Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-562-2016.pdf
PDF · 97.63 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/562/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803 zast. Advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s. r. o. , so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovaným: 1/ J. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. nad M. XX, 2/ Z. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. nad M. XX, 3/ T. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. nad M. XX, t. č. na neznámom mieste (zastúpeného do 30.06.2016 opatrovníčkou Evou Pivarčovou, zamestnankyňou Okresného súdu Zvolen) o zaplatenie 1 510,71 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 17C/234/2015-70 zo dňa 23. 06. 2016, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
II. Žalovaným nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu o zaplatenie 1 510,71 € s prísl. zamietol (prvý výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (druhý výrok).
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 1 510,71 € s prísl. spoločne a nerozdielne. Žalobcovi bola zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 12. 2012 postúpená Slovenskou sporiteľňou, a. s., pohľadávka voči žalovaným. Žalovaní 1/ a 2/ uzatvorili dňa 23. 07. 2004 zmluvu č. 341179184, na základe ktorej im Slovenská sporiteľňa, a. s., poskytla finančné prostriedky. Žalovaný 3/ prevzal na seba ručiteľský záväzok. Súd prvej inštancie posúdil nárok v súlade s § 39 ods. 1, § 526 ods. 1, § 524 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z., a uzavrel, že právna úprava postúpenia pohľadávky je všeobecne upravená v § 524 Občianskeho zákonníka a spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) vstúpi nový veriteľ (postupník) na základe zmluvy uzatvorenej medzi nimi. Dochádza tak k zmene v osobe veriteľa. Pri tzv. bankových úveroch, kde postupcom je banka, je zároveň pre platné postúpenie pohľadávky nutné dodržať podmienky stanovené v § 92 ods. 8 zákona o bankách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ktoré je špeciálnou úpravou voči všeobecnej úprave postúpenia pohľadávok. Podľa uvedeného ustanovenia možno pohľadávku banky aj bez súhlasu dlžníka postúpiť inej osobe (a to aj subjektu, ktorý nie je bankou) v prípade, ak dlžník mešká napriek písomnej výzve banky, čo i len s časťou svojho záväzku, najmenej 90 dní.
3. Keďže žalobca nepreukázal že by disponoval bankovým povolením, musí preukázať predpoklady uvedené v § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. Zákaz postúpenia pohľadávky bez súhlasu dlžníka
na nebankový subjekt, okrem výluky uvedenej v § 92 os. 8 OZ, za splnenia zákonom predpísaných podmienok zabezpečuje ochranu klienta, aby citlivé informácie viažúce sa na jeho osobu, nemohli prejsť na iný subjekt. Je preto podstatné, aby ten, ktorý tvrdí, že na neho prešla pohľadávka banky, ako na nebankový subjekt, túto skutočnosť jednoznačne preukázal. V opačnom prípade tomu bráni ust. § 525 ods. 1 OZ, nakoľko ak niektorá pohľadávka nie je postúpiteľná, teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, potom takéto postúpenie je svojim obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a je neplatné v zmysle § 39 OZ. Žalobca nepreukázal skutočnosť, že banka ešte pred postúpením pohľadávky doručila dlžníkom, t. j. žalovaným 1/, 2/, 3/ písomnú výzvu o tom, že jej klienti sú nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo len časti svojho peňažného záväzku. Žalobca predložil veľmi všeobecnú výzvu zo dňa 16. 02. 2010 adresovanú len žalovanému 1/, avšak nepreukázal jej doručenie žalovaným 1/, 2/, 3/. Teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Zároveň okresný súd poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5Co/460/2015, Krajského súdu v Prešove č. k. 4Co/145/2014, Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/574/2015 a Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/89/2015. Keďže žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu, t. j. že právny predchodca doručil žalovaným 1/, 2/ a 3/ písomnú výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 485/2011 Z. z. o bankách, žalobu zamietol.
4. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
5. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
6. Proti rozsudku podal v súlade s § 355 CSP, v lehote v súlade s § 362 ods. 1 CSP odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
7. Odvolateľ uviedol, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovaným, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. z. 4Obo 210/2001, podľa ktorého sa dlžník v prípade oznámenia o postúpení pohľadávky postupcom nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Bez ďalšieho je aj založená aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Z uvedených dôvodov okresný súd pochybil a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že ust. § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Norma obsiahnutá v ust. § 92 ods. 8 ZoB, nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa ust. § 50 ods. 1 ZoB (poukázal na názor Doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD). Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Žalobca zároveň poukázal na výzvu zo dňa 16. 02. 2010, ktorou preukazuje, že postupca splnil všetky povinnosti, ktoré mu ust. § 92 ods. 8 ZoB ukladá, teda že žalovaný 1/ bol v mene banky vyzvaný na úhradu dlžnej sumy a zároveň bol v omeškaní s pnením nepretržite dlhšie ako 90 dní, poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. 10. 2015 sp. zn. 8C/67/2013. Uviedol, že žalovaní ku dňu postúpenia pohľadávky boli v omeškaní po dobu 1 137 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaných so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol 1 rok. Ak by aj právny predchodca žalobcu nedoručil písomnú výzvu, neporušil by ust. § 92 ods. 8 ZoB. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12Co/223/2015. Na základe uvedeného navrhol rozsudok zmeniť tak, že bude žalobe vyhovené, nakoľko preukázal predložením zmluvy o postúpení pohľadávky aktívnu legitimáciu.
8. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ustanovenia § 379 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“) a § 380 CSP, prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa §
385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
10. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
11. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vo veci správne rozhodol. Predmetom konania bol nárok uplatnený zo zmluvy o spotrebnom úvere.
12. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na nedostatku vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky z jeho právneho predchodcu na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.12.2009, a to v nadväznosti na ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách.
13. Žalobca takýto záver v odvolaní namieta, nesúhlasí s výkladom ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, súdom prvej inštancie, pričom je toho názoru, že uvedené ustanovenie nemôže byť spájané s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky, ako ani platnosťou samotného právneho úkonu postúpenia pohľadávky, oznámenie o postúpení pohľadávky postupcom žalovaným spolu s podacím hárkom preukazuje odoslanie tejto písomnosti žalovaným, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať.
14. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a táto právna úprava má základ v smernici Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občianskeho zákonníka možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Podľa § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Uvedené ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. S účinnosťou od 01. 05. 2015 došlo ním k prehĺbeniu inštitútu ochrany spotrebiteľa. V dôvodovej správe k uvedenému zákonu je uvedené: „S ohľadom na potreby aplikačnej praxe sa jednoznačne ustanovuje povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi“. K aplikácii uvedeného ustanovenia sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3MCdo 14/2014 zo dňa 21. 01. 2015,
15. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Odvolací súd súhlasí s názorom okresného súdu, že žalobca v konaní nepreukázal doručenie písomnej výzvy banky žalovanej v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Nesplnením tejto rozhodujúcej skutočnosti nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky, nedošlo k splneniu predpokladov ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách.
16. V zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou
17. Povinnosťou banky (právneho predchodcu žalobcu) pred postúpením pohľadávky bez súhlasu dlžníka bolo písomne vyzvať dlžníka na splatenie peňažného záväzku. Pre platné postúpenie bolo potrebné doručenie takejto výzvy dlžníkom, omeškanie dlžníkov napriek výzve dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a to ako zákonného predpokladu pre platné postúpenie pohľadávky podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách (podľa odvolacieho súdu časť druhej vety za bodkočiarkou uvedeného ustanovenia sa vzťahuje len na možnosť banky postúpiť pohľadávku aj napriek jej čiastočnej úhrade v prípade ak omeškanie klienta presiahlo jeden rok, nemá však vplyv na povinnosť banky písomne vyzvať dlžníka na plnenie). Žalobca nepreukázal, že uvedená výzva bola doručená žalovaným.
18. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ ide o stanovenie podmienok pre postúpenie pohľadávok banky alebo pobočky zahraničnej banky na tretiu osobu v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ustanovenie je vo vzťahu k ustanoveniu § 524 Občianskeho zákonníka upravujúceho postúpenie pohľadávky právnou normou lex specialis, ktorá sa uplatní prednostne a že dodržanie zákonných podmienok stanovených v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. pre postúpenie pohľadávky banky alebo pobočky zahraničnej banky v prípade, ak banka alebo pobočka zahraničnej banky nedisponuje súhlasom klienta s postúpením pohľadávky, ktorú má voči klientovi je predpokladom platného postúpenia pohľadávky bankou alebo pobočkou zahraničnej pobočky na tretiu osobu.
