, ktoré bolo začaté 10.12.2014 doručením návrhu na vydanie platobného rozkazu a nie 08.12.2014 ako nesprávne uvádza žalobca. Žalobca nerozporuje skutočnosť, že žalovaný uhradil dlžnú sumu pred začatím konania, ktoré sa v zmysle § 82 O.s.p. začalo dňa 10.12.2014, avšak pokiaľ úhrada dlžnej sumy bola pripísaná na účet úpadcu dňa 09.12.2014, tak návrh na vydanie platobného rozkazu bol dňa 08.12.2014 podaný v celom rozsahu dôvodne a to aj za predpokladu, že počas doručovania zásielky dôvody k podaniu návrhu pominuli. Dôvodnosť žaloby je potrebné chápať v širšom zmysle a nielen vo vzťahu k samotnému okamihu začatia konania a zaplatenia dlžnej sumy žalovaným. V okamihu podania návrhu na poštovú prepravu bola na strane žalobcu nepochybne daná aktívna vecná legitimácia pre uplatnenie jeho nároku voči žalovanému, pretože v danom okamihu existoval stav, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej strane
subjektom povinnosti. Ak by sa vzalo do úvahy, že príkaz na úhradu bezhotovostným prevodom na účet žalobcu bol zadaný dňa 08.12.2015, žalobca v tento deň nemal preukázané, ani nedisponoval informáciou od žalovaného, že takýto príkaz na úhradu bol žalovaným zadaný. Žalobca uviedol, že netrvá naďalej na návrhu v časti o zaplatenie sumy 1.448,97 eur s príslušenstvom a v zmysle § 208 O.s.p. v tejto časti berie návrh späť. Vzhľadom k tomu, že žalobca má za to, že návrh bol podaný dôvodne, zastáva názor, že má nárok na náhradu trov konania, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli a zároveň žiadal, aby súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca neuviedol vo svojom odvolaní, v čom vidí nesprávne právne posúdenie súdu a neoprel svoje konštatovanie o zákonné ustanovenia, podľa ktorého by mal súd postupovať. Dňa 09.12.2015 žalovaný uhradil žalobcovi sumu 53.630,25 eur s tým, že žalobca započítal úhradu podľa § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka na úhradu úroku z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 53.630,25 eur od 11.08.2014 do 09.12.2014 vo výške 1.448,97 eur a na úhradu časti istiny dlžnej sumy vo výške 52.181,28 eur. Predmetom konania zostal nárok na zaplatenie 1.448,97 eur s príslušenstvom. Žalobca v priebehu konania a ani v odvolaní nepopiera skutočnosť, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu 53.630,25 eur dňa 09.12.2014. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, oboznámením sa z výpisov z účtu žalovaného v štátnej pokladnici, z ktorého vyplýva táto skutočnosť, pričom ako konštantný symbol uviedol 0308, t.j. platby za služby a v správe pre prijímateľa úhrada 2. časti štvrtej splátky AB. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný určil úhradu sumy 53.630,25 eur na úhradu istiny, preto nebol žalobca oprávnený započítať čas úhrady na úroky z omeškania a vzhľadom na uvedené pohľadávka žalovaného zanikla s plnením ešte pred začatím konania, ktoré bolo začaté dňa 10.12.2014 doručením návrhu na vydanie platobného rozkazu na súd a nie 08.12.2014 ako nesprávne uvádza žalobca. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ustanovenie § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu ak dlžník neurčí inak. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, vec aj správne právne posúdil, keď uznal, že plnenie bolo určené na istinu, na splátku kúpnej ceny a nie na časť sumy na úroky a časť na istinu a to v zmysle § 330 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Žalovaný je toho názoru, že súd sa správne vyporiadal s otázkou začatia konania dňom 10.12.2014, t.j. doručením návrhu na vydanie platobného rozkazu na súd prvej inštancie, úhradou dlžnej sumy dňa 09.12.2014 a skutočnosťou, že v čase začatia konania bola dlžná sumy uhradená. Pokiaľ žalobca uvádza, že na poštovú prepravu podával návrh na vydanie platobného rozkazu skôr, žalovaný poukazuje na ustanovenie § 82 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie, alebo keď bolo vydané uznesenie podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu. Z uvedeného vyplýva, že dňa 10.12.2014 daná aktívna legitimácia žalobcu nebola daná, nakoľko pohľadávka zanikla ešte pred začatím konania. Žalovaný nesúhlasil so späťvzatím žaloby a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 370 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Podľa § 370 ods. 2 C.s.p. súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
8. Žalobca spolu s odvolaním proti rozsudku zo dňa 19.06.2015 č.k. 23Cb/122/2015-62 vzal svoju žalobu späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie skôr, ako odvolaním napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. V späťvzatí žaloby neuviedol dôvod, pre ktorý berie žalobu späť. O späťvzatí žaloby rozhoduje odvolací súd s prihliadnutím na stanovisko žalovaného, či so späťvzatím žaloby súhlasí. Ak žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasí, musí uviesť vážne dôvody tohto nesúhlasu.
9. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku zaujal právny názor o nedôvodnosti nároku žalobcu a jeho žalobu o zaplatenie 1.448,97 eur s príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol, okrem časti žalobcom
uplatneného nároku, v ktorej vzal žalobu pred prvým pojednávaním späť, a v ktorej časti súd prvej inštancie konanie zastavil.
10. Žalovaný na výzvu súdu sa vyjadril, že nesúhlasí so späťvzatím žaloby z dôvodu, že v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pokiaľ vo veci nebude meritórne rozhodnuté, je tu možnosť, že žalobca môže opätovne vo veci podať návrh na začatie konania, keď podľa názoru žalovaného bol dostatočne zistený skutkový stav veci, aby bolo vo veci meritórne rozhodnuté.
11. Odvolací súd sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že ide o vážny dôvod, pre ktorý je nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby žalobcom až po rozhodnutí súdu prvej inštancie opodstatnený.
12. Odvolací súd vzhľadom na vážny dôvod nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku, že späťvzatie žaloby nepripúšťa.
13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalobcu voči rozsudku nie je dôvodné.
14. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 387 ods. 3 C.s.p., odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanému sporu, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery dostatočne zrozumiteľne vysvetlil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ustanovenie <. 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolateľ navyše ani neuviedol v odvolaní žiadne nové argumenty, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal, a preto odvolací súd odvolanie nepovažoval za dôvodné.
Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami, len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozsudku uvádza, že sa nestotožňuje s právnym názorom odvolateľa, že návrh je podaný v okamihu podania návrhu na poštovú prepravu, nakoľko v zmysle § 82 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie, alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu, teda zákon presne určuje, ktorým dňom je začaté konanie a zákon spája tento deň s dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie, nie kedy bol návrh podaný napríklad na poštovú prepravu, a preto odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že nárok zaplatenia ktorého sa žalobca domáhal predmetnou žalobou,
zanikol splnením zo strany žalovaného ešte pred začatím konania, ktoré bolo začaté dňom 10.12.2014 doručením návrhu na vydanie platobného rozkazu súdu prvej inštancie, keď 09.12.2015 žalovaný uhradil žalobcovi sumu 53.630,25 eur, keď žalovaný ako dlžník pri platbe uvedenej sumy uviedol, že ide o úhradu 2. časti štvrtej splátky AB, a preto si žalobca nemohol túto platbu započítať na úroky z omeškania, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie, nakoľko nešlo o prípad v zmysle ust. § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka.
16. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že odvolateľ žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
17. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane výroku II., ktorý nebol napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.
18. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C.s.p, § 396 ods. 1 C.s.p. a <. § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol úspešný v konaní, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
19. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).