19. Žalobca v odvolaní namietal, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s jeho aktívnou legitimáciou ako postupníka pohľadávky. Podľa názoru žalobcu hovorí citované ustanovenie o úprave výnimiek z bankového tajomstva a nie o platnosti postúpenia pohľadávky. Svoj názor žalobca podložil článkom doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD., LL.M. s názvom Postúpenie pohľadávok z pohľadu ochrany citlivých údajov, bankového tajomstva, povinnosti mlčanlivosti a ochrany spotrebiteľa. Autor v podstate zastáva názor, že síce neboli dodržané podmienky v predmetnom ustanovení (bolo porušené bankové tajomstvo), ale banka (právny predchodca žalobcu) ani žalobca za to nenesú žiadne následky. Banka teda na žalobcu postúpi pohľadávku platne. Takýto výklad však súd nepovažuje za správny. Ak by sa prijala takáto argumentácia, banka ako inštitúcia prísne regulovaná štátom prostredníctvom Národnej banky Slovenska, ktorá vykonáva svoju činnosť na základe bankového povolenia by mohla neobmedzene postúpiť pohľadávku z bankového úveru nebankovej inštitúcii, ktorá nie je nositeľom takého bankového povolenia. Takýto výklad ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách je neprípustný a nesprávny, pretože obchádza zákon. Pokiaľ žalobca v závere odvolania poukazuje na ustálenú judikatúru súdov, a to na konkrétny obsah rozhodnutí súdov, odvolací súd udáva, že právne posúdenie v týchto veciach nevychádzalo z toho, že neboli splnené podmienok pre postúpenie pohľadávok banky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., tak ako v tomto konkrétnom spore.
20. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 210/01, týkajúce sa vzťahov postupníka a dlžníka pri postúpení pohľadávky, a mal za to, že dochádza k založeniu aktívnej legitimácie postupníka oznámením postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky, odvolací súd udáva, že neexistuje žiadny právny dôvod, ktorý by umožňoval stanoviť výnimku zo základných princípov týkajúcich sa absolútnej neplatnosti právneho úkonu v prípade postupovania pohľadávok na tretie osoby. Aj zmluva o postúpení pohľadávky, ako každý iný právny úkon musí vyhovovať všetkým zákonným podmienkam platnosti. Treba uviesť, že česká judikatúra, kde právna úprava o postúpení pohľadávky je totožná s právnou úpravou platnou na území Slovenskej republiky zaujala stanovisko a konštatovala, že predpokladom právnej účinnosti postúpenia pohľadávky je oznámenie tohto postúpenia dlžníkovi podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník je až od tohto okamihu povinný plniť postupníkovi, ako svojmu veriteľovi s tým, že pokiaľ mu postúpenie pohľadávky
oznámi samotný pôvodný veriteľ - postupca, nemá povinnosť nič preukazovať a dlžník je povinný postupníkovi bez ohľadu na to, či je zmluva o postúpení pohľadávok platná plniť, takýmto plnením záväzok dlžníka zaniká. Od tejto situácie, však je nutné odlišovať stav, ako je v posudzovanej veci, kedy k splneniu záväzku voči avizovanému postupníkovi nedôjde a jeho zaplatenie sa stane predmetom súdneho sporu, v takomto prípade je potom nutné v rámci skúmania aktívnej legitimácie na vymáhanie pohľadávky riešiť aj otázku platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, kedy v dôsledku jej neplatnosti k zmene v osobe veriteľa nemôže dôjsť. Len platná zmluva o postúpení pohľadávok totiž môže mať za následok zmenu v osobe veriteľa, keď veriteľ (postupník) nadobúda nie len postupovanú pohľadávku, ale spolu s ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu k jej uplatneniu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 21.5.2003, č.k. 32Odo 293/2002 - uverejnený v zbierke rozhodnutí a stanovísk NS ČR pod č. 16/2004).
21. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že je potrebné odlíšiť od situácie v tomto konaní, procesné rozhodovanie v súdnych konaniach, keď súd nemá v rámci procesného rozhodovania o zmene účastníka v priebehu konania hodnotiť právne úkony na základe ktorých došlo k tvrdenému prechodu práv z hľadiska ich platnosti, a to preto, lebo by išlo o posúdenie naplnenia predpokladov právneho nástupníctva z pohľadu hmotnoprávnej úpravy a teda o riešenie predbežnej otázky dôležitej pre rozhodnutie vo veci samej (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. 12. 2011, sp. zn. 6 Cdo 42/2011). Pre samotné rozhodnutie vo veci samej je však potrebné vyriešiť aj otázku aktívnej legitimácie, naplnenie predpokladov právneho nástupníctva z pohľadu hmotnoprávnej úpravy.
22. Z uvedených dôvodov okresný súd správne vyhodnotil skutkové okolnosti prípadu, keď rozhodol tak, že návrh žalobcu zamietol.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania rozhodnutie okresného súdu potvrdil a to aj v závislom výroku o náhrade trov konania, keď súd rozhodol vo vzťahu k žalovaným, tak že nemajú právo na náhradu trov konania.
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a preto by jej vzniklo proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanej však v odvolacom konaní nevznikli žiadne trovy, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
25. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